hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

Bitter Feast

Nedovarený a neslaný exploit
Škoda, že celkom podarenú zápletku sa nepodarilo dobre spracovať. Vzťah medzi kritikom a kritizovaným sa javí ako dobrý námet pre originálny exploit. Navyše je asi ťažko vymyslieť mučiteľovi vhodnejšie povolanie ako kuchár.
21. 1. 2011

recenzie.

The Lost Tribe

Afonka Soby | 20. 10. 2010
0
4/10          
žáner:
survival

Od Strateného kmeňa čakajte to najhoršie


Skupinka kamarátov zapíja na jachte výhodne uzatvorený obchod. Zábavu im však pokazí stroskotanec, ktorý je v takom zúboženom stave, že sa od neho nedozvedia viac ako pár nezrozumiteľných slov. V noci však nájde dostatok síl, aby zmenil kurz ich lode, čím nechtiac spôsobí priamu zrážku s ostrovom, z ktorého zrejme práve utiekol. Skupinka kamarátov o chvíľu zisťuje, že na ostrove zďaleka nie sú sami. Hra o prežitie môže začať.

Odľahlý ostrov plný humanoidných potvor. Námet nie je, samozrejme, nový, no na recykláciu osvedčených postupov sme si už v hororoch zvykli. Predátor kedysi nasadil v tomto survival žánri latku skutočne vysoko a doteraz sa nenašiel vlastne nikto, kto by ju bol prekonal. Z nedávnych pokusov sa oplatí spomenúť The Descent, v ktorom sa skupinka kamarátok snaží dostať z jaskyne, v ktorej ich lovia čudné príšery nápadne podobné ľuďom. The Lost Tribe nezaprie svoju inšpiráciu práve v tomto filme, hoci kým sa dej dostane do jaskyne, chvíľu to potrvá.

Bohužiaľ, „chvíľa" tu znamená viac ako prvú polovicu filmu, v ktorej sa naši „hrdinovia" len tak pofľakujú po ostrove a nachádzajú všelijaké mŕtvoly. Alebo aj notebook, z ktorého sa dozvedia to, čo divák vie už z povinného antré, v ktorom sexi archeologička (ako inak) a jej tím študujú vzácne vykopávky, ktoré na ostrove našli. Ide o dôkazy existencie „strateného kmeňa", ktorý sa vyvíjal paralelne s homo sapiens. Tieto objavy sa však nepáčia pár mocným ľuďom, ktorí pošlú armádu na čele s po zuby ozbrojeným kňazom (!!!) Lancom Henriksenom, aby všetkých zabili a nálezy zneškodnili. Keby film ostal v tejto línii, mohlo ísť o celkom zaujímavý guláš Pitch Black a Dog Soldiers, pričom z toho prvého by si mohol zobrať celkom slušne vybudovanú atmosféru neznáma a z toho druhého akési žmurknutie na diváka, ktoré by uzatváralo tichú dohodu: „áno, je nám jasné, že to je úplná kravina, ale budeme sa tváriť, že to bol zámer ;) Všetky postavy sú však trestuhodne zhrnuté zo stola a nahradené skupinkou kamarátov, na ktorým nám prestane záležať asi po piatich minútach dialógov. Niežeby boli vyslovene nesympatickí či protivní, no sú tak mizerne vykreslení, že vlastne ani nie je jasné, či sú to kamaráti, známi, obchodní partneri alebo proste ľudia, ktorí sa spolu náhodne ocitli na lodi. Navyše sú nejako čudne popárovaní, pretože na troch chlapov sú tu iba dve ženy, pričom vlastne nie jasné, ktorá patrí ku ktorému mužovi. Nakoniec však na tom ani nezáleží. Zomierajú tak rýchlo, že som mal problém spomenúť si, koľko ich vlastne bolo na začiatku.

Ostáva tak jediná hrdinka, ktorá predtým utkvela v pamäti azda len svojimi dementnými hláškami ako vystrihnutými z ultrazlého House of the Dead Uwa Bolla. Stačí jej jediný pohľad na mŕtvolu, aby vyhlásila „toto nemohlo urobiť žiadne zviera!" a jediný ťuk do práve nájdeného počítača, aby mohla bez problémov povedať „všetko vymazali!" Hrdinka sa volá Anna a jej jediné šťastie je, že ju hrá Emily Foxler (Grizzly Park), ktorá aspoň dobre vyzerá. Túto skutočnosť sa snažili tvorcovia maximálne (a prvoplánovo) využiť, keď ju nechali po ostrove pobehovať v dotrhanej blúzke, pričom ju nezabudli od hlavy po päty pokryť bahnom. Ide však o celkom štandardný outfit hrdiniek v survival žánri, a teda je to stále niečo, čo vnímame ako samozrejmosť, nie pridanú hodnotu.

The Lost Tribe je vzácny film v tom, že na rozdiel od väčšiny hororov, ktorých spočiatku sľubne vybudovaná atmosféra klesá s prvým objavením sa príšer, tu je to presne naopak, a keď prvú polovicu môžeme spokojne nazvať úplnou katastrofou, sme odmenení v tej druhej, v ktorej sa nám dostane (vzhľadom na rozpočet) veľmi kvalitnej práce maskérov. Nejde o nič výnimočné: pár chlpatých humanoidov s maskami, hovoriacich typickou rečou, ktorá pripomína tú ľudskú, len pustenú odzadu, no už veľakrát som sa v hororoch presvedčil, že niekedy je menej viac. Viac však mohlo byť záberov s nimi či samotného lovenia, v ktorom využívali iba vlastné zbrane. Trestuhodne tak boli odignorované možnosti, ktoré ponúka dobre nastražená pasca.

The Lost Tribe nakrútil producent Medveďa, čo by malo slúžiť ako dostatočné varovanie. Ak budete čakať to najhoršie, môžete byť príjemne prekvapený. Miesto prvej polovice si však radšej pustite niektoré zábery z Jacksonovho King Konga, najmä z príchodu hrdinov na ostrov, ktoré by mali byť povinnou „literatúrou" pre každého režiséra, ktorý sa chce pokúsiť o humanoidné survival. The Lost Tribe zostal na úrovni veľmi slabého pokusu.   

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok