hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

The Lost Tribe

Afonka Soby | 20. 10. 2010
0
4/10          
žáner:
survival

Od Strateného kmeňa čakajte to najhoršie


Skupinka kamarátov zapíja na jachte výhodne uzatvorený obchod. Zábavu im však pokazí stroskotanec, ktorý je v takom zúboženom stave, že sa od neho nedozvedia viac ako pár nezrozumiteľných slov. V noci však nájde dostatok síl, aby zmenil kurz ich lode, čím nechtiac spôsobí priamu zrážku s ostrovom, z ktorého zrejme práve utiekol. Skupinka kamarátov o chvíľu zisťuje, že na ostrove zďaleka nie sú sami. Hra o prežitie môže začať.

Odľahlý ostrov plný humanoidných potvor. Námet nie je, samozrejme, nový, no na recykláciu osvedčených postupov sme si už v hororoch zvykli. Predátor kedysi nasadil v tomto survival žánri latku skutočne vysoko a doteraz sa nenašiel vlastne nikto, kto by ju bol prekonal. Z nedávnych pokusov sa oplatí spomenúť The Descent, v ktorom sa skupinka kamarátok snaží dostať z jaskyne, v ktorej ich lovia čudné príšery nápadne podobné ľuďom. The Lost Tribe nezaprie svoju inšpiráciu práve v tomto filme, hoci kým sa dej dostane do jaskyne, chvíľu to potrvá.

Bohužiaľ, „chvíľa" tu znamená viac ako prvú polovicu filmu, v ktorej sa naši „hrdinovia" len tak pofľakujú po ostrove a nachádzajú všelijaké mŕtvoly. Alebo aj notebook, z ktorého sa dozvedia to, čo divák vie už z povinného antré, v ktorom sexi archeologička (ako inak) a jej tím študujú vzácne vykopávky, ktoré na ostrove našli. Ide o dôkazy existencie „strateného kmeňa", ktorý sa vyvíjal paralelne s homo sapiens. Tieto objavy sa však nepáčia pár mocným ľuďom, ktorí pošlú armádu na čele s po zuby ozbrojeným kňazom (!!!) Lancom Henriksenom, aby všetkých zabili a nálezy zneškodnili. Keby film ostal v tejto línii, mohlo ísť o celkom zaujímavý guláš Pitch Black a Dog Soldiers, pričom z toho prvého by si mohol zobrať celkom slušne vybudovanú atmosféru neznáma a z toho druhého akési žmurknutie na diváka, ktoré by uzatváralo tichú dohodu: „áno, je nám jasné, že to je úplná kravina, ale budeme sa tváriť, že to bol zámer ;) Všetky postavy sú však trestuhodne zhrnuté zo stola a nahradené skupinkou kamarátov, na ktorým nám prestane záležať asi po piatich minútach dialógov. Niežeby boli vyslovene nesympatickí či protivní, no sú tak mizerne vykreslení, že vlastne ani nie je jasné, či sú to kamaráti, známi, obchodní partneri alebo proste ľudia, ktorí sa spolu náhodne ocitli na lodi. Navyše sú nejako čudne popárovaní, pretože na troch chlapov sú tu iba dve ženy, pričom vlastne nie jasné, ktorá patrí ku ktorému mužovi. Nakoniec však na tom ani nezáleží. Zomierajú tak rýchlo, že som mal problém spomenúť si, koľko ich vlastne bolo na začiatku.

Ostáva tak jediná hrdinka, ktorá predtým utkvela v pamäti azda len svojimi dementnými hláškami ako vystrihnutými z ultrazlého House of the Dead Uwa Bolla. Stačí jej jediný pohľad na mŕtvolu, aby vyhlásila „toto nemohlo urobiť žiadne zviera!" a jediný ťuk do práve nájdeného počítača, aby mohla bez problémov povedať „všetko vymazali!" Hrdinka sa volá Anna a jej jediné šťastie je, že ju hrá Emily Foxler (Grizzly Park), ktorá aspoň dobre vyzerá. Túto skutočnosť sa snažili tvorcovia maximálne (a prvoplánovo) využiť, keď ju nechali po ostrove pobehovať v dotrhanej blúzke, pričom ju nezabudli od hlavy po päty pokryť bahnom. Ide však o celkom štandardný outfit hrdiniek v survival žánri, a teda je to stále niečo, čo vnímame ako samozrejmosť, nie pridanú hodnotu.

The Lost Tribe je vzácny film v tom, že na rozdiel od väčšiny hororov, ktorých spočiatku sľubne vybudovaná atmosféra klesá s prvým objavením sa príšer, tu je to presne naopak, a keď prvú polovicu môžeme spokojne nazvať úplnou katastrofou, sme odmenení v tej druhej, v ktorej sa nám dostane (vzhľadom na rozpočet) veľmi kvalitnej práce maskérov. Nejde o nič výnimočné: pár chlpatých humanoidov s maskami, hovoriacich typickou rečou, ktorá pripomína tú ľudskú, len pustenú odzadu, no už veľakrát som sa v hororoch presvedčil, že niekedy je menej viac. Viac však mohlo byť záberov s nimi či samotného lovenia, v ktorom využívali iba vlastné zbrane. Trestuhodne tak boli odignorované možnosti, ktoré ponúka dobre nastražená pasca.

The Lost Tribe nakrútil producent Medveďa, čo by malo slúžiť ako dostatočné varovanie. Ak budete čakať to najhoršie, môžete byť príjemne prekvapený. Miesto prvej polovice si však radšej pustite niektoré zábery z Jacksonovho King Konga, najmä z príchodu hrdinov na ostrov, ktoré by mali byť povinnou „literatúrou" pre každého režiséra, ktorý sa chce pokúsiť o humanoidné survival. The Lost Tribe zostal na úrovni veľmi slabého pokusu.   

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok