hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

recenzie.

The Perfection

Andrej Gomora | 13. 8. 2019
0
6/10          
žáner:
psycho

V dokonalosti je hrôza


Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

„Celkom sa s postavami zžiť by sa aj tak nemal, toto nie sú vonkoncom bežní ľudia“

Emócie pôsobia pozitívne a úprimne, zapadajú svojou krásou a dokonalosťou. Tie by ale predsa nemalo ísť vytvoriť umelo, na objednávku. Práve tá dokonalosť je jediné, čo by divákovi malo hovoriť, že niečo tu môže byť inak. Možno aj tak, ako by čakal, len to tak nevyzerá. Celkom sa s postavami zžiť by sa aj tak nemal, toto nie sú vonkoncom bežní ľudia. Majú svoj striktne uzavretý svet, a svoj striktný režim. Môžu mu byť maximálne tak sympatické, aké sú vskutku úžasné v tom, čo robia, a ako sa snažia aj tak čo i len trocha uspokojiť aj svoju ľudskosť. Tak na nás môže pôsobiť ich vzťah, ako keby ich dokázalo priťahovať len jedno, a preto je aj ich láska celkom iná. Ako sa snažia užiť si život intenzívne, cez bolesť a utrpenie, proti všetkým okolnostiam života.

Náznaky napätia prídu počas zhoršujúcej sa nevoľnosti, aj to len v prípade, ak nevieme, čo od filmu čakať. Nemali by sme totiž čakať ani napätie, pôjde tu skôr o ťaživé pocity. Už ako prežívame zobrazované zvracanie červov, ide predovšetkým o vyžívanie sa v utrpení hrdinky, ako o sústredenie sa na možný ďalší vývoj. Ponárame sa do jej hlavy, cítime jej okamžitý stav, jej strach, neistotu, zmätenosť. To všetko v nehostinnom prostredí plnom cudzincov, s rovnako osamotenou jedinou spriaznenou dušou. Z tej začne divák konečne mať pocit, že niečo na nej nie je tak celkom v poriadku, len aby mu to film celkom jasne potvrdil a vysvetlil. Film totiž nechce nič nechávať nejasným, a vývoj objasňuje rovno priebežne.

„Že sme videli viac neznamená, že dokážeme preniknúť do hláv postáv.“

Vysvetľujúce vsuvky prinášajú skoky, zaujímavé je aký vnášajú kontrast medzi jasnú minulosť a nejasnú budúcnosť. Vieme celkom presne, čo sa stalo počas určitého úseku deja, film sa chce uistiť, že v určitom bode nám nenechá žiadne pochybnosti. Situáciu tak pre nás posunie, ako ale zistíme, v skutočnosti ju nespraví o nič jasnejšou. Že sme videli viac neznamená, že dokážeme preniknúť do hláv postáv. Niekedy ako keby sa nám snažili podsúvať povrchné a príliš zjavné vysvetlenia, a až príliš predvídateľné udalosti. Aby sme mohli naletieť a následne nám slávnostne vyjavia, že celé to bolo inak. Vzniknutý pocit je ten, že ničím si nemôžeme byť istí, aspoň čo sa filmu týka. A tiež, že nakoniec si niečím istí budeme, a pre fantáziu nezostane veľa priestoru.

 „Fungujú ako zdroje ťažoby, cítime bezmocnosť postáv a ich potlačenie vlastnej ľudskosti a utrpenia pre vyššie ciele.“

Javí sa mierne ako škoda, že temno sa nepodarilo vytvoriť len z extrémne náročného sveta hudobníkov a dokonalosti, alebo zostať v tomto smere aspoň neurčitými. Nakoniec tu nepôjde ani o nejaké poetické metafory, zlo je dokonale primitívne a dobre známe. Neobvyklými sú pri ňom len zneužité ambície a tlaky, naštylizovanosť do obrazu krásy. Fungujú ako zdroje ťažoby, cítime bezmocnosť postáv a ich potlačenie vlastnej ľudskosti a utrpenia pre vyššie ciele. Narážajú, keď o tieto ciele prichádzajú, škoda len že tie drsné pravdy, ktorési uvedomia, sú natoľko primitívne a povrchné. Až je skutočne ťažko veriť, že nad takým zlom by si za akýchkoľvek podmienok dokázali zatvárať oči. A teraz ho museli riešiť tak bizarne, ako ho riešili.

The Perfection je kvalitne nakrútený horor s veľmi inteligentnými a kreatívnymi prvkami. Má silné chvíle, ťaživosť a po celý čas si zachováva štýl. Na druhej strane siaha aj po klišé a jeho príbehu chýba väčšie čaro oproti navodeným očakávaniam. Keď sa mu to hodí, nešetrí ani brutalitou a nechutnosťou, priamo sa v nich ale nevyžíva. Ťaživosť sa snaží zasadiť predovšetkým do hláv postáv, a mieri na diváka, ktorého cudzie mysle a psychológia zaujmú. Inak môže film pôsobiť mierne snobsky, no len ak túžite po veľmi jednoduchej a priamočiarej akcii, mal by vás vyslovene sklamať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy