hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Raw

Andrej Gomora | 10. 4. 2017
0
5/10          
žáner:
cannibal, exploitation

Ochutnávka exploitu pre artových divákov


Vegetarián je ako abstinujúci alkoholik. Nechce mať s krutosťou nič spoločné, pretože keď ju raz ochutná, nie je schopný sa ovládať. Na rozdiel od bežných mäsožrútov, ktorí poznajú mieru, bude chcieť stále viac a viac. Nielen, čo do množstva. Viac krvavé, viac surové, najlepšie zubami vytrhnuté priamo z tela obete, ideálne ľudskej. Po francúzsky je to Grave, anglický názov prebratý do slovenských kín hovorí jednoducho Raw.

„Otázne je, nakoľko sa vôbec film dá označiť za horor, keďže sa nesnaží budovať napätie, ani sa v násilí nevyžíva.“

Ak ste sa rovno začali tešiť na ďalší ultranásilný francúzsky exploitation, s tým rozhodne nepočítajte. Otázne je, nakoľko sa vôbec film dá označiť za horor, keďže sa nesnaží budovať napätie, ani sa v násilí nevyžíva. Skôr ide len o takú ochutnávku pre klubových divákov, nech vedia, aké odporné dokážu francúzske filmy byť. Cítiť tu úmysel šokovať a taká je aj práca s krvavými scénami. Ak by ale malo ísť o hlavný účel filmu, zdal by sa vám dostatočný?

Tou skazenou vegetariánkou je Justine, rovnako ako celá ich rodina ide študovať veterinu. Surové mäso ju prinútia zjesť v rámci šikany prvákov, pomôže jej staršia sestra, vraj ho tiež zjedla. A odvtedy už sa mäsu nevyhýba. Justine je celá zvláštna, izoluje sa, neobľubuje žúry, zato v škole vyniká natoľko, až profesorom lezie na nervy. Snaží sa nájsť svoje miesto, pozíciu nespoločenskej a utiahnutej celkom neopúšťa, postupne ale nadväzuje rôzne vzťahy. Sestra jej chce pomôcť znormálnieť, napriek rozporom sa Justine venuje. Pretože asi vie to, čo Justine až postupne začne tušiť. Určité veci pochopí len rodina, pretože mnohé chute s vami len tá zdieľa.

„Film je skrátka o zmene, prebudení určitých pudov v človeku.“

Dlhé expozície postáv nie sú celkom nezvyčajné ani pri hororoch, úmysel nesnažiť sa vytvárať nič na spôsob napätia je tu ale príliš zjavný. Film je skrátka o zmene, prebudení určitých pudov v človeku. Preto sa s ním musíme napred zoznámiť ako s normálnym, a so situáciou, v ktorej sa ocitol. Snaží sa byť realistický a presvedčivý, na to používa artový formát. Škoda, že prostredie a postavy celkom uveriteľné nie sú. Divoké prijímanie nováčikov sa možno ešte niekde praktizuje, tu ale pôsobí veľmi vyfabrikovane za konkrétnym účelom. Rovnako ako celé dianie v škole a tlačenie postáv do určitých polôh.

Snaha pôsobiť realisticky a každodenne je aj tak dostačujúca, aby v nej vynikla prvá skutočne nechutná scéna. Tej sa podarí zapôsobiť naozaj výnimočne nechutne aj napriek tomu, že sa nijako nevyžíva v krvi a samotný skutok by sa dal v rámci hororov či exploitationov pokladať čo do explicitnosti za podpriemerný. Ide o jeho vnesenie do kontextu ľudských postáv, o jeho bezprostrednosť. Už sám ale pôsobí tak, ako vyznie takmer všetko krvavé vo filme. Samoúčelne šokujúco, bez hlbšieho významu, ktorý by si umelecký film nepochybne vyžadoval.

„Je to len primitívna snaha šokovať, byť nechutný, zdvihnúť diváka zo sedadla, vytrhnúť ho z rutiny pri pozeraní artových filmov.“

Stupňovanie krvavosti sa dá očakávať, tiež ale neprebieha v očakávanej intenzite. Film nezačne ani ísť priamo na vec, nepracuje intenzívne na ďalšom znechucovaní diváka. Chce pôsobiť presvedčivo, dať si záležať na zložitosti postáv a skutkov, ku ktorým príde. Určite by išlo o problém, ak by sme očakávali hororové snahy, na tie sme už ale v tom čase stihli viac menej zabudnúť. Vôbec slávne to nanešťastie nie je ani s artovým pôsobením. Narazili sme totiž na to jediné, čo nám dielo chcelo povedať. Odteraz sa bude snažiť kostrbato vytvárať situácie, kde nám to zopakuje, vo svojej myšlienke sa vyžívať. Nazvať to myšlienkou je ale tiež prehnané. Je to len primitívna snaha šokovať, byť nechutný, zdvihnúť diváka zo sedadla, vytrhnúť ho z rutiny pri pozeraní artových filmov. Tá sa v zásade podarila, no len samoúčelne, bez prinesenia akokoľvek inak hodnotného filmového zážitku.

Raw nie je horor, je to len artový film s potrebou byť iný použitím brutality. Spravený je možno na dostačujúcej artovej úrovni, okrem snahy znechutiť diváka je ale zúfalo prázdny. Dokonale sa hodí do označenia samoúčelnej úchylnosti, pričom tentokrát nejde o samoúčelnosť ani čo do vytvorenia umenia, ani čo do naplašenia diváka. Samoúčelný je len sám pre seba, pre svoju vlastnú potrebu na seba upozorňovať. To voči divákovi nie je príliš ústretové.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok