hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Repulsion

Čo sa odohráva v ženskej hlave pri pohľade na muža
Romanovi Polanskému napred v auguste 1969 zavraždili kumpáni Charlesa Mansona tehotnú manželku. V roku 1977 ho pre zmenu obvinili zo zdrogovania a znásilnenia 13 ročného dievčaťa. On tvrdí, že drogy jej nedal a so stykom súhlasila. Nestačí, že mala 13 rokov? Polanského kariéru zločin ovplyvnil len v tom, že namiesto Ameriky nakrúca filmy v Európe a musí sa vyhýbať cestám do krajín, ktoré by ho mohli do USA vydať. Nečelí všeobecnému odsúdeniu a výzvam na bojkot, zbiera ocenenia za filmy. Ak ste aj vy ochotní napriek pomerne vážnemu prehrešku umelca nezatratiť, za pozornosť stojí napríklad aj jeho film z roku 1965 s názvom Repulsion.
9. 12. 2015

Brightburn

Superman, len trochu iný

Nie sme vôbec ďaleko od nedávneho Potomka, hoci témy ako odcudzenie tentokrát skúmame oveľa povrchnejšie. Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania. Spraviť Supermana naopak znie zaujímavo predovšetkým ako hypotéza, či pokus. Tentokrát bez vysvetľovania a príbehu z planéty Kryptón. Prečo by ten tvor, ktorý padne na zem a má nadprirodzené schopnosti, nemohol byť zlý? V poslednom čase sa predsa zvykli superhrdinovia skúmať zo všetkých strán a robili sa filmy či rovno seriály o každom jednom období ich života. Úskalia tohto spracovania musia nepochybne napadať každému, poňať sa ale dá mnohými spôsobmi.

20. 5. 2019

Cyntoryn zvieratiek

Viditeľne iný

Na rozdiel od diel ako Osvietenie, Mŕtva zóna či Carrie nerežíroval Cintorín domácich zvierat z roku 1989 známy režisér a tento film ani nepatrí medzi kriticky najuznávanejšie z diel podľa predlohy Stephena Kinga. Pomerne presne sa drží príbehu z knihy, veď scenár napísal samotný spisovateľ, a filmársky ide o skôr jednoduché a priamočiare dielo. Vďaka výbornej atmosfére a niekoľkým pamätným scénam a výrokom si aj tak vyslúžil svoj vlastný osobitný kult, takže nepochybne bolo nemálo fanúšikov zvedavých, ako bude vyzerať remake, či nová adaptácia knihy, uvádzaná do distribúcie pod menom Cyntoryn zvieratiek.

30. 4. 2019

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Mercy Black

Opäť raz pozor na malé deti

Začiatok je priam realistický a začína s budovaním celkom uveriteľnej postavy. Či už išlo o psychickú poruchu alebo ducha, stráviť mladosť v liečebni a začínať žiť niekedy po dvadsiatke je ľudsky zaujímavý údel. Film sa doň snaží vnoriť a v rámci hororového žánra ide o pomerne zaujímavé a presvedčivé vnorenie. Skutočne sa seba samých pýtame, čo s takým človekom môže byť, a ako asi môže žiť ďalej. Po všetkých stránkach, vôbec ako sa jej podarí začleniť sa do spoločnosti. Tie hlavné komplikácie pritom ešte len prídu. Dôvod prečo ju zavreli samozrejme nemôže pominúť, do Marininho života sa musí rýchlo vrátiť aj Mercy Black.

23. 4. 2019

recenzie.

We Are What We Are

Andrej Gomora | 3. 2. 2014
0
7/10          
žáner:
crazy family, cannibal, hixploitation/backwoods

Opatrne s tým „sme čo jeme“


Sila tradície a rodinné zvyklosti sa nespochybňujú. Nemusia sa vám páčiť, no keď ich rodina dochováva už stovky rokov, kto ste vy, aby ste ich narušili. Kvôli rodine sa musíte preniesť cez odpor, a zmieriť sa aj so smrťou na chorobu vlastnú kanibalským kmeňom. Raz je to tak, We Are What We Are, a iní nebudeme.
 

Rodine Parkrovcov práve zomrela matka. Utopila sa vo väčšej mláke, keď sa jej na ulici zakrútila hlava a odpadla. Tých mlák by zrovna našla dosť, keďže je obdobie záplav, z oblohy neustále prúdi vodopád a rieky už sa neuspokojujú so svojimi korytami. Úlohu matky na seba musia zobrať dve takmer dospelé sestry, hlavne tá staršia. Okrem starostlivosti o malého bračeka a fundamentálneho otca na ňu pripadne aj vykonanie každoročného rodinného zvyku. Musí pripraviť hostinu a dozrieť, aby sa na ňu všetci pripravili poctivým pôstom. Aby nebolo starostí dosť, rozvodnené rieky sa začnú hrabať aj tam, kde by nemali. Potom sa musí stať, že sa v ich prúde objaví nejaká tá kostička, podľa všetkého ľudská.

„Čo sa týka hereckých výkonov, nie je vlastne nikomu čo vyčítať, rodina aj mestečko okolo fungujú bezchybne."

Fundamentálna americká rodina s despotickým otcom je pomerne typický obraz. Korunujú ho deti, ktoré sa chcú vzoprieť, najlepšie ak si k tomu rovno pridajú nejaký ten románik. Obidve ženské postavy sú veľmi presvedčivé, výborne zahrané aj napísané a pre diváka zaujímavé. Čo sa týka hereckých výkonov, nie je vlastne nikomu čo vyčítať, rodina aj mestečko okolo fungujú bezchybne. Film im dáva pomerne veľa priestoru, keďže s dejom sa nikam príliš neponáhľa. Odkrývanie temného tajomstva je postupné a pri jeho stupňujúcom sa odhaľovaní vôbec nevadí, že divákovi je jasné už po pár minútach. Gradovanie napätia sa deje práve cez jeho postupné potvrdenie, a hlavne cez prežívanie novej povinnosti zo strany oboch sestier. Vedia čo ich čaká, no stále dúfajú, že sa tomu vyhnú. Až kým otec nepovie „Je čas".

„Otec je hlavným nositeľom rodinnej tradície a teda zla."

Samotná postava otca dostáva oveľa menej priestoru, možno aj kvôli neustálej mdlobe z hladu. Vidíme ho málo, no jeho prítomnosť je po celý čas veľmi silná. Ako sa na prirodzenú autoritu patrí. Otec je hlavným nositeľom rodinnej tradície a teda zla. Okrem tlaku na dcéry na neho padajú aj minulé hriechy. Asi najviac sa zúčastňuje scén, keď sa už konečne niečo aj deje. Nie je toho veľa, vždy ide skôr o cestu ku každej akcii, ktorá je vždy dostatočne dlhá aby účinok výrazne zosilnila. Mimo rodiny sa do deja zapojí len pár postáv, asi úmyselne ide v zásade o dobrákov, možno až príliš sladkých. Rovnako bol asi úmysel, že rodinu sa nikomu nepodarí zničiť zvonka, proti sile tradície môžu uspieť len jej nositelia. A veru si to aj užijú.

„Hrôzu tým pádom absolvujeme takpovediac z oboch strán."

O žiadnej zo zložiek filmu sa nedá povedať, že by nefungovala. Čo tam je, funguje výborne, a svoj cieľ dielo plní vynikajúco. Dusná atmosféra chorej rodiny uprostred hrozných dažďov pôsobí dostatočne ťaživo. Aj keď samotná téma nie je v ničom nová, len nedávno sme tu mali Sawneyho, v tomto prípade vyčnieva veľmi ľudské zobrazenie. Všetko sa deje v súčasnej spoločnosti a aj ľudia priamo zapojení sú presne tí, s ktorými by sme sa mohli stotožniť. Hrôzu tým pádom absolvujeme takpovediac z oboch strán.

Pomalé, opisné tempo We Are What We Are nemusí zďaleka každému sadnúť. Vraždy a násilie takmer nevidíme, minimum krvi nahrádzajú menej explicitné, no aj tak pôsobivé odpornosti. Základný prvok rodinnej drámy sa nestráca a necháva si vo filme podstatný priestor, čo nie každý hororový fanúšik ocení. Inak ide o kvalitné dielo a príjemne decentné spracovanie toho istého, čo nám Sawney podal maximálne nedecentne.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok