hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

The Crazies (2010)

Afonka Soby | 14. 6. 2010
0
7/10          
žáner:
zombie/infection

Keď je remake lepší ako originál


David Dutton žije v pennsylvánskom mestečku Ogden Marsh. Má manželku, s ktorou čaká dieťa, a prácu, ktorú mu možno závidieť. David je totiž šerifom, a keďže Ogden Marsh je skutočne malé mesto, nemá práve práce vyše hlavy. To sa však zmení, keď sa mestom začne šíriť záhadná nákaza, ktorá mení ľudí na šialených zabijakov. Mesto je čoskoro uvalené do karantény a David, jeho žena a zástupca sa rozhodnú, že miesto toho, aby sa stali pokusnými králikmi a čakali, ako situáciu vyrieši armáda, utečú z mesta. V ceste im stoja nielen vojaci, ktorí nesmú dopustiť, aby ktokoľvek opustil mesto, ale aj ich nakazení susedia, ktorí jednoducho zabíjajú všetko, čo sa hýbe.

Ak ste videli Romerov film The Crazies z roku 1973 alebo čítali predošlú recenziu, určite ste si všimli, že príbeh remaku je veľmi podobný. Je to však len na prvý pohľad, v základnej kostre príbehu: do mestečka prichádza vírus, s ktorým sa treba vysporiadať. Samotný scenár bola však kompletne prerobený a z pôvodnej verzie, ktorá pripomínala skôr veľmi umiernenú Smrtiacu epidémiu, sa stal poriadny (kvázi)zombie survival. Nazvem to odvážne: žánrový posun. Tento film ho vyslovene potreboval, ak mal zaujať diváka, ktorý ide do kina na „remake Romerovho filmu". Taký divák čaká hordy zombíkov a v podstate nebude sklamaný. Nakazení síce nie sú de facto mŕtvi a nevstávajú zo zeme po salve zo samopalu, no inak sa správajú ako klasickí zombíci. Ale to je dobrá správa, nie?

Tých dobrých správ bude viac. Scenáristi sa poučili z Romerovej predlohy a do nových The Crazies dali armáde iba rolu komparzu. Už žiadna individualizácia vojakov, žiadne prestrihy do veliteľského štábu. O vojakoch vieme iba to, čo hrdinovia filmu. A to isté vieme aj o víruse, ktorý dokonca stratil svoje meno (v pôvodnom filme sa volal Trixie). Týmito krokmi sa film zbavil zbytočných retardačných prvkov a môže sa venovať viac akcii. Tú budú tvoriť jednak strety s vojakmi, no predovšetkým s nakazenými, ktorých si na rozdiel od Romerovej verzie užijete viac než dosť. Noví „šialenci" sú navyše agresívnejší a vo svojom zabíjaní vynaliezavejší (Je tu napr. doktor, ktorý po nakazení zašije svojmu pacientovi oči a ústa.) Výrazný posun nastal aj v hlavných hrdinoch filmu. Zatiaľ čo u Romera sa David a Judy strácali v záplave viacerých zbytočných postáv armádnych veliteľov, noví Crazies sú už suverénne ich príbehom, sú v podstate nonstop na obraze a udalosti tak vidíme iba z ich pohľadu, čo nám umožňuje sa s nimi ľahšie stotožniť. Ide o asi najzásadnejšiu zmenu oproti originálu.

Ak však má príbeh stáť iba na dvoch postavách, kľúčoví sú herci, ktorí ich stvárnia. Do postavy Davida bol obsadený Timothy Olyphant, ktorého som posledne videl v A Perfect Getaway a napriek tomu, že išlo o priemerný thriller, v pamäti mi utkvel ako charizmatický herec, ktorý by sa svojou schopnosťou ľahko meniť výrazy z vážneho na komický výborne uplatnil v paródii. V The Crazies nám ukazuje iba svoju vážnejšiu polohu, čo je trochu škoda, no jeho výkon je stále výborný. Rhada Mitchell ako ostrieľaná hororová herečka (Čiernočierna tma, Silent Hill) mu vhodne sekunduje a v role Judy predvádza svoj štandard.

Väčšina remakov starých filmov je dobrá najmä na to, že privedie našu pozornosť späť k (väčšinou zabudnutému) originálu. Iba vzácne dokážu tvorcovia svoj vzor prekonať a celkom výnimočne dokážu urobiť z nevýraznej pôvodnej verzie film, ktorý zarezonuje u moderného diváka. Breckovi Eisnerovi (Sahara) sa to však podarilo. Ak si myslíte, že už máte na tému „záhadná nákaza mení ľudí na zombíkov" dosť, asi sa jeho remaku The Crazies budete chcieť vyhnúť. Ak však máte zároveň radi kvalitné horory, robíte chybu.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok