hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

The Perfection

Andrej Gomora | 13. 8. 2019
0
6/10          
žáner:
psycho

V dokonalosti je hrôza


Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

„Celkom sa s postavami zžiť by sa aj tak nemal, toto nie sú vonkoncom bežní ľudia“

Emócie pôsobia pozitívne a úprimne, zapadajú svojou krásou a dokonalosťou. Tie by ale predsa nemalo ísť vytvoriť umelo, na objednávku. Práve tá dokonalosť je jediné, čo by divákovi malo hovoriť, že niečo tu môže byť inak. Možno aj tak, ako by čakal, len to tak nevyzerá. Celkom sa s postavami zžiť by sa aj tak nemal, toto nie sú vonkoncom bežní ľudia. Majú svoj striktne uzavretý svet, a svoj striktný režim. Môžu mu byť maximálne tak sympatické, aké sú vskutku úžasné v tom, čo robia, a ako sa snažia aj tak čo i len trocha uspokojiť aj svoju ľudskosť. Tak na nás môže pôsobiť ich vzťah, ako keby ich dokázalo priťahovať len jedno, a preto je aj ich láska celkom iná. Ako sa snažia užiť si život intenzívne, cez bolesť a utrpenie, proti všetkým okolnostiam života.

Náznaky napätia prídu počas zhoršujúcej sa nevoľnosti, aj to len v prípade, ak nevieme, čo od filmu čakať. Nemali by sme totiž čakať ani napätie, pôjde tu skôr o ťaživé pocity. Už ako prežívame zobrazované zvracanie červov, ide predovšetkým o vyžívanie sa v utrpení hrdinky, ako o sústredenie sa na možný ďalší vývoj. Ponárame sa do jej hlavy, cítime jej okamžitý stav, jej strach, neistotu, zmätenosť. To všetko v nehostinnom prostredí plnom cudzincov, s rovnako osamotenou jedinou spriaznenou dušou. Z tej začne divák konečne mať pocit, že niečo na nej nie je tak celkom v poriadku, len aby mu to film celkom jasne potvrdil a vysvetlil. Film totiž nechce nič nechávať nejasným, a vývoj objasňuje rovno priebežne.

„Že sme videli viac neznamená, že dokážeme preniknúť do hláv postáv.“

Vysvetľujúce vsuvky prinášajú skoky, zaujímavé je aký vnášajú kontrast medzi jasnú minulosť a nejasnú budúcnosť. Vieme celkom presne, čo sa stalo počas určitého úseku deja, film sa chce uistiť, že v určitom bode nám nenechá žiadne pochybnosti. Situáciu tak pre nás posunie, ako ale zistíme, v skutočnosti ju nespraví o nič jasnejšou. Že sme videli viac neznamená, že dokážeme preniknúť do hláv postáv. Niekedy ako keby sa nám snažili podsúvať povrchné a príliš zjavné vysvetlenia, a až príliš predvídateľné udalosti. Aby sme mohli naletieť a následne nám slávnostne vyjavia, že celé to bolo inak. Vzniknutý pocit je ten, že ničím si nemôžeme byť istí, aspoň čo sa filmu týka. A tiež, že nakoniec si niečím istí budeme, a pre fantáziu nezostane veľa priestoru.

 „Fungujú ako zdroje ťažoby, cítime bezmocnosť postáv a ich potlačenie vlastnej ľudskosti a utrpenia pre vyššie ciele.“

Javí sa mierne ako škoda, že temno sa nepodarilo vytvoriť len z extrémne náročného sveta hudobníkov a dokonalosti, alebo zostať v tomto smere aspoň neurčitými. Nakoniec tu nepôjde ani o nejaké poetické metafory, zlo je dokonale primitívne a dobre známe. Neobvyklými sú pri ňom len zneužité ambície a tlaky, naštylizovanosť do obrazu krásy. Fungujú ako zdroje ťažoby, cítime bezmocnosť postáv a ich potlačenie vlastnej ľudskosti a utrpenia pre vyššie ciele. Narážajú, keď o tieto ciele prichádzajú, škoda len že tie drsné pravdy, ktorési uvedomia, sú natoľko primitívne a povrchné. Až je skutočne ťažko veriť, že nad takým zlom by si za akýchkoľvek podmienok dokázali zatvárať oči. A teraz ho museli riešiť tak bizarne, ako ho riešili.

The Perfection je kvalitne nakrútený horor s veľmi inteligentnými a kreatívnymi prvkami. Má silné chvíle, ťaživosť a po celý čas si zachováva štýl. Na druhej strane siaha aj po klišé a jeho príbehu chýba väčšie čaro oproti navodeným očakávaniam. Keď sa mu to hodí, nešetrí ani brutalitou a nechutnosťou, priamo sa v nich ale nevyžíva. Ťaživosť sa snaží zasadiť predovšetkým do hláv postáv, a mieri na diváka, ktorého cudzie mysle a psychológia zaujmú. Inak môže film pôsobiť mierne snobsky, no len ak túžite po veľmi jednoduchej a priamočiarej akcii, mal by vás vyslovene sklamať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy