hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Suspiria (2018)

Menej farieb, viac tanca

Pôvodná Suspiria si svoj kultový status získala vďaka funkčnej zmesi prvkov pochádzajúcich z inej doby. Naivný scenár, úchvatný vizuál plný sýtych farieb, gotické prostredie, úžasná hudba, no a réžia Daria Argenta v najlepšej forme. Jej atmosféra patrí medzi najosobitejšie zážitky v dejinách hororu, snaha zopakovať ju sa preto spočiatku javila značne šialene. Náznaky dôvery vzbudila až serióznosť, s akou tvorcovia k novému projektu pristupovali. Obsadenie Tildy Swinton, hudba od Thoma Yorkea. Režisér Luca Guadagnino bol vraj možnosťou film nakrútiť posadnutý už od svojich 14 rokov, a hoci ide o jeho prvý horor, ako artový režisér svoje kvality už dokázal. Pochopiteľne tak nejako musí potom vyzerať aj výsledok.

15. 3. 2019

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Raw

Andrej Gomora | 10. 4. 2017
0
5/10          
žáner:
cannibal, exploitation

Ochutnávka exploitu pre artových divákov


Vegetarián je ako abstinujúci alkoholik. Nechce mať s krutosťou nič spoločné, pretože keď ju raz ochutná, nie je schopný sa ovládať. Na rozdiel od bežných mäsožrútov, ktorí poznajú mieru, bude chcieť stále viac a viac. Nielen, čo do množstva. Viac krvavé, viac surové, najlepšie zubami vytrhnuté priamo z tela obete, ideálne ľudskej. Po francúzsky je to Grave, anglický názov prebratý do slovenských kín hovorí jednoducho Raw.

„Otázne je, nakoľko sa vôbec film dá označiť za horor, keďže sa nesnaží budovať napätie, ani sa v násilí nevyžíva.“

Ak ste sa rovno začali tešiť na ďalší ultranásilný francúzsky exploitation, s tým rozhodne nepočítajte. Otázne je, nakoľko sa vôbec film dá označiť za horor, keďže sa nesnaží budovať napätie, ani sa v násilí nevyžíva. Skôr ide len o takú ochutnávku pre klubových divákov, nech vedia, aké odporné dokážu francúzske filmy byť. Cítiť tu úmysel šokovať a taká je aj práca s krvavými scénami. Ak by ale malo ísť o hlavný účel filmu, zdal by sa vám dostatočný?

Tou skazenou vegetariánkou je Justine, rovnako ako celá ich rodina ide študovať veterinu. Surové mäso ju prinútia zjesť v rámci šikany prvákov, pomôže jej staršia sestra, vraj ho tiež zjedla. A odvtedy už sa mäsu nevyhýba. Justine je celá zvláštna, izoluje sa, neobľubuje žúry, zato v škole vyniká natoľko, až profesorom lezie na nervy. Snaží sa nájsť svoje miesto, pozíciu nespoločenskej a utiahnutej celkom neopúšťa, postupne ale nadväzuje rôzne vzťahy. Sestra jej chce pomôcť znormálnieť, napriek rozporom sa Justine venuje. Pretože asi vie to, čo Justine až postupne začne tušiť. Určité veci pochopí len rodina, pretože mnohé chute s vami len tá zdieľa.

„Film je skrátka o zmene, prebudení určitých pudov v človeku.“

Dlhé expozície postáv nie sú celkom nezvyčajné ani pri hororoch, úmysel nesnažiť sa vytvárať nič na spôsob napätia je tu ale príliš zjavný. Film je skrátka o zmene, prebudení určitých pudov v človeku. Preto sa s ním musíme napred zoznámiť ako s normálnym, a so situáciou, v ktorej sa ocitol. Snaží sa byť realistický a presvedčivý, na to používa artový formát. Škoda, že prostredie a postavy celkom uveriteľné nie sú. Divoké prijímanie nováčikov sa možno ešte niekde praktizuje, tu ale pôsobí veľmi vyfabrikovane za konkrétnym účelom. Rovnako ako celé dianie v škole a tlačenie postáv do určitých polôh.

Snaha pôsobiť realisticky a každodenne je aj tak dostačujúca, aby v nej vynikla prvá skutočne nechutná scéna. Tej sa podarí zapôsobiť naozaj výnimočne nechutne aj napriek tomu, že sa nijako nevyžíva v krvi a samotný skutok by sa dal v rámci hororov či exploitationov pokladať čo do explicitnosti za podpriemerný. Ide o jeho vnesenie do kontextu ľudských postáv, o jeho bezprostrednosť. Už sám ale pôsobí tak, ako vyznie takmer všetko krvavé vo filme. Samoúčelne šokujúco, bez hlbšieho významu, ktorý by si umelecký film nepochybne vyžadoval.

„Je to len primitívna snaha šokovať, byť nechutný, zdvihnúť diváka zo sedadla, vytrhnúť ho z rutiny pri pozeraní artových filmov.“

Stupňovanie krvavosti sa dá očakávať, tiež ale neprebieha v očakávanej intenzite. Film nezačne ani ísť priamo na vec, nepracuje intenzívne na ďalšom znechucovaní diváka. Chce pôsobiť presvedčivo, dať si záležať na zložitosti postáv a skutkov, ku ktorým príde. Určite by išlo o problém, ak by sme očakávali hororové snahy, na tie sme už ale v tom čase stihli viac menej zabudnúť. Vôbec slávne to nanešťastie nie je ani s artovým pôsobením. Narazili sme totiž na to jediné, čo nám dielo chcelo povedať. Odteraz sa bude snažiť kostrbato vytvárať situácie, kde nám to zopakuje, vo svojej myšlienke sa vyžívať. Nazvať to myšlienkou je ale tiež prehnané. Je to len primitívna snaha šokovať, byť nechutný, zdvihnúť diváka zo sedadla, vytrhnúť ho z rutiny pri pozeraní artových filmov. Tá sa v zásade podarila, no len samoúčelne, bez prinesenia akokoľvek inak hodnotného filmového zážitku.

Raw nie je horor, je to len artový film s potrebou byť iný použitím brutality. Spravený je možno na dostačujúcej artovej úrovni, okrem snahy znechutiť diváka je ale zúfalo prázdny. Dokonale sa hodí do označenia samoúčelnej úchylnosti, pričom tentokrát nejde o samoúčelnosť ani čo do vytvorenia umenia, ani čo do naplašenia diváka. Samoúčelný je len sám pre seba, pre svoju vlastnú potrebu na seba upozorňovať. To voči divákovi nie je príliš ústretové.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok