hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nočné mory z temnôt

Čím sa strašia malé deti

Ako keby hlavným cieľom hororov posledných rokov malo byť vrátiť divákov stredného veku do detstva. Najznámejším nositeľom týchto snáh je samozrejme seriál Stranger Things, mysterióznej produkcie, ktorá má buď detských hrdinov, alebo sa odohráva pred pár desaťročiami, alebo využíva retro estetiku, je ale v poslednej dobe neúrekom. Ideálne samozrejme všetko naraz, ako je to v spomínanom seriáli. Naivným príbehom môže podobné ladenie skutočne dodať čaro, či zachrániť ich od požiadaviek na realizmus a presvedčivosť. Je to celé len svojská hra, spomienky na strašenie, a na to, čo nás vedelo naľakať, kým sme boli deti. Napríklad nejaké Nočné mory z temnôt.

27. 8. 2019

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

recenzie.

Evilspeak

Andrej Gomora | 14. 11. 2014
0
4/10          
žáner:
retro, possession, sci-fi

Nevravelo sa, že aj Bill Gates sa spojil s diablom?


Aj keď v osemdesiatych rokoch sa už prvé osobné počítače dostali medzi ľudí, nie všetkým bolo zjavne jasné, čo od týchto zariadení očakávať. Pre mnohých išlo o čudo s tajomnými schopnosťami, niečo ako čarovnú paličku. Stačí ju len vedieť používať, a dá sa s ňou všetko. Dnes už väčšina ľudí neverí, že s vyvolávaním satana by nám počítač veľmi pomohol. Škoda, možno by sa niekomu znova podarilo to, čo mladému geekovi vo film Evilspeak.
 

„Počítač chlapcovi zozbiera presné inštrukcie na vyvolanie satana a kontroluje nakoľko ich ten nasleduje."

Na počiatku síce aj tak musí byť kniha. Nájde ju v podzemí, pod kaplnkou vojenskej školy. Text je po latinsky, no počítač mu ho preloží. Zozbiera mu presné inštrukcie a kontroluje, nakoľko ich chlapec nasleduje. Jeho cieľ je jasný. Pomstiť sa celej škole. Spolužiaci ho šikanujú, ničia mu vynálezy, vypínajú budík, nechcú ho vo futbalovom mužstve. Oveľa lepšie na neho ale nie je ani vedenie školy. Za starých dobrých čias by vraj jej brány neprekročil ani náhodou. Teraz musia brať aj siroty a sociálne prípady. Vedenie vie, že nie je hlúpy, tým viac nemajú chuť jeho výsledky tolerovať. Asi sa skrátka necíti dobre, zato sa mu nič nedarí. Prečo by potom netúžil celú školu vyzabíjať.

Hororov o pomste nemáme zas tak veľa. Asi najviac ich v poslednom čase bolo rape and revenge, čo nie je tak úplne náhoda. Ak sú obete záporní hrdinovia, báť sa o nich asi nebudeme. Takže hororová môže byť pomsta jedine svojou brutalitou, prípadne spektakulárnosťou, ako napríklad u doktora Phibes. My by sme ju jej nositeľovi mali dopriať, ako po znásilnení. Alebo by sme mali aspoň ticho obdivovať jeho zvrhlú charizmu. Tu sa nedostaneme k ani jednému. Hlavný hrdina je chudák, o tom niet pochýb. Lenže nesympatický chudák. Nie je to pekné, ale poznáte to, pri niektorých debílkoch si skrátka poviete, že si to zaslúžia. Filmu sa vôbec nedarí navodiť temnejšiu atmosféru. Pripomína hlúpe detské seriály a televízne filmy, aké ste určite niekedy mali tú smolu vidieť cez víkend pred obedom. Možno pre deti majú zmysel, ak v nich nájdu svojho hrdinu. No horor určený pre deti, to by bol veľmi odvážny nápad. Asi ako nealkoholické pivo pre rusov.

„Už snaha zaplniť film hlavne šikanou je odvážna, korunuje ju detské spracovanie."

Zľahka brutálne je intro. Potom nič, veľmi dlho nič. Všetko sa deje až v posledných desiatich minútach, tie aj za niečo stoja. Koncept je jasný, keď raz niekto vyvolal satana, sranda sa končí. Preto nemôže uspieť už po pol hodine filmu. Už snaha zaplniť film hlavne šikanou je odvážna, korunuje ju detské spracovanie. Pre deti pochopiteľne vhodný nie je, film má drsné scény aj povinnú nahotu. Sledovanie snahy vyvolať satana je skrátka nudné. Skutočne jediným ozvláštnením je použitie počítača, veselá je jeho nápomocnosť aj grafika v štýle retro. Nám je celý príbeh ľahostajný, keď ani jednej strane nemáme dôvod nadŕžať. Pravdaže, mal by zvíťaziť chudák. Lenže ako keby ho tvorcovia šetrili, žiaden zo zločinov divákom neotrasie natoľko, aby šikanátorom zaželal smrť. Dokonca ani vražda šteniatka. Vďaka umelému a nezáživnému naťahovaniu času sa totiž všetko stráca v chaose. Priebeh sa nestupňuje, má len dve fázy. Prvú dlhú a nudnú, druhú veľmi krátku, no aspoň trochu zábavnú.

Dielo nám pripomenie, že v osemdesiatych rokoch neexistovala len hororová naivita. Ak je fanúšik hororov z tohto obdobia s tou zmierený, či priam ho baví, tu na neho osemdesiate roky zaútočia oveľa menej záživne. Ak sú dnešné detské filmy ťažko pozerateľné pre dospelých, v osemdesiatych rokoch boli ešte výrazne hlúpejšie. Celková hlúposť už potom zvýrazní všetky zložky s potenciálom dráždiť. Ako schematickosť, nekonzistentnosť, účesy. Veci čo by ste dobrému hororu strávili, vás na zlom ešte viac naštvú.

Evilspeak sa chvályhodne snaží reflektovať zmeny v spoločnosti a nástup novej spoločenskej vrstvy geekov. Tá si ako vieme získala medzičasom dôležité postavenie, no hlavne v komediálnom svete. Skutočnom aj filmovom. Možno v tom čase ešte nebola dostatočne prebádaná, aby sa o nej dali nakrúcať filmy. Hlavne tento sa v každom prípade nepodaril, aj napriek tým pár málo pozitívnym momentom.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok