hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Tarantula

Úspešný pokus spoznáte podľa jasného výsledku
Sú nápady, ktoré znejú ako vtip, no kým ich nevyskúšate, istý si byť skrátka nemôžete. Ak aj dnes niekto nakrúti horor o zmutovanom obrovskom zvierati, pri najlepšom marketingu sa prepracuje možno do distribúcie v novinových stánkoch. Lenže predstavte si, že nikto by nič podobné nikdy neskúsil. Známy hollywoodsky producent by sa v neistote, či je ten kto za ním prišiel s podobným nápadom blázon alebo génius, rozhodol neriskovať, že mu ho vyfúknu. V 3D by uviedol stomiliónový projekt o obrovskej mačke, ktorá terorizuje nevinné mestečko. To už sa nestane sa. Túto cestu už našťastie preskúmali filmy ako Tarantula, a podali jasné svedectvo, čo na nej možno nájsť.
6. 10. 2014

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

Repulsion

Andrej Gomora | 9. 12. 2015
0
8/10          
žáner:
claustrophobic, psycho, retro

Čo sa odohráva v ženskej hlave pri pohľade na muža


Romanovi Polanskému napred v auguste 1969 zavraždili kumpáni Charlesa Mansona tehotnú manželku. V roku 1977 ho pre zmenu obvinili zo zdrogovania a znásilnenia 13 ročného dievčaťa. On tvrdí, že drogy jej nedal a so stykom súhlasila. Nestačí, že mala 13 rokov? Polanského kariéru zločin ovplyvnil len v tom, že namiesto Ameriky nakrúca filmy v Európe a musí sa vyhýbať cestám do krajín, ktoré by ho mohli do USA vydať. Nečelí všeobecnému odsúdeniu a výzvam na bojkot, zbiera ocenenia za filmy. Ak ste aj vy ochotní napriek pomerne vážnemu prehrešku umelca nezatratiť, za pozornosť stojí napríklad aj jeho film z roku 1965 s názvom Repulsion.
 

„Chuderka už vidí oplzlé pohľady a natiahnuté ruky všade, stále sa jej sníva o hroznom chlapovi, ktorý sa na ňu vrhá vo vlastnej posteli."

Jeho hlavnú postavu stvárňuje Catherine Deneuve a má problémy práve s mužmi ako Polanski. Tými, čo si nedajú povedať nie. Ona totiž o mužov záujem nemá, presnejšie, sú jej vrcholne odporní. Býva so sestrou, za tou dolieza jeden ženatý. Neznáša, keď v kúpeľni vidí jeho veci, nedokáže spať ak u sestry chlap zostáva na noc. Pracuje v kozmetickom salóne, od dievčat počúva príbehy o ich románikoch, ako im kto kedy zlomil srdce, kto sa im hádže v nohám. Sama má tiež jedného obdivovateľa, na prvý pohľad slušného mladíka. Zamiloval sa do nej, jej nezáujem a odmietanie ho iba dráždia. Nerozumie, o čo jej ide, prečo s ním nie je ochotná zájsť ani len na večeru. Chuderka už vidí oplzlé pohľady a natiahnuté ruky všade, stále sa jej sníva o hroznom chlapovi, ktorý sa na ňu vrhá vo vlastnej posteli. Nakoniec sa zabarikáduje, nech má od všetkých pokoj. Čo narobí, je krásna a nedostupná. Nikde ju nenechajú.

Keďže minimálne spočiatku nejde vôbec o klasický horor, vyzerá tak aj pokojné predstavenie postáv. Carol vnímame ako normálnu ženu, javí sa len trochu duchom neprítomná. Až postupne vidíme, v čom sa odlišuje od bežných ľudí, a nakoľko vážne to s ňou je. Film sa tu javí až ako mierne nudná dráma, nič zásadné sa v ňom nedeje a ani postavy sa zatiaľ nejavia hodné pozornosti. Väčšina takými ani nie je, sú skôr stereotypné, čo môžeme pokojne vnímať ako úmysel. Iná je len hlavná postava a práve z jej miesta v tomto svete sa stane horor.

„Sledujeme jej halucinácie a postupne prenikáme do hlbín jej mysle, chorých a temných."

Repulsion má byť súčasťou takzvanej bytovej trilógie, spolu s filmami Rosemary má dieťatko a Nájomník. Carol síce chodí aj von, to hlavné sa ale odohráva vnútri, v jej byte. Sledujeme jej halucinácie a postupne prenikáme do hlbín jej mysle, chorých a temných. Ohľadne pôvodu Carolinho odporu existuje viacero interpretácií, podobne ako v Nájomníkovi ale žiadne zbytočné detaily nedostávame. Vidíme jej myšlienkové procesy a vidíme ich výsledok, ten sa postupne prepracúva tam, kam by sme čakali.

„Ona vlastne stále ako keby konala mierne podvedome, nepremyslene no zjavne nie bez dôvodu pre svoje činy."

Aby sme videli, že sa len nehráme, musí prísť aj vražda. Pred ňou sme tu vlastne mali z kože stiahnutého králika, čo s ním Carol spraví určite nemôže byť výsledkom len roztržitosti. Ona vlastne stále ako keby konala mierne podvedome, nepremyslene no zjavne nie bez dôvodu pre svoje činy. Ovládajú ju emócie, hlavne tá jedna, odpor k mužom. Na diváka sa postupne prenáša jej strach, neskutočná stiesnenosť a vidiny. Zároveň sledujeme jej hororové správanie, jeho dôsledky na ostatných a krvavé činy. Bojíme sa jej spolu s ňou. Máme strach z toho, čo spácha, a zároveň vieme, že nie je v jej silách to ovplyvniť. Nikdy pre nás úplne neprestane byť ľudská, rozumieme, čo sa v jej hlave odohráva a preto sa nám neodcudzí. Naopak, cítime s ňou súcit. No keď strieka krv, trochu ľúto nám musí prísť aj tých chudákov chlapov.

„Na subjektivite pracuje aj kamera, často z jej pohľadu predovšetkým vo vnímaní ohrozenia."

Subjektívne vnímanie je aj najdôležitejšou zložkou pri výstavbe atmosféry. Také sú vidiny, akoby výlety do vnútra Carolinej hlavy. Na subjektivite pracuje aj kamera, často z jej pohľadu predovšetkým vo vnímaní ohrozenia. Či odporu. Pôsobivý a efektný vizuál samozrejme korunuje typická Polanského réžia. Na prvý pohľad chaoticky skáčeme, strácame sa v chaose, ktorý má ale jasný a úspešne splnený cieľ.

Repulsion je klasickou a asi jednou z najkrajších ukážok Polanského špecifického rukopisu. Paranoja a pomätenosť, hrôza zo všetkých strán, človek osamotený, neistý si už aj sám sebou. Prvá časť síce môže milovníkov krvi otráviť, no keď raz začne film intenzívne pracovať na stiesnenosti, dokáže pôsobiť hororovo viac než dostatočne. Skutočnosťou, snami, aký je v tom už pre diváka rozdiel.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy