hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

recenzie.

The Lost Tribe

Afonka Soby | 20. 10. 2010
0
4/10          
žáner:
survival

Od Strateného kmeňa čakajte to najhoršie


Skupinka kamarátov zapíja na jachte výhodne uzatvorený obchod. Zábavu im však pokazí stroskotanec, ktorý je v takom zúboženom stave, že sa od neho nedozvedia viac ako pár nezrozumiteľných slov. V noci však nájde dostatok síl, aby zmenil kurz ich lode, čím nechtiac spôsobí priamu zrážku s ostrovom, z ktorého zrejme práve utiekol. Skupinka kamarátov o chvíľu zisťuje, že na ostrove zďaleka nie sú sami. Hra o prežitie môže začať.

Odľahlý ostrov plný humanoidných potvor. Námet nie je, samozrejme, nový, no na recykláciu osvedčených postupov sme si už v hororoch zvykli. Predátor kedysi nasadil v tomto survival žánri latku skutočne vysoko a doteraz sa nenašiel vlastne nikto, kto by ju bol prekonal. Z nedávnych pokusov sa oplatí spomenúť The Descent, v ktorom sa skupinka kamarátok snaží dostať z jaskyne, v ktorej ich lovia čudné príšery nápadne podobné ľuďom. The Lost Tribe nezaprie svoju inšpiráciu práve v tomto filme, hoci kým sa dej dostane do jaskyne, chvíľu to potrvá.

Bohužiaľ, „chvíľa" tu znamená viac ako prvú polovicu filmu, v ktorej sa naši „hrdinovia" len tak pofľakujú po ostrove a nachádzajú všelijaké mŕtvoly. Alebo aj notebook, z ktorého sa dozvedia to, čo divák vie už z povinného antré, v ktorom sexi archeologička (ako inak) a jej tím študujú vzácne vykopávky, ktoré na ostrove našli. Ide o dôkazy existencie „strateného kmeňa", ktorý sa vyvíjal paralelne s homo sapiens. Tieto objavy sa však nepáčia pár mocným ľuďom, ktorí pošlú armádu na čele s po zuby ozbrojeným kňazom (!!!) Lancom Henriksenom, aby všetkých zabili a nálezy zneškodnili. Keby film ostal v tejto línii, mohlo ísť o celkom zaujímavý guláš Pitch Black a Dog Soldiers, pričom z toho prvého by si mohol zobrať celkom slušne vybudovanú atmosféru neznáma a z toho druhého akési žmurknutie na diváka, ktoré by uzatváralo tichú dohodu: „áno, je nám jasné, že to je úplná kravina, ale budeme sa tváriť, že to bol zámer ;) Všetky postavy sú však trestuhodne zhrnuté zo stola a nahradené skupinkou kamarátov, na ktorým nám prestane záležať asi po piatich minútach dialógov. Niežeby boli vyslovene nesympatickí či protivní, no sú tak mizerne vykreslení, že vlastne ani nie je jasné, či sú to kamaráti, známi, obchodní partneri alebo proste ľudia, ktorí sa spolu náhodne ocitli na lodi. Navyše sú nejako čudne popárovaní, pretože na troch chlapov sú tu iba dve ženy, pričom vlastne nie jasné, ktorá patrí ku ktorému mužovi. Nakoniec však na tom ani nezáleží. Zomierajú tak rýchlo, že som mal problém spomenúť si, koľko ich vlastne bolo na začiatku.

Ostáva tak jediná hrdinka, ktorá predtým utkvela v pamäti azda len svojimi dementnými hláškami ako vystrihnutými z ultrazlého House of the Dead Uwa Bolla. Stačí jej jediný pohľad na mŕtvolu, aby vyhlásila „toto nemohlo urobiť žiadne zviera!" a jediný ťuk do práve nájdeného počítača, aby mohla bez problémov povedať „všetko vymazali!" Hrdinka sa volá Anna a jej jediné šťastie je, že ju hrá Emily Foxler (Grizzly Park), ktorá aspoň dobre vyzerá. Túto skutočnosť sa snažili tvorcovia maximálne (a prvoplánovo) využiť, keď ju nechali po ostrove pobehovať v dotrhanej blúzke, pričom ju nezabudli od hlavy po päty pokryť bahnom. Ide však o celkom štandardný outfit hrdiniek v survival žánri, a teda je to stále niečo, čo vnímame ako samozrejmosť, nie pridanú hodnotu.

The Lost Tribe je vzácny film v tom, že na rozdiel od väčšiny hororov, ktorých spočiatku sľubne vybudovaná atmosféra klesá s prvým objavením sa príšer, tu je to presne naopak, a keď prvú polovicu môžeme spokojne nazvať úplnou katastrofou, sme odmenení v tej druhej, v ktorej sa nám dostane (vzhľadom na rozpočet) veľmi kvalitnej práce maskérov. Nejde o nič výnimočné: pár chlpatých humanoidov s maskami, hovoriacich typickou rečou, ktorá pripomína tú ľudskú, len pustenú odzadu, no už veľakrát som sa v hororoch presvedčil, že niekedy je menej viac. Viac však mohlo byť záberov s nimi či samotného lovenia, v ktorom využívali iba vlastné zbrane. Trestuhodne tak boli odignorované možnosti, ktoré ponúka dobre nastražená pasca.

The Lost Tribe nakrútil producent Medveďa, čo by malo slúžiť ako dostatočné varovanie. Ak budete čakať to najhoršie, môžete byť príjemne prekvapený. Miesto prvej polovice si však radšej pustite niektoré zábery z Jacksonovho King Konga, najmä z príchodu hrdinov na ostrov, ktoré by mali byť povinnou „literatúrou" pre každého režiséra, ktorý sa chce pokúsiť o humanoidné survival. The Lost Tribe zostal na úrovni veľmi slabého pokusu.   

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok