recenzie.

Abattoir

Andrej Gomora | 6. 10. 2016

0

4/10          

žáner:

bizarre, ghost, hixploitation/backwoods

Kam až môže zájsť snaha o originalitu

Ak novinárka nevie, o čom písať, a niekto jej vyvraždí sestru aj s celou rodinou. Pozitívne to asi vnímať nebude, ale aspoň sa už má čomu venovať. Čím zvláštnejší prípad, tým lepšie. Napred ju samozrejme rozhorčí, že dom len pár dní po tragédii banka predala a nový majiteľ izbu, kde sa vraždy odohrali, z domu skrátka vyrezal a odviezol. Príde jej páska so záznamom masakra, a odoslali ju z mestečka, kde sa sama narodila. Vydá sa tam, tých zvláštností a náhod už je akosi priveľa. Normálne mestečko určite nečakala, čo nájde ale ďaleko prekoná jej očakávania. Šťastie, že za ňou dolieza policajt, mala s ním románik. Spolu zisťujú, čo sa to tu deje, niekto si tu vytvoril akýsi Abattoir.

„Na diváka sa mu zásadný dojem spraviť nedarí, hoci nakrútený je dobre, réžia kvalitná a vizuál veľmi príjemný.“

Spočiatku je film ako tak normálny, čo sa ale časom dosť zásadne zmení. Na diváka sa mu zásadný dojem spraviť nedarí, hoci nakrútený je dobre, réžia kvalitná a vizuál veľmi príjemný. Malo by ísť o úvod, po ktorom sa film bude stupňovať. To sa deje čo do rozvoja komplikovanej zápletky a pribúdania bizarností, horšie už je to ale s niečím na spôsob atmosféry. Na začiatku vidíme vraždy a pár brutálnych scén. Sú násilné, no nie natoľko, aby sa film mohol okolo nich točiť a aby mohol dúfať, že nimi diváka uspokojí.

„Odrezané izby zaujmú a trocha zvedavosti vzbudia, od začiatku sa ale javia už trochu príliš uletené.“

Toho pozornosť sa snaží držať napätie, záhady a ich lúštenie. Odrezané izby zaujmú a trocha zvedavosti vzbudia, od začiatku sa ale javia už trochu príliš uletené. Je nám ťažko čakať, že k nim dostaneme zrozumiteľné a prijateľné vysvetlenie a toto očakávanie sa do značnej miery aj naplní. Vzhľadom na bizarnosť celej hrozby nám aj chýba konkrétny smer, z ktorého by prichádzala. Cítime niečo temné, vidíme, že sa tu deje niečo veľmi zvláštne. Je nám ale ťažko si predstaviť, čo by to asi mohlo byť a zároveň necítime ako konkrétne by sa to mohlo v blízkej budúcnosti prejaviť, čoho by sme sa asi mali báť.

„Vidíme smrť, násilie, morbídnosť a krutosť, ako presne do príbehu vstupujú nám ale celkom jasné nie je.“

Také je aj zobrazenie mestečka, obyvatelia sú k cudzincom nepohostinní až zlí, priamo strach ale nevzbudzujú. Až keď sa dozvedáme viac o záhade, uvidíme aká je nebezpečná a krutá. Zároveň ale nevidíme, ako priamo sa dotýka našich postáv, čo presne by sa im mohlo stať. Celú ideológiu je navyše veľmi ťažké pochopiť. Pozitívne sa dá hodnotiť snaha vymyslieť niečo skutočne nové, iné a originálne. Tu už sa ale dostávame príliš ďaleko od skutočného sveta, je ťažké prijať niečo natoľko nezvyčajné a zložité. Vidíme smrť, násilie, morbídnosť a krutosť, ako presne do príbehu vstupujú nám ale celkom jasné nie je.

„Je to skrátka akási tajomná bytosť operujúca smrťou a preto musí byť temná a strašidelná.“

Podobne je to s úlohou hlavných postáv, s ktorými sa niečo deje, niekto ich prenasleduje a mieri na nich zbrane. Tam by ale nebezpečenstvo byť nemalo, a my to tak aj cítime. Hlavný zloduch sa snaží operovať temnou charizmou, nemá jej ale ani zďaleka toľko, koľko by potreboval on aj celý film. Je nám ťažko pochopiť, kto presne je, o čo mu ide a prečo by sme sa ho mali báť. Je to skrátka akási tajomná bytosť operujúca smrťou a preto musí byť temná a strašidelná. To isté si o sebe nahovára aj film ako celok, diváka o tom ale príliš presvedčiť nedokáže.

Abattoir sa vôbec nepozerá zle, v konečnom dôsledku mu ale úplne chýbajú akékoľvek silné momenty. Ako celok nevie osloviť, nedáva zmysel a stráca sa v snahe konečne niečo vymyslieť, nebyť ako všetky ostatné horory. Je milé, že nenudí, ešte viac by ale divák nepochybne ocenil, ak by ho dokázal aj nastrašiť, respektíve vyvolať v ňom akékoľvek emócie.