hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Body Cam

Quis custodiet ipsos custodes?

Celková výstavba deja je prinajmenšom zvláštna. Často zostáva celkom na povrchu a zároveň využíva množstvo nie veľmi logických skratiek. Miestami nám to môže pripomínať lacnú televíznu zábavu, inokedy sa môžeme snažiť vidieť úmyselne využité prostriedky. Práca s nadprirodzenými prvkami totiž nie je vôbec nejak konvenčne duchárska, snaží sa nás buď jednoducho zabaviť, alebo nám niečo povedať. Hoci s brutalitou nejdeme do žiadneho extrému, cítime, že dielo je ladené príliš mládežnícky až nasládlo, aby sa jej tam hodilo viac. Napätie pritom celkom nechýba. Nie je intenzívne hororové ani ťaživé, divákovi ale nedá celkom vydýchnuť a darí sa mu držať si jeho pozornosť a udržiavať v ňom určitú mieru strachu.

1. 7. 2020

The Lodge

Priamočiara cesta skazy

Opäť situácia s miernymi nedostatkami na strane logiky, teda tak v základoch, kde na nás našťastie nekričia. Že sa psychiater zamiluje do pacientky je vec, ktorá sa určite stať môže. Tiež že sa kvôli nej rozvedie, a chce sa s ňou oženiť. Rovnako je pochopiteľné, ak mu záleží na tom, aby ju prijali jeho deti. V inom prípade by možno dávalo zmysel, ak by chcel, nech spolu strávia pár dní. On ale pozná jej zdravotný stav. Aj ako ju deti nenávidia a určite sa jej nebudú snažiť život uľahčiť. Môže to dopadnúť inak než tragicky? Ak spolu na pár dní zavítajú do celkom osamotenej a snehom od sveta odrezanej The Lodge?

26. 6. 2020

Dark House

Karikatúra pocty Kingovi
Alois Hitler, otec známejšieho Adolfa, sa narodil so slovom „neznámy" v kolónke otec na rodnom liste. O jeho pôvode sa preto šírili rôzne teórie, napríklad že matka v čase narodenia slúžila v židovskom dome a do druhého stavu ju mohol dostať židovský mladík. Aj keď o existencii tejto rodiny a ani židov v okolí Grazu v tom čase nie sú žiadne dôkazy, najpravdepodobnejšia teória o Adolfovom pôvode sa tiež nedá pokladať za žiadnu výhru. Jeho matka bola dcérou buď jeho dedka, Aloisovho otca, teda jeho neter. Alebo dcérou jeho brata, teda druhostupňová neter. Možno jeden z dôvodov, prečo bol Adolf Hitler čistotou krvi v žilách natoľko posadnutý po zvyšok svojho života. O dôležitosti vlastného pôvodu veľa zistí aj Nick, hlavná postava filmu Dark House.
2. 2. 2015

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

recenzie.

Raw

Andrej Gomora | 10. 4. 2017
0
5/10          
žáner:
cannibal, exploitation

Ochutnávka exploitu pre artových divákov


Vegetarián je ako abstinujúci alkoholik. Nechce mať s krutosťou nič spoločné, pretože keď ju raz ochutná, nie je schopný sa ovládať. Na rozdiel od bežných mäsožrútov, ktorí poznajú mieru, bude chcieť stále viac a viac. Nielen, čo do množstva. Viac krvavé, viac surové, najlepšie zubami vytrhnuté priamo z tela obete, ideálne ľudskej. Po francúzsky je to Grave, anglický názov prebratý do slovenských kín hovorí jednoducho Raw.

„Otázne je, nakoľko sa vôbec film dá označiť za horor, keďže sa nesnaží budovať napätie, ani sa v násilí nevyžíva.“

Ak ste sa rovno začali tešiť na ďalší ultranásilný francúzsky exploitation, s tým rozhodne nepočítajte. Otázne je, nakoľko sa vôbec film dá označiť za horor, keďže sa nesnaží budovať napätie, ani sa v násilí nevyžíva. Skôr ide len o takú ochutnávku pre klubových divákov, nech vedia, aké odporné dokážu francúzske filmy byť. Cítiť tu úmysel šokovať a taká je aj práca s krvavými scénami. Ak by ale malo ísť o hlavný účel filmu, zdal by sa vám dostatočný?

Tou skazenou vegetariánkou je Justine, rovnako ako celá ich rodina ide študovať veterinu. Surové mäso ju prinútia zjesť v rámci šikany prvákov, pomôže jej staršia sestra, vraj ho tiež zjedla. A odvtedy už sa mäsu nevyhýba. Justine je celá zvláštna, izoluje sa, neobľubuje žúry, zato v škole vyniká natoľko, až profesorom lezie na nervy. Snaží sa nájsť svoje miesto, pozíciu nespoločenskej a utiahnutej celkom neopúšťa, postupne ale nadväzuje rôzne vzťahy. Sestra jej chce pomôcť znormálnieť, napriek rozporom sa Justine venuje. Pretože asi vie to, čo Justine až postupne začne tušiť. Určité veci pochopí len rodina, pretože mnohé chute s vami len tá zdieľa.

„Film je skrátka o zmene, prebudení určitých pudov v človeku.“

Dlhé expozície postáv nie sú celkom nezvyčajné ani pri hororoch, úmysel nesnažiť sa vytvárať nič na spôsob napätia je tu ale príliš zjavný. Film je skrátka o zmene, prebudení určitých pudov v človeku. Preto sa s ním musíme napred zoznámiť ako s normálnym, a so situáciou, v ktorej sa ocitol. Snaží sa byť realistický a presvedčivý, na to používa artový formát. Škoda, že prostredie a postavy celkom uveriteľné nie sú. Divoké prijímanie nováčikov sa možno ešte niekde praktizuje, tu ale pôsobí veľmi vyfabrikovane za konkrétnym účelom. Rovnako ako celé dianie v škole a tlačenie postáv do určitých polôh.

Snaha pôsobiť realisticky a každodenne je aj tak dostačujúca, aby v nej vynikla prvá skutočne nechutná scéna. Tej sa podarí zapôsobiť naozaj výnimočne nechutne aj napriek tomu, že sa nijako nevyžíva v krvi a samotný skutok by sa dal v rámci hororov či exploitationov pokladať čo do explicitnosti za podpriemerný. Ide o jeho vnesenie do kontextu ľudských postáv, o jeho bezprostrednosť. Už sám ale pôsobí tak, ako vyznie takmer všetko krvavé vo filme. Samoúčelne šokujúco, bez hlbšieho významu, ktorý by si umelecký film nepochybne vyžadoval.

„Je to len primitívna snaha šokovať, byť nechutný, zdvihnúť diváka zo sedadla, vytrhnúť ho z rutiny pri pozeraní artových filmov.“

Stupňovanie krvavosti sa dá očakávať, tiež ale neprebieha v očakávanej intenzite. Film nezačne ani ísť priamo na vec, nepracuje intenzívne na ďalšom znechucovaní diváka. Chce pôsobiť presvedčivo, dať si záležať na zložitosti postáv a skutkov, ku ktorým príde. Určite by išlo o problém, ak by sme očakávali hororové snahy, na tie sme už ale v tom čase stihli viac menej zabudnúť. Vôbec slávne to nanešťastie nie je ani s artovým pôsobením. Narazili sme totiž na to jediné, čo nám dielo chcelo povedať. Odteraz sa bude snažiť kostrbato vytvárať situácie, kde nám to zopakuje, vo svojej myšlienke sa vyžívať. Nazvať to myšlienkou je ale tiež prehnané. Je to len primitívna snaha šokovať, byť nechutný, zdvihnúť diváka zo sedadla, vytrhnúť ho z rutiny pri pozeraní artových filmov. Tá sa v zásade podarila, no len samoúčelne, bez prinesenia akokoľvek inak hodnotného filmového zážitku.

Raw nie je horor, je to len artový film s potrebou byť iný použitím brutality. Spravený je možno na dostačujúcej artovej úrovni, okrem snahy znechutiť diváka je ale zúfalo prázdny. Dokonale sa hodí do označenia samoúčelnej úchylnosti, pričom tentokrát nejde o samoúčelnosť ani čo do vytvorenia umenia, ani čo do naplašenia diváka. Samoúčelný je len sám pre seba, pre svoju vlastnú potrebu na seba upozorňovať. To voči divákovi nie je príliš ústretové.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok