hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

Home Sweet Home

Andrej Gomora | 14. 8. 2013
0
7/10          
žáner:
psycho, home invasion, claustrophobic, survival

Domáce násilie sa týka každého


Domov je pre každého miestom kde má mať pokoj a súkromie. Každý cudzí človek by mal so vstupom čakať na pozvanie, a rozlúčiť sa keď má pocit, že nie je chcený. Na nabúraní domova človeka sú postavené takzvané home invasion horory. Čo už by predsa malo nastrašiť viac, ako pocit že ani na tom jedinom mieste sa nemôžeme cítiť bezpečne? Najnovší podobný počin sa volá Home Sweet Home.
 

„Predviesť v plnej kráse samotný akt invázie je cesta ktorou sa tento film vybral."

Problém s ktorým sa tento žáner zvykne potýkať, je otázka čo s dejom. Skutočnosť že niekto sa vám nabúra do domu je otrasná, o tom niet pochýb. Len čo ďalej? Ak sú obeťami ľudia čo na určitom mieste bývajú, ich počet je zvyčajne obmedzený a na vyvražďovák asi nebude stačiť. Medzi najbežnejšie vyplnenie hororového času patrí exploit, a asi žiaden home invasion sa mu v určitej fáze v nejakej podobe nevyhne. Ďalšou možnosťou je sústredenie sa na atmosferické zachytenie podstaty vlúpania, na to čo v skutočnosti znamená. Predviesť v plnej kráse samotný akt invázie je cesta ktorou sa tento film vybral.

Začína sa oveľa skôr, ako sa vôbec zločinec a jeho obete môžu stretnúť. Začína sa jeho príchodom do ich domu. Nejde o žiaden frontálny útok, proti ktorému by sa dalo brániť zadebnením okien. Vojde úplne prirodzene hlavnými dverami ako by nebolo nič samozrejmejšie. Počúva ich odkazy, hrabe sa im vo veciach, škrabká mačku. Bez náhlenia si všetko pripraví pre obyvateľov domu a potom už na nich len čaká. Nič ho netlačí a všetko čo robí si vychutnáva.

„Podrobné zobrazenie zneuctenia niekoho domova a úmysel využiť ho proti nemu pôsobí efektívne na znepokojnenie diváka."

Pomalé až rozvláčne tempo nemusí každému sadnúť, napätia ale v každom prípade nie je málo. Z toho čo príchodzí v dome robí, je pomerne jasné, aké sú jeho úmysly. Jeho túlanie sa po dome poskytuje dostatok otázok a zaujímavých záberov aby nezačali otravovať. Veľmi dobre pracuje kamera, často sa sústreďuje na detaily a každý z nich robí vzrušujúcim. Podrobné zobrazenie zneuctenia niekoho domova a úmysel využiť ho proti nemu pôsobí efektívne na znepokojnenie diváka. Obete dlho aj v dome zostanú vo svojej bezstarostnosti, sledujeme ako sa s pocitom bezpečia bavia o svojich veciach, a pripravujú sa na nerušené zakončenie večera.

Keď už sa film dostane ku krvi, v atmosfére aj tak nenastane veľký zvrat. Niekoľko scén je poriadne brutálnych a viacero ľakačiek sa podarí, ide ale o to, na čo už bol divák veľmi dobre pripravený. Aj napriek veľkému rozdielu v zobrazenej brutalite je spád plynulý a ukazuje ako dobre prvá časť fungovala. Bez násilia navodila ten istý pocit, ktorý sa teraz stupňuje pomocou gore.

„Akcia mu vo veľkej časti chýba úmyselne, a ak sa v názore na jej potrebnosť odlišujete, bude lepšie ak sa filmu vyhnete."

Medzi slabiny filmu by sa dala zaradiť umelosť až silenosť niektorých scén. Inak to o čo sa snaží robí veľmi dobre. Pomaly sa vyžíva v každom detaile vniknutia do domu a snaží sa zobraziť samotný pocit vniknutia do domu viac, ako jeho dôsledky. Akcia mu vo veľkej časti chýba úmyselne, a ak sa v názore na jej potrebnosť odlišujete, bude lepšie ak sa filmu vyhnete. Ak si viete jemnú atmosféru užiť, Home Sweet Home ponúka viac ako príjemný zážitok.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy