recenzie.

Repulsion

Andrej Gomora | 9. 12. 2015

0

8/10          

žáner:

claustrophobic, psycho, retro

Čo sa odohráva v ženskej hlave pri pohľade na muža

„Chuderka už vidí oplzlé pohľady a natiahnuté ruky všade, stále sa jej sníva o hroznom chlapovi, ktorý sa na ňu vrhá vo vlastnej posteli."

Jeho hlavnú postavu stvárňuje Catherine Deneuve a má problémy práve s mužmi ako Polanski. Tými, čo si nedajú povedať nie. Ona totiž o mužov záujem nemá, presnejšie, sú jej vrcholne odporní. Býva so sestrou, za tou dolieza jeden ženatý. Neznáša, keď v kúpeľni vidí jeho veci, nedokáže spať ak u sestry chlap zostáva na noc. Pracuje v kozmetickom salóne, od dievčat počúva príbehy o ich románikoch, ako im kto kedy zlomil srdce, kto sa im hádže v nohám. Sama má tiež jedného obdivovateľa, na prvý pohľad slušného mladíka. Zamiloval sa do nej, jej nezáujem a odmietanie ho iba dráždia. Nerozumie, o čo jej ide, prečo s ním nie je ochotná zájsť ani len na večeru. Chuderka už vidí oplzlé pohľady a natiahnuté ruky všade, stále sa jej sníva o hroznom chlapovi, ktorý sa na ňu vrhá vo vlastnej posteli. Nakoniec sa zabarikáduje, nech má od všetkých pokoj. Čo narobí, je krásna a nedostupná. Nikde ju nenechajú.

Keďže minimálne spočiatku nejde vôbec o klasický horor, vyzerá tak aj pokojné predstavenie postáv. Carol vnímame ako normálnu ženu, javí sa len trochu duchom neprítomná. Až postupne vidíme, v čom sa odlišuje od bežných ľudí, a nakoľko vážne to s ňou je. Film sa tu javí až ako mierne nudná dráma, nič zásadné sa v ňom nedeje a ani postavy sa zatiaľ nejavia hodné pozornosti. Väčšina takými ani nie je, sú skôr stereotypné, čo môžeme pokojne vnímať ako úmysel. Iná je len hlavná postava a práve z jej miesta v tomto svete sa stane horor.

„Sledujeme jej halucinácie a postupne prenikáme do hlbín jej mysle, chorých a temných."

Repulsion má byť súčasťou takzvanej bytovej trilógie, spolu s filmami Rosemary má dieťatko a Nájomník. Carol síce chodí aj von, to hlavné sa ale odohráva vnútri, v jej byte. Sledujeme jej halucinácie a postupne prenikáme do hlbín jej mysle, chorých a temných. Ohľadne pôvodu Carolinho odporu existuje viacero interpretácií, podobne ako v Nájomníkovi ale žiadne zbytočné detaily nedostávame. Vidíme jej myšlienkové procesy a vidíme ich výsledok, ten sa postupne prepracúva tam, kam by sme čakali.

„Ona vlastne stále ako keby konala mierne podvedome, nepremyslene no zjavne nie bez dôvodu pre svoje činy."

Aby sme videli, že sa len nehráme, musí prísť aj vražda. Pred ňou sme tu vlastne mali z kože stiahnutého králika, čo s ním Carol spraví určite nemôže byť výsledkom len roztržitosti. Ona vlastne stále ako keby konala mierne podvedome, nepremyslene no zjavne nie bez dôvodu pre svoje činy. Ovládajú ju emócie, hlavne tá jedna, odpor k mužom. Na diváka sa postupne prenáša jej strach, neskutočná stiesnenosť a vidiny. Zároveň sledujeme jej hororové správanie, jeho dôsledky na ostatných a krvavé činy. Bojíme sa jej spolu s ňou. Máme strach z toho, čo spácha, a zároveň vieme, že nie je v jej silách to ovplyvniť. Nikdy pre nás úplne neprestane byť ľudská, rozumieme, čo sa v jej hlave odohráva a preto sa nám neodcudzí. Naopak, cítime s ňou súcit. No keď strieka krv, trochu ľúto nám musí prísť aj tých chudákov chlapov.

„Na subjektivite pracuje aj kamera, často z jej pohľadu predovšetkým vo vnímaní ohrozenia."

Subjektívne vnímanie je aj najdôležitejšou zložkou pri výstavbe atmosféry. Také sú vidiny, akoby výlety do vnútra Carolinej hlavy. Na subjektivite pracuje aj kamera, často z jej pohľadu predovšetkým vo vnímaní ohrozenia. Či odporu. Pôsobivý a efektný vizuál samozrejme korunuje typická Polanského réžia. Na prvý pohľad chaoticky skáčeme, strácame sa v chaose, ktorý má ale jasný a úspešne splnený cieľ.

Repulsion je klasickou a asi jednou z najkrajších ukážok Polanského špecifického rukopisu. Paranoja a pomätenosť, hrôza zo všetkých strán, človek osamotený, neistý si už aj sám sebou. Prvá časť síce môže milovníkov krvi otráviť, no keď raz začne film intenzívne pracovať na stiesnenosti, dokáže pôsobiť hororovo viac než dostatočne. Skutočnosťou, snami, aký je v tom už pre diváka rozdiel.