najčítanejšie recenzie.
The Tortured
Zápletkou The Tortured pripomína začiatok Ctihodného občana, v ktorom vrah chladnokrvne odpravil ženu aj dcéru hlavného hrdinu (Gerard Butler) a ten sa pomstil tak, že uniesol vraha a utýral ho na smrť. Manželský pár Elise a Craig sú na tom podobne. 27. 10. 2010
Girl on the Third Floor
Nezačíname so žiadnou idylkou, nie takou skutočnou. Je tu jej zdanie, muž chce vlastnými rukami zrekonštruovať dom pre tehotnú manželku. Postava bude mať muchy, hneď sa ale snaží mať určitú hĺbku. Na pohľad je nesympatická, aspoň v nejakej miere úmyselne. Zistíme, že jeho svedomie nie je ani trochu čisté, ako vo vzťahu k svetu tak k vlastnej tehotnej manželke. Snaží sa presvedčiť ju, svet a hlavne samého seba, že nie je stratený prípad, dokáže sa pozbierať, byť platným členom spoločnosti a dobrým manželom. Kiežby za tým účelom neskončil zrovna v bývalom bordeli, ktorého minulosť nie je tiež celkom ako ľalia, a podobné miesta sa jej odkazu zbaviť nezvyknú. Už naveky v ňom zostala niekdajšia legenda- Girl on the Third Floor.
Color Out of Space
Rodinka balansuje niekde na hrane komickosti, každý má ale predsa vlastný spôsob života. Pubertálna dcéra inklinuje k čarodejníctvu, prečo nie. Matka má uprostred divočiny na povale starého domu kanceláriu, odkiaľ riadi finančné operácie. Otec má miláčikov lamy alpaka, tie pokladá za zvieratá budúcnosti, hýčka si ich, aby naplno rozvil ich potenciál. K tomu tu máme hipisácky ladeného suseda, ďalšieho utečenca z civilizácie. Už len vymyslieť, čo skutočne uletené, absurdné a nepochopiteľné a zároveň hororové by sa im mohlo začať diať. Na to je expert H. P. Lovecraft, film je podľa jeho poviedky Color Out of Space.
Game Over
Takzvané pamiatkové tetovanie skutočne existuje. Popol z kremácie vášho blízkeho zmiešajú s atramentom a ten sa naveky stane vašou súčasťou. Môžeme si o tejto novinke myslieť čokoľvek, objektívne hygienické nedostatky v nej nikto nenašiel. Popol vzniká pri vysokej teplote a pokiaľ sa nestihne znečistiť cestou do tetovacieho štúdia, podľa toho čo zatiaľ vieme by nemal mať ako ohroziť zdravie nositeľa tetovania. Samozrejme, veľa toho ešte nevieme. Mnohým silám nerozumieme, hlavne tým vyskytujúcim sa v hororoch. Napríklad prečo by tetovanie malo pravidelne intenzívne bolieť, a nedovoliť nikomu naň siahnuť. Až neskôr zistíme, že to by bolo Game Over.
Nenávisť (2020)
Američania už jeden remake nakrútili. Preto tentokrát oficiálne nejde o remake, pôvodne to mal byť reboot, nakoniec je z toho sidequel. Presný dej filmu z roku 2004 si už aj tak väčšina ľudí nepamätá, veď ani nebol zásadne dôležitý. Tu ide o myšlienku, princíp, či mytológiu, o koncept toho, ako sa nenávisť zostane niekde držať, šíri sa ďalej a už sa jej nedá zbaviť. Prečo z nápadu dokola nečerpať, nenakrútiť znova to isté, len trochu inak. A nazvať to rovnako, Nenávisť.
recenzie.
Home Sweet Home
Domáce násilie sa týka každého
„Predviesť v plnej kráse samotný akt invázie je cesta ktorou sa tento film vybral."
Problém s ktorým sa tento žáner zvykne potýkať, je otázka čo s dejom. Skutočnosť že niekto sa vám nabúra do domu je otrasná, o tom niet pochýb. Len čo ďalej? Ak sú obeťami ľudia čo na určitom mieste bývajú, ich počet je zvyčajne obmedzený a na vyvražďovák asi nebude stačiť. Medzi najbežnejšie vyplnenie hororového času patrí exploit, a asi žiaden home invasion sa mu v určitej fáze v nejakej podobe nevyhne. Ďalšou možnosťou je sústredenie sa na atmosferické zachytenie podstaty vlúpania, na to čo v skutočnosti znamená. Predviesť v plnej kráse samotný akt invázie je cesta ktorou sa tento film vybral.
Začína sa oveľa skôr, ako sa vôbec zločinec a jeho obete môžu stretnúť. Začína sa jeho príchodom do ich domu. Nejde o žiaden frontálny útok, proti ktorému by sa dalo brániť zadebnením okien. Vojde úplne prirodzene hlavnými dverami ako by nebolo nič samozrejmejšie. Počúva ich odkazy, hrabe sa im vo veciach, škrabká mačku. Bez náhlenia si všetko pripraví pre obyvateľov domu a potom už na nich len čaká. Nič ho netlačí a všetko čo robí si vychutnáva.
„Podrobné zobrazenie zneuctenia niekoho domova a úmysel využiť ho proti nemu pôsobí efektívne na znepokojnenie diváka."
Pomalé až rozvláčne tempo nemusí každému sadnúť, napätia ale v každom prípade nie je málo. Z toho čo príchodzí v dome robí, je pomerne jasné, aké sú jeho úmysly. Jeho túlanie sa po dome poskytuje dostatok otázok a zaujímavých záberov aby nezačali otravovať. Veľmi dobre pracuje kamera, často sa sústreďuje na detaily a každý z nich robí vzrušujúcim. Podrobné zobrazenie zneuctenia niekoho domova a úmysel využiť ho proti nemu pôsobí efektívne na znepokojnenie diváka. Obete dlho aj v dome zostanú vo svojej bezstarostnosti, sledujeme ako sa s pocitom bezpečia bavia o svojich veciach, a pripravujú sa na nerušené zakončenie večera.
Keď už sa film dostane ku krvi, v atmosfére aj tak nenastane veľký zvrat. Niekoľko scén je poriadne brutálnych a viacero ľakačiek sa podarí, ide ale o to, na čo už bol divák veľmi dobre pripravený. Aj napriek veľkému rozdielu v zobrazenej brutalite je spád plynulý a ukazuje ako dobre prvá časť fungovala. Bez násilia navodila ten istý pocit, ktorý sa teraz stupňuje pomocou gore.
„Akcia mu vo veľkej časti chýba úmyselne, a ak sa v názore na jej potrebnosť odlišujete, bude lepšie ak sa filmu vyhnete."
Medzi slabiny filmu by sa dala zaradiť umelosť až silenosť niektorých scén. Inak to o čo sa snaží robí veľmi dobre. Pomaly sa vyžíva v každom detaile vniknutia do domu a snaží sa zobraziť samotný pocit vniknutia do domu viac, ako jeho dôsledky. Akcia mu vo veľkej časti chýba úmyselne, a ak sa v názore na jej potrebnosť odlišujete, bude lepšie ak sa filmu vyhnete. Ak si viete jemnú atmosféru užiť, Home Sweet Home ponúka viac ako príjemný zážitok.
