hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

The Human Centipede 2: Full Sequence

Naozaj ešte odpornejšie
Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na youtube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom dieli nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.
13. 4. 2012

1922

Milovať pôdu viac ako ženu

Nejde len o jednoduchý rozdiel v záujmoch manželov. Ona chce žiť v meste, on miluje farmu. Problém je v tom, že pre neho je farma a čo najväčší pozemok jedinou životnou hodnotou. Či jednou z dvoch, tou druhou je syn, o ktorého ho chce manželka tiež obrať. Musí vyrastať s matkou, preto by tiež mal ísť do mesta. Svojím spôsobom ide o obmedzený fanatizmus, kde človek na niečom chorobne lipne, a ničomu nedovolí ho o to obrať. Pritom ani sám nevie, prečo mu na tom tak záleží. Šťastie ani bohatstvo mu pôda veru neprinesie. Tak bol skrátka vychovaný, také boli hodnoty ľudí v roku 1922.

25. 1. 2018

The Autopsy of Jane Doe

Morbídna hra

Nazvať márnicu strašidelným miestom je trochu prehnané. Prítomnosť mŕtvol v nás vyvoláva nepríjemný pocit, pohľad na ne znechutenie. Báť sa ich je ale celkom iracionálne až nezmyselné. Nebezpeční sú predsa živí ľudia, nie ich nehybné pozostatky. Len aby mŕtvi skutočne boli, inak sa pitva môže trochu skomplikovať. Ako napríklad The Autopsy of Jane Doe.

2. 1. 2017

The Eyes of My Mother

Neučte deti hrám so skalpelom

Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.

27. 6. 2017

recenzie.

Maggie

Andrej Gomora | 16. 6. 2015
0
5/10          
žáner:
psycho, zombie/infection

Zombíci a Arnoldova nežna tvár


Keby ste si mali vybrať jedného človeka, s ktorým by ste medzi zombíkmi chceli bojovať o prežitie. Povedzme si rovno, možnosť Arnolda Schwarzeneggera znie tak dobre, že by vám v ňu ani nenapadlo dúfať. Nemusel by to dokonca byť ani Terminátor, Connan, Hercules a dokonca ani guvernér Kalifornie. Stačilo by to steroidmi nadopované monštrum s neustálou snahou tváriť sa dobrácky. Arnoldova herecká kariéra by zjavne ani na staré kolená nemala byť nudná, rozhodol sa ju obohatiť práve o zombícky horor. Volá sa Maggie.
 

„Program samozrejme má aj svojich odporcov, ľudia sa nakazených boja."

Zase úplne normálny horor to ale nie je. Skôr ďalšia hra s nákazou a postapokalyptickým svetom. Tentokrát totiž u uhryznutých identifikovali dobu, za ktorú u nich šialenstvo a agresivita prepukne. Po tento čas nie je dôvod, aby zostali niekde zavretí, môžu sa vrátiť k rodine. Práve ako Arnoldova, či presnejšie Wadeovi dcéra Maggie. Mal ju s prvou manželkou, doopatrovať ju teraz idú s druhou, akurát jej deti pre istotu pošlú k tete. Program samozrejme má aj svojich odporcov, ľudia sa nakazených boja. Rodina teda netrpí len čakajúc na prepuknutie chute na mäso u Maggie. Zo všetkých strán počúvajú, že by vôbec nemala byť medzi ľuďmi, rovnako ako mnohí jej podobní. Vrátane prvej lásky. Pritom samozrejme život nemôže byť vo svete zombíkov ľahký. Nejde elektrina, infraštruktúra sa len pomaly spamätáva. A ako inak, každú chvíľu sa musí objavovať nejaký divoký nakazený, prípadne taký, ktorého rodina odmietla načas odovzdať.

„V ústredí samozrejme musí byť Arnold, otec a ochranca."

Ak už by ste aj Arnolda čakali v horore, určite nie v jeho kombinácii s komornou psychodrámou. Akcie je tu totiž skutočne minimum. Ešte úvod sa javí dramaticky, potom už film stavia hlavne na tiché napätie. Scén so zombíkmi je tu málo, tá najvýraznejšia sa pritom ani nesnaží tváriť strašidelne. Oni totiž zombíci nemajú byť strašidelní, majú slúžiť len ako memento. Na čo sa chuderka Maggie mení. Vnímať by sme mali jednak jej pohľad, možno najmenej výrazný. Aspoň vo vzťahu k vlastnej premene, už viac prežíva muky bývalého priateľa. V ústredí samozrejme musí byť Arnold, otec a ochranca. Jemu na dcére skutočne záleží, spraví pre ňu čokoľvek, trápi sa s ňou, no zároveň je ochotný urobiť, čo bude treba. Nakoniec vnímame strach jeho druhej manželky. Síce oddanej, no zjavne z Maggie nemá dobrý pocit. Bojí sa jej.

„Mnoho z elementov stavajúcich hrozné vyhliadky skrátka nefunguje a pôsobia iritujúco hlúpo."

Dokonale vysvetlené síce všetko nie je, ale pár logických nezmyslov od začiatku kazí dojem. Od diváka sa očakáva určité pochopenie a spolupráca pre pôsobenie, aké sa snaží film vyvolať. Čo síce nie je nezvyčajné pri hororoch, keď sa už ale hráme na psychodrámu, patrilo by sa o niečo viac presvedčivosti. Zároveň sa zdá, že svet je v troskách, no spoločnosť ako keby to až tak netrápilo. Všetko je premyslené a funguje, nakazeným sa vychádza v ústrety. Akurát v karanténe sa nechávajú navzájom jesť a keď už to treba skončiť, nejde to inak ako po čase im spôsobením hroznej bolesti. Mnoho z elementov stavajúcich hrozné vyhliadky preto skrátka nefunguje a pôsobia iritujúco hlúpo.

„V tom, o čo sa snažia, sú presvedčivé v podstate všetky postavy."

Postup nákazy na Maggienom tele je viditeľný a nechutný. Niečo na spôsob jej prejavov ale zďaleka predbieha divákova nedočkavosť. Maggie ako taká je totiž vykreslená neporovnateľne menej ako Arnoldovo prežívanie toho, čo sa s ňou deje. Autori sa tu pustili skutočne do ťažkej témy. Pozadie odflákli a v prípade samotnej Maggie ako keby sa vopred vzdali pokusov ísť do hĺbky. Film zostáva na povrchu, kde niečo z neho aj funguje. Hlavne Arnold, a dokonca nie len ako atrakcia. V tom, o čo sa snažia, sú presvedčivé v podstate všetky postavy. Ide z nich aj trocha napätia, aj keď to ostáva viac menej na úrovni psychodrámy. Nič nemení, ani keď prichádza na násilie či jeho hrozbu. Hororoví sú len zombíci, ak teda tí na definíciu hororu stačia. Zároveň ale film nefunguje dokonale ani ako psychodráma, je príliš povrchný a zjednodušený. I keď je jasné, že priority tvorcov boli viesť diel týmto smerom.

Maggie je pozerateľný film, s trochou napätia a ešte menšou trochou drsností. Miešanie žánrov sa v tomto prípade určite nejaví ako problém bolo ho len treba domyslieť, respektíve dopracovať. Stačilo dotiahnuť aspoň jednu z jeho zložiek. Teda vytvoriť fungujúce a zmysluplné hororové pozadie, prípadne dať psychodráme skutočnú hĺbku. Samozrejme, ideálne by bolo oboje. Veľa ľudí si nakoniec film pozrie už len kvôli Arnoldovi. Nadšení síce asi nebudú, no nemali by byť ani vyslovene naštvaní. Videli Arnolda v plnej dôstojnosti.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy