hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

The Lost Tribe

Afonka Soby | 20. 10. 2010
0
4/10          
žáner:
survival

Od Strateného kmeňa čakajte to najhoršie


Skupinka kamarátov zapíja na jachte výhodne uzatvorený obchod. Zábavu im však pokazí stroskotanec, ktorý je v takom zúboženom stave, že sa od neho nedozvedia viac ako pár nezrozumiteľných slov. V noci však nájde dostatok síl, aby zmenil kurz ich lode, čím nechtiac spôsobí priamu zrážku s ostrovom, z ktorého zrejme práve utiekol. Skupinka kamarátov o chvíľu zisťuje, že na ostrove zďaleka nie sú sami. Hra o prežitie môže začať.

Odľahlý ostrov plný humanoidných potvor. Námet nie je, samozrejme, nový, no na recykláciu osvedčených postupov sme si už v hororoch zvykli. Predátor kedysi nasadil v tomto survival žánri latku skutočne vysoko a doteraz sa nenašiel vlastne nikto, kto by ju bol prekonal. Z nedávnych pokusov sa oplatí spomenúť The Descent, v ktorom sa skupinka kamarátok snaží dostať z jaskyne, v ktorej ich lovia čudné príšery nápadne podobné ľuďom. The Lost Tribe nezaprie svoju inšpiráciu práve v tomto filme, hoci kým sa dej dostane do jaskyne, chvíľu to potrvá.

Bohužiaľ, „chvíľa" tu znamená viac ako prvú polovicu filmu, v ktorej sa naši „hrdinovia" len tak pofľakujú po ostrove a nachádzajú všelijaké mŕtvoly. Alebo aj notebook, z ktorého sa dozvedia to, čo divák vie už z povinného antré, v ktorom sexi archeologička (ako inak) a jej tím študujú vzácne vykopávky, ktoré na ostrove našli. Ide o dôkazy existencie „strateného kmeňa", ktorý sa vyvíjal paralelne s homo sapiens. Tieto objavy sa však nepáčia pár mocným ľuďom, ktorí pošlú armádu na čele s po zuby ozbrojeným kňazom (!!!) Lancom Henriksenom, aby všetkých zabili a nálezy zneškodnili. Keby film ostal v tejto línii, mohlo ísť o celkom zaujímavý guláš Pitch Black a Dog Soldiers, pričom z toho prvého by si mohol zobrať celkom slušne vybudovanú atmosféru neznáma a z toho druhého akési žmurknutie na diváka, ktoré by uzatváralo tichú dohodu: „áno, je nám jasné, že to je úplná kravina, ale budeme sa tváriť, že to bol zámer ;) Všetky postavy sú však trestuhodne zhrnuté zo stola a nahradené skupinkou kamarátov, na ktorým nám prestane záležať asi po piatich minútach dialógov. Niežeby boli vyslovene nesympatickí či protivní, no sú tak mizerne vykreslení, že vlastne ani nie je jasné, či sú to kamaráti, známi, obchodní partneri alebo proste ľudia, ktorí sa spolu náhodne ocitli na lodi. Navyše sú nejako čudne popárovaní, pretože na troch chlapov sú tu iba dve ženy, pričom vlastne nie jasné, ktorá patrí ku ktorému mužovi. Nakoniec však na tom ani nezáleží. Zomierajú tak rýchlo, že som mal problém spomenúť si, koľko ich vlastne bolo na začiatku.

Ostáva tak jediná hrdinka, ktorá predtým utkvela v pamäti azda len svojimi dementnými hláškami ako vystrihnutými z ultrazlého House of the Dead Uwa Bolla. Stačí jej jediný pohľad na mŕtvolu, aby vyhlásila „toto nemohlo urobiť žiadne zviera!" a jediný ťuk do práve nájdeného počítača, aby mohla bez problémov povedať „všetko vymazali!" Hrdinka sa volá Anna a jej jediné šťastie je, že ju hrá Emily Foxler (Grizzly Park), ktorá aspoň dobre vyzerá. Túto skutočnosť sa snažili tvorcovia maximálne (a prvoplánovo) využiť, keď ju nechali po ostrove pobehovať v dotrhanej blúzke, pričom ju nezabudli od hlavy po päty pokryť bahnom. Ide však o celkom štandardný outfit hrdiniek v survival žánri, a teda je to stále niečo, čo vnímame ako samozrejmosť, nie pridanú hodnotu.

The Lost Tribe je vzácny film v tom, že na rozdiel od väčšiny hororov, ktorých spočiatku sľubne vybudovaná atmosféra klesá s prvým objavením sa príšer, tu je to presne naopak, a keď prvú polovicu môžeme spokojne nazvať úplnou katastrofou, sme odmenení v tej druhej, v ktorej sa nám dostane (vzhľadom na rozpočet) veľmi kvalitnej práce maskérov. Nejde o nič výnimočné: pár chlpatých humanoidov s maskami, hovoriacich typickou rečou, ktorá pripomína tú ľudskú, len pustenú odzadu, no už veľakrát som sa v hororoch presvedčil, že niekedy je menej viac. Viac však mohlo byť záberov s nimi či samotného lovenia, v ktorom využívali iba vlastné zbrane. Trestuhodne tak boli odignorované možnosti, ktoré ponúka dobre nastražená pasca.

The Lost Tribe nakrútil producent Medveďa, čo by malo slúžiť ako dostatočné varovanie. Ak budete čakať to najhoršie, môžete byť príjemne prekvapený. Miesto prvej polovice si však radšej pustite niektoré zábery z Jacksonovho King Konga, najmä z príchodu hrdinov na ostrov, ktoré by mali byť povinnou „literatúrou" pre každého režiséra, ktorý sa chce pokúsiť o humanoidné survival. The Lost Tribe zostal na úrovni veľmi slabého pokusu.   

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok