hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

Antiviral

Afonka Soby | 3. 5. 2013
0
8/10          
žáner:
exploitation, zombie/infection

Film pre fajnšmekrov


Niektoré filmy robí silný námet. Je to prípad vynikajúceho hororového muzikálu Repo: The Genetic Opera alebo podobne ladeného Repo Men. Oba filmy zobrazovali budúcnosť, v ktorej zdravotné korporácie začali predávať životne dôležité orgány na splátky. V oboch prípadoch sa podarilo námet ne(etiky) firiem kšeftujúcich so zdravím pretaviť do veľmi kvalitného filmového materiálu. To isté platí aj o filme Antiviral, ktorým sa nám predstavuje Brandon Cronenberg, syn Davida Cronenberga, veľmajstra prapodivných filmových experimentov (Mucha, Existenz, Dead Ringers). 

Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. Kliniky, ktoré im tieto vírusy predávajú, im tam dávajú šancu na celkom ojedinelý zážitok: skutočné splynutie s osobou, ktorú obdivujú. Máte tak šancu získať herpes od svojej milovanej celebrity a cítiť sa, akoby ste sa s ňou skutočne bozkávali. Syd Marsch, ktorý pracuje v klinike Lucas ako „technik", má za úlohu klienta dostatočne navnadiť, uvoľniť a vstreknúť mu samotný vírus. Choroby sú však veľmi žiadané komodity a Syd neodolá pokušeniu pašovať vírusy vo svojom tele na čierny trh. Toto zahrávanie sa s vlastným zdravím sa mu však stane osudným vo chvíli, keď si do tela vpichne vírus hviezdy Hannah Geist, ktorý sa ukáže ako smrteľný.

„Choroby sú však veľmi žiadané komodity a Syd neodolá pokušeniu pašovať vírusy vo svojom tele na čierny trh."

Možno ste si pozreli trailer a čakáte nejaký ťažký experiment, ktorý neberie ohľad na diváka. A možno ste sa zľakli. V tom prípade vás poteším. Antiviral nie je tak veľmi divácky nevďačný, len vám autori nechceli prezrádzať viac, ako je potrebné. Film totiž toho zasa neponúka toľko navyše. Je dokonca možné, že ak si nenájdete záľubu v krásnej sterilne bielej vizualite, niektoré pasáže (ako Sydove halucinogénne stavy vyvolané chorobou) vás ľahko môžu i nudiť. Film má pomalší rozbeh, Cronenberg nás necháva postupne sa zoznamovať s jeho svetom, v ktorom posadnutosť celebritami už presiahla etickú hranicu, a pomaly si uvedomovať, že v tom svete už vlastne žijeme.

V tom tkvie najväčší horor (a zároveň najväčšia devíza) filmu: v tom zdesení zo zistenia, že toto nie je žiaden bláznivý nápad chorej mysle, nič sa tu zámerne nepreháňa, vlastne to pôsobí ako celkom pravdepodobný vývoj. Aj spomínaná sterilita vizuálu je preto účelová a celkom v kontraste s pestrofarebným splatterovým Repo: The Genetic Opera. Antiviral nie je farebný, pekný, nie je sexi ani „zábavný". Je znepokojivý, nepríjemný, ako pohľad na ihlu v nemocnici. Ak patríte k tým, ktorí pri odbere krvi zatvárajú oči, zážitok bude pre vás ešte intenzívnejší.

„Najväčší horor tkvie v tom, že toto nie je žiaden bláznivý nápad chorej mysle, nič sa zámerne nepreháňa."

Antiviral mohol byť lepším filmom - nápad mohol byť dotiahnutejší, zápletka mohla byť zložitejšia, stále je to však film, ktorý treba vidieť - aj za tú cenu, že vás možno neosloví. To je risk, ktorý by ste z času na čas, ako divák fajnšmeker, mohli podstúpiť. V dnešnej dobe, keď Hollywood neustále recykluje zrecyklované, je príjemné spestrenie vidieť celkom svojbytný a nezávislý originálny príbeh (Mimochodom s výborným Calebom L. Jonesom v hlavnej úlohe). A to si rozhodne zaslúži každú jednu z tých ôsmich hviezdičiek.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy