najčítanejšie recenzie.
47 Meters Down: Uncaged
V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.
Sinister 2
Gwen
Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.
Furies
Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.
Žena v čiernom 2: Anjel smrti
recenzie.
Open Grave
Ako pochovať dobrý námet
Pri zvážení mŕtvol do masového hrobu sa asi nedá zakaždým uisťovať, či je osoba skutočne mŕtva. Hádam zomrie cestou, možno sa pod ostatnými telami zadusí. Možno bude mať šťastie a zostane navrchu. Aj napriek strate pamäte pochopí, že najlepšie by sa asi bolo dostať von. Musí byť rád, že nie je zahrabaný, miesto kam sa dostal je Open Grave.
„Vďaka preukazom zistia svoje mená, svoje identity sa snažia poskladať zo všetkých dostupných náznakov."
Povraz von hodí hlavnej postave Číňanka bez znalostí angličtiny. Odvedie ho do domu za ďalšími živými bez pamäte. Neveria si, hádajú sa, k prišelcovi sú obzvlášť podozrievaví. Vďaka preukazom zistia svoje mená, svoje identity sa snažia poskladať zo všetkých dostupných náznakov. Niektorí v sebe nájdu znalosť taliančiny, iní zručnosti v narábaní so zbraňami. Podľa fotiek sa dozvedajú, kto sa s kým asi poznal. Začnú skúmať málo vábny svet naokolo. Príroda je pekná, akurát sú všade rozvešané mŕtvoly. Visia zo stromov, trčia z plotov. A do širokého okolia sa od nich tiahne neznesiteľný smrad. Nájdu aj autá, ešte vedieť čo s nimi. Okrem mŕtvol stretnú aj živých ľudí, mŕtvolám podobných. Niektorí sú priviazaní či zavretí, všetci sa správajú prinajmenšom zvláštne. Skáču, nadávajú aj hryzú. Aby toho nebolo dosť, podľa kalendára sa niečo má stať presne zajtra. Asi niečo dôležité, ktovie či dobré, alebo zlé.
„Čudné správanie je zjednodušené a smerované len na drsný efekt vo vzťahu k divákovi."
Námet filmu a prostredie do ktorého je zasadený rozhodne majú svoj potenciál. Škoda, že ho od prvých minút začne zahadzovať. Základným problémom sú postavy, keďže film potrebuje stavať hlavne na nich. Mali by sme cítiť ich strach, zmätenosť a nedôveru, vzájomné obviňovanie sa brániace konštruktívnemu riešeniu ich situácie. Aby na nás pôsobili pocity postáv, museli by sme im napred uveriť, a potom sa s nimi stotožniť. Herci možno nie sú ani takí zlí, ako skrátka nesympatickí. Postavy sa správajú neuveriteľne silene a hlúpo. Dusno medzi ne sa tvorcovia snažia vtlačiť za každú cenu. Od začiatku na seba kričia, nadávajú si a správajú sa k sebe nepriateľsky aj bez akejkoľvek pochopiteľnej príčiny. Iste, sú v zlej situácii, čudné správanie je normálne. Lenže tu je to čudné správanie zjednodušené a smerované len na drsný efekt vo vzťahu k divákovi. Ako keby postavy mysleli hlavne na neho. Takmer ako provokácie potom pôsobia krátke časti s presvedčivým správaním. Film nás vtedy dokáže navodiť na predstavu prebudenia sa bez pamäte na cudzom mieste plnom mŕtvol. Zaujímavá je hlavne možnosť objavovania svojich schopností a spomínania si, kto som. Zápas hlavnej postavy s pochybnosťami o svojej minulosti by tiež mohol zaujať. Bez diváckej príťažlivosti postáv ale nič z ich vnútra nemôže diváka zasiahnuť.
„Atmosféra zlovestného lesa by mohla byť výborná, lenže my sa do nej neponoríme kvôli nepríjemným ľuďom, čo ho okupujú."
Násilia vo filme nie je veľa, ide skôr o nechutnosti, aké poznáme z hororov o infekciách. Celému prostrediu vrátane zombíkov a iných zjavov by sa dalo málo vytknúť, a to isté platí aj pre celú realizáciu filmu. Takmer všetko vo filme funguje dobre, s výnimkou toho hlavného, čiže postáv. Neustále sa k nim vraciame, a neustále nám film potápajú. Atmosféra zlovestného lesa by mohla byť výborná, lenže my sa do nej neponoríme kvôli nepríjemným ľuďom, čo ho okupujú. Oni nás odrádzajú aj od záujmu o dej a nakoniec aj od starostí o osud ľudstva. Dokonale zničia všetky dobré nápady a kvalitnú prácu a čas v ich spoločnosti nám dokonale pokazia.
Open Grave je príkladom filmu, ktorý skrátka nefunguje. Snaží sa, takmer všetko robí správne, akurát v tom hlavnom dokonale zlyháva. Všetka tvrdá práca vychádza nazmar, a v tom lepšom prípade zostane v divákovi len dojem premárnenej možnosti. A nádej, že nabudúce už by to mohlo vyjsť.
