hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Očista: Volebný rok

Priveľa politiky zabije každú myšlienku

Podľa Sigmunda Freuda je existencia božieho prikázania "Nezabiješ" dôkazom, že všetci pochádzame z rodu vrahov. Túžbu vraždiť mali v krvi a niet dôvod predpokladať, že sa stratila. Niekde hlboko v nás stále je, preto si tento zákaz musíme dokola pripomínať a byť pod dozorom zákonov. Už dvakrát sme videli čo sa stane, keď podľa novej tradície v USA prestanú na jednu noc zákony platiť. Tentokrát sa tradičná noc smrti stane súčasťou predvolebného boja, preto Očista: Volebná noc.

15. 7. 2016

Outcast

Kúzelníci prinášajú len rozčarovanie
Čarodejnícke a mysteriózne horory s prvkom rozprávkovosti sú pre mňa výnimočne príťažlivé a vždy vo mne vzbudzujú veľké nádeje. Ich zasadenie do moderného sveta ich robí ešte zaujímavejšími - ako to bolo v krásne poetickom, ale menej hororovom Nech vojde ten pravý (o ňom a ďalších európskych hororoch tu. 18. 3. 2011

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Mara

Niečo na dobrú noc

Toho vsunutie do fázy medzi spánkom a bdením, známej ako spánková paralýza, sa nejaví vôbec ako zlý nápad. Práve preto, že veľa divákov si presne bude vedieť predstaviť, ako by sa cítili na mieste postáv. Podľa titulkov filmu je vídanie démonov v tomto stave bežný jav, ťažko povedať, nakoľko sa dá toto tvrdenie pokladať za hodnoverné. Človek má pocit, že bdie, v skutočnosti sa mu ale realita ešte stále mieša s predstavami. Čo môže byť o to nepríjemnejšie, že sa nedokáže hýbať. Film nám teda predostiera akúsi hypotézu. Aké by to asi mohlo byť, ak by tie čudné veci, ktoré človek v stave spánkovej paralýze zazrie, mohli byť skutočné. Máme si odmyslieť, že vieme, že nimi nie sú. To je trochu ako žiadať diváka, nech pre trvanie filmu uverí, že zem je plochá a môže spadnúť z jej okraja. Ale dajme tomu.

16. 10. 2018

recenzie.

Captifs/Caged

Afonka Soby | 12. 12. 2011
0
6/10          
žáner:
hixploitation/backwoods, exploitation

Francúz bez gore


Keď prechádzate územím bývalej Juhoslávie a zastaví vás odmínovacia čata, ktorá vám odporučí zotrvať na mieste, môžete dostať hneď niekoľko zlých nápadov. Vydať sa neoverenou skratkou cez lesnú cestu bude zrejme vždy jeden z tých najhorších. A presne takto sa rozhodli situáciu riešiť Carole, Mathias a Samir, traja „lekári bez hraníc", ktorí sa po svojej humanitárnej misii vracajú späť do Francúzska. Únoscovia v uniformách a hrôzostrašných kuklách im však čoskoro uštedria riadnu lekciu z poslúchania armádnych autorít. Začína sa boj o život na ploche pár metrov štvorcových.

„Dej nesľubuje nič komplikované, ale priamy ťah na bránu, ktorý Francúzom doteraz vždy vyšiel."

Po dlhšom čase sa mi pod ruku, resp. pred oči dostal opäť francúzsky kúsok, ktorý má u mňa vždy veľký potenciál stať sa skutočnou lahôdkou. Nepodarený La Meute, posledný francúzsky horor na našom webe, ma z týchto očakávaní nevyliečil, skôr naopak, ešte zosilnil moju chuť po skutočne riadnom nástupcovi Frontiere(s). Dej, na rozdiel od spomínaného La Meute, nesľuboval nič komplikované, ale priamy ťah na bránu, ktorý Francúzom doteraz vždy vyšiel. Dá sa preto čakať celkom jasná schéma - expozícia postáv - uväznenie - mučenie - útek. Jednoducho exploit s dobre známymi pravidlami.

Pevné pravidlá sú však jeden z dôvodov, prečo horor ako žáner tak milujeme. Skôr ako meniť základné ingrediencie je potrebné porciu dobre okoreniť. V exploite sa spravidla korení riadnou dávkou gore, prípadne šťavnatými charaktermi záporákov (v tomto smere zatiaľ jasne vedie matka Dara z indonézskeho Macabre). Captifs/Caged však má iného kuchára - gore mu chutí iba v menších dávkach a fanúšik s „otrlým jazykom" ho ani nemusí veľmi postrehnúť. Pracuje sa skôr s atmosférou a budovaním napätia, čo môže byť vo francúzskom pokrme miernym sklamaním.

„Všetko vnímame výhradne očami ústrednej hrdinky Carole, držanej v cele, a z videného by sme si mali skladačku poskladať dielik po dieliku."

Captifs neodkrýva spočiatku veľa kariet a necháva nás poriadne sa vyváľať v atmosfére neznámej hrozby. Na to, o čo únoscom ide, máme dochádzať postupne. Všetko totiž vnímame výhradne očami ústrednej hrdinky Carole, držanej v cele, a z videného by sme si mali skladačku poskladať dielik po dieliku. Teda, aspoň taká bola zrejme teória. V skutočnosti však mnohé prezrádza už lekár, ktorý sa pohybuje medzi únoscami. Pre tých nedomýšľavých či tých, ktorí nevideli podobne ladený Turistas, pointu nebudem prezrádzať. Len poviem, že väčšina z vás na ňu príde až príliš skoro na to, aby mal film, najmä vo svojej strednej časti, čím zaujať.

Bohužiaľ, ak už pointu odhalíte príliš skoro, film neponúka žiaden plán B. Gore je v podstate (na dnešné pomery) nulové a určite vás neupútajú ani dialógy, ktoré sú buď nechcene komické (únoscovia rozprávajú chvíľu po srbsky (zrejme), chvíľu po česky), alebo zámerne skúpe na slovo, aby toho veľa neprezradili. Ospalého diváka určite nepreberie ani motív Carolinej traumy z detstva, ktorý má filmu zrejme pridávať ďalší rozmer. V skutočnosti však pôsobí ako vata, ktorá horko-ťažko dotláča film do povinnej osemdesiatminútovej stopáže. 

„Tvorcovia to dosť dlho akoby hrajú na dva žánre - na horor aj komornú vojnovú drámu."

Čo-to mohli zachrániť dobre napísané charaktery únoscov, no tí sú zámerne držaní v realistických medziach. Nie sú to typickí šialenci - nejde o žiadnu sfanatizovanú rodinku či šialených „vidlákov", ako je v exploite dobrým zvykom. Tvorcovia to dosť dlho akoby hrajú na dva žánre - na horor aj komornú vojnovú drámu (Lekári bez hraníc, Juhoslávia), a tak sa únoscovia správajú skôr ako vojaci bez veliteľa. Všetko je predsa, rovnako ako spomínaní Turistas, „inspiré de faits réels", inšpirované skutočnými udalosťami.

Napriek nedostatkom je však evidentné, že na režisérskej stoličke sedel niekto, kto rozhodne ovláda svoje remeslo. Práve kvalitná filmárčina vás pri Captifs spoľahlivo udrží a nezanechá pocit premárneného času. Od La Meute idem s hodnotením výrazne vyššie, na Francúzov je však šesť hviezdičiek ešte stále málo.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok