recenzie.

Antiviral

Afonka Soby | 3. 5. 2013

0

8/10          

žáner:

exploitation, zombie/infection

Film pre fajnšmekrov

Niektoré filmy robí silný námet. Je to prípad vynikajúceho hororového muzikálu Repo: The Genetic Opera alebo podobne ladeného Repo Men. Oba filmy zobrazovali budúcnosť, v ktorej zdravotné korporácie začali predávať životne dôležité orgány na splátky. V oboch prípadoch sa podarilo námet ne(etiky) firiem kšeftujúcich so zdravím pretaviť do veľmi kvalitného filmového materiálu. To isté platí aj o filme Antiviral, ktorým sa nám predstavuje Brandon Cronenberg, syn Davida Cronenberga, veľmajstra prapodivných filmových experimentov (Mucha, Existenz, Dead Ringers). 

Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. Kliniky, ktoré im tieto vírusy predávajú, im tam dávajú šancu na celkom ojedinelý zážitok: skutočné splynutie s osobou, ktorú obdivujú. Máte tak šancu získať herpes od svojej milovanej celebrity a cítiť sa, akoby ste sa s ňou skutočne bozkávali. Syd Marsch, ktorý pracuje v klinike Lucas ako „technik", má za úlohu klienta dostatočne navnadiť, uvoľniť a vstreknúť mu samotný vírus. Choroby sú však veľmi žiadané komodity a Syd neodolá pokušeniu pašovať vírusy vo svojom tele na čierny trh. Toto zahrávanie sa s vlastným zdravím sa mu však stane osudným vo chvíli, keď si do tela vpichne vírus hviezdy Hannah Geist, ktorý sa ukáže ako smrteľný.

„Choroby sú však veľmi žiadané komodity a Syd neodolá pokušeniu pašovať vírusy vo svojom tele na čierny trh."

Možno ste si pozreli trailer a čakáte nejaký ťažký experiment, ktorý neberie ohľad na diváka. A možno ste sa zľakli. V tom prípade vás poteším. Antiviral nie je tak veľmi divácky nevďačný, len vám autori nechceli prezrádzať viac, ako je potrebné. Film totiž toho zasa neponúka toľko navyše. Je dokonca možné, že ak si nenájdete záľubu v krásnej sterilne bielej vizualite, niektoré pasáže (ako Sydove halucinogénne stavy vyvolané chorobou) vás ľahko môžu i nudiť. Film má pomalší rozbeh, Cronenberg nás necháva postupne sa zoznamovať s jeho svetom, v ktorom posadnutosť celebritami už presiahla etickú hranicu, a pomaly si uvedomovať, že v tom svete už vlastne žijeme.

V tom tkvie najväčší horor (a zároveň najväčšia devíza) filmu: v tom zdesení zo zistenia, že toto nie je žiaden bláznivý nápad chorej mysle, nič sa tu zámerne nepreháňa, vlastne to pôsobí ako celkom pravdepodobný vývoj. Aj spomínaná sterilita vizuálu je preto účelová a celkom v kontraste s pestrofarebným splatterovým Repo: The Genetic Opera. Antiviral nie je farebný, pekný, nie je sexi ani „zábavný". Je znepokojivý, nepríjemný, ako pohľad na ihlu v nemocnici. Ak patríte k tým, ktorí pri odbere krvi zatvárajú oči, zážitok bude pre vás ešte intenzívnejší.

„Najväčší horor tkvie v tom, že toto nie je žiaden bláznivý nápad chorej mysle, nič sa zámerne nepreháňa."

Antiviral mohol byť lepším filmom - nápad mohol byť dotiahnutejší, zápletka mohla byť zložitejšia, stále je to však film, ktorý treba vidieť - aj za tú cenu, že vás možno neosloví. To je risk, ktorý by ste z času na čas, ako divák fajnšmeker, mohli podstúpiť. V dnešnej dobe, keď Hollywood neustále recykluje zrecyklované, je príjemné spestrenie vidieť celkom svojbytný a nezávislý originálny príbeh (Mimochodom s výborným Calebom L. Jonesom v hlavnej úlohe). A to si rozhodne zaslúži každú jednu z tých ôsmich hviezdičiek.