hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

The Perfection

V dokonalosti je hrôza

Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

13. 8. 2019

recenzie.

Killing Ground

Andrej Gomora | 8. 1. 2018
0
6/10          
žáner:
hixploitation/backwoods, survival

Ako sa stanuje v Austrálii


Keď sa mestský párik vyberie stanovať do divočiny na odľahlé miesto, určite je lepšie, ak o svojom úmysle povedia domácim. Najlepšie nejakým buranom s rozheganou dodávkou, na ktorej majú v klietke naloženého bojového psa. Môžu im dať tipy, čo by si v okolí rozhodne nemali nechať ujsť. A môžu za nimi prísť, ak by niečo potrebovali. Alebo ak by im niečo hrozilo, určite by im vedeli pomôcť. Divočina je predsa nebezpečná, nikdy nevedia, či sa neocitnú na niekoho Killing Ground.

Dej sa nám po chvíli začne nenápadne rozdvojovať. Párik nájde pri svojom jazierku ďalší stan, zdanlivo prázdny. Jeho obyvateľov sledujeme paralelne, išlo o rodinku s jedným malým a jedným veľkým dieťaťom, takmer dospelou dcérou. Tiež si užívali pokoj a krásu hôr, až na občasné hluky v okolí, divé svine sa akosi premnožili. Okrem nich sledujeme aj dvojicu buranov, jeden hovorí druhému, ako už nemieni ísť do väzenia, nemá robiť hlúposti. Čo už by to ale bolo za burana, ak by sa správal rozumne. Turisti nechodia každý deň, treba využiť príležitosť vždy, keď sa naskytne.

„Ako jedného z nich učili, keď vidíš ženu, využi to.“

Úvod je dlhý, snaží sa nám postavy čo najviac predstaviť. Film to opäť využije neskôr, v tejto časti ale celkom zábavný nie je. Krásna je príroda, samotní hrdinovia sú zato až príliš obyčajní. My ich práve v tejto polohe máme čo najviac prijať, ako celkom bežných ľudí z mesta, ktorí ničím nevynikajú a na ich mieste by mohol byť ktokoľvek z nášho okolia. Ich význam je čisto symbolický, ako predstaviteľov civilizovaného sveta. Vynikne na nich kontrast s tým, čo za súčasť civilizovaného sveta nepokladáme. S čistým a bezohľadným zlom, ktoré je nám tiež zobrazené vo veľmi symbolickej podobe. Burani sa nenechajú uniesť, nič sa nezvrhne, nechcú sa len trocha zabaviť. Ako jedného z nich učili, keď vidíš ženu, využi to. Majú vlastné ciele, a jedinú obavu, ktorú pri honbe za nimi prejavia je, aby nešli do väzenia. To je už ale skôr otázka technickej realizácie.

„Film pracuje s bezbrehou surovosťou a krutosťou, s ktorej obeťami nám predtým navyše dovolil zoznámiť a zblížiť sa.“

Jednou z najpôsobivejších scén je tá, kedy sa nám príbehy z dvoch dejových línií spoja. Ako prvá totiž po dlhom pokoji obsahuje nepokoj, zlo a jeho výsledky. Ktoré síce zatiaľ nenápadne, ale zasiahne obe skupinky výletníkov. Spôsob akým sa nám potom film začne zvrhávať sa nepochybne približuje k tomu najdrsnejšiemu, čo sme v žánri videli. Nejde ani tak o explicitné násilie a množstvo krvi, ako to bolo v tiež austrálskom Wolf Creek. Film pracuje s bezbrehou surovosťou a krutosťou, s ktorej obeťami nám predtým navyše dovolil zoznámiť a zblížiť sa. Nemusia sa nám páčiť, ale sú to pre nás ľudia, nie figúrky. Ich znásilňovanie a týranie diváka zasiahne nadmieru ťaživo. A to tu ešte máme jednu z postáv vo veku niekde okolo roka.

„Postavy sú síce rozdelené na dobré a zlé, inak ale zostávajú ľudské.“

Šťastie je, že statickým sa film stáva len v jednej časti. Inak je vždy o boji, a v tom svojich hrdinov nikdy celkom neoberá o nádej. Postavy sú síce rozdelené na dobré a zlé, inak ale zostávajú ľudské. Omylné, čo platí pre obe strany, a okrem nezdarov záporákov uvidíme aj ľudské zlyhanie jednej z obetí. Nezlepší náš vzťah k nej, film zato osvieži a opäť spraví ľudskejším. Rovnako nie celkom očakávane sa zachová pes. Mohli sa snažiť z neho spraviť krvilačný stroj, učiť ho hrýzť a zabíjať svine. On sa svojej podstate nikdy nespreneverí.

Killing Ground nie je celkom čistý exploitation, keďže sa snaží pracovať aj s akciou a prvkami napätia. Javí sa otvorenejšie ako diela len sa vyžívajúce v násilí a krutosti. Čo neznamená, že aj tých by tu nebolo viac než dosť. Ide o dielo len pre tie najsilnejšie žalúdky, nakoniec sa ale otázka či človeku toto bolo treba po zahliadnutí nenatíska natoľko intenzívne, ako sa to pri podobných filmoch môže stávať. Je tu aj tá trocha navyše, trocha filmárskeho umenia. Okrem tej kopy bezbrehej krutosti a násilia. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok