hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Nočná mora z Elm Street (2010)

Freddy prišiel o humor aj iskru
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010

recenzie.

The Abominable Dr. Phibes

Andrej Gomora | 21. 5. 2014
0
7/10          
žáner:
comedy, exploitation, psycho, retro

Gotický predok exploitov


Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
 
Keď sa šialenec pustí do týrania svojich obetí, pre zaujímavý film potrebuje hlavne nápady a charizmu. Oboch má pán Phibes na rozdávanie. Ako postava si najviac zo všetkého dáva záležať na svojej štýlovosti. A aj keď sa dostane až na hranicu gýču, hlavne z perspektívy dnešného diváka sa do filmu hodí. Bezvýrazná tvár, hlas z aparátu priloženého na krk, hra na organ v tajomnom plášti s bábkovým orchestrom. No a tie rozhovory s mŕtvou manželkou. Hovorí dokola to isté, ide ju pomstiť. O mladej slečne sa síce vôbec nič nedozvieme, ale nič to, na každého dedka s tajomným šarmom sa predsa nejaká nalepí.
 

„Vraždy by sa asi dnes využiť nedali, keďže pokus o realistický opis by odhalil ich nezmyselnosť."

Samotné vraždy sú nápadité a rozmanité. Ich najväčší nedostatok z dnešného pohľadu je chýbajúci realizmus. Nejde tu len o zobrazenie, ktoré na rozdiel od dnešných mučení zostáva z veľkej časti len v náznakoch. Keď vidíme len prípravnú fázu vraždy a potom až jej výsledok, viackrát nám ju aj krátke zamyslenie sa nad jej priebehom pokazí. Hoci mnohé nápady znejú na prvý pohľad dobre, nakoniec majú zjavné a pomerne závažné nedostatky. Preto by sa asi dnes využiť nedali, keďže pokus o realistický opis by odhalil ich nezmyselnosť. Mnoho z nich ale aj tak funguje a do nadnesene morbídnej atmosféry filmu sa hodia.

„Značnú časť diela tvorí pátranie policajtov a to celkovú kvalitu ťahá smerom nadol."

Činy vraha veľa stopáže nezaberú, on sám veľa nenahovorí a zobrazenie vrážd je pomerne krátke. Značnú časť diela tvorí pátranie policajtov a to celkovú kvalitu ťahá smerom nadol. Ich rozhovory sú na úrovní akú dnes poznáme z paródií na staré policajné diela. Hlúpe žarty a slovné hračky sprevádzajú málo logické správanie. V podstate vždy ide o to, že niekto dostane akýsi pocit, niečo by možno mohlo predsa byť inak. A napriek pochybnostiam všetkých a celej logike to tak naozaj aj je. Phibes pôsobí popri policajtoch ako postava z iného sveta a nejaví sa možné, že by jeho, úchvatného, mohli takí šašovia dostihnúť. Výsledok je tak plne predvídateľný a chýba mu prvok napätia.

„Phibes je postava pýtajúca si zvrhlý obdiv, vraždí elegantne a neomylne a celý film je akoby zobrazením jeho hrôzostrašnej hry s bezmocnými figúrkami."

Ako to pri filmoch nakrútených z pohľadu vraha býva, o obetiach sa takmer nič nedozvieme, nemáme dôvod sa o ne báť ani ich veľmi ľutovať. Phibes je postava pýtajúca si zvrhlý obdiv, vraždí elegantne a neomylne a celý film je akoby zobrazením jeho hrôzostrašnej hry s bezmocnými figúrkami. Atmosféru ovláda štýlová temnosť, strach chýba úplne a ťaživosť je len mierna, asi by potrebovala o niečo uveriteľnejšie násilie.

Dnes by film o pánovi Phibesovi nepochybne vyzeral úplne inak, pravdepodobne niečo na spôsob Saw. Aj tak nám ukazuje, že aj naznačované násilie vie na diváka pôsobiť a štýlovosť nepotrebuje za každú cenu explicitný gore. Na rozdiel od rozprávkovo charizmatického vraha zase vidíme aj veci, ktoré nám rozhodne nechýbajú. Ako snaha byť vtipný za každú cenu v nevhodných situáciách a používanie logiky na úrovni rozprávky aj pri výstavbe deja.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy