hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Repulsion

Čo sa odohráva v ženskej hlave pri pohľade na muža
Romanovi Polanskému napred v auguste 1969 zavraždili kumpáni Charlesa Mansona tehotnú manželku. V roku 1977 ho pre zmenu obvinili zo zdrogovania a znásilnenia 13 ročného dievčaťa. On tvrdí, že drogy jej nedal a so stykom súhlasila. Nestačí, že mala 13 rokov? Polanského kariéru zločin ovplyvnil len v tom, že namiesto Ameriky nakrúca filmy v Európe a musí sa vyhýbať cestám do krajín, ktoré by ho mohli do USA vydať. Nečelí všeobecnému odsúdeniu a výzvam na bojkot, zbiera ocenenia za filmy. Ak ste aj vy ochotní napriek pomerne vážnemu prehrešku umelca nezatratiť, za pozornosť stojí napríklad aj jeho film z roku 1965 s názvom Repulsion.
9. 12. 2015

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Cyntoryn zvieratiek

Viditeľne iný

Na rozdiel od diel ako Osvietenie, Mŕtva zóna či Carrie nerežíroval Cintorín domácich zvierat z roku 1989 známy režisér a tento film ani nepatrí medzi kriticky najuznávanejšie z diel podľa predlohy Stephena Kinga. Pomerne presne sa drží príbehu z knihy, veď scenár napísal samotný spisovateľ, a filmársky ide o skôr jednoduché a priamočiare dielo. Vďaka výbornej atmosfére a niekoľkým pamätným scénam a výrokom si aj tak vyslúžil svoj vlastný osobitný kult, takže nepochybne bolo nemálo fanúšikov zvedavých, ako bude vyzerať remake, či nová adaptácia knihy, uvádzaná do distribúcie pod menom Cyntoryn zvieratiek.

30. 4. 2019

Brightburn

Superman, len trochu iný

Nie sme vôbec ďaleko od nedávneho Potomka, hoci témy ako odcudzenie tentokrát skúmame oveľa povrchnejšie. Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania. Spraviť Supermana naopak znie zaujímavo predovšetkým ako hypotéza, či pokus. Tentokrát bez vysvetľovania a príbehu z planéty Kryptón. Prečo by ten tvor, ktorý padne na zem a má nadprirodzené schopnosti, nemohol byť zlý? V poslednom čase sa predsa zvykli superhrdinovia skúmať zo všetkých strán a robili sa filmy či rovno seriály o každom jednom období ich života. Úskalia tohto spracovania musia nepochybne napadať každému, poňať sa ale dá mnohými spôsobmi.

20. 5. 2019

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

The Lost Tribe

Afonka Soby | 20. 10. 2010
0
4/10          
žáner:
survival

Od Strateného kmeňa čakajte to najhoršie


Skupinka kamarátov zapíja na jachte výhodne uzatvorený obchod. Zábavu im však pokazí stroskotanec, ktorý je v takom zúboženom stave, že sa od neho nedozvedia viac ako pár nezrozumiteľných slov. V noci však nájde dostatok síl, aby zmenil kurz ich lode, čím nechtiac spôsobí priamu zrážku s ostrovom, z ktorého zrejme práve utiekol. Skupinka kamarátov o chvíľu zisťuje, že na ostrove zďaleka nie sú sami. Hra o prežitie môže začať.

Odľahlý ostrov plný humanoidných potvor. Námet nie je, samozrejme, nový, no na recykláciu osvedčených postupov sme si už v hororoch zvykli. Predátor kedysi nasadil v tomto survival žánri latku skutočne vysoko a doteraz sa nenašiel vlastne nikto, kto by ju bol prekonal. Z nedávnych pokusov sa oplatí spomenúť The Descent, v ktorom sa skupinka kamarátok snaží dostať z jaskyne, v ktorej ich lovia čudné príšery nápadne podobné ľuďom. The Lost Tribe nezaprie svoju inšpiráciu práve v tomto filme, hoci kým sa dej dostane do jaskyne, chvíľu to potrvá.

Bohužiaľ, „chvíľa" tu znamená viac ako prvú polovicu filmu, v ktorej sa naši „hrdinovia" len tak pofľakujú po ostrove a nachádzajú všelijaké mŕtvoly. Alebo aj notebook, z ktorého sa dozvedia to, čo divák vie už z povinného antré, v ktorom sexi archeologička (ako inak) a jej tím študujú vzácne vykopávky, ktoré na ostrove našli. Ide o dôkazy existencie „strateného kmeňa", ktorý sa vyvíjal paralelne s homo sapiens. Tieto objavy sa však nepáčia pár mocným ľuďom, ktorí pošlú armádu na čele s po zuby ozbrojeným kňazom (!!!) Lancom Henriksenom, aby všetkých zabili a nálezy zneškodnili. Keby film ostal v tejto línii, mohlo ísť o celkom zaujímavý guláš Pitch Black a Dog Soldiers, pričom z toho prvého by si mohol zobrať celkom slušne vybudovanú atmosféru neznáma a z toho druhého akési žmurknutie na diváka, ktoré by uzatváralo tichú dohodu: „áno, je nám jasné, že to je úplná kravina, ale budeme sa tváriť, že to bol zámer ;) Všetky postavy sú však trestuhodne zhrnuté zo stola a nahradené skupinkou kamarátov, na ktorým nám prestane záležať asi po piatich minútach dialógov. Niežeby boli vyslovene nesympatickí či protivní, no sú tak mizerne vykreslení, že vlastne ani nie je jasné, či sú to kamaráti, známi, obchodní partneri alebo proste ľudia, ktorí sa spolu náhodne ocitli na lodi. Navyše sú nejako čudne popárovaní, pretože na troch chlapov sú tu iba dve ženy, pričom vlastne nie jasné, ktorá patrí ku ktorému mužovi. Nakoniec však na tom ani nezáleží. Zomierajú tak rýchlo, že som mal problém spomenúť si, koľko ich vlastne bolo na začiatku.

Ostáva tak jediná hrdinka, ktorá predtým utkvela v pamäti azda len svojimi dementnými hláškami ako vystrihnutými z ultrazlého House of the Dead Uwa Bolla. Stačí jej jediný pohľad na mŕtvolu, aby vyhlásila „toto nemohlo urobiť žiadne zviera!" a jediný ťuk do práve nájdeného počítača, aby mohla bez problémov povedať „všetko vymazali!" Hrdinka sa volá Anna a jej jediné šťastie je, že ju hrá Emily Foxler (Grizzly Park), ktorá aspoň dobre vyzerá. Túto skutočnosť sa snažili tvorcovia maximálne (a prvoplánovo) využiť, keď ju nechali po ostrove pobehovať v dotrhanej blúzke, pričom ju nezabudli od hlavy po päty pokryť bahnom. Ide však o celkom štandardný outfit hrdiniek v survival žánri, a teda je to stále niečo, čo vnímame ako samozrejmosť, nie pridanú hodnotu.

The Lost Tribe je vzácny film v tom, že na rozdiel od väčšiny hororov, ktorých spočiatku sľubne vybudovaná atmosféra klesá s prvým objavením sa príšer, tu je to presne naopak, a keď prvú polovicu môžeme spokojne nazvať úplnou katastrofou, sme odmenení v tej druhej, v ktorej sa nám dostane (vzhľadom na rozpočet) veľmi kvalitnej práce maskérov. Nejde o nič výnimočné: pár chlpatých humanoidov s maskami, hovoriacich typickou rečou, ktorá pripomína tú ľudskú, len pustenú odzadu, no už veľakrát som sa v hororoch presvedčil, že niekedy je menej viac. Viac však mohlo byť záberov s nimi či samotného lovenia, v ktorom využívali iba vlastné zbrane. Trestuhodne tak boli odignorované možnosti, ktoré ponúka dobre nastražená pasca.

The Lost Tribe nakrútil producent Medveďa, čo by malo slúžiť ako dostatočné varovanie. Ak budete čakať to najhoršie, môžete byť príjemne prekvapený. Miesto prvej polovice si však radšej pustite niektoré zábery z Jacksonovho King Konga, najmä z príchodu hrdinov na ostrov, ktoré by mali byť povinnou „literatúrou" pre každého režiséra, ktorý sa chce pokúsiť o humanoidné survival. The Lost Tribe zostal na úrovni veľmi slabého pokusu.   

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok