hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

Ratu Ilmu Hitam

Duchárske gorno

Dejových zvratov bude viac, tých na spôsob, že veci sú vlastne celkom inak než ste si mali dovtedy myslieť. Napred prichádzajú odrastenci detského domova pozrieť svojho umierajúceho vychovávateľa. Bol im ako otec, bez neho by ich životy vyzerali celkom inak. V rámci možností mal byť život v domove idylka, postarali sa o nich, mali ich radi, chránili ich. Čo zlé sa stalo, boli len nehody, prípadne podivné jednorazové skraty. Vlastne nie. Niekto tu bol zlý, dialo sa niečo nekalé, napred trochu, potom dosť zásadne, skoncentrovalo sa tu obrovské zlo. Záver je ten, že deťom bude vlastne lepšie mŕtvym ako na tomto svete. A nie je to vinou kráľovnej čiernej mágie, Ratu Ilmu Hitam.

5. 8. 2020

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

recenzie.

The Perfection

Andrej Gomora | 13. 8. 2019
0
6/10          
žáner:
psycho

V dokonalosti je hrôza


Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

„Celkom sa s postavami zžiť by sa aj tak nemal, toto nie sú vonkoncom bežní ľudia“

Emócie pôsobia pozitívne a úprimne, zapadajú svojou krásou a dokonalosťou. Tie by ale predsa nemalo ísť vytvoriť umelo, na objednávku. Práve tá dokonalosť je jediné, čo by divákovi malo hovoriť, že niečo tu môže byť inak. Možno aj tak, ako by čakal, len to tak nevyzerá. Celkom sa s postavami zžiť by sa aj tak nemal, toto nie sú vonkoncom bežní ľudia. Majú svoj striktne uzavretý svet, a svoj striktný režim. Môžu mu byť maximálne tak sympatické, aké sú vskutku úžasné v tom, čo robia, a ako sa snažia aj tak čo i len trocha uspokojiť aj svoju ľudskosť. Tak na nás môže pôsobiť ich vzťah, ako keby ich dokázalo priťahovať len jedno, a preto je aj ich láska celkom iná. Ako sa snažia užiť si život intenzívne, cez bolesť a utrpenie, proti všetkým okolnostiam života.

Náznaky napätia prídu počas zhoršujúcej sa nevoľnosti, aj to len v prípade, ak nevieme, čo od filmu čakať. Nemali by sme totiž čakať ani napätie, pôjde tu skôr o ťaživé pocity. Už ako prežívame zobrazované zvracanie červov, ide predovšetkým o vyžívanie sa v utrpení hrdinky, ako o sústredenie sa na možný ďalší vývoj. Ponárame sa do jej hlavy, cítime jej okamžitý stav, jej strach, neistotu, zmätenosť. To všetko v nehostinnom prostredí plnom cudzincov, s rovnako osamotenou jedinou spriaznenou dušou. Z tej začne divák konečne mať pocit, že niečo na nej nie je tak celkom v poriadku, len aby mu to film celkom jasne potvrdil a vysvetlil. Film totiž nechce nič nechávať nejasným, a vývoj objasňuje rovno priebežne.

„Že sme videli viac neznamená, že dokážeme preniknúť do hláv postáv.“

Vysvetľujúce vsuvky prinášajú skoky, zaujímavé je aký vnášajú kontrast medzi jasnú minulosť a nejasnú budúcnosť. Vieme celkom presne, čo sa stalo počas určitého úseku deja, film sa chce uistiť, že v určitom bode nám nenechá žiadne pochybnosti. Situáciu tak pre nás posunie, ako ale zistíme, v skutočnosti ju nespraví o nič jasnejšou. Že sme videli viac neznamená, že dokážeme preniknúť do hláv postáv. Niekedy ako keby sa nám snažili podsúvať povrchné a príliš zjavné vysvetlenia, a až príliš predvídateľné udalosti. Aby sme mohli naletieť a následne nám slávnostne vyjavia, že celé to bolo inak. Vzniknutý pocit je ten, že ničím si nemôžeme byť istí, aspoň čo sa filmu týka. A tiež, že nakoniec si niečím istí budeme, a pre fantáziu nezostane veľa priestoru.

 „Fungujú ako zdroje ťažoby, cítime bezmocnosť postáv a ich potlačenie vlastnej ľudskosti a utrpenia pre vyššie ciele.“

Javí sa mierne ako škoda, že temno sa nepodarilo vytvoriť len z extrémne náročného sveta hudobníkov a dokonalosti, alebo zostať v tomto smere aspoň neurčitými. Nakoniec tu nepôjde ani o nejaké poetické metafory, zlo je dokonale primitívne a dobre známe. Neobvyklými sú pri ňom len zneužité ambície a tlaky, naštylizovanosť do obrazu krásy. Fungujú ako zdroje ťažoby, cítime bezmocnosť postáv a ich potlačenie vlastnej ľudskosti a utrpenia pre vyššie ciele. Narážajú, keď o tieto ciele prichádzajú, škoda len že tie drsné pravdy, ktorési uvedomia, sú natoľko primitívne a povrchné. Až je skutočne ťažko veriť, že nad takým zlom by si za akýchkoľvek podmienok dokázali zatvárať oči. A teraz ho museli riešiť tak bizarne, ako ho riešili.

The Perfection je kvalitne nakrútený horor s veľmi inteligentnými a kreatívnymi prvkami. Má silné chvíle, ťaživosť a po celý čas si zachováva štýl. Na druhej strane siaha aj po klišé a jeho príbehu chýba väčšie čaro oproti navodeným očakávaniam. Keď sa mu to hodí, nešetrí ani brutalitou a nechutnosťou, priamo sa v nich ale nevyžíva. Ťaživosť sa snaží zasadiť predovšetkým do hláv postáv, a mieri na diváka, ktorého cudzie mysle a psychológia zaujmú. Inak môže film pôsobiť mierne snobsky, no len ak túžite po veľmi jednoduchej a priamočiarej akcii, mal by vás vyslovene sklamať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy