najčítanejšie recenzie.
Boarding School
Raw Meat
Klasickým prvkom v ňom je postava inšpektora v podaní Donalda Pleasancea, hororovým fanúšikom nepochybne známeho zo série Halloween. Ten je sucho vtipný, nevrlý, priečny a často vyvoláva dojem, ako keby tu o vyšetrovanie ani až tak nešlo. Pravdou je, že s ním do filmu vniká aj dosť televíznej estetiky, takej tej hlúpej a nelogickej konverzačnej zábavy. Niekedy sa skrátka predvádza, inokedy sú scény napísané tak, aby ich vyvrcholením bolo jeho vtipne nepríjemné správanie. Z televíznej komédie je toho vo vyšetrovaní viac, napríklad chlapík s MI5 a jeho gestikulovanie paličkou a klobúkom. Tieto prvky zjavne nie sú myslené príliš vážne. Zďaleka nie sú vo filme jediné.
Liek na život
Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?
23. 2. 2017Grave Encounters
And Soon the Darkness
And Soon the Darkness z roku 1970 bolo dielo, ktoré silne odrážalo svoju dobu. Snažiť sa vytvoriť čo najvernejší remake by bolo asi ako pokúsiť sa o remake niektorej z Chaplinových grotesiek. Také filmy sa už dnes jednoducho nerobia a akákoľvek snaha o cestovanie v čase, vo filmárskych postupoch a technológiách, by bola zaručene odsúdená na neúspech. 28. 1. 2011
recenzie.
The Returned
Moderná medicína si poradí aj s apokalypsou
"Aj keď verejnosť je vo všeobecnosti zatiaľ trpezlivá, neustále rastie počet odporcov navracania vyliečených do spoločnosti."
Bez háčika to pochopiteľne byť nemôže. Vyliečení musia každý deň brať liek, inak im hrozí skĺznutie do recesu. Liek sa navyše vyrába z bývalých nakazených, a keďže tí už sa minuli, stenšujú sa aj jeho zásoby. Vedci vyvíjajú syntetickú náhradu, no, žiaľ, bezúspešne. Aj keď verejnosť je vo všeobecnosti zatiaľ trpezlivá, neustále rastie počet odporcov navracania vyliečených do spoločnosti. Od politických a kultivovaných, ktorí len poukazujú na riziko čo predstavujú, až po teroristické organizácie. Netvárme sa, že takých nepoznáme. Chcú, aby medzi nami určitý druh ľudí skrátka nebol a nemajú problém pracovať na ich odstránení tým najefektívnejším spôsobom.
Každý deň sa s takými stretáva Kate, zombíci jej zabili celú rodinu a ona sa ako lekárka venuje ich liečbe. V nemocnici sa zoznámila aj so svojím priateľom, Alexom, ktorého sa jej podarilo zachrániť. On pozná netoleranciu v každodennom živote, ona musí s odporcami bojovať vo svojej práci. Teroristi už úplne strácajú zábrany, prestrieľajú sa do nemocnice, zastrelia liečených a ukradnú lekárske záznamy. Loviť už teda nemusia náhodne, môžu ísť po presných menách a adresách. Kate s Alexom sa schovávajú, a čoskoro už nie len pred teroristami. S blížiacim sa nedostatkom lieku sa vláda rozhodla všetkých navrátivších zhromaždiť do táborov. Hovorí im pozorovacie.
"V prípade Alexa kladie dôraz na jeho krehkosť, aby sme sa čo najviac báli jeho osudu medzi nebezpečnými grázlami aj hrozbou nákazy."
Okrem zombíckeho intra s kopou krvi a kriku je začiatok filmu pomalý. Oveľa rýchlejší film nakoniec ani nebude, keďže nejde zďaleka o klasický zombícky horor. Záležať si dá na predstavení hlavných postáv divákovi, ako aj uvedení ho do spoločenskej situácie a atmosféry. V prípade Alexa kladie dôraz na jeho krehkosť, aby sme sa čo najviac báli jeho osudu medzi nebezpečnými grázlami aj hrozbou nákazy. Kate je zase klasická záchrankyňa dušou aj telom. Jej angažovanosť už by asi silnejšia byť nemohla. Okrem profesionálneho narcisizmu má za sebou aj rodinnú traumu, a vedľa seba milovaného v neustálom nebezpečenstve. Dusno začína už v týchto chvíľach veľmi dobre fungovať. Pripomína hlavne život v neustálom strachu v distopických sci fi. Nevieme, koľko presne vyliečených je, no tentokrát ich nesledujeme ako celok. Z nášho pohľadu sú hlavní ohrození len Kate a Alex a prežívame prakticky len ich stiesnenosť a strach.
Spád napreduje vďaka hustnutiu napätia zo všetkých strán. Alexovi hrozí návrat choroby, útok teroristov aj zatknutie zo strany polície. Vidíme, že tá nemá veľa starostí o jeho život. Gore a násilia za celý čas dostaneme minimum. Pár zombíkov nám pripomenie, čo sa to s tým svetom deje, a pár drsných scén v akom prostredí sa ľudia nachádzajú. V mnohých častiach je dusno veľmi intenzívne a aj drobnosťami potom dokáže divákovi zovrieť žalúdok.
"Spracovanie je práve naopak síce kvalitne zvládnuté, no chýbajú mu už akékoľvek prekvapenia a ozvláštnenia."
Dej sa nezaobíde bez klišé, niektorých dosť hlúpych a predvídateľných. Hlavne záver sa dá čakať, tvorcovia asi chceli byť radšej predvidateľne krutí ako pokaziť dojem snahou o originalitu. S tou ako keby si vystačili pri samotnom námete, vrámci žánra inteligentnom a zaujímavom. Spracovanie je práve naopak síce kvalitne zvládnuté, no chýbajú mu už akékoľvek prekvapenia a ozvláštnenia. Ako keby sa autori báli niečo pokaziť, zostali sa sústrediť len na ťaživosť a dusno. Nič nepokazili, no hlavne fanúšikov hororov mohli sklamať klonením sa skôr k psychologickému thrilleru.
Hlavným problémom The Returned bude osloviť správne publikum. Kým milovníkov thrillerov zombícke intro a niekoľko odporných scén ľahko znechutí, pre fanúšikov zombíckych filmov je zase násilia a požierania sa neprijateľne málo. Až na pár scén ide o inteligentnú zábavu s poriadne hustým ovzduším, takže vrámci svojej myšlienky veľmi dobre zvládnutý film.
