hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

recenzie.

Home Sweet Home

Andrej Gomora | 14. 8. 2013
0
7/10          
žáner:
psycho, home invasion, claustrophobic, survival

Domáce násilie sa týka každého


Domov je pre každého miestom kde má mať pokoj a súkromie. Každý cudzí človek by mal so vstupom čakať na pozvanie, a rozlúčiť sa keď má pocit, že nie je chcený. Na nabúraní domova človeka sú postavené takzvané home invasion horory. Čo už by predsa malo nastrašiť viac, ako pocit že ani na tom jedinom mieste sa nemôžeme cítiť bezpečne? Najnovší podobný počin sa volá Home Sweet Home.
 

„Predviesť v plnej kráse samotný akt invázie je cesta ktorou sa tento film vybral."

Problém s ktorým sa tento žáner zvykne potýkať, je otázka čo s dejom. Skutočnosť že niekto sa vám nabúra do domu je otrasná, o tom niet pochýb. Len čo ďalej? Ak sú obeťami ľudia čo na určitom mieste bývajú, ich počet je zvyčajne obmedzený a na vyvražďovák asi nebude stačiť. Medzi najbežnejšie vyplnenie hororového času patrí exploit, a asi žiaden home invasion sa mu v určitej fáze v nejakej podobe nevyhne. Ďalšou možnosťou je sústredenie sa na atmosferické zachytenie podstaty vlúpania, na to čo v skutočnosti znamená. Predviesť v plnej kráse samotný akt invázie je cesta ktorou sa tento film vybral.

Začína sa oveľa skôr, ako sa vôbec zločinec a jeho obete môžu stretnúť. Začína sa jeho príchodom do ich domu. Nejde o žiaden frontálny útok, proti ktorému by sa dalo brániť zadebnením okien. Vojde úplne prirodzene hlavnými dverami ako by nebolo nič samozrejmejšie. Počúva ich odkazy, hrabe sa im vo veciach, škrabká mačku. Bez náhlenia si všetko pripraví pre obyvateľov domu a potom už na nich len čaká. Nič ho netlačí a všetko čo robí si vychutnáva.

„Podrobné zobrazenie zneuctenia niekoho domova a úmysel využiť ho proti nemu pôsobí efektívne na znepokojnenie diváka."

Pomalé až rozvláčne tempo nemusí každému sadnúť, napätia ale v každom prípade nie je málo. Z toho čo príchodzí v dome robí, je pomerne jasné, aké sú jeho úmysly. Jeho túlanie sa po dome poskytuje dostatok otázok a zaujímavých záberov aby nezačali otravovať. Veľmi dobre pracuje kamera, často sa sústreďuje na detaily a každý z nich robí vzrušujúcim. Podrobné zobrazenie zneuctenia niekoho domova a úmysel využiť ho proti nemu pôsobí efektívne na znepokojnenie diváka. Obete dlho aj v dome zostanú vo svojej bezstarostnosti, sledujeme ako sa s pocitom bezpečia bavia o svojich veciach, a pripravujú sa na nerušené zakončenie večera.

Keď už sa film dostane ku krvi, v atmosfére aj tak nenastane veľký zvrat. Niekoľko scén je poriadne brutálnych a viacero ľakačiek sa podarí, ide ale o to, na čo už bol divák veľmi dobre pripravený. Aj napriek veľkému rozdielu v zobrazenej brutalite je spád plynulý a ukazuje ako dobre prvá časť fungovala. Bez násilia navodila ten istý pocit, ktorý sa teraz stupňuje pomocou gore.

„Akcia mu vo veľkej časti chýba úmyselne, a ak sa v názore na jej potrebnosť odlišujete, bude lepšie ak sa filmu vyhnete."

Medzi slabiny filmu by sa dala zaradiť umelosť až silenosť niektorých scén. Inak to o čo sa snaží robí veľmi dobre. Pomaly sa vyžíva v každom detaile vniknutia do domu a snaží sa zobraziť samotný pocit vniknutia do domu viac, ako jeho dôsledky. Akcia mu vo veľkej časti chýba úmyselne, a ak sa v názore na jej potrebnosť odlišujete, bude lepšie ak sa filmu vyhnete. Ak si viete jemnú atmosféru užiť, Home Sweet Home ponúka viac ako príjemný zážitok.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy