hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

The Silence

Svet sa konečne ponorí do ticha

Jedna vec je využívať nejaký druh ľudského postihnutia pre zdramatizovanie hororu, videli sme slepých, hluchých aj vozičkárov. Keď sme ale mali v pomerne krátkej dobe Tiché miesto, kde bolo dôležité zostať ticho, a Bird Box, kde bolo zase potrebné zatvárať oči, ďalší horor, kde sa treba ukrývať v tichu pôsobí mierne redundantne. Tu sa totiž nezdá, že by vznikal akýsi nový žáner, špecifickosť je naopak natoľko nápadná, že sa okolo nej musí krútiť celý film. Takže si človek celkom nevie predstaviť niečo v tomto jednom smere podobné, ale pritom stále dostatočne odlišné, aby sa mu nezdalo zbytočné to pozerať. Nový film má originálny ešte aj názov. The Silence.

3. 9. 2019

recenzie.

Open Grave

Andrej Gomora | 31. 3. 2014
0
4/10          
žáner:
independent, psycho, zombie/infection

Ako pochovať dobrý námet


Pri zvážení mŕtvol do masového hrobu sa asi nedá zakaždým uisťovať, či je osoba skutočne mŕtva. Hádam zomrie cestou, možno sa pod ostatnými telami zadusí. Možno bude mať šťastie a zostane navrchu. Aj napriek strate pamäte pochopí, že najlepšie by sa asi bolo dostať von. Musí byť rád, že nie je zahrabaný, miesto kam sa dostal je Open Grave.

„Vďaka preukazom zistia svoje mená, svoje identity sa snažia poskladať zo všetkých dostupných náznakov."

Povraz von hodí hlavnej postave Číňanka bez znalostí angličtiny. Odvedie ho do domu za ďalšími živými bez pamäte. Neveria si, hádajú sa, k prišelcovi sú obzvlášť podozrievaví. Vďaka preukazom zistia svoje mená, svoje identity sa snažia poskladať zo všetkých dostupných náznakov. Niektorí v sebe nájdu znalosť taliančiny, iní zručnosti v narábaní so zbraňami. Podľa fotiek sa dozvedajú, kto sa s kým asi poznal. Začnú skúmať málo vábny svet naokolo. Príroda je pekná, akurát sú všade rozvešané mŕtvoly. Visia zo stromov, trčia z plotov. A do širokého okolia sa od nich tiahne neznesiteľný smrad. Nájdu aj autá, ešte vedieť čo s nimi. Okrem mŕtvol stretnú aj živých ľudí, mŕtvolám podobných. Niektorí sú priviazaní či zavretí, všetci sa správajú prinajmenšom zvláštne. Skáču, nadávajú aj hryzú. Aby toho nebolo dosť, podľa kalendára sa niečo má stať presne zajtra. Asi niečo dôležité, ktovie či dobré, alebo zlé.

„Čudné správanie je zjednodušené a smerované len na drsný efekt vo vzťahu k divákovi."

Námet filmu a prostredie do ktorého je zasadený rozhodne majú svoj potenciál. Škoda, že ho od prvých minút začne zahadzovať. Základným problémom sú postavy, keďže film potrebuje stavať hlavne na nich. Mali by sme cítiť ich strach, zmätenosť a nedôveru, vzájomné obviňovanie sa brániace konštruktívnemu riešeniu ich situácie. Aby na nás pôsobili pocity postáv, museli by sme im napred uveriť, a potom sa s nimi stotožniť. Herci možno nie sú ani takí zlí, ako skrátka nesympatickí. Postavy sa správajú neuveriteľne silene a hlúpo. Dusno medzi ne sa tvorcovia snažia vtlačiť za každú cenu. Od začiatku na seba kričia, nadávajú si a správajú sa k sebe nepriateľsky aj bez akejkoľvek pochopiteľnej príčiny. Iste, sú v zlej situácii, čudné správanie je normálne. Lenže tu je to čudné správanie zjednodušené a smerované len na drsný efekt vo vzťahu k divákovi. Ako keby postavy mysleli hlavne na neho. Takmer ako provokácie potom pôsobia krátke časti s presvedčivým správaním. Film nás vtedy dokáže navodiť na predstavu prebudenia sa bez pamäte na cudzom mieste plnom mŕtvol. Zaujímavá je hlavne možnosť objavovania svojich schopností a spomínania si, kto som. Zápas hlavnej postavy s pochybnosťami o svojej minulosti by tiež mohol zaujať. Bez diváckej príťažlivosti postáv ale nič z ich vnútra nemôže diváka zasiahnuť.

„Atmosféra zlovestného lesa by mohla byť výborná, lenže my sa do nej neponoríme kvôli nepríjemným ľuďom, čo ho okupujú."

Násilia vo filme nie je veľa, ide skôr o nechutnosti, aké poznáme z hororov o infekciách. Celému prostrediu vrátane zombíkov a iných zjavov by sa dalo málo vytknúť, a to isté platí aj pre celú realizáciu filmu. Takmer všetko vo filme funguje dobre, s výnimkou toho hlavného, čiže postáv. Neustále sa k nim vraciame, a neustále nám film potápajú. Atmosféra zlovestného lesa by mohla byť výborná, lenže my sa do nej neponoríme kvôli nepríjemným ľuďom, čo ho okupujú. Oni nás odrádzajú aj od záujmu o dej a nakoniec aj od starostí o osud ľudstva. Dokonale zničia všetky dobré nápady a kvalitnú prácu a čas v ich spoločnosti nám dokonale pokazia.

Open Grave je príkladom filmu, ktorý skrátka nefunguje. Snaží sa, takmer všetko robí správne, akurát v tom hlavnom dokonale zlyháva. Všetka tvrdá práca vychádza nazmar, a v tom lepšom prípade zostane v divákovi len dojem premárnenej možnosti. A nádej, že nabudúce už by to mohlo vyjsť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy