hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nočné mory z temnôt

Čím sa strašia malé deti

Ako keby hlavným cieľom hororov posledných rokov malo byť vrátiť divákov stredného veku do detstva. Najznámejším nositeľom týchto snáh je samozrejme seriál Stranger Things, mysterióznej produkcie, ktorá má buď detských hrdinov, alebo sa odohráva pred pár desaťročiami, alebo využíva retro estetiku, je ale v poslednej dobe neúrekom. Ideálne samozrejme všetko naraz, ako je to v spomínanom seriáli. Naivným príbehom môže podobné ladenie skutočne dodať čaro, či zachrániť ich od požiadaviek na realizmus a presvedčivosť. Je to celé len svojská hra, spomienky na strašenie, a na to, čo nás vedelo naľakať, kým sme boli deti. Napríklad nejaké Nočné mory z temnôt.

27. 8. 2019

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

recenzie.

Maggie

Andrej Gomora | 16. 6. 2015
0
5/10          
žáner:
psycho, zombie/infection

Zombíci a Arnoldova nežna tvár


Keby ste si mali vybrať jedného človeka, s ktorým by ste medzi zombíkmi chceli bojovať o prežitie. Povedzme si rovno, možnosť Arnolda Schwarzeneggera znie tak dobre, že by vám v ňu ani nenapadlo dúfať. Nemusel by to dokonca byť ani Terminátor, Connan, Hercules a dokonca ani guvernér Kalifornie. Stačilo by to steroidmi nadopované monštrum s neustálou snahou tváriť sa dobrácky. Arnoldova herecká kariéra by zjavne ani na staré kolená nemala byť nudná, rozhodol sa ju obohatiť práve o zombícky horor. Volá sa Maggie.
 

„Program samozrejme má aj svojich odporcov, ľudia sa nakazených boja."

Zase úplne normálny horor to ale nie je. Skôr ďalšia hra s nákazou a postapokalyptickým svetom. Tentokrát totiž u uhryznutých identifikovali dobu, za ktorú u nich šialenstvo a agresivita prepukne. Po tento čas nie je dôvod, aby zostali niekde zavretí, môžu sa vrátiť k rodine. Práve ako Arnoldova, či presnejšie Wadeovi dcéra Maggie. Mal ju s prvou manželkou, doopatrovať ju teraz idú s druhou, akurát jej deti pre istotu pošlú k tete. Program samozrejme má aj svojich odporcov, ľudia sa nakazených boja. Rodina teda netrpí len čakajúc na prepuknutie chute na mäso u Maggie. Zo všetkých strán počúvajú, že by vôbec nemala byť medzi ľuďmi, rovnako ako mnohí jej podobní. Vrátane prvej lásky. Pritom samozrejme život nemôže byť vo svete zombíkov ľahký. Nejde elektrina, infraštruktúra sa len pomaly spamätáva. A ako inak, každú chvíľu sa musí objavovať nejaký divoký nakazený, prípadne taký, ktorého rodina odmietla načas odovzdať.

„V ústredí samozrejme musí byť Arnold, otec a ochranca."

Ak už by ste aj Arnolda čakali v horore, určite nie v jeho kombinácii s komornou psychodrámou. Akcie je tu totiž skutočne minimum. Ešte úvod sa javí dramaticky, potom už film stavia hlavne na tiché napätie. Scén so zombíkmi je tu málo, tá najvýraznejšia sa pritom ani nesnaží tváriť strašidelne. Oni totiž zombíci nemajú byť strašidelní, majú slúžiť len ako memento. Na čo sa chuderka Maggie mení. Vnímať by sme mali jednak jej pohľad, možno najmenej výrazný. Aspoň vo vzťahu k vlastnej premene, už viac prežíva muky bývalého priateľa. V ústredí samozrejme musí byť Arnold, otec a ochranca. Jemu na dcére skutočne záleží, spraví pre ňu čokoľvek, trápi sa s ňou, no zároveň je ochotný urobiť, čo bude treba. Nakoniec vnímame strach jeho druhej manželky. Síce oddanej, no zjavne z Maggie nemá dobrý pocit. Bojí sa jej.

„Mnoho z elementov stavajúcich hrozné vyhliadky skrátka nefunguje a pôsobia iritujúco hlúpo."

Dokonale vysvetlené síce všetko nie je, ale pár logických nezmyslov od začiatku kazí dojem. Od diváka sa očakáva určité pochopenie a spolupráca pre pôsobenie, aké sa snaží film vyvolať. Čo síce nie je nezvyčajné pri hororoch, keď sa už ale hráme na psychodrámu, patrilo by sa o niečo viac presvedčivosti. Zároveň sa zdá, že svet je v troskách, no spoločnosť ako keby to až tak netrápilo. Všetko je premyslené a funguje, nakazeným sa vychádza v ústrety. Akurát v karanténe sa nechávajú navzájom jesť a keď už to treba skončiť, nejde to inak ako po čase im spôsobením hroznej bolesti. Mnoho z elementov stavajúcich hrozné vyhliadky preto skrátka nefunguje a pôsobia iritujúco hlúpo.

„V tom, o čo sa snažia, sú presvedčivé v podstate všetky postavy."

Postup nákazy na Maggienom tele je viditeľný a nechutný. Niečo na spôsob jej prejavov ale zďaleka predbieha divákova nedočkavosť. Maggie ako taká je totiž vykreslená neporovnateľne menej ako Arnoldovo prežívanie toho, čo sa s ňou deje. Autori sa tu pustili skutočne do ťažkej témy. Pozadie odflákli a v prípade samotnej Maggie ako keby sa vopred vzdali pokusov ísť do hĺbky. Film zostáva na povrchu, kde niečo z neho aj funguje. Hlavne Arnold, a dokonca nie len ako atrakcia. V tom, o čo sa snažia, sú presvedčivé v podstate všetky postavy. Ide z nich aj trocha napätia, aj keď to ostáva viac menej na úrovni psychodrámy. Nič nemení, ani keď prichádza na násilie či jeho hrozbu. Hororoví sú len zombíci, ak teda tí na definíciu hororu stačia. Zároveň ale film nefunguje dokonale ani ako psychodráma, je príliš povrchný a zjednodušený. I keď je jasné, že priority tvorcov boli viesť diel týmto smerom.

Maggie je pozerateľný film, s trochou napätia a ešte menšou trochou drsností. Miešanie žánrov sa v tomto prípade určite nejaví ako problém bolo ho len treba domyslieť, respektíve dopracovať. Stačilo dotiahnuť aspoň jednu z jeho zložiek. Teda vytvoriť fungujúce a zmysluplné hororové pozadie, prípadne dať psychodráme skutočnú hĺbku. Samozrejme, ideálne by bolo oboje. Veľa ľudí si nakoniec film pozrie už len kvôli Arnoldovi. Nadšení síce asi nebudú, no nemali by byť ani vyslovene naštvaní. Videli Arnolda v plnej dôstojnosti.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy