hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom
Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.
13. 6. 2016

recenzie.

Abattoir

Andrej Gomora | 6. 10. 2016
0
4/10          
žáner:
bizarre, ghost, hixploitation/backwoods

Kam až môže zájsť snaha o originalitu


Ak novinárka nevie, o čom písať, a niekto jej vyvraždí sestru aj s celou rodinou. Pozitívne to asi vnímať nebude, ale aspoň sa už má čomu venovať. Čím zvláštnejší prípad, tým lepšie. Napred ju samozrejme rozhorčí, že dom len pár dní po tragédii banka predala a nový majiteľ izbu, kde sa vraždy odohrali, z domu skrátka vyrezal a odviezol. Príde jej páska so záznamom masakra, a odoslali ju z mestečka, kde sa sama narodila. Vydá sa tam, tých zvláštností a náhod už je akosi priveľa. Normálne mestečko určite nečakala, čo nájde ale ďaleko prekoná jej očakávania. Šťastie, že za ňou dolieza policajt, mala s ním románik. Spolu zisťujú, čo sa to tu deje, niekto si tu vytvoril akýsi Abattoir.

„Na diváka sa mu zásadný dojem spraviť nedarí, hoci nakrútený je dobre, réžia kvalitná a vizuál veľmi príjemný.“

Spočiatku je film ako tak normálny, čo sa ale časom dosť zásadne zmení. Na diváka sa mu zásadný dojem spraviť nedarí, hoci nakrútený je dobre, réžia kvalitná a vizuál veľmi príjemný. Malo by ísť o úvod, po ktorom sa film bude stupňovať. To sa deje čo do rozvoja komplikovanej zápletky a pribúdania bizarností, horšie už je to ale s niečím na spôsob atmosféry. Na začiatku vidíme vraždy a pár brutálnych scén. Sú násilné, no nie natoľko, aby sa film mohol okolo nich točiť a aby mohol dúfať, že nimi diváka uspokojí.

„Odrezané izby zaujmú a trocha zvedavosti vzbudia, od začiatku sa ale javia už trochu príliš uletené.“

Toho pozornosť sa snaží držať napätie, záhady a ich lúštenie. Odrezané izby zaujmú a trocha zvedavosti vzbudia, od začiatku sa ale javia už trochu príliš uletené. Je nám ťažko čakať, že k nim dostaneme zrozumiteľné a prijateľné vysvetlenie a toto očakávanie sa do značnej miery aj naplní. Vzhľadom na bizarnosť celej hrozby nám aj chýba konkrétny smer, z ktorého by prichádzala. Cítime niečo temné, vidíme, že sa tu deje niečo veľmi zvláštne. Je nám ale ťažko si predstaviť, čo by to asi mohlo byť a zároveň necítime ako konkrétne by sa to mohlo v blízkej budúcnosti prejaviť, čoho by sme sa asi mali báť.

„Vidíme smrť, násilie, morbídnosť a krutosť, ako presne do príbehu vstupujú nám ale celkom jasné nie je.“

Také je aj zobrazenie mestečka, obyvatelia sú k cudzincom nepohostinní až zlí, priamo strach ale nevzbudzujú. Až keď sa dozvedáme viac o záhade, uvidíme aká je nebezpečná a krutá. Zároveň ale nevidíme, ako priamo sa dotýka našich postáv, čo presne by sa im mohlo stať. Celú ideológiu je navyše veľmi ťažké pochopiť. Pozitívne sa dá hodnotiť snaha vymyslieť niečo skutočne nové, iné a originálne. Tu už sa ale dostávame príliš ďaleko od skutočného sveta, je ťažké prijať niečo natoľko nezvyčajné a zložité. Vidíme smrť, násilie, morbídnosť a krutosť, ako presne do príbehu vstupujú nám ale celkom jasné nie je.

„Je to skrátka akási tajomná bytosť operujúca smrťou a preto musí byť temná a strašidelná.“

Podobne je to s úlohou hlavných postáv, s ktorými sa niečo deje, niekto ich prenasleduje a mieri na nich zbrane. Tam by ale nebezpečenstvo byť nemalo, a my to tak aj cítime. Hlavný zloduch sa snaží operovať temnou charizmou, nemá jej ale ani zďaleka toľko, koľko by potreboval on aj celý film. Je nám ťažko pochopiť, kto presne je, o čo mu ide a prečo by sme sa ho mali báť. Je to skrátka akási tajomná bytosť operujúca smrťou a preto musí byť temná a strašidelná. To isté si o sebe nahovára aj film ako celok, diváka o tom ale príliš presvedčiť nedokáže.

Abattoir sa vôbec nepozerá zle, v konečnom dôsledku mu ale úplne chýbajú akékoľvek silné momenty. Ako celok nevie osloviť, nedáva zmysel a stráca sa v snahe konečne niečo vymyslieť, nebyť ako všetky ostatné horory. Je milé, že nenudí, ešte viac by ale divák nepochybne ocenil, ak by ho dokázal aj nastrašiť, respektíve vyvolať v ňom akékoľvek emócie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy