hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

Killing Ground

Andrej Gomora | 8. 1. 2018
0
6/10          
žáner:
hixploitation/backwoods, survival

Ako sa stanuje v Austrálii


Keď sa mestský párik vyberie stanovať do divočiny na odľahlé miesto, určite je lepšie, ak o svojom úmysle povedia domácim. Najlepšie nejakým buranom s rozheganou dodávkou, na ktorej majú v klietke naloženého bojového psa. Môžu im dať tipy, čo by si v okolí rozhodne nemali nechať ujsť. A môžu za nimi prísť, ak by niečo potrebovali. Alebo ak by im niečo hrozilo, určite by im vedeli pomôcť. Divočina je predsa nebezpečná, nikdy nevedia, či sa neocitnú na niekoho Killing Ground.

Dej sa nám po chvíli začne nenápadne rozdvojovať. Párik nájde pri svojom jazierku ďalší stan, zdanlivo prázdny. Jeho obyvateľov sledujeme paralelne, išlo o rodinku s jedným malým a jedným veľkým dieťaťom, takmer dospelou dcérou. Tiež si užívali pokoj a krásu hôr, až na občasné hluky v okolí, divé svine sa akosi premnožili. Okrem nich sledujeme aj dvojicu buranov, jeden hovorí druhému, ako už nemieni ísť do väzenia, nemá robiť hlúposti. Čo už by to ale bolo za burana, ak by sa správal rozumne. Turisti nechodia každý deň, treba využiť príležitosť vždy, keď sa naskytne.

„Ako jedného z nich učili, keď vidíš ženu, využi to.“

Úvod je dlhý, snaží sa nám postavy čo najviac predstaviť. Film to opäť využije neskôr, v tejto časti ale celkom zábavný nie je. Krásna je príroda, samotní hrdinovia sú zato až príliš obyčajní. My ich práve v tejto polohe máme čo najviac prijať, ako celkom bežných ľudí z mesta, ktorí ničím nevynikajú a na ich mieste by mohol byť ktokoľvek z nášho okolia. Ich význam je čisto symbolický, ako predstaviteľov civilizovaného sveta. Vynikne na nich kontrast s tým, čo za súčasť civilizovaného sveta nepokladáme. S čistým a bezohľadným zlom, ktoré je nám tiež zobrazené vo veľmi symbolickej podobe. Burani sa nenechajú uniesť, nič sa nezvrhne, nechcú sa len trocha zabaviť. Ako jedného z nich učili, keď vidíš ženu, využi to. Majú vlastné ciele, a jedinú obavu, ktorú pri honbe za nimi prejavia je, aby nešli do väzenia. To je už ale skôr otázka technickej realizácie.

„Film pracuje s bezbrehou surovosťou a krutosťou, s ktorej obeťami nám predtým navyše dovolil zoznámiť a zblížiť sa.“

Jednou z najpôsobivejších scén je tá, kedy sa nám príbehy z dvoch dejových línií spoja. Ako prvá totiž po dlhom pokoji obsahuje nepokoj, zlo a jeho výsledky. Ktoré síce zatiaľ nenápadne, ale zasiahne obe skupinky výletníkov. Spôsob akým sa nám potom film začne zvrhávať sa nepochybne približuje k tomu najdrsnejšiemu, čo sme v žánri videli. Nejde ani tak o explicitné násilie a množstvo krvi, ako to bolo v tiež austrálskom Wolf Creek. Film pracuje s bezbrehou surovosťou a krutosťou, s ktorej obeťami nám predtým navyše dovolil zoznámiť a zblížiť sa. Nemusia sa nám páčiť, ale sú to pre nás ľudia, nie figúrky. Ich znásilňovanie a týranie diváka zasiahne nadmieru ťaživo. A to tu ešte máme jednu z postáv vo veku niekde okolo roka.

„Postavy sú síce rozdelené na dobré a zlé, inak ale zostávajú ľudské.“

Šťastie je, že statickým sa film stáva len v jednej časti. Inak je vždy o boji, a v tom svojich hrdinov nikdy celkom neoberá o nádej. Postavy sú síce rozdelené na dobré a zlé, inak ale zostávajú ľudské. Omylné, čo platí pre obe strany, a okrem nezdarov záporákov uvidíme aj ľudské zlyhanie jednej z obetí. Nezlepší náš vzťah k nej, film zato osvieži a opäť spraví ľudskejším. Rovnako nie celkom očakávane sa zachová pes. Mohli sa snažiť z neho spraviť krvilačný stroj, učiť ho hrýzť a zabíjať svine. On sa svojej podstate nikdy nespreneverí.

Killing Ground nie je celkom čistý exploitation, keďže sa snaží pracovať aj s akciou a prvkami napätia. Javí sa otvorenejšie ako diela len sa vyžívajúce v násilí a krutosti. Čo neznamená, že aj tých by tu nebolo viac než dosť. Ide o dielo len pre tie najsilnejšie žalúdky, nakoniec sa ale otázka či človeku toto bolo treba po zahliadnutí nenatíska natoľko intenzívne, ako sa to pri podobných filmoch môže stávať. Je tu aj tá trocha navyše, trocha filmárskeho umenia. Okrem tej kopy bezbrehej krutosti a násilia. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok