hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

recenzie.

Killing Ground

Andrej Gomora | 8. 1. 2018
0
6/10          
žáner:
hixploitation/backwoods, survival

Ako sa stanuje v Austrálii


Keď sa mestský párik vyberie stanovať do divočiny na odľahlé miesto, určite je lepšie, ak o svojom úmysle povedia domácim. Najlepšie nejakým buranom s rozheganou dodávkou, na ktorej majú v klietke naloženého bojového psa. Môžu im dať tipy, čo by si v okolí rozhodne nemali nechať ujsť. A môžu za nimi prísť, ak by niečo potrebovali. Alebo ak by im niečo hrozilo, určite by im vedeli pomôcť. Divočina je predsa nebezpečná, nikdy nevedia, či sa neocitnú na niekoho Killing Ground.

Dej sa nám po chvíli začne nenápadne rozdvojovať. Párik nájde pri svojom jazierku ďalší stan, zdanlivo prázdny. Jeho obyvateľov sledujeme paralelne, išlo o rodinku s jedným malým a jedným veľkým dieťaťom, takmer dospelou dcérou. Tiež si užívali pokoj a krásu hôr, až na občasné hluky v okolí, divé svine sa akosi premnožili. Okrem nich sledujeme aj dvojicu buranov, jeden hovorí druhému, ako už nemieni ísť do väzenia, nemá robiť hlúposti. Čo už by to ale bolo za burana, ak by sa správal rozumne. Turisti nechodia každý deň, treba využiť príležitosť vždy, keď sa naskytne.

„Ako jedného z nich učili, keď vidíš ženu, využi to.“

Úvod je dlhý, snaží sa nám postavy čo najviac predstaviť. Film to opäť využije neskôr, v tejto časti ale celkom zábavný nie je. Krásna je príroda, samotní hrdinovia sú zato až príliš obyčajní. My ich práve v tejto polohe máme čo najviac prijať, ako celkom bežných ľudí z mesta, ktorí ničím nevynikajú a na ich mieste by mohol byť ktokoľvek z nášho okolia. Ich význam je čisto symbolický, ako predstaviteľov civilizovaného sveta. Vynikne na nich kontrast s tým, čo za súčasť civilizovaného sveta nepokladáme. S čistým a bezohľadným zlom, ktoré je nám tiež zobrazené vo veľmi symbolickej podobe. Burani sa nenechajú uniesť, nič sa nezvrhne, nechcú sa len trocha zabaviť. Ako jedného z nich učili, keď vidíš ženu, využi to. Majú vlastné ciele, a jedinú obavu, ktorú pri honbe za nimi prejavia je, aby nešli do väzenia. To je už ale skôr otázka technickej realizácie.

„Film pracuje s bezbrehou surovosťou a krutosťou, s ktorej obeťami nám predtým navyše dovolil zoznámiť a zblížiť sa.“

Jednou z najpôsobivejších scén je tá, kedy sa nám príbehy z dvoch dejových línií spoja. Ako prvá totiž po dlhom pokoji obsahuje nepokoj, zlo a jeho výsledky. Ktoré síce zatiaľ nenápadne, ale zasiahne obe skupinky výletníkov. Spôsob akým sa nám potom film začne zvrhávať sa nepochybne približuje k tomu najdrsnejšiemu, čo sme v žánri videli. Nejde ani tak o explicitné násilie a množstvo krvi, ako to bolo v tiež austrálskom Wolf Creek. Film pracuje s bezbrehou surovosťou a krutosťou, s ktorej obeťami nám predtým navyše dovolil zoznámiť a zblížiť sa. Nemusia sa nám páčiť, ale sú to pre nás ľudia, nie figúrky. Ich znásilňovanie a týranie diváka zasiahne nadmieru ťaživo. A to tu ešte máme jednu z postáv vo veku niekde okolo roka.

„Postavy sú síce rozdelené na dobré a zlé, inak ale zostávajú ľudské.“

Šťastie je, že statickým sa film stáva len v jednej časti. Inak je vždy o boji, a v tom svojich hrdinov nikdy celkom neoberá o nádej. Postavy sú síce rozdelené na dobré a zlé, inak ale zostávajú ľudské. Omylné, čo platí pre obe strany, a okrem nezdarov záporákov uvidíme aj ľudské zlyhanie jednej z obetí. Nezlepší náš vzťah k nej, film zato osvieži a opäť spraví ľudskejším. Rovnako nie celkom očakávane sa zachová pes. Mohli sa snažiť z neho spraviť krvilačný stroj, učiť ho hrýzť a zabíjať svine. On sa svojej podstate nikdy nespreneverí.

Killing Ground nie je celkom čistý exploitation, keďže sa snaží pracovať aj s akciou a prvkami napätia. Javí sa otvorenejšie ako diela len sa vyžívajúce v násilí a krutosti. Čo neznamená, že aj tých by tu nebolo viac než dosť. Ide o dielo len pre tie najsilnejšie žalúdky, nakoniec sa ale otázka či človeku toto bolo treba po zahliadnutí nenatíska natoľko intenzívne, ako sa to pri podobných filmoch môže stávať. Je tu aj tá trocha navyše, trocha filmárskeho umenia. Okrem tej kopy bezbrehej krutosti a násilia. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok