hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Raw Meat

Len trochu netradičná detektíva

Klasickým prvkom v ňom je postava inšpektora v podaní Donalda Pleasancea, hororovým fanúšikom nepochybne známeho zo série Halloween. Ten je sucho vtipný, nevrlý, priečny a často vyvoláva dojem, ako keby tu o vyšetrovanie ani až tak nešlo. Pravdou je, že s ním do filmu vniká aj dosť televíznej estetiky, takej tej hlúpej a nelogickej konverzačnej zábavy. Niekedy sa skrátka predvádza, inokedy sú scény napísané tak, aby ich vyvrcholením bolo jeho vtipne nepríjemné správanie. Z televíznej komédie je toho vo vyšetrovaní viac, napríklad chlapík s MI5 a jeho gestikulovanie paličkou a klobúkom. Tieto prvky zjavne nie sú myslené príliš vážne. Zďaleka nie sú vo filme jediné.

15. 4. 2019

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

recenzie.

Open Grave

Andrej Gomora | 31. 3. 2014
0
4/10          
žáner:
independent, psycho, zombie/infection

Ako pochovať dobrý námet


Pri zvážení mŕtvol do masového hrobu sa asi nedá zakaždým uisťovať, či je osoba skutočne mŕtva. Hádam zomrie cestou, možno sa pod ostatnými telami zadusí. Možno bude mať šťastie a zostane navrchu. Aj napriek strate pamäte pochopí, že najlepšie by sa asi bolo dostať von. Musí byť rád, že nie je zahrabaný, miesto kam sa dostal je Open Grave.

„Vďaka preukazom zistia svoje mená, svoje identity sa snažia poskladať zo všetkých dostupných náznakov."

Povraz von hodí hlavnej postave Číňanka bez znalostí angličtiny. Odvedie ho do domu za ďalšími živými bez pamäte. Neveria si, hádajú sa, k prišelcovi sú obzvlášť podozrievaví. Vďaka preukazom zistia svoje mená, svoje identity sa snažia poskladať zo všetkých dostupných náznakov. Niektorí v sebe nájdu znalosť taliančiny, iní zručnosti v narábaní so zbraňami. Podľa fotiek sa dozvedajú, kto sa s kým asi poznal. Začnú skúmať málo vábny svet naokolo. Príroda je pekná, akurát sú všade rozvešané mŕtvoly. Visia zo stromov, trčia z plotov. A do širokého okolia sa od nich tiahne neznesiteľný smrad. Nájdu aj autá, ešte vedieť čo s nimi. Okrem mŕtvol stretnú aj živých ľudí, mŕtvolám podobných. Niektorí sú priviazaní či zavretí, všetci sa správajú prinajmenšom zvláštne. Skáču, nadávajú aj hryzú. Aby toho nebolo dosť, podľa kalendára sa niečo má stať presne zajtra. Asi niečo dôležité, ktovie či dobré, alebo zlé.

„Čudné správanie je zjednodušené a smerované len na drsný efekt vo vzťahu k divákovi."

Námet filmu a prostredie do ktorého je zasadený rozhodne majú svoj potenciál. Škoda, že ho od prvých minút začne zahadzovať. Základným problémom sú postavy, keďže film potrebuje stavať hlavne na nich. Mali by sme cítiť ich strach, zmätenosť a nedôveru, vzájomné obviňovanie sa brániace konštruktívnemu riešeniu ich situácie. Aby na nás pôsobili pocity postáv, museli by sme im napred uveriť, a potom sa s nimi stotožniť. Herci možno nie sú ani takí zlí, ako skrátka nesympatickí. Postavy sa správajú neuveriteľne silene a hlúpo. Dusno medzi ne sa tvorcovia snažia vtlačiť za každú cenu. Od začiatku na seba kričia, nadávajú si a správajú sa k sebe nepriateľsky aj bez akejkoľvek pochopiteľnej príčiny. Iste, sú v zlej situácii, čudné správanie je normálne. Lenže tu je to čudné správanie zjednodušené a smerované len na drsný efekt vo vzťahu k divákovi. Ako keby postavy mysleli hlavne na neho. Takmer ako provokácie potom pôsobia krátke časti s presvedčivým správaním. Film nás vtedy dokáže navodiť na predstavu prebudenia sa bez pamäte na cudzom mieste plnom mŕtvol. Zaujímavá je hlavne možnosť objavovania svojich schopností a spomínania si, kto som. Zápas hlavnej postavy s pochybnosťami o svojej minulosti by tiež mohol zaujať. Bez diváckej príťažlivosti postáv ale nič z ich vnútra nemôže diváka zasiahnuť.

„Atmosféra zlovestného lesa by mohla byť výborná, lenže my sa do nej neponoríme kvôli nepríjemným ľuďom, čo ho okupujú."

Násilia vo filme nie je veľa, ide skôr o nechutnosti, aké poznáme z hororov o infekciách. Celému prostrediu vrátane zombíkov a iných zjavov by sa dalo málo vytknúť, a to isté platí aj pre celú realizáciu filmu. Takmer všetko vo filme funguje dobre, s výnimkou toho hlavného, čiže postáv. Neustále sa k nim vraciame, a neustále nám film potápajú. Atmosféra zlovestného lesa by mohla byť výborná, lenže my sa do nej neponoríme kvôli nepríjemným ľuďom, čo ho okupujú. Oni nás odrádzajú aj od záujmu o dej a nakoniec aj od starostí o osud ľudstva. Dokonale zničia všetky dobré nápady a kvalitnú prácu a čas v ich spoločnosti nám dokonale pokazia.

Open Grave je príkladom filmu, ktorý skrátka nefunguje. Snaží sa, takmer všetko robí správne, akurát v tom hlavnom dokonale zlyháva. Všetka tvrdá práca vychádza nazmar, a v tom lepšom prípade zostane v divákovi len dojem premárnenej možnosti. A nádej, že nabudúce už by to mohlo vyjsť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy