najčítanejšie recenzie.

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov

Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.

12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina

Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.

13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

recenzie.

The Returned

Andrej Gomora | 21. 10. 2014

7/10

žáner:

psycho, zombie/infection

Moderná medicína si poradí aj s apokalypsou

So zombíkmi nemusí prísť len koniec sveta. Časom sa môžu do spoločnosti integrovať. Ako sme videli v Shaun of the Dead, mohli by vystupovať v zábavných programoch. Ani v niektorých zamestnaniach nie je neprekonateľnou prekážkou bezduché prahnutie za ľudskou krvou. Ideálom samozrejme je, ak sa infikovaný môže úplne vyliečiť, stať sa normálnym človekom nerozoznateľným na prvý pohľad od zdravých. Vtedy je jedným z The Returned.

"Aj keď verejnosť je vo všeobecnosti zatiaľ trpezlivá, neustále rastie počet odporcov navracania vyliečených do spoločnosti."

Bez háčika to pochopiteľne byť nemôže. Vyliečení musia každý deň brať liek, inak im hrozí skĺznutie do recesu. Liek sa navyše vyrába z bývalých nakazených, a keďže tí už sa minuli, stenšujú sa aj jeho zásoby. Vedci vyvíjajú syntetickú náhradu, no, žiaľ, bezúspešne. Aj keď verejnosť je vo všeobecnosti zatiaľ trpezlivá, neustále rastie počet odporcov navracania vyliečených do spoločnosti. Od politických a kultivovaných, ktorí len poukazujú na riziko čo predstavujú, až po teroristické organizácie. Netvárme sa, že takých nepoznáme. Chcú, aby medzi nami určitý druh ľudí skrátka nebol a nemajú problém pracovať na ich odstránení tým najefektívnejším spôsobom.

Každý deň sa s takými stretáva Kate, zombíci jej zabili celú rodinu a ona sa ako lekárka venuje ich liečbe. V nemocnici sa zoznámila aj so svojím priateľom, Alexom, ktorého sa jej podarilo zachrániť. On pozná netoleranciu v každodennom živote, ona musí s odporcami bojovať vo svojej práci. Teroristi už úplne strácajú zábrany, prestrieľajú sa do nemocnice, zastrelia liečených a ukradnú lekárske záznamy. Loviť už teda nemusia náhodne, môžu ísť po presných menách a adresách. Kate s Alexom sa schovávajú, a čoskoro už nie len pred teroristami. S blížiacim sa nedostatkom lieku sa vláda rozhodla všetkých navrátivších zhromaždiť do táborov. Hovorí im pozorovacie.

"V prípade Alexa kladie dôraz na jeho krehkosť, aby sme sa čo najviac báli jeho osudu medzi nebezpečnými grázlami aj hrozbou nákazy."

Okrem zombíckeho intra s kopou krvi a kriku je začiatok filmu pomalý. Oveľa rýchlejší film nakoniec ani nebude, keďže nejde zďaleka o klasický zombícky horor. Záležať si dá na predstavení hlavných postáv divákovi, ako aj uvedení ho do spoločenskej situácie a atmosféry. V prípade Alexa kladie dôraz na jeho krehkosť, aby sme sa čo najviac báli jeho osudu medzi nebezpečnými grázlami aj hrozbou nákazy. Kate je zase klasická záchrankyňa dušou aj telom. Jej angažovanosť už by asi silnejšia byť nemohla. Okrem profesionálneho narcisizmu má za sebou aj rodinnú traumu, a vedľa seba milovaného v neustálom nebezpečenstve. Dusno začína už v týchto chvíľach veľmi dobre fungovať. Pripomína hlavne život v neustálom strachu v distopických sci fi. Nevieme, koľko presne vyliečených je, no tentokrát ich nesledujeme ako celok. Z nášho pohľadu sú hlavní ohrození len Kate a Alex a prežívame prakticky len ich stiesnenosť a strach.

Spád napreduje vďaka hustnutiu napätia zo všetkých strán. Alexovi hrozí návrat choroby, útok teroristov aj zatknutie zo strany polície. Vidíme, že tá nemá veľa starostí o jeho život. Gore a násilia za celý čas dostaneme minimum. Pár zombíkov nám pripomenie, čo sa to s tým svetom deje, a pár drsných scén v akom prostredí sa ľudia nachádzajú. V mnohých častiach je dusno veľmi intenzívne a aj drobnosťami potom dokáže divákovi zovrieť žalúdok.

"Spracovanie je práve naopak síce kvalitne zvládnuté, no chýbajú mu už akékoľvek prekvapenia a ozvláštnenia."

Dej sa nezaobíde bez klišé, niektorých dosť hlúpych a predvídateľných. Hlavne záver sa dá čakať, tvorcovia asi chceli byť radšej predvidateľne krutí ako pokaziť dojem snahou o originalitu. S tou ako keby si vystačili pri samotnom námete, vrámci žánra inteligentnom a zaujímavom. Spracovanie je práve naopak síce kvalitne zvládnuté, no chýbajú mu už akékoľvek prekvapenia a ozvláštnenia. Ako keby sa autori báli niečo pokaziť, zostali sa sústrediť len na ťaživosť a dusno. Nič nepokazili, no hlavne fanúšikov hororov mohli sklamať klonením sa skôr k psychologickému thrilleru.

Hlavným problémom The Returned bude osloviť správne publikum. Kým milovníkov thrillerov zombícke intro a niekoľko odporných scén ľahko znechutí, pre fanúšikov zombíckych filmov je zase násilia a požierania sa neprijateľne málo. Až na pár scén ide o inteligentnú zábavu s poriadne hustým ovzduším, takže vrámci svojej myšlienky veľmi dobre zvládnutý film.