hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Evilspeak

Andrej Gomora | 14. 11. 2014
0
4/10          
žáner:
retro, possession, sci-fi

Nevravelo sa, že aj Bill Gates sa spojil s diablom?


Aj keď v osemdesiatych rokoch sa už prvé osobné počítače dostali medzi ľudí, nie všetkým bolo zjavne jasné, čo od týchto zariadení očakávať. Pre mnohých išlo o čudo s tajomnými schopnosťami, niečo ako čarovnú paličku. Stačí ju len vedieť používať, a dá sa s ňou všetko. Dnes už väčšina ľudí neverí, že s vyvolávaním satana by nám počítač veľmi pomohol. Škoda, možno by sa niekomu znova podarilo to, čo mladému geekovi vo film Evilspeak.
 

„Počítač chlapcovi zozbiera presné inštrukcie na vyvolanie satana a kontroluje nakoľko ich ten nasleduje."

Na počiatku síce aj tak musí byť kniha. Nájde ju v podzemí, pod kaplnkou vojenskej školy. Text je po latinsky, no počítač mu ho preloží. Zozbiera mu presné inštrukcie a kontroluje, nakoľko ich chlapec nasleduje. Jeho cieľ je jasný. Pomstiť sa celej škole. Spolužiaci ho šikanujú, ničia mu vynálezy, vypínajú budík, nechcú ho vo futbalovom mužstve. Oveľa lepšie na neho ale nie je ani vedenie školy. Za starých dobrých čias by vraj jej brány neprekročil ani náhodou. Teraz musia brať aj siroty a sociálne prípady. Vedenie vie, že nie je hlúpy, tým viac nemajú chuť jeho výsledky tolerovať. Asi sa skrátka necíti dobre, zato sa mu nič nedarí. Prečo by potom netúžil celú školu vyzabíjať.

Hororov o pomste nemáme zas tak veľa. Asi najviac ich v poslednom čase bolo rape and revenge, čo nie je tak úplne náhoda. Ak sú obete záporní hrdinovia, báť sa o nich asi nebudeme. Takže hororová môže byť pomsta jedine svojou brutalitou, prípadne spektakulárnosťou, ako napríklad u doktora Phibes. My by sme ju jej nositeľovi mali dopriať, ako po znásilnení. Alebo by sme mali aspoň ticho obdivovať jeho zvrhlú charizmu. Tu sa nedostaneme k ani jednému. Hlavný hrdina je chudák, o tom niet pochýb. Lenže nesympatický chudák. Nie je to pekné, ale poznáte to, pri niektorých debílkoch si skrátka poviete, že si to zaslúžia. Filmu sa vôbec nedarí navodiť temnejšiu atmosféru. Pripomína hlúpe detské seriály a televízne filmy, aké ste určite niekedy mali tú smolu vidieť cez víkend pred obedom. Možno pre deti majú zmysel, ak v nich nájdu svojho hrdinu. No horor určený pre deti, to by bol veľmi odvážny nápad. Asi ako nealkoholické pivo pre rusov.

„Už snaha zaplniť film hlavne šikanou je odvážna, korunuje ju detské spracovanie."

Zľahka brutálne je intro. Potom nič, veľmi dlho nič. Všetko sa deje až v posledných desiatich minútach, tie aj za niečo stoja. Koncept je jasný, keď raz niekto vyvolal satana, sranda sa končí. Preto nemôže uspieť už po pol hodine filmu. Už snaha zaplniť film hlavne šikanou je odvážna, korunuje ju detské spracovanie. Pre deti pochopiteľne vhodný nie je, film má drsné scény aj povinnú nahotu. Sledovanie snahy vyvolať satana je skrátka nudné. Skutočne jediným ozvláštnením je použitie počítača, veselá je jeho nápomocnosť aj grafika v štýle retro. Nám je celý príbeh ľahostajný, keď ani jednej strane nemáme dôvod nadŕžať. Pravdaže, mal by zvíťaziť chudák. Lenže ako keby ho tvorcovia šetrili, žiaden zo zločinov divákom neotrasie natoľko, aby šikanátorom zaželal smrť. Dokonca ani vražda šteniatka. Vďaka umelému a nezáživnému naťahovaniu času sa totiž všetko stráca v chaose. Priebeh sa nestupňuje, má len dve fázy. Prvú dlhú a nudnú, druhú veľmi krátku, no aspoň trochu zábavnú.

Dielo nám pripomenie, že v osemdesiatych rokoch neexistovala len hororová naivita. Ak je fanúšik hororov z tohto obdobia s tou zmierený, či priam ho baví, tu na neho osemdesiate roky zaútočia oveľa menej záživne. Ak sú dnešné detské filmy ťažko pozerateľné pre dospelých, v osemdesiatych rokoch boli ešte výrazne hlúpejšie. Celková hlúposť už potom zvýrazní všetky zložky s potenciálom dráždiť. Ako schematickosť, nekonzistentnosť, účesy. Veci čo by ste dobrému hororu strávili, vás na zlom ešte viac naštvú.

Evilspeak sa chvályhodne snaží reflektovať zmeny v spoločnosti a nástup novej spoločenskej vrstvy geekov. Tá si ako vieme získala medzičasom dôležité postavenie, no hlavne v komediálnom svete. Skutočnom aj filmovom. Možno v tom čase ešte nebola dostatočne prebádaná, aby sa o nej dali nakrúcať filmy. Hlavne tento sa v každom prípade nepodaril, aj napriek tým pár málo pozitívnym momentom.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok