najčítanejšie recenzie.
The Tortured
Zápletkou The Tortured pripomína začiatok Ctihodného občana, v ktorom vrah chladnokrvne odpravil ženu aj dcéru hlavného hrdinu (Gerard Butler) a ten sa pomstil tak, že uniesol vraha a utýral ho na smrť. Manželský pár Elise a Craig sú na tom podobne. 27. 10. 2010
Girl on the Third Floor
Nezačíname so žiadnou idylkou, nie takou skutočnou. Je tu jej zdanie, muž chce vlastnými rukami zrekonštruovať dom pre tehotnú manželku. Postava bude mať muchy, hneď sa ale snaží mať určitú hĺbku. Na pohľad je nesympatická, aspoň v nejakej miere úmyselne. Zistíme, že jeho svedomie nie je ani trochu čisté, ako vo vzťahu k svetu tak k vlastnej tehotnej manželke. Snaží sa presvedčiť ju, svet a hlavne samého seba, že nie je stratený prípad, dokáže sa pozbierať, byť platným členom spoločnosti a dobrým manželom. Kiežby za tým účelom neskončil zrovna v bývalom bordeli, ktorého minulosť nie je tiež celkom ako ľalia, a podobné miesta sa jej odkazu zbaviť nezvyknú. Už naveky v ňom zostala niekdajšia legenda- Girl on the Third Floor.
Color Out of Space
Rodinka balansuje niekde na hrane komickosti, každý má ale predsa vlastný spôsob života. Pubertálna dcéra inklinuje k čarodejníctvu, prečo nie. Matka má uprostred divočiny na povale starého domu kanceláriu, odkiaľ riadi finančné operácie. Otec má miláčikov lamy alpaka, tie pokladá za zvieratá budúcnosti, hýčka si ich, aby naplno rozvil ich potenciál. K tomu tu máme hipisácky ladeného suseda, ďalšieho utečenca z civilizácie. Už len vymyslieť, čo skutočne uletené, absurdné a nepochopiteľné a zároveň hororové by sa im mohlo začať diať. Na to je expert H. P. Lovecraft, film je podľa jeho poviedky Color Out of Space.
Game Over
Takzvané pamiatkové tetovanie skutočne existuje. Popol z kremácie vášho blízkeho zmiešajú s atramentom a ten sa naveky stane vašou súčasťou. Môžeme si o tejto novinke myslieť čokoľvek, objektívne hygienické nedostatky v nej nikto nenašiel. Popol vzniká pri vysokej teplote a pokiaľ sa nestihne znečistiť cestou do tetovacieho štúdia, podľa toho čo zatiaľ vieme by nemal mať ako ohroziť zdravie nositeľa tetovania. Samozrejme, veľa toho ešte nevieme. Mnohým silám nerozumieme, hlavne tým vyskytujúcim sa v hororoch. Napríklad prečo by tetovanie malo pravidelne intenzívne bolieť, a nedovoliť nikomu naň siahnuť. Až neskôr zistíme, že to by bolo Game Over.
Nenávisť (2020)
Američania už jeden remake nakrútili. Preto tentokrát oficiálne nejde o remake, pôvodne to mal byť reboot, nakoniec je z toho sidequel. Presný dej filmu z roku 2004 si už aj tak väčšina ľudí nepamätá, veď ani nebol zásadne dôležitý. Tu ide o myšlienku, princíp, či mytológiu, o koncept toho, ako sa nenávisť zostane niekde držať, šíri sa ďalej a už sa jej nedá zbaviť. Prečo z nápadu dokola nečerpať, nenakrútiť znova to isté, len trochu inak. A nazvať to rovnako, Nenávisť.
recenzie.
Repulsion
Čo sa odohráva v ženskej hlave pri pohľade na muža
„Chuderka už vidí oplzlé pohľady a natiahnuté ruky všade, stále sa jej sníva o hroznom chlapovi, ktorý sa na ňu vrhá vo vlastnej posteli."
Jeho hlavnú postavu stvárňuje Catherine Deneuve a má problémy práve s mužmi ako Polanski. Tými, čo si nedajú povedať nie. Ona totiž o mužov záujem nemá, presnejšie, sú jej vrcholne odporní. Býva so sestrou, za tou dolieza jeden ženatý. Neznáša, keď v kúpeľni vidí jeho veci, nedokáže spať ak u sestry chlap zostáva na noc. Pracuje v kozmetickom salóne, od dievčat počúva príbehy o ich románikoch, ako im kto kedy zlomil srdce, kto sa im hádže v nohám. Sama má tiež jedného obdivovateľa, na prvý pohľad slušného mladíka. Zamiloval sa do nej, jej nezáujem a odmietanie ho iba dráždia. Nerozumie, o čo jej ide, prečo s ním nie je ochotná zájsť ani len na večeru. Chuderka už vidí oplzlé pohľady a natiahnuté ruky všade, stále sa jej sníva o hroznom chlapovi, ktorý sa na ňu vrhá vo vlastnej posteli. Nakoniec sa zabarikáduje, nech má od všetkých pokoj. Čo narobí, je krásna a nedostupná. Nikde ju nenechajú.
Keďže minimálne spočiatku nejde vôbec o klasický horor, vyzerá tak aj pokojné predstavenie postáv. Carol vnímame ako normálnu ženu, javí sa len trochu duchom neprítomná. Až postupne vidíme, v čom sa odlišuje od bežných ľudí, a nakoľko vážne to s ňou je. Film sa tu javí až ako mierne nudná dráma, nič zásadné sa v ňom nedeje a ani postavy sa zatiaľ nejavia hodné pozornosti. Väčšina takými ani nie je, sú skôr stereotypné, čo môžeme pokojne vnímať ako úmysel. Iná je len hlavná postava a práve z jej miesta v tomto svete sa stane horor.
„Sledujeme jej halucinácie a postupne prenikáme do hlbín jej mysle, chorých a temných."
Repulsion má byť súčasťou takzvanej bytovej trilógie, spolu s filmami Rosemary má dieťatko a Nájomník. Carol síce chodí aj von, to hlavné sa ale odohráva vnútri, v jej byte. Sledujeme jej halucinácie a postupne prenikáme do hlbín jej mysle, chorých a temných. Ohľadne pôvodu Carolinho odporu existuje viacero interpretácií, podobne ako v Nájomníkovi ale žiadne zbytočné detaily nedostávame. Vidíme jej myšlienkové procesy a vidíme ich výsledok, ten sa postupne prepracúva tam, kam by sme čakali.
„Ona vlastne stále ako keby konala mierne podvedome, nepremyslene no zjavne nie bez dôvodu pre svoje činy."
Aby sme videli, že sa len nehráme, musí prísť aj vražda. Pred ňou sme tu vlastne mali z kože stiahnutého králika, čo s ním Carol spraví určite nemôže byť výsledkom len roztržitosti. Ona vlastne stále ako keby konala mierne podvedome, nepremyslene no zjavne nie bez dôvodu pre svoje činy. Ovládajú ju emócie, hlavne tá jedna, odpor k mužom. Na diváka sa postupne prenáša jej strach, neskutočná stiesnenosť a vidiny. Zároveň sledujeme jej hororové správanie, jeho dôsledky na ostatných a krvavé činy. Bojíme sa jej spolu s ňou. Máme strach z toho, čo spácha, a zároveň vieme, že nie je v jej silách to ovplyvniť. Nikdy pre nás úplne neprestane byť ľudská, rozumieme, čo sa v jej hlave odohráva a preto sa nám neodcudzí. Naopak, cítime s ňou súcit. No keď strieka krv, trochu ľúto nám musí prísť aj tých chudákov chlapov.
„Na subjektivite pracuje aj kamera, často z jej pohľadu predovšetkým vo vnímaní ohrozenia."
Subjektívne vnímanie je aj najdôležitejšou zložkou pri výstavbe atmosféry. Také sú vidiny, akoby výlety do vnútra Carolinej hlavy. Na subjektivite pracuje aj kamera, často z jej pohľadu predovšetkým vo vnímaní ohrozenia. Či odporu. Pôsobivý a efektný vizuál samozrejme korunuje typická Polanského réžia. Na prvý pohľad chaoticky skáčeme, strácame sa v chaose, ktorý má ale jasný a úspešne splnený cieľ.
Repulsion je klasickou a asi jednou z najkrajších ukážok Polanského špecifického rukopisu. Paranoja a pomätenosť, hrôza zo všetkých strán, človek osamotený, neistý si už aj sám sebou. Prvá časť síce môže milovníkov krvi otráviť, no keď raz začne film intenzívne pracovať na stiesnenosti, dokáže pôsobiť hororovo viac než dostatočne. Skutočnosťou, snami, aký je v tom už pre diváka rozdiel.
