hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Potomok

Túžite po nadanom dieťati?

Krásna jednoduchosť bez vymýšľania zložitých duchárin, a využijúc jeden z najtradičnejších konceptov možno má svoje čaro. Všetci sme počuli o minulých životoch a mnoho ľudí na ne skutočne aj verí. Mierne bizarne pôsobí len scéna, kde o nej doktori hovoria rodičom s veľkou tajomnosťou, ako o čomsi záhadnom a pre nás neznámom. Práve to, že ide o príliš známy koncept môže byť prekážka, aby divák ľahko prijal reinkarnáciu ako dôvod celkom neštandardného a vražedného správania malého dieťaťa. Oproti rôznym duchárskym a podobne mysterióznym zápletkám tu ale určite je výhoda v priamočiarosti.

19. 2. 2019

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

recenzie.

Repulsion

Andrej Gomora | 9. 12. 2015
0
8/10          
žáner:
claustrophobic, psycho, retro

Čo sa odohráva v ženskej hlave pri pohľade na muža


Romanovi Polanskému napred v auguste 1969 zavraždili kumpáni Charlesa Mansona tehotnú manželku. V roku 1977 ho pre zmenu obvinili zo zdrogovania a znásilnenia 13 ročného dievčaťa. On tvrdí, že drogy jej nedal a so stykom súhlasila. Nestačí, že mala 13 rokov? Polanského kariéru zločin ovplyvnil len v tom, že namiesto Ameriky nakrúca filmy v Európe a musí sa vyhýbať cestám do krajín, ktoré by ho mohli do USA vydať. Nečelí všeobecnému odsúdeniu a výzvam na bojkot, zbiera ocenenia za filmy. Ak ste aj vy ochotní napriek pomerne vážnemu prehrešku umelca nezatratiť, za pozornosť stojí napríklad aj jeho film z roku 1965 s názvom Repulsion.
 

„Chuderka už vidí oplzlé pohľady a natiahnuté ruky všade, stále sa jej sníva o hroznom chlapovi, ktorý sa na ňu vrhá vo vlastnej posteli."

Jeho hlavnú postavu stvárňuje Catherine Deneuve a má problémy práve s mužmi ako Polanski. Tými, čo si nedajú povedať nie. Ona totiž o mužov záujem nemá, presnejšie, sú jej vrcholne odporní. Býva so sestrou, za tou dolieza jeden ženatý. Neznáša, keď v kúpeľni vidí jeho veci, nedokáže spať ak u sestry chlap zostáva na noc. Pracuje v kozmetickom salóne, od dievčat počúva príbehy o ich románikoch, ako im kto kedy zlomil srdce, kto sa im hádže v nohám. Sama má tiež jedného obdivovateľa, na prvý pohľad slušného mladíka. Zamiloval sa do nej, jej nezáujem a odmietanie ho iba dráždia. Nerozumie, o čo jej ide, prečo s ním nie je ochotná zájsť ani len na večeru. Chuderka už vidí oplzlé pohľady a natiahnuté ruky všade, stále sa jej sníva o hroznom chlapovi, ktorý sa na ňu vrhá vo vlastnej posteli. Nakoniec sa zabarikáduje, nech má od všetkých pokoj. Čo narobí, je krásna a nedostupná. Nikde ju nenechajú.

Keďže minimálne spočiatku nejde vôbec o klasický horor, vyzerá tak aj pokojné predstavenie postáv. Carol vnímame ako normálnu ženu, javí sa len trochu duchom neprítomná. Až postupne vidíme, v čom sa odlišuje od bežných ľudí, a nakoľko vážne to s ňou je. Film sa tu javí až ako mierne nudná dráma, nič zásadné sa v ňom nedeje a ani postavy sa zatiaľ nejavia hodné pozornosti. Väčšina takými ani nie je, sú skôr stereotypné, čo môžeme pokojne vnímať ako úmysel. Iná je len hlavná postava a práve z jej miesta v tomto svete sa stane horor.

„Sledujeme jej halucinácie a postupne prenikáme do hlbín jej mysle, chorých a temných."

Repulsion má byť súčasťou takzvanej bytovej trilógie, spolu s filmami Rosemary má dieťatko a Nájomník. Carol síce chodí aj von, to hlavné sa ale odohráva vnútri, v jej byte. Sledujeme jej halucinácie a postupne prenikáme do hlbín jej mysle, chorých a temných. Ohľadne pôvodu Carolinho odporu existuje viacero interpretácií, podobne ako v Nájomníkovi ale žiadne zbytočné detaily nedostávame. Vidíme jej myšlienkové procesy a vidíme ich výsledok, ten sa postupne prepracúva tam, kam by sme čakali.

„Ona vlastne stále ako keby konala mierne podvedome, nepremyslene no zjavne nie bez dôvodu pre svoje činy."

Aby sme videli, že sa len nehráme, musí prísť aj vražda. Pred ňou sme tu vlastne mali z kože stiahnutého králika, čo s ním Carol spraví určite nemôže byť výsledkom len roztržitosti. Ona vlastne stále ako keby konala mierne podvedome, nepremyslene no zjavne nie bez dôvodu pre svoje činy. Ovládajú ju emócie, hlavne tá jedna, odpor k mužom. Na diváka sa postupne prenáša jej strach, neskutočná stiesnenosť a vidiny. Zároveň sledujeme jej hororové správanie, jeho dôsledky na ostatných a krvavé činy. Bojíme sa jej spolu s ňou. Máme strach z toho, čo spácha, a zároveň vieme, že nie je v jej silách to ovplyvniť. Nikdy pre nás úplne neprestane byť ľudská, rozumieme, čo sa v jej hlave odohráva a preto sa nám neodcudzí. Naopak, cítime s ňou súcit. No keď strieka krv, trochu ľúto nám musí prísť aj tých chudákov chlapov.

„Na subjektivite pracuje aj kamera, často z jej pohľadu predovšetkým vo vnímaní ohrozenia."

Subjektívne vnímanie je aj najdôležitejšou zložkou pri výstavbe atmosféry. Také sú vidiny, akoby výlety do vnútra Carolinej hlavy. Na subjektivite pracuje aj kamera, často z jej pohľadu predovšetkým vo vnímaní ohrozenia. Či odporu. Pôsobivý a efektný vizuál samozrejme korunuje typická Polanského réžia. Na prvý pohľad chaoticky skáčeme, strácame sa v chaose, ktorý má ale jasný a úspešne splnený cieľ.

Repulsion je klasickou a asi jednou z najkrajších ukážok Polanského špecifického rukopisu. Paranoja a pomätenosť, hrôza zo všetkých strán, človek osamotený, neistý si už aj sám sebou. Prvá časť síce môže milovníkov krvi otráviť, no keď raz začne film intenzívne pracovať na stiesnenosti, dokáže pôsobiť hororovo viac než dostatočne. Skutočnosťou, snami, aký je v tom už pre diváka rozdiel.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy