recenzie.

Captifs/Caged

Afonka Soby | 12. 12. 2011

0

6/10          

žáner:

hixploitation/backwoods, exploitation

Francúz bez gore

Keď prechádzate územím bývalej Juhoslávie a zastaví vás odmínovacia čata, ktorá vám odporučí zotrvať na mieste, môžete dostať hneď niekoľko zlých nápadov. Vydať sa neoverenou skratkou cez lesnú cestu bude zrejme vždy jeden z tých najhorších. A presne takto sa rozhodli situáciu riešiť Carole, Mathias a Samir, traja „lekári bez hraníc", ktorí sa po svojej humanitárnej misii vracajú späť do Francúzska. Únoscovia v uniformách a hrôzostrašných kuklách im však čoskoro uštedria riadnu lekciu z poslúchania armádnych autorít. Začína sa boj o život na ploche pár metrov štvorcových.

„Dej nesľubuje nič komplikované, ale priamy ťah na bránu, ktorý Francúzom doteraz vždy vyšiel."

Po dlhšom čase sa mi pod ruku, resp. pred oči dostal opäť francúzsky kúsok, ktorý má u mňa vždy veľký potenciál stať sa skutočnou lahôdkou. Nepodarený La Meute, posledný francúzsky horor na našom webe, ma z týchto očakávaní nevyliečil, skôr naopak, ešte zosilnil moju chuť po skutočne riadnom nástupcovi Frontiere(s). Dej, na rozdiel od spomínaného La Meute, nesľuboval nič komplikované, ale priamy ťah na bránu, ktorý Francúzom doteraz vždy vyšiel. Dá sa preto čakať celkom jasná schéma - expozícia postáv - uväznenie - mučenie - útek. Jednoducho exploit s dobre známymi pravidlami.

Pevné pravidlá sú však jeden z dôvodov, prečo horor ako žáner tak milujeme. Skôr ako meniť základné ingrediencie je potrebné porciu dobre okoreniť. V exploite sa spravidla korení riadnou dávkou gore, prípadne šťavnatými charaktermi záporákov (v tomto smere zatiaľ jasne vedie matka Dara z indonézskeho Macabre). Captifs/Caged však má iného kuchára - gore mu chutí iba v menších dávkach a fanúšik s „otrlým jazykom" ho ani nemusí veľmi postrehnúť. Pracuje sa skôr s atmosférou a budovaním napätia, čo môže byť vo francúzskom pokrme miernym sklamaním.

„Všetko vnímame výhradne očami ústrednej hrdinky Carole, držanej v cele, a z videného by sme si mali skladačku poskladať dielik po dieliku."

Captifs neodkrýva spočiatku veľa kariet a necháva nás poriadne sa vyváľať v atmosfére neznámej hrozby. Na to, o čo únoscom ide, máme dochádzať postupne. Všetko totiž vnímame výhradne očami ústrednej hrdinky Carole, držanej v cele, a z videného by sme si mali skladačku poskladať dielik po dieliku. Teda, aspoň taká bola zrejme teória. V skutočnosti však mnohé prezrádza už lekár, ktorý sa pohybuje medzi únoscami. Pre tých nedomýšľavých či tých, ktorí nevideli podobne ladený Turistas, pointu nebudem prezrádzať. Len poviem, že väčšina z vás na ňu príde až príliš skoro na to, aby mal film, najmä vo svojej strednej časti, čím zaujať.

Bohužiaľ, ak už pointu odhalíte príliš skoro, film neponúka žiaden plán B. Gore je v podstate (na dnešné pomery) nulové a určite vás neupútajú ani dialógy, ktoré sú buď nechcene komické (únoscovia rozprávajú chvíľu po srbsky (zrejme), chvíľu po česky), alebo zámerne skúpe na slovo, aby toho veľa neprezradili. Ospalého diváka určite nepreberie ani motív Carolinej traumy z detstva, ktorý má filmu zrejme pridávať ďalší rozmer. V skutočnosti však pôsobí ako vata, ktorá horko-ťažko dotláča film do povinnej osemdesiatminútovej stopáže. 

„Tvorcovia to dosť dlho akoby hrajú na dva žánre - na horor aj komornú vojnovú drámu."

Čo-to mohli zachrániť dobre napísané charaktery únoscov, no tí sú zámerne držaní v realistických medziach. Nie sú to typickí šialenci - nejde o žiadnu sfanatizovanú rodinku či šialených „vidlákov", ako je v exploite dobrým zvykom. Tvorcovia to dosť dlho akoby hrajú na dva žánre - na horor aj komornú vojnovú drámu (Lekári bez hraníc, Juhoslávia), a tak sa únoscovia správajú skôr ako vojaci bez veliteľa. Všetko je predsa, rovnako ako spomínaní Turistas, „inspiré de faits réels", inšpirované skutočnými udalosťami.

Napriek nedostatkom je však evidentné, že na režisérskej stoličke sedel niekto, kto rozhodne ovláda svoje remeslo. Práve kvalitná filmárčina vás pri Captifs spoľahlivo udrží a nezanechá pocit premárneného času. Od La Meute idem s hodnotením výrazne vyššie, na Francúzov je však šesť hviezdičiek ešte stále málo.