hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Apostle

Tenká hranica medzi uctievaním a vykorisťovaním

Určite sa dá vnímať pozitívne posun od schematického zobrazovania náboženských fanatikov ako šialencov a nič iné. Nadprirodzené javy sú predsa neoddeliteľná súčasť hororov. Tak prečo by niekedy nemohli to nie zrovna sympatické správanie aj podporovať, či priam ospravedlňovať? Postavy sa tak môžu stať ľudskejšími, vrátane náboženských magorov. Tiež nemusia byť zlí, len pretože ich to baví, a môžu divákovi skomplikovať možnosť ich odsúdenia aspoň do tej miery, že to skutočne nemali až také jednoduché. Keď k niekomu hovorí bohyňa, nemá nárok pokladať sa za Apostle?

14. 1. 2019

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

The Domestics

Apokalypsa namiesto manželskej poradne

Vysvetľovať, čo zničilo civilizáciu, respektíve odkiaľ sa zobrali zombíci, upíri alebo iný zrod jej rozvrátenia už dávno nie je nevyhnutnosť. Postapokalyptický film je dávno etablovaný ako žáner a pred nikým už nemusí svoje zápletky ospravedlňovať. V tomto prípade si zvolil ironickú eleganciu s narážkou na konšpirácie o chemtrails. Niekto sa proste rozhodol, že stačí, a lietadlá obostreli svet čiernym dymom. Znie to trochu hlúpo, ale dá sa to vnímať ako vtipná hlúposť. Ako takmer vždy hlavne film o pôvode postapokalyptického stavu sveta vôbec nie je. Tentokrát je o ľuďoch, priamo o manželoch v kríze vzťahu. The Domestics.

7. 1. 2019

The Eyes of My Mother

Neučte deti hrám so skalpelom

Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.

27. 6. 2017

recenzie.

The Crazies (2010)

Afonka Soby | 14. 6. 2010
0
7/10          
žáner:
zombie/infection

Keď je remake lepší ako originál


David Dutton žije v pennsylvánskom mestečku Ogden Marsh. Má manželku, s ktorou čaká dieťa, a prácu, ktorú mu možno závidieť. David je totiž šerifom, a keďže Ogden Marsh je skutočne malé mesto, nemá práve práce vyše hlavy. To sa však zmení, keď sa mestom začne šíriť záhadná nákaza, ktorá mení ľudí na šialených zabijakov. Mesto je čoskoro uvalené do karantény a David, jeho žena a zástupca sa rozhodnú, že miesto toho, aby sa stali pokusnými králikmi a čakali, ako situáciu vyrieši armáda, utečú z mesta. V ceste im stoja nielen vojaci, ktorí nesmú dopustiť, aby ktokoľvek opustil mesto, ale aj ich nakazení susedia, ktorí jednoducho zabíjajú všetko, čo sa hýbe.

Ak ste videli Romerov film The Crazies z roku 1973 alebo čítali predošlú recenziu, určite ste si všimli, že príbeh remaku je veľmi podobný. Je to však len na prvý pohľad, v základnej kostre príbehu: do mestečka prichádza vírus, s ktorým sa treba vysporiadať. Samotný scenár bola však kompletne prerobený a z pôvodnej verzie, ktorá pripomínala skôr veľmi umiernenú Smrtiacu epidémiu, sa stal poriadny (kvázi)zombie survival. Nazvem to odvážne: žánrový posun. Tento film ho vyslovene potreboval, ak mal zaujať diváka, ktorý ide do kina na „remake Romerovho filmu". Taký divák čaká hordy zombíkov a v podstate nebude sklamaný. Nakazení síce nie sú de facto mŕtvi a nevstávajú zo zeme po salve zo samopalu, no inak sa správajú ako klasickí zombíci. Ale to je dobrá správa, nie?

Tých dobrých správ bude viac. Scenáristi sa poučili z Romerovej predlohy a do nových The Crazies dali armáde iba rolu komparzu. Už žiadna individualizácia vojakov, žiadne prestrihy do veliteľského štábu. O vojakoch vieme iba to, čo hrdinovia filmu. A to isté vieme aj o víruse, ktorý dokonca stratil svoje meno (v pôvodnom filme sa volal Trixie). Týmito krokmi sa film zbavil zbytočných retardačných prvkov a môže sa venovať viac akcii. Tú budú tvoriť jednak strety s vojakmi, no predovšetkým s nakazenými, ktorých si na rozdiel od Romerovej verzie užijete viac než dosť. Noví „šialenci" sú navyše agresívnejší a vo svojom zabíjaní vynaliezavejší (Je tu napr. doktor, ktorý po nakazení zašije svojmu pacientovi oči a ústa.) Výrazný posun nastal aj v hlavných hrdinoch filmu. Zatiaľ čo u Romera sa David a Judy strácali v záplave viacerých zbytočných postáv armádnych veliteľov, noví Crazies sú už suverénne ich príbehom, sú v podstate nonstop na obraze a udalosti tak vidíme iba z ich pohľadu, čo nám umožňuje sa s nimi ľahšie stotožniť. Ide o asi najzásadnejšiu zmenu oproti originálu.

Ak však má príbeh stáť iba na dvoch postavách, kľúčoví sú herci, ktorí ich stvárnia. Do postavy Davida bol obsadený Timothy Olyphant, ktorého som posledne videl v A Perfect Getaway a napriek tomu, že išlo o priemerný thriller, v pamäti mi utkvel ako charizmatický herec, ktorý by sa svojou schopnosťou ľahko meniť výrazy z vážneho na komický výborne uplatnil v paródii. V The Crazies nám ukazuje iba svoju vážnejšiu polohu, čo je trochu škoda, no jeho výkon je stále výborný. Rhada Mitchell ako ostrieľaná hororová herečka (Čiernočierna tma, Silent Hill) mu vhodne sekunduje a v role Judy predvádza svoj štandard.

Väčšina remakov starých filmov je dobrá najmä na to, že privedie našu pozornosť späť k (väčšinou zabudnutému) originálu. Iba vzácne dokážu tvorcovia svoj vzor prekonať a celkom výnimočne dokážu urobiť z nevýraznej pôvodnej verzie film, ktorý zarezonuje u moderného diváka. Breckovi Eisnerovi (Sahara) sa to však podarilo. Ak si myslíte, že už máte na tému „záhadná nákaza mení ľudí na zombíkov" dosť, asi sa jeho remaku The Crazies budete chcieť vyhnúť. Ak však máte zároveň radi kvalitné horory, robíte chybu.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok