najčítanejšie recenzie.
Hellions
Apostle
Určite sa dá vnímať pozitívne posun od schematického zobrazovania náboženských fanatikov ako šialencov a nič iné. Nadprirodzené javy sú predsa neoddeliteľná súčasť hororov. Tak prečo by niekedy nemohli to nie zrovna sympatické správanie aj podporovať, či priam ospravedlňovať? Postavy sa tak môžu stať ľudskejšími, vrátane náboženských magorov. Tiež nemusia byť zlí, len pretože ich to baví, a môžu divákovi skomplikovať možnosť ich odsúdenia aspoň do tej miery, že to skutočne nemali až také jednoduché. Keď k niekomu hovorí bohyňa, nemá nárok pokladať sa za Apostle?
Antiviral
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013
The Domestics
Vysvetľovať, čo zničilo civilizáciu, respektíve odkiaľ sa zobrali zombíci, upíri alebo iný zrod jej rozvrátenia už dávno nie je nevyhnutnosť. Postapokalyptický film je dávno etablovaný ako žáner a pred nikým už nemusí svoje zápletky ospravedlňovať. V tomto prípade si zvolil ironickú eleganciu s narážkou na konšpirácie o chemtrails. Niekto sa proste rozhodol, že stačí, a lietadlá obostreli svet čiernym dymom. Znie to trochu hlúpo, ale dá sa to vnímať ako vtipná hlúposť. Ako takmer vždy hlavne film o pôvode postapokalyptického stavu sveta vôbec nie je. Tentokrát je o ľuďoch, priamo o manželoch v kríze vzťahu. The Domestics.
The Eyes of My Mother
Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.
27. 6. 2017recenzie.
Home Sweet Home
Domáce násilie sa týka každého
„Predviesť v plnej kráse samotný akt invázie je cesta ktorou sa tento film vybral."
Problém s ktorým sa tento žáner zvykne potýkať, je otázka čo s dejom. Skutočnosť že niekto sa vám nabúra do domu je otrasná, o tom niet pochýb. Len čo ďalej? Ak sú obeťami ľudia čo na určitom mieste bývajú, ich počet je zvyčajne obmedzený a na vyvražďovák asi nebude stačiť. Medzi najbežnejšie vyplnenie hororového času patrí exploit, a asi žiaden home invasion sa mu v určitej fáze v nejakej podobe nevyhne. Ďalšou možnosťou je sústredenie sa na atmosferické zachytenie podstaty vlúpania, na to čo v skutočnosti znamená. Predviesť v plnej kráse samotný akt invázie je cesta ktorou sa tento film vybral.
Začína sa oveľa skôr, ako sa vôbec zločinec a jeho obete môžu stretnúť. Začína sa jeho príchodom do ich domu. Nejde o žiaden frontálny útok, proti ktorému by sa dalo brániť zadebnením okien. Vojde úplne prirodzene hlavnými dverami ako by nebolo nič samozrejmejšie. Počúva ich odkazy, hrabe sa im vo veciach, škrabká mačku. Bez náhlenia si všetko pripraví pre obyvateľov domu a potom už na nich len čaká. Nič ho netlačí a všetko čo robí si vychutnáva.
„Podrobné zobrazenie zneuctenia niekoho domova a úmysel využiť ho proti nemu pôsobí efektívne na znepokojnenie diváka."
Pomalé až rozvláčne tempo nemusí každému sadnúť, napätia ale v každom prípade nie je málo. Z toho čo príchodzí v dome robí, je pomerne jasné, aké sú jeho úmysly. Jeho túlanie sa po dome poskytuje dostatok otázok a zaujímavých záberov aby nezačali otravovať. Veľmi dobre pracuje kamera, často sa sústreďuje na detaily a každý z nich robí vzrušujúcim. Podrobné zobrazenie zneuctenia niekoho domova a úmysel využiť ho proti nemu pôsobí efektívne na znepokojnenie diváka. Obete dlho aj v dome zostanú vo svojej bezstarostnosti, sledujeme ako sa s pocitom bezpečia bavia o svojich veciach, a pripravujú sa na nerušené zakončenie večera.
Keď už sa film dostane ku krvi, v atmosfére aj tak nenastane veľký zvrat. Niekoľko scén je poriadne brutálnych a viacero ľakačiek sa podarí, ide ale o to, na čo už bol divák veľmi dobre pripravený. Aj napriek veľkému rozdielu v zobrazenej brutalite je spád plynulý a ukazuje ako dobre prvá časť fungovala. Bez násilia navodila ten istý pocit, ktorý sa teraz stupňuje pomocou gore.
„Akcia mu vo veľkej časti chýba úmyselne, a ak sa v názore na jej potrebnosť odlišujete, bude lepšie ak sa filmu vyhnete."
Medzi slabiny filmu by sa dala zaradiť umelosť až silenosť niektorých scén. Inak to o čo sa snaží robí veľmi dobre. Pomaly sa vyžíva v každom detaile vniknutia do domu a snaží sa zobraziť samotný pocit vniknutia do domu viac, ako jeho dôsledky. Akcia mu vo veľkej časti chýba úmyselne, a ak sa v názore na jej potrebnosť odlišujete, bude lepšie ak sa filmu vyhnete. Ak si viete jemnú atmosféru užiť, Home Sweet Home ponúka viac ako príjemný zážitok.
