hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Captifs/Caged

Afonka Soby | 12. 12. 2011
0
6/10          
žáner:
hixploitation/backwoods, exploitation

Francúz bez gore


Keď prechádzate územím bývalej Juhoslávie a zastaví vás odmínovacia čata, ktorá vám odporučí zotrvať na mieste, môžete dostať hneď niekoľko zlých nápadov. Vydať sa neoverenou skratkou cez lesnú cestu bude zrejme vždy jeden z tých najhorších. A presne takto sa rozhodli situáciu riešiť Carole, Mathias a Samir, traja „lekári bez hraníc", ktorí sa po svojej humanitárnej misii vracajú späť do Francúzska. Únoscovia v uniformách a hrôzostrašných kuklách im však čoskoro uštedria riadnu lekciu z poslúchania armádnych autorít. Začína sa boj o život na ploche pár metrov štvorcových.

„Dej nesľubuje nič komplikované, ale priamy ťah na bránu, ktorý Francúzom doteraz vždy vyšiel."

Po dlhšom čase sa mi pod ruku, resp. pred oči dostal opäť francúzsky kúsok, ktorý má u mňa vždy veľký potenciál stať sa skutočnou lahôdkou. Nepodarený La Meute, posledný francúzsky horor na našom webe, ma z týchto očakávaní nevyliečil, skôr naopak, ešte zosilnil moju chuť po skutočne riadnom nástupcovi Frontiere(s). Dej, na rozdiel od spomínaného La Meute, nesľuboval nič komplikované, ale priamy ťah na bránu, ktorý Francúzom doteraz vždy vyšiel. Dá sa preto čakať celkom jasná schéma - expozícia postáv - uväznenie - mučenie - útek. Jednoducho exploit s dobre známymi pravidlami.

Pevné pravidlá sú však jeden z dôvodov, prečo horor ako žáner tak milujeme. Skôr ako meniť základné ingrediencie je potrebné porciu dobre okoreniť. V exploite sa spravidla korení riadnou dávkou gore, prípadne šťavnatými charaktermi záporákov (v tomto smere zatiaľ jasne vedie matka Dara z indonézskeho Macabre). Captifs/Caged však má iného kuchára - gore mu chutí iba v menších dávkach a fanúšik s „otrlým jazykom" ho ani nemusí veľmi postrehnúť. Pracuje sa skôr s atmosférou a budovaním napätia, čo môže byť vo francúzskom pokrme miernym sklamaním.

„Všetko vnímame výhradne očami ústrednej hrdinky Carole, držanej v cele, a z videného by sme si mali skladačku poskladať dielik po dieliku."

Captifs neodkrýva spočiatku veľa kariet a necháva nás poriadne sa vyváľať v atmosfére neznámej hrozby. Na to, o čo únoscom ide, máme dochádzať postupne. Všetko totiž vnímame výhradne očami ústrednej hrdinky Carole, držanej v cele, a z videného by sme si mali skladačku poskladať dielik po dieliku. Teda, aspoň taká bola zrejme teória. V skutočnosti však mnohé prezrádza už lekár, ktorý sa pohybuje medzi únoscami. Pre tých nedomýšľavých či tých, ktorí nevideli podobne ladený Turistas, pointu nebudem prezrádzať. Len poviem, že väčšina z vás na ňu príde až príliš skoro na to, aby mal film, najmä vo svojej strednej časti, čím zaujať.

Bohužiaľ, ak už pointu odhalíte príliš skoro, film neponúka žiaden plán B. Gore je v podstate (na dnešné pomery) nulové a určite vás neupútajú ani dialógy, ktoré sú buď nechcene komické (únoscovia rozprávajú chvíľu po srbsky (zrejme), chvíľu po česky), alebo zámerne skúpe na slovo, aby toho veľa neprezradili. Ospalého diváka určite nepreberie ani motív Carolinej traumy z detstva, ktorý má filmu zrejme pridávať ďalší rozmer. V skutočnosti však pôsobí ako vata, ktorá horko-ťažko dotláča film do povinnej osemdesiatminútovej stopáže. 

„Tvorcovia to dosť dlho akoby hrajú na dva žánre - na horor aj komornú vojnovú drámu."

Čo-to mohli zachrániť dobre napísané charaktery únoscov, no tí sú zámerne držaní v realistických medziach. Nie sú to typickí šialenci - nejde o žiadnu sfanatizovanú rodinku či šialených „vidlákov", ako je v exploite dobrým zvykom. Tvorcovia to dosť dlho akoby hrajú na dva žánre - na horor aj komornú vojnovú drámu (Lekári bez hraníc, Juhoslávia), a tak sa únoscovia správajú skôr ako vojaci bez veliteľa. Všetko je predsa, rovnako ako spomínaní Turistas, „inspiré de faits réels", inšpirované skutočnými udalosťami.

Napriek nedostatkom je však evidentné, že na režisérskej stoličke sedel niekto, kto rozhodne ovláda svoje remeslo. Práve kvalitná filmárčina vás pri Captifs spoľahlivo udrží a nezanechá pocit premárneného času. Od La Meute idem s hodnotením výrazne vyššie, na Francúzov je však šesť hviezdičiek ešte stále málo.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok