hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Slnovrat

Aj pohanské festivaly boli o drogách

Ocitnúť sa mimo toho, čo pokladáme za civilizovaný svet, už dávno nemusia len obyvatelia podivných miest. Ako Bratislava v Hosteli. Či už Švédsko pokladajú v Amerike za tajomné a neznáme miesto, alebo sa len rozhodli, že v inak normálnej krajine môžu žiť skupinky podivných ľudí. Rozhodli sa doňho zasadiť komunitu s vlastnými pohanskými zvykmi, ktorá žije podľa vlastných pravidiel, a vlastnej koncepcie fungovania sveta. Jej účel je samozrejme čisto filmový, tak ako to bolo v prípade bratislavskej putiky na vraždy. S pomerne zjavným účelom vytvoriť zaujímavý divácky zážitok vznikol aj ich rituál, Slnovrat.

8. 8. 2019

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

recenzie.

Killing Ground

Andrej Gomora | 8. 1. 2018
0
6/10          
žáner:
hixploitation/backwoods, survival

Ako sa stanuje v Austrálii


Keď sa mestský párik vyberie stanovať do divočiny na odľahlé miesto, určite je lepšie, ak o svojom úmysle povedia domácim. Najlepšie nejakým buranom s rozheganou dodávkou, na ktorej majú v klietke naloženého bojového psa. Môžu im dať tipy, čo by si v okolí rozhodne nemali nechať ujsť. A môžu za nimi prísť, ak by niečo potrebovali. Alebo ak by im niečo hrozilo, určite by im vedeli pomôcť. Divočina je predsa nebezpečná, nikdy nevedia, či sa neocitnú na niekoho Killing Ground.

Dej sa nám po chvíli začne nenápadne rozdvojovať. Párik nájde pri svojom jazierku ďalší stan, zdanlivo prázdny. Jeho obyvateľov sledujeme paralelne, išlo o rodinku s jedným malým a jedným veľkým dieťaťom, takmer dospelou dcérou. Tiež si užívali pokoj a krásu hôr, až na občasné hluky v okolí, divé svine sa akosi premnožili. Okrem nich sledujeme aj dvojicu buranov, jeden hovorí druhému, ako už nemieni ísť do väzenia, nemá robiť hlúposti. Čo už by to ale bolo za burana, ak by sa správal rozumne. Turisti nechodia každý deň, treba využiť príležitosť vždy, keď sa naskytne.

„Ako jedného z nich učili, keď vidíš ženu, využi to.“

Úvod je dlhý, snaží sa nám postavy čo najviac predstaviť. Film to opäť využije neskôr, v tejto časti ale celkom zábavný nie je. Krásna je príroda, samotní hrdinovia sú zato až príliš obyčajní. My ich práve v tejto polohe máme čo najviac prijať, ako celkom bežných ľudí z mesta, ktorí ničím nevynikajú a na ich mieste by mohol byť ktokoľvek z nášho okolia. Ich význam je čisto symbolický, ako predstaviteľov civilizovaného sveta. Vynikne na nich kontrast s tým, čo za súčasť civilizovaného sveta nepokladáme. S čistým a bezohľadným zlom, ktoré je nám tiež zobrazené vo veľmi symbolickej podobe. Burani sa nenechajú uniesť, nič sa nezvrhne, nechcú sa len trocha zabaviť. Ako jedného z nich učili, keď vidíš ženu, využi to. Majú vlastné ciele, a jedinú obavu, ktorú pri honbe za nimi prejavia je, aby nešli do väzenia. To je už ale skôr otázka technickej realizácie.

„Film pracuje s bezbrehou surovosťou a krutosťou, s ktorej obeťami nám predtým navyše dovolil zoznámiť a zblížiť sa.“

Jednou z najpôsobivejších scén je tá, kedy sa nám príbehy z dvoch dejových línií spoja. Ako prvá totiž po dlhom pokoji obsahuje nepokoj, zlo a jeho výsledky. Ktoré síce zatiaľ nenápadne, ale zasiahne obe skupinky výletníkov. Spôsob akým sa nám potom film začne zvrhávať sa nepochybne približuje k tomu najdrsnejšiemu, čo sme v žánri videli. Nejde ani tak o explicitné násilie a množstvo krvi, ako to bolo v tiež austrálskom Wolf Creek. Film pracuje s bezbrehou surovosťou a krutosťou, s ktorej obeťami nám predtým navyše dovolil zoznámiť a zblížiť sa. Nemusia sa nám páčiť, ale sú to pre nás ľudia, nie figúrky. Ich znásilňovanie a týranie diváka zasiahne nadmieru ťaživo. A to tu ešte máme jednu z postáv vo veku niekde okolo roka.

„Postavy sú síce rozdelené na dobré a zlé, inak ale zostávajú ľudské.“

Šťastie je, že statickým sa film stáva len v jednej časti. Inak je vždy o boji, a v tom svojich hrdinov nikdy celkom neoberá o nádej. Postavy sú síce rozdelené na dobré a zlé, inak ale zostávajú ľudské. Omylné, čo platí pre obe strany, a okrem nezdarov záporákov uvidíme aj ľudské zlyhanie jednej z obetí. Nezlepší náš vzťah k nej, film zato osvieži a opäť spraví ľudskejším. Rovnako nie celkom očakávane sa zachová pes. Mohli sa snažiť z neho spraviť krvilačný stroj, učiť ho hrýzť a zabíjať svine. On sa svojej podstate nikdy nespreneverí.

Killing Ground nie je celkom čistý exploitation, keďže sa snaží pracovať aj s akciou a prvkami napätia. Javí sa otvorenejšie ako diela len sa vyžívajúce v násilí a krutosti. Čo neznamená, že aj tých by tu nebolo viac než dosť. Ide o dielo len pre tie najsilnejšie žalúdky, nakoniec sa ale otázka či človeku toto bolo treba po zahliadnutí nenatíska natoľko intenzívne, ako sa to pri podobných filmoch môže stávať. Je tu aj tá trocha navyše, trocha filmárskeho umenia. Okrem tej kopy bezbrehej krutosti a násilia. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok