hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Cam

Žite v reáli, internet bez vás prežije

Ak sa v niektorých filmoch snažia všetko, čo má byť sexi, zobraziť nejakým spôsobom nablýskane a aspoň náznakom príťažlivo, tu to tak celkom nie je. Hlavná hrdinka pôsobí ako to, čím je- chudera, ktorá sa všemožne snaží získať si pozornosť internetových divákov kvôli peniazom a postaveniu v nezmyselnom rebríčku. Ten pre ňu zjavne niečo znamená a vníma ho ako prejav skutočnej spoločenskej prestíže, keďže dobré postavenie pre ňu spraví menej zahanbujúcim priznanie vlastnej mame. Nie, nie je to len taká instagramová hviezdička. Táto sa živí nahotou a tým najúbohejším predvádzaním sa pred Cam.

18. 6. 2019

Burning Bright

Konečne dobrý horor so zvieraťom
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010

Hell Fest: Park hrôzy

Radi sa pozeráte, ako sa iní zabávajú?

Niečom svojím spôsobom podobné už tu bolo. The Houses October Built mal podobu fiktívneho dokumentu, ktorého geniálny nápad bol, že bude strašidelný, ak zobrazí strašenie iných ľudí. Tento nápad sa niekomu zdal natoľko úžasný, že ho nemohol nezrecyklovať. Z poučne a bádavo ladenej formy ale samozrejme treba zásadne smerovať k masovej zábave. Takže už nejde o skupinku zvedavcov, ktorí skúmajú oddaných a zapálených remeselníkov hororovej zábavy. Iritujúca partia tínedžerov sa vyberie na gýčovitý festival s názvom Hell Fest: Park hrôzy.

9. 10. 2018

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Here Alone

Nočná mora samoty

Samotná myšlienka preskúmať postapokalyptický svet trochu inak, nielen cez jednoduché súboje so zombíkmi či nakazenými, už nie je vôbec nová. Preto samotná existencia iného prístupu zo svojej podstaty nemôže znamenať, že by film bol originálny. Môže byť iný, nastoliť si vlastné témy, byť o ľuďoch, sústrediť sa na ich spolunažívanie, či naopak samotu. Ako napríklad Here Alone.

8. 6. 2017

recenzie.

The Abominable Dr. Phibes

Andrej Gomora | 21. 5. 2014
0
7/10          
žáner:
comedy, exploitation, psycho, retro

Gotický predok exploitov


Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
 
Keď sa šialenec pustí do týrania svojich obetí, pre zaujímavý film potrebuje hlavne nápady a charizmu. Oboch má pán Phibes na rozdávanie. Ako postava si najviac zo všetkého dáva záležať na svojej štýlovosti. A aj keď sa dostane až na hranicu gýču, hlavne z perspektívy dnešného diváka sa do filmu hodí. Bezvýrazná tvár, hlas z aparátu priloženého na krk, hra na organ v tajomnom plášti s bábkovým orchestrom. No a tie rozhovory s mŕtvou manželkou. Hovorí dokola to isté, ide ju pomstiť. O mladej slečne sa síce vôbec nič nedozvieme, ale nič to, na každého dedka s tajomným šarmom sa predsa nejaká nalepí.
 

„Vraždy by sa asi dnes využiť nedali, keďže pokus o realistický opis by odhalil ich nezmyselnosť."

Samotné vraždy sú nápadité a rozmanité. Ich najväčší nedostatok z dnešného pohľadu je chýbajúci realizmus. Nejde tu len o zobrazenie, ktoré na rozdiel od dnešných mučení zostáva z veľkej časti len v náznakoch. Keď vidíme len prípravnú fázu vraždy a potom až jej výsledok, viackrát nám ju aj krátke zamyslenie sa nad jej priebehom pokazí. Hoci mnohé nápady znejú na prvý pohľad dobre, nakoniec majú zjavné a pomerne závažné nedostatky. Preto by sa asi dnes využiť nedali, keďže pokus o realistický opis by odhalil ich nezmyselnosť. Mnoho z nich ale aj tak funguje a do nadnesene morbídnej atmosféry filmu sa hodia.

„Značnú časť diela tvorí pátranie policajtov a to celkovú kvalitu ťahá smerom nadol."

Činy vraha veľa stopáže nezaberú, on sám veľa nenahovorí a zobrazenie vrážd je pomerne krátke. Značnú časť diela tvorí pátranie policajtov a to celkovú kvalitu ťahá smerom nadol. Ich rozhovory sú na úrovní akú dnes poznáme z paródií na staré policajné diela. Hlúpe žarty a slovné hračky sprevádzajú málo logické správanie. V podstate vždy ide o to, že niekto dostane akýsi pocit, niečo by možno mohlo predsa byť inak. A napriek pochybnostiam všetkých a celej logike to tak naozaj aj je. Phibes pôsobí popri policajtoch ako postava z iného sveta a nejaví sa možné, že by jeho, úchvatného, mohli takí šašovia dostihnúť. Výsledok je tak plne predvídateľný a chýba mu prvok napätia.

„Phibes je postava pýtajúca si zvrhlý obdiv, vraždí elegantne a neomylne a celý film je akoby zobrazením jeho hrôzostrašnej hry s bezmocnými figúrkami."

Ako to pri filmoch nakrútených z pohľadu vraha býva, o obetiach sa takmer nič nedozvieme, nemáme dôvod sa o ne báť ani ich veľmi ľutovať. Phibes je postava pýtajúca si zvrhlý obdiv, vraždí elegantne a neomylne a celý film je akoby zobrazením jeho hrôzostrašnej hry s bezmocnými figúrkami. Atmosféru ovláda štýlová temnosť, strach chýba úplne a ťaživosť je len mierna, asi by potrebovala o niečo uveriteľnejšie násilie.

Dnes by film o pánovi Phibesovi nepochybne vyzeral úplne inak, pravdepodobne niečo na spôsob Saw. Aj tak nám ukazuje, že aj naznačované násilie vie na diváka pôsobiť a štýlovosť nepotrebuje za každú cenu explicitný gore. Na rozdiel od rozprávkovo charizmatického vraha zase vidíme aj veci, ktoré nám rozhodne nechýbajú. Ako snaha byť vtipný za každú cenu v nevhodných situáciách a používanie logiky na úrovni rozprávky aj pri výstavbe deja.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy