hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

recenzie.

The Perfection

Andrej Gomora | 13. 8. 2019
0
6/10          
žáner:
psycho

V dokonalosti je hrôza


Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

„Celkom sa s postavami zžiť by sa aj tak nemal, toto nie sú vonkoncom bežní ľudia“

Emócie pôsobia pozitívne a úprimne, zapadajú svojou krásou a dokonalosťou. Tie by ale predsa nemalo ísť vytvoriť umelo, na objednávku. Práve tá dokonalosť je jediné, čo by divákovi malo hovoriť, že niečo tu môže byť inak. Možno aj tak, ako by čakal, len to tak nevyzerá. Celkom sa s postavami zžiť by sa aj tak nemal, toto nie sú vonkoncom bežní ľudia. Majú svoj striktne uzavretý svet, a svoj striktný režim. Môžu mu byť maximálne tak sympatické, aké sú vskutku úžasné v tom, čo robia, a ako sa snažia aj tak čo i len trocha uspokojiť aj svoju ľudskosť. Tak na nás môže pôsobiť ich vzťah, ako keby ich dokázalo priťahovať len jedno, a preto je aj ich láska celkom iná. Ako sa snažia užiť si život intenzívne, cez bolesť a utrpenie, proti všetkým okolnostiam života.

Náznaky napätia prídu počas zhoršujúcej sa nevoľnosti, aj to len v prípade, ak nevieme, čo od filmu čakať. Nemali by sme totiž čakať ani napätie, pôjde tu skôr o ťaživé pocity. Už ako prežívame zobrazované zvracanie červov, ide predovšetkým o vyžívanie sa v utrpení hrdinky, ako o sústredenie sa na možný ďalší vývoj. Ponárame sa do jej hlavy, cítime jej okamžitý stav, jej strach, neistotu, zmätenosť. To všetko v nehostinnom prostredí plnom cudzincov, s rovnako osamotenou jedinou spriaznenou dušou. Z tej začne divák konečne mať pocit, že niečo na nej nie je tak celkom v poriadku, len aby mu to film celkom jasne potvrdil a vysvetlil. Film totiž nechce nič nechávať nejasným, a vývoj objasňuje rovno priebežne.

„Že sme videli viac neznamená, že dokážeme preniknúť do hláv postáv.“

Vysvetľujúce vsuvky prinášajú skoky, zaujímavé je aký vnášajú kontrast medzi jasnú minulosť a nejasnú budúcnosť. Vieme celkom presne, čo sa stalo počas určitého úseku deja, film sa chce uistiť, že v určitom bode nám nenechá žiadne pochybnosti. Situáciu tak pre nás posunie, ako ale zistíme, v skutočnosti ju nespraví o nič jasnejšou. Že sme videli viac neznamená, že dokážeme preniknúť do hláv postáv. Niekedy ako keby sa nám snažili podsúvať povrchné a príliš zjavné vysvetlenia, a až príliš predvídateľné udalosti. Aby sme mohli naletieť a následne nám slávnostne vyjavia, že celé to bolo inak. Vzniknutý pocit je ten, že ničím si nemôžeme byť istí, aspoň čo sa filmu týka. A tiež, že nakoniec si niečím istí budeme, a pre fantáziu nezostane veľa priestoru.

 „Fungujú ako zdroje ťažoby, cítime bezmocnosť postáv a ich potlačenie vlastnej ľudskosti a utrpenia pre vyššie ciele.“

Javí sa mierne ako škoda, že temno sa nepodarilo vytvoriť len z extrémne náročného sveta hudobníkov a dokonalosti, alebo zostať v tomto smere aspoň neurčitými. Nakoniec tu nepôjde ani o nejaké poetické metafory, zlo je dokonale primitívne a dobre známe. Neobvyklými sú pri ňom len zneužité ambície a tlaky, naštylizovanosť do obrazu krásy. Fungujú ako zdroje ťažoby, cítime bezmocnosť postáv a ich potlačenie vlastnej ľudskosti a utrpenia pre vyššie ciele. Narážajú, keď o tieto ciele prichádzajú, škoda len že tie drsné pravdy, ktorési uvedomia, sú natoľko primitívne a povrchné. Až je skutočne ťažko veriť, že nad takým zlom by si za akýchkoľvek podmienok dokázali zatvárať oči. A teraz ho museli riešiť tak bizarne, ako ho riešili.

The Perfection je kvalitne nakrútený horor s veľmi inteligentnými a kreatívnymi prvkami. Má silné chvíle, ťaživosť a po celý čas si zachováva štýl. Na druhej strane siaha aj po klišé a jeho príbehu chýba väčšie čaro oproti navodeným očakávaniam. Keď sa mu to hodí, nešetrí ani brutalitou a nechutnosťou, priamo sa v nich ale nevyžíva. Ťaživosť sa snaží zasadiť predovšetkým do hláv postáv, a mieri na diváka, ktorého cudzie mysle a psychológia zaujmú. Inak môže film pôsobiť mierne snobsky, no len ak túžite po veľmi jednoduchej a priamočiarej akcii, mal by vás vyslovene sklamať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy