hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Raw Meat

Len trochu netradičná detektíva

Klasickým prvkom v ňom je postava inšpektora v podaní Donalda Pleasancea, hororovým fanúšikom nepochybne známeho zo série Halloween. Ten je sucho vtipný, nevrlý, priečny a často vyvoláva dojem, ako keby tu o vyšetrovanie ani až tak nešlo. Pravdou je, že s ním do filmu vniká aj dosť televíznej estetiky, takej tej hlúpej a nelogickej konverzačnej zábavy. Niekedy sa skrátka predvádza, inokedy sú scény napísané tak, aby ich vyvrcholením bolo jeho vtipne nepríjemné správanie. Z televíznej komédie je toho vo vyšetrovaní viac, napríklad chlapík s MI5 a jeho gestikulovanie paličkou a klobúkom. Tieto prvky zjavne nie sú myslené príliš vážne. Zďaleka nie sú vo filme jediné.

15. 4. 2019

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

And Soon the Darkness

Remake, ktorý originál rozbije a nevie poskladať
And Soon the Darkness z roku 1970 bolo dielo, ktoré silne odrážalo svoju dobu. Snažiť sa vytvoriť čo najvernejší remake by bolo asi ako pokúsiť sa o remake niektorej z Chaplinových grotesiek. Také filmy sa už dnes jednoducho nerobia a akákoľvek snaha o cestovanie v čase, vo filmárskych postupoch a technológiách, by bola zaručene odsúdená na neúspech. 28. 1. 2011

recenzie.

Killing Ground

Andrej Gomora | 8. 1. 2018
0
6/10          
žáner:
hixploitation/backwoods, survival

Ako sa stanuje v Austrálii


Keď sa mestský párik vyberie stanovať do divočiny na odľahlé miesto, určite je lepšie, ak o svojom úmysle povedia domácim. Najlepšie nejakým buranom s rozheganou dodávkou, na ktorej majú v klietke naloženého bojového psa. Môžu im dať tipy, čo by si v okolí rozhodne nemali nechať ujsť. A môžu za nimi prísť, ak by niečo potrebovali. Alebo ak by im niečo hrozilo, určite by im vedeli pomôcť. Divočina je predsa nebezpečná, nikdy nevedia, či sa neocitnú na niekoho Killing Ground.

Dej sa nám po chvíli začne nenápadne rozdvojovať. Párik nájde pri svojom jazierku ďalší stan, zdanlivo prázdny. Jeho obyvateľov sledujeme paralelne, išlo o rodinku s jedným malým a jedným veľkým dieťaťom, takmer dospelou dcérou. Tiež si užívali pokoj a krásu hôr, až na občasné hluky v okolí, divé svine sa akosi premnožili. Okrem nich sledujeme aj dvojicu buranov, jeden hovorí druhému, ako už nemieni ísť do väzenia, nemá robiť hlúposti. Čo už by to ale bolo za burana, ak by sa správal rozumne. Turisti nechodia každý deň, treba využiť príležitosť vždy, keď sa naskytne.

„Ako jedného z nich učili, keď vidíš ženu, využi to.“

Úvod je dlhý, snaží sa nám postavy čo najviac predstaviť. Film to opäť využije neskôr, v tejto časti ale celkom zábavný nie je. Krásna je príroda, samotní hrdinovia sú zato až príliš obyčajní. My ich práve v tejto polohe máme čo najviac prijať, ako celkom bežných ľudí z mesta, ktorí ničím nevynikajú a na ich mieste by mohol byť ktokoľvek z nášho okolia. Ich význam je čisto symbolický, ako predstaviteľov civilizovaného sveta. Vynikne na nich kontrast s tým, čo za súčasť civilizovaného sveta nepokladáme. S čistým a bezohľadným zlom, ktoré je nám tiež zobrazené vo veľmi symbolickej podobe. Burani sa nenechajú uniesť, nič sa nezvrhne, nechcú sa len trocha zabaviť. Ako jedného z nich učili, keď vidíš ženu, využi to. Majú vlastné ciele, a jedinú obavu, ktorú pri honbe za nimi prejavia je, aby nešli do väzenia. To je už ale skôr otázka technickej realizácie.

„Film pracuje s bezbrehou surovosťou a krutosťou, s ktorej obeťami nám predtým navyše dovolil zoznámiť a zblížiť sa.“

Jednou z najpôsobivejších scén je tá, kedy sa nám príbehy z dvoch dejových línií spoja. Ako prvá totiž po dlhom pokoji obsahuje nepokoj, zlo a jeho výsledky. Ktoré síce zatiaľ nenápadne, ale zasiahne obe skupinky výletníkov. Spôsob akým sa nám potom film začne zvrhávať sa nepochybne približuje k tomu najdrsnejšiemu, čo sme v žánri videli. Nejde ani tak o explicitné násilie a množstvo krvi, ako to bolo v tiež austrálskom Wolf Creek. Film pracuje s bezbrehou surovosťou a krutosťou, s ktorej obeťami nám predtým navyše dovolil zoznámiť a zblížiť sa. Nemusia sa nám páčiť, ale sú to pre nás ľudia, nie figúrky. Ich znásilňovanie a týranie diváka zasiahne nadmieru ťaživo. A to tu ešte máme jednu z postáv vo veku niekde okolo roka.

„Postavy sú síce rozdelené na dobré a zlé, inak ale zostávajú ľudské.“

Šťastie je, že statickým sa film stáva len v jednej časti. Inak je vždy o boji, a v tom svojich hrdinov nikdy celkom neoberá o nádej. Postavy sú síce rozdelené na dobré a zlé, inak ale zostávajú ľudské. Omylné, čo platí pre obe strany, a okrem nezdarov záporákov uvidíme aj ľudské zlyhanie jednej z obetí. Nezlepší náš vzťah k nej, film zato osvieži a opäť spraví ľudskejším. Rovnako nie celkom očakávane sa zachová pes. Mohli sa snažiť z neho spraviť krvilačný stroj, učiť ho hrýzť a zabíjať svine. On sa svojej podstate nikdy nespreneverí.

Killing Ground nie je celkom čistý exploitation, keďže sa snaží pracovať aj s akciou a prvkami napätia. Javí sa otvorenejšie ako diela len sa vyžívajúce v násilí a krutosti. Čo neznamená, že aj tých by tu nebolo viac než dosť. Ide o dielo len pre tie najsilnejšie žalúdky, nakoniec sa ale otázka či človeku toto bolo treba po zahliadnutí nenatíska natoľko intenzívne, ako sa to pri podobných filmoch môže stávať. Je tu aj tá trocha navyše, trocha filmárskeho umenia. Okrem tej kopy bezbrehej krutosti a násilia. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok