hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

We Summon The Darkness

Kto vzýva satana, komu sa dovolá?

Využiť metalistickú scénu konca osemdesiatych rokov s jej pozérskym satanizmom a jej interakciu s veriacimi sa nejaví ako zlý nápad. Znie logicky, že pre komerčných duchovných bola v určitom zmysle skutočným požehnaním a mohla im pomôcť viac ako akýkoľvek iný druh propagácie. Žeby ju teda aktívne podporovali? Prečo nie. Nemôžeme povedať, že by sme cítili atmosféru doby, či strachu z vyčíňajúcich rituálnych vrahov. Predsa sme v horore, nečakajme zázraky. Škoda, že aj postavy sú celkom ploché, skôr nesympatické a nesprávajú sa príliš logicky. Máme to brať, že proste blbnú, užívajú si život či mladosť, majú jednoducho svoj životný štýl. Čakajme teda, čo zaujímavé nám tvorcovia budú chcieť ukázať.

3. 6. 2020

The Burning

Horúce osemdesiate roky
Intenzitu vraždenia tínedžerov v osemdesiatych rokoch ťažko pokladať za náhodnú. Jej vysvetlení sa ponúka veľa, hneď ako prvá by mohla byť hlboká nenávisť voči nadchádzajúcej generácii, keď Američania po niečom na spôsob Battle Royale túžili už dávno pred Japoncami. Rovnako by tu ale mohlo ísť o objavenie širšej využiteľnosti mladých tiel, nie len na ich krájanie. Azda najslávnejšou sa v tomto smere stala siahodlhá séria Piatka trinásteho, narážajúca vďaka filmu Jason X až na absolútne dno. Načasovanie do letnej sezóny párenia v najvhodnejšom revíri tábora pre pubertiakov veľmi pomohlo zvýrazniť erotický element. Ten istý recept využil aj o niečo menej známy, no minimálne rovnako kvalitný horor The Burning.
22. 4. 2014

At the Devil's Door

Postava dušu predala. Film ju nikdy nemal
Kde by boli horory, keby ľudia definitívne prestali veriť na všetko nadprirodzené. Samozrejme, že duchovia neexistujú vám povie asi každý. Ale keď už príde na vec, napríklad prespanie v strašidelnom dome. Ľudia sa začnú zdráhať. Práve tým pár, ktorých presvedčenie je neochvejné a nerobí im problém to ani dokázať sa teraz horory rozhodli vyhlásiť vojnu. Po Michaelovi Kingovi tu máme druhú odvážlivkyňu, v diele s názvom At the Devil's Door.
9. 6. 2015

Mil gritos tiene la noche/ Pieces

Neberte deťom hračky
Elektrin komplex by mal byť ženskou verziou známejšieho Oidipovho komplexu. Jeho súčasťou by mala byť túžba po telesnej láske k otcovi a nenávisť voči matke. Podobne ako Oidipus zabil svojho otca nevediac, že je to jeho otec, a oženil sa s matkou nepoznajúc ich vzájomné príbuzenstvo, ani v prípade Elektrinho komplexu nemá samotná diagnóza veľa spoločného s jej príbehom ako ho poznáme. Elektra totiž chcela len pomstiť smrť svojho otca Agamemnona, preto spolu s bratom Orestom zabili matku Klytaimnéstru. Dôvodov zabiť matku môže samozrejme byť viac, napríklad keď vám nechce dovoliť skladať si puzzle s nahou dámou. To poznačilo hlavnú postavu hororu Pieces.
22. 2. 2016

recenzie.

Captifs/Caged

Afonka Soby | 12. 12. 2011
0
6/10          
žáner:
hixploitation/backwoods, exploitation

Francúz bez gore


Keď prechádzate územím bývalej Juhoslávie a zastaví vás odmínovacia čata, ktorá vám odporučí zotrvať na mieste, môžete dostať hneď niekoľko zlých nápadov. Vydať sa neoverenou skratkou cez lesnú cestu bude zrejme vždy jeden z tých najhorších. A presne takto sa rozhodli situáciu riešiť Carole, Mathias a Samir, traja „lekári bez hraníc", ktorí sa po svojej humanitárnej misii vracajú späť do Francúzska. Únoscovia v uniformách a hrôzostrašných kuklách im však čoskoro uštedria riadnu lekciu z poslúchania armádnych autorít. Začína sa boj o život na ploche pár metrov štvorcových.

„Dej nesľubuje nič komplikované, ale priamy ťah na bránu, ktorý Francúzom doteraz vždy vyšiel."

Po dlhšom čase sa mi pod ruku, resp. pred oči dostal opäť francúzsky kúsok, ktorý má u mňa vždy veľký potenciál stať sa skutočnou lahôdkou. Nepodarený La Meute, posledný francúzsky horor na našom webe, ma z týchto očakávaní nevyliečil, skôr naopak, ešte zosilnil moju chuť po skutočne riadnom nástupcovi Frontiere(s). Dej, na rozdiel od spomínaného La Meute, nesľuboval nič komplikované, ale priamy ťah na bránu, ktorý Francúzom doteraz vždy vyšiel. Dá sa preto čakať celkom jasná schéma - expozícia postáv - uväznenie - mučenie - útek. Jednoducho exploit s dobre známymi pravidlami.

Pevné pravidlá sú však jeden z dôvodov, prečo horor ako žáner tak milujeme. Skôr ako meniť základné ingrediencie je potrebné porciu dobre okoreniť. V exploite sa spravidla korení riadnou dávkou gore, prípadne šťavnatými charaktermi záporákov (v tomto smere zatiaľ jasne vedie matka Dara z indonézskeho Macabre). Captifs/Caged však má iného kuchára - gore mu chutí iba v menších dávkach a fanúšik s „otrlým jazykom" ho ani nemusí veľmi postrehnúť. Pracuje sa skôr s atmosférou a budovaním napätia, čo môže byť vo francúzskom pokrme miernym sklamaním.

„Všetko vnímame výhradne očami ústrednej hrdinky Carole, držanej v cele, a z videného by sme si mali skladačku poskladať dielik po dieliku."

Captifs neodkrýva spočiatku veľa kariet a necháva nás poriadne sa vyváľať v atmosfére neznámej hrozby. Na to, o čo únoscom ide, máme dochádzať postupne. Všetko totiž vnímame výhradne očami ústrednej hrdinky Carole, držanej v cele, a z videného by sme si mali skladačku poskladať dielik po dieliku. Teda, aspoň taká bola zrejme teória. V skutočnosti však mnohé prezrádza už lekár, ktorý sa pohybuje medzi únoscami. Pre tých nedomýšľavých či tých, ktorí nevideli podobne ladený Turistas, pointu nebudem prezrádzať. Len poviem, že väčšina z vás na ňu príde až príliš skoro na to, aby mal film, najmä vo svojej strednej časti, čím zaujať.

Bohužiaľ, ak už pointu odhalíte príliš skoro, film neponúka žiaden plán B. Gore je v podstate (na dnešné pomery) nulové a určite vás neupútajú ani dialógy, ktoré sú buď nechcene komické (únoscovia rozprávajú chvíľu po srbsky (zrejme), chvíľu po česky), alebo zámerne skúpe na slovo, aby toho veľa neprezradili. Ospalého diváka určite nepreberie ani motív Carolinej traumy z detstva, ktorý má filmu zrejme pridávať ďalší rozmer. V skutočnosti však pôsobí ako vata, ktorá horko-ťažko dotláča film do povinnej osemdesiatminútovej stopáže. 

„Tvorcovia to dosť dlho akoby hrajú na dva žánre - na horor aj komornú vojnovú drámu."

Čo-to mohli zachrániť dobre napísané charaktery únoscov, no tí sú zámerne držaní v realistických medziach. Nie sú to typickí šialenci - nejde o žiadnu sfanatizovanú rodinku či šialených „vidlákov", ako je v exploite dobrým zvykom. Tvorcovia to dosť dlho akoby hrajú na dva žánre - na horor aj komornú vojnovú drámu (Lekári bez hraníc, Juhoslávia), a tak sa únoscovia správajú skôr ako vojaci bez veliteľa. Všetko je predsa, rovnako ako spomínaní Turistas, „inspiré de faits réels", inšpirované skutočnými udalosťami.

Napriek nedostatkom je však evidentné, že na režisérskej stoličke sedel niekto, kto rozhodne ovláda svoje remeslo. Práve kvalitná filmárčina vás pri Captifs spoľahlivo udrží a nezanechá pocit premárneného času. Od La Meute idem s hodnotením výrazne vyššie, na Francúzov je však šesť hviezdičiek ešte stále málo.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok