hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nočné mory z temnôt

Čím sa strašia malé deti

Ako keby hlavným cieľom hororov posledných rokov malo byť vrátiť divákov stredného veku do detstva. Najznámejším nositeľom týchto snáh je samozrejme seriál Stranger Things, mysterióznej produkcie, ktorá má buď detských hrdinov, alebo sa odohráva pred pár desaťročiami, alebo využíva retro estetiku, je ale v poslednej dobe neúrekom. Ideálne samozrejme všetko naraz, ako je to v spomínanom seriáli. Naivným príbehom môže podobné ladenie skutočne dodať čaro, či zachrániť ich od požiadaviek na realizmus a presvedčivosť. Je to celé len svojská hra, spomienky na strašenie, a na to, čo nás vedelo naľakať, kým sme boli deti. Napríklad nejaké Nočné mory z temnôt.

27. 8. 2019

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

recenzie.

Antiviral

Afonka Soby | 3. 5. 2013
0
8/10          
žáner:
exploitation, zombie/infection

Film pre fajnšmekrov


Niektoré filmy robí silný námet. Je to prípad vynikajúceho hororového muzikálu Repo: The Genetic Opera alebo podobne ladeného Repo Men. Oba filmy zobrazovali budúcnosť, v ktorej zdravotné korporácie začali predávať životne dôležité orgány na splátky. V oboch prípadoch sa podarilo námet ne(etiky) firiem kšeftujúcich so zdravím pretaviť do veľmi kvalitného filmového materiálu. To isté platí aj o filme Antiviral, ktorým sa nám predstavuje Brandon Cronenberg, syn Davida Cronenberga, veľmajstra prapodivných filmových experimentov (Mucha, Existenz, Dead Ringers). 

Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. Kliniky, ktoré im tieto vírusy predávajú, im tam dávajú šancu na celkom ojedinelý zážitok: skutočné splynutie s osobou, ktorú obdivujú. Máte tak šancu získať herpes od svojej milovanej celebrity a cítiť sa, akoby ste sa s ňou skutočne bozkávali. Syd Marsch, ktorý pracuje v klinike Lucas ako „technik", má za úlohu klienta dostatočne navnadiť, uvoľniť a vstreknúť mu samotný vírus. Choroby sú však veľmi žiadané komodity a Syd neodolá pokušeniu pašovať vírusy vo svojom tele na čierny trh. Toto zahrávanie sa s vlastným zdravím sa mu však stane osudným vo chvíli, keď si do tela vpichne vírus hviezdy Hannah Geist, ktorý sa ukáže ako smrteľný.

„Choroby sú však veľmi žiadané komodity a Syd neodolá pokušeniu pašovať vírusy vo svojom tele na čierny trh."

Možno ste si pozreli trailer a čakáte nejaký ťažký experiment, ktorý neberie ohľad na diváka. A možno ste sa zľakli. V tom prípade vás poteším. Antiviral nie je tak veľmi divácky nevďačný, len vám autori nechceli prezrádzať viac, ako je potrebné. Film totiž toho zasa neponúka toľko navyše. Je dokonca možné, že ak si nenájdete záľubu v krásnej sterilne bielej vizualite, niektoré pasáže (ako Sydove halucinogénne stavy vyvolané chorobou) vás ľahko môžu i nudiť. Film má pomalší rozbeh, Cronenberg nás necháva postupne sa zoznamovať s jeho svetom, v ktorom posadnutosť celebritami už presiahla etickú hranicu, a pomaly si uvedomovať, že v tom svete už vlastne žijeme.

V tom tkvie najväčší horor (a zároveň najväčšia devíza) filmu: v tom zdesení zo zistenia, že toto nie je žiaden bláznivý nápad chorej mysle, nič sa tu zámerne nepreháňa, vlastne to pôsobí ako celkom pravdepodobný vývoj. Aj spomínaná sterilita vizuálu je preto účelová a celkom v kontraste s pestrofarebným splatterovým Repo: The Genetic Opera. Antiviral nie je farebný, pekný, nie je sexi ani „zábavný". Je znepokojivý, nepríjemný, ako pohľad na ihlu v nemocnici. Ak patríte k tým, ktorí pri odbere krvi zatvárajú oči, zážitok bude pre vás ešte intenzívnejší.

„Najväčší horor tkvie v tom, že toto nie je žiaden bláznivý nápad chorej mysle, nič sa zámerne nepreháňa."

Antiviral mohol byť lepším filmom - nápad mohol byť dotiahnutejší, zápletka mohla byť zložitejšia, stále je to však film, ktorý treba vidieť - aj za tú cenu, že vás možno neosloví. To je risk, ktorý by ste z času na čas, ako divák fajnšmeker, mohli podstúpiť. V dnešnej dobe, keď Hollywood neustále recykluje zrecyklované, je príjemné spestrenie vidieť celkom svojbytný a nezávislý originálny príbeh (Mimochodom s výborným Calebom L. Jonesom v hlavnej úlohe). A to si rozhodne zaslúži každú jednu z tých ôsmich hviezdičiek.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy