hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

The Silence

Svet sa konečne ponorí do ticha

Jedna vec je využívať nejaký druh ľudského postihnutia pre zdramatizovanie hororu, videli sme slepých, hluchých aj vozičkárov. Keď sme ale mali v pomerne krátkej dobe Tiché miesto, kde bolo dôležité zostať ticho, a Bird Box, kde bolo zase potrebné zatvárať oči, ďalší horor, kde sa treba ukrývať v tichu pôsobí mierne redundantne. Tu sa totiž nezdá, že by vznikal akýsi nový žáner, špecifickosť je naopak natoľko nápadná, že sa okolo nej musí krútiť celý film. Takže si človek celkom nevie predstaviť niečo v tomto jednom smere podobné, ale pritom stále dostatočne odlišné, aby sa mu nezdalo zbytočné to pozerať. Nový film má originálny ešte aj názov. The Silence.

3. 9. 2019

Woetoli/Loner

Antivalentínsky darček pre samotárov
Téma hikkikomori nie je vo filme neznáma. Mohli sme sa s ňou stretnúť napr. v krátkom filme Shaking TokyoTokyo!, v ktorom sa mladík uchýlil do dobrovoľnej izolácie vo svojej izbe, no nakoniec vyjde von, keď sa zamiluje do dievčaťa z pizza donášky. Hikkikomori však nie je žiaden filmový výmysel, ale skutočný psychický stav... 27. 1. 2011

recenzie.

The Perfection

Andrej Gomora | 13. 8. 2019
0
6/10          
žáner:
psycho

V dokonalosti je hrôza


Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

„Celkom sa s postavami zžiť by sa aj tak nemal, toto nie sú vonkoncom bežní ľudia“

Emócie pôsobia pozitívne a úprimne, zapadajú svojou krásou a dokonalosťou. Tie by ale predsa nemalo ísť vytvoriť umelo, na objednávku. Práve tá dokonalosť je jediné, čo by divákovi malo hovoriť, že niečo tu môže byť inak. Možno aj tak, ako by čakal, len to tak nevyzerá. Celkom sa s postavami zžiť by sa aj tak nemal, toto nie sú vonkoncom bežní ľudia. Majú svoj striktne uzavretý svet, a svoj striktný režim. Môžu mu byť maximálne tak sympatické, aké sú vskutku úžasné v tom, čo robia, a ako sa snažia aj tak čo i len trocha uspokojiť aj svoju ľudskosť. Tak na nás môže pôsobiť ich vzťah, ako keby ich dokázalo priťahovať len jedno, a preto je aj ich láska celkom iná. Ako sa snažia užiť si život intenzívne, cez bolesť a utrpenie, proti všetkým okolnostiam života.

Náznaky napätia prídu počas zhoršujúcej sa nevoľnosti, aj to len v prípade, ak nevieme, čo od filmu čakať. Nemali by sme totiž čakať ani napätie, pôjde tu skôr o ťaživé pocity. Už ako prežívame zobrazované zvracanie červov, ide predovšetkým o vyžívanie sa v utrpení hrdinky, ako o sústredenie sa na možný ďalší vývoj. Ponárame sa do jej hlavy, cítime jej okamžitý stav, jej strach, neistotu, zmätenosť. To všetko v nehostinnom prostredí plnom cudzincov, s rovnako osamotenou jedinou spriaznenou dušou. Z tej začne divák konečne mať pocit, že niečo na nej nie je tak celkom v poriadku, len aby mu to film celkom jasne potvrdil a vysvetlil. Film totiž nechce nič nechávať nejasným, a vývoj objasňuje rovno priebežne.

„Že sme videli viac neznamená, že dokážeme preniknúť do hláv postáv.“

Vysvetľujúce vsuvky prinášajú skoky, zaujímavé je aký vnášajú kontrast medzi jasnú minulosť a nejasnú budúcnosť. Vieme celkom presne, čo sa stalo počas určitého úseku deja, film sa chce uistiť, že v určitom bode nám nenechá žiadne pochybnosti. Situáciu tak pre nás posunie, ako ale zistíme, v skutočnosti ju nespraví o nič jasnejšou. Že sme videli viac neznamená, že dokážeme preniknúť do hláv postáv. Niekedy ako keby sa nám snažili podsúvať povrchné a príliš zjavné vysvetlenia, a až príliš predvídateľné udalosti. Aby sme mohli naletieť a následne nám slávnostne vyjavia, že celé to bolo inak. Vzniknutý pocit je ten, že ničím si nemôžeme byť istí, aspoň čo sa filmu týka. A tiež, že nakoniec si niečím istí budeme, a pre fantáziu nezostane veľa priestoru.

 „Fungujú ako zdroje ťažoby, cítime bezmocnosť postáv a ich potlačenie vlastnej ľudskosti a utrpenia pre vyššie ciele.“

Javí sa mierne ako škoda, že temno sa nepodarilo vytvoriť len z extrémne náročného sveta hudobníkov a dokonalosti, alebo zostať v tomto smere aspoň neurčitými. Nakoniec tu nepôjde ani o nejaké poetické metafory, zlo je dokonale primitívne a dobre známe. Neobvyklými sú pri ňom len zneužité ambície a tlaky, naštylizovanosť do obrazu krásy. Fungujú ako zdroje ťažoby, cítime bezmocnosť postáv a ich potlačenie vlastnej ľudskosti a utrpenia pre vyššie ciele. Narážajú, keď o tieto ciele prichádzajú, škoda len že tie drsné pravdy, ktorési uvedomia, sú natoľko primitívne a povrchné. Až je skutočne ťažko veriť, že nad takým zlom by si za akýchkoľvek podmienok dokázali zatvárať oči. A teraz ho museli riešiť tak bizarne, ako ho riešili.

The Perfection je kvalitne nakrútený horor s veľmi inteligentnými a kreatívnymi prvkami. Má silné chvíle, ťaživosť a po celý čas si zachováva štýl. Na druhej strane siaha aj po klišé a jeho príbehu chýba väčšie čaro oproti navodeným očakávaniam. Keď sa mu to hodí, nešetrí ani brutalitou a nechutnosťou, priamo sa v nich ale nevyžíva. Ťaživosť sa snaží zasadiť predovšetkým do hláv postáv, a mieri na diváka, ktorého cudzie mysle a psychológia zaujmú. Inak môže film pôsobiť mierne snobsky, no len ak túžite po veľmi jednoduchej a priamočiarej akcii, mal by vás vyslovene sklamať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy