hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

Bitter Feast

Nedovarený a neslaný exploit
Škoda, že celkom podarenú zápletku sa nepodarilo dobre spracovať. Vzťah medzi kritikom a kritizovaným sa javí ako dobrý námet pre originálny exploit. Navyše je asi ťažko vymyslieť mučiteľovi vhodnejšie povolanie ako kuchár.
21. 1. 2011

recenzie.

The Crazies (2010)

Afonka Soby | 14. 6. 2010
0
7/10          
žáner:
zombie/infection

Keď je remake lepší ako originál


David Dutton žije v pennsylvánskom mestečku Ogden Marsh. Má manželku, s ktorou čaká dieťa, a prácu, ktorú mu možno závidieť. David je totiž šerifom, a keďže Ogden Marsh je skutočne malé mesto, nemá práve práce vyše hlavy. To sa však zmení, keď sa mestom začne šíriť záhadná nákaza, ktorá mení ľudí na šialených zabijakov. Mesto je čoskoro uvalené do karantény a David, jeho žena a zástupca sa rozhodnú, že miesto toho, aby sa stali pokusnými králikmi a čakali, ako situáciu vyrieši armáda, utečú z mesta. V ceste im stoja nielen vojaci, ktorí nesmú dopustiť, aby ktokoľvek opustil mesto, ale aj ich nakazení susedia, ktorí jednoducho zabíjajú všetko, čo sa hýbe.

Ak ste videli Romerov film The Crazies z roku 1973 alebo čítali predošlú recenziu, určite ste si všimli, že príbeh remaku je veľmi podobný. Je to však len na prvý pohľad, v základnej kostre príbehu: do mestečka prichádza vírus, s ktorým sa treba vysporiadať. Samotný scenár bola však kompletne prerobený a z pôvodnej verzie, ktorá pripomínala skôr veľmi umiernenú Smrtiacu epidémiu, sa stal poriadny (kvázi)zombie survival. Nazvem to odvážne: žánrový posun. Tento film ho vyslovene potreboval, ak mal zaujať diváka, ktorý ide do kina na „remake Romerovho filmu". Taký divák čaká hordy zombíkov a v podstate nebude sklamaný. Nakazení síce nie sú de facto mŕtvi a nevstávajú zo zeme po salve zo samopalu, no inak sa správajú ako klasickí zombíci. Ale to je dobrá správa, nie?

Tých dobrých správ bude viac. Scenáristi sa poučili z Romerovej predlohy a do nových The Crazies dali armáde iba rolu komparzu. Už žiadna individualizácia vojakov, žiadne prestrihy do veliteľského štábu. O vojakoch vieme iba to, čo hrdinovia filmu. A to isté vieme aj o víruse, ktorý dokonca stratil svoje meno (v pôvodnom filme sa volal Trixie). Týmito krokmi sa film zbavil zbytočných retardačných prvkov a môže sa venovať viac akcii. Tú budú tvoriť jednak strety s vojakmi, no predovšetkým s nakazenými, ktorých si na rozdiel od Romerovej verzie užijete viac než dosť. Noví „šialenci" sú navyše agresívnejší a vo svojom zabíjaní vynaliezavejší (Je tu napr. doktor, ktorý po nakazení zašije svojmu pacientovi oči a ústa.) Výrazný posun nastal aj v hlavných hrdinoch filmu. Zatiaľ čo u Romera sa David a Judy strácali v záplave viacerých zbytočných postáv armádnych veliteľov, noví Crazies sú už suverénne ich príbehom, sú v podstate nonstop na obraze a udalosti tak vidíme iba z ich pohľadu, čo nám umožňuje sa s nimi ľahšie stotožniť. Ide o asi najzásadnejšiu zmenu oproti originálu.

Ak však má príbeh stáť iba na dvoch postavách, kľúčoví sú herci, ktorí ich stvárnia. Do postavy Davida bol obsadený Timothy Olyphant, ktorého som posledne videl v A Perfect Getaway a napriek tomu, že išlo o priemerný thriller, v pamäti mi utkvel ako charizmatický herec, ktorý by sa svojou schopnosťou ľahko meniť výrazy z vážneho na komický výborne uplatnil v paródii. V The Crazies nám ukazuje iba svoju vážnejšiu polohu, čo je trochu škoda, no jeho výkon je stále výborný. Rhada Mitchell ako ostrieľaná hororová herečka (Čiernočierna tma, Silent Hill) mu vhodne sekunduje a v role Judy predvádza svoj štandard.

Väčšina remakov starých filmov je dobrá najmä na to, že privedie našu pozornosť späť k (väčšinou zabudnutému) originálu. Iba vzácne dokážu tvorcovia svoj vzor prekonať a celkom výnimočne dokážu urobiť z nevýraznej pôvodnej verzie film, ktorý zarezonuje u moderného diváka. Breckovi Eisnerovi (Sahara) sa to však podarilo. Ak si myslíte, že už máte na tému „záhadná nákaza mení ľudí na zombíkov" dosť, asi sa jeho remaku The Crazies budete chcieť vyhnúť. Ak však máte zároveň radi kvalitné horory, robíte chybu.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok