hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

recenzie.

The Crazies (2010)

Afonka Soby | 14. 6. 2010
0
7/10          
žáner:
zombie/infection

Keď je remake lepší ako originál


David Dutton žije v pennsylvánskom mestečku Ogden Marsh. Má manželku, s ktorou čaká dieťa, a prácu, ktorú mu možno závidieť. David je totiž šerifom, a keďže Ogden Marsh je skutočne malé mesto, nemá práve práce vyše hlavy. To sa však zmení, keď sa mestom začne šíriť záhadná nákaza, ktorá mení ľudí na šialených zabijakov. Mesto je čoskoro uvalené do karantény a David, jeho žena a zástupca sa rozhodnú, že miesto toho, aby sa stali pokusnými králikmi a čakali, ako situáciu vyrieši armáda, utečú z mesta. V ceste im stoja nielen vojaci, ktorí nesmú dopustiť, aby ktokoľvek opustil mesto, ale aj ich nakazení susedia, ktorí jednoducho zabíjajú všetko, čo sa hýbe.

Ak ste videli Romerov film The Crazies z roku 1973 alebo čítali predošlú recenziu, určite ste si všimli, že príbeh remaku je veľmi podobný. Je to však len na prvý pohľad, v základnej kostre príbehu: do mestečka prichádza vírus, s ktorým sa treba vysporiadať. Samotný scenár bola však kompletne prerobený a z pôvodnej verzie, ktorá pripomínala skôr veľmi umiernenú Smrtiacu epidémiu, sa stal poriadny (kvázi)zombie survival. Nazvem to odvážne: žánrový posun. Tento film ho vyslovene potreboval, ak mal zaujať diváka, ktorý ide do kina na „remake Romerovho filmu". Taký divák čaká hordy zombíkov a v podstate nebude sklamaný. Nakazení síce nie sú de facto mŕtvi a nevstávajú zo zeme po salve zo samopalu, no inak sa správajú ako klasickí zombíci. Ale to je dobrá správa, nie?

Tých dobrých správ bude viac. Scenáristi sa poučili z Romerovej predlohy a do nových The Crazies dali armáde iba rolu komparzu. Už žiadna individualizácia vojakov, žiadne prestrihy do veliteľského štábu. O vojakoch vieme iba to, čo hrdinovia filmu. A to isté vieme aj o víruse, ktorý dokonca stratil svoje meno (v pôvodnom filme sa volal Trixie). Týmito krokmi sa film zbavil zbytočných retardačných prvkov a môže sa venovať viac akcii. Tú budú tvoriť jednak strety s vojakmi, no predovšetkým s nakazenými, ktorých si na rozdiel od Romerovej verzie užijete viac než dosť. Noví „šialenci" sú navyše agresívnejší a vo svojom zabíjaní vynaliezavejší (Je tu napr. doktor, ktorý po nakazení zašije svojmu pacientovi oči a ústa.) Výrazný posun nastal aj v hlavných hrdinoch filmu. Zatiaľ čo u Romera sa David a Judy strácali v záplave viacerých zbytočných postáv armádnych veliteľov, noví Crazies sú už suverénne ich príbehom, sú v podstate nonstop na obraze a udalosti tak vidíme iba z ich pohľadu, čo nám umožňuje sa s nimi ľahšie stotožniť. Ide o asi najzásadnejšiu zmenu oproti originálu.

Ak však má príbeh stáť iba na dvoch postavách, kľúčoví sú herci, ktorí ich stvárnia. Do postavy Davida bol obsadený Timothy Olyphant, ktorého som posledne videl v A Perfect Getaway a napriek tomu, že išlo o priemerný thriller, v pamäti mi utkvel ako charizmatický herec, ktorý by sa svojou schopnosťou ľahko meniť výrazy z vážneho na komický výborne uplatnil v paródii. V The Crazies nám ukazuje iba svoju vážnejšiu polohu, čo je trochu škoda, no jeho výkon je stále výborný. Rhada Mitchell ako ostrieľaná hororová herečka (Čiernočierna tma, Silent Hill) mu vhodne sekunduje a v role Judy predvádza svoj štandard.

Väčšina remakov starých filmov je dobrá najmä na to, že privedie našu pozornosť späť k (väčšinou zabudnutému) originálu. Iba vzácne dokážu tvorcovia svoj vzor prekonať a celkom výnimočne dokážu urobiť z nevýraznej pôvodnej verzie film, ktorý zarezonuje u moderného diváka. Breckovi Eisnerovi (Sahara) sa to však podarilo. Ak si myslíte, že už máte na tému „záhadná nákaza mení ľudí na zombíkov" dosť, asi sa jeho remaku The Crazies budete chcieť vyhnúť. Ak však máte zároveň radi kvalitné horory, robíte chybu.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok