hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Mara

Niečo na dobrú noc

Toho vsunutie do fázy medzi spánkom a bdením, známej ako spánková paralýza, sa nejaví vôbec ako zlý nápad. Práve preto, že veľa divákov si presne bude vedieť predstaviť, ako by sa cítili na mieste postáv. Podľa titulkov filmu je vídanie démonov v tomto stave bežný jav, ťažko povedať, nakoľko sa dá toto tvrdenie pokladať za hodnoverné. Človek má pocit, že bdie, v skutočnosti sa mu ale realita ešte stále mieša s predstavami. Čo môže byť o to nepríjemnejšie, že sa nedokáže hýbať. Film nám teda predostiera akúsi hypotézu. Aké by to asi mohlo byť, ak by tie čudné veci, ktoré človek v stave spánkovej paralýze zazrie, mohli byť skutočné. Máme si odmyslieť, že vieme, že nimi nie sú. To je trochu ako žiadať diváka, nech pre trvanie filmu uverí, že zem je plochá a môže spadnúť z jej okraja. Ale dajme tomu.

16. 10. 2018

Očista: Volebný rok

Priveľa politiky zabije každú myšlienku

Podľa Sigmunda Freuda je existencia božieho prikázania "Nezabiješ" dôkazom, že všetci pochádzame z rodu vrahov. Túžbu vraždiť mali v krvi a niet dôvod predpokladať, že sa stratila. Niekde hlboko v nás stále je, preto si tento zákaz musíme dokola pripomínať a byť pod dozorom zákonov. Už dvakrát sme videli čo sa stane, keď podľa novej tradície v USA prestanú na jednu noc zákony platiť. Tentokrát sa tradičná noc smrti stane súčasťou predvolebného boja, preto Očista: Volebná noc.

15. 7. 2016

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Outcast

Kúzelníci prinášajú len rozčarovanie
Čarodejnícke a mysteriózne horory s prvkom rozprávkovosti sú pre mňa výnimočne príťažlivé a vždy vo mne vzbudzujú veľké nádeje. Ich zasadenie do moderného sveta ich robí ešte zaujímavejšími - ako to bolo v krásne poetickom, ale menej hororovom Nech vojde ten pravý (o ňom a ďalších európskych hororoch tu. 18. 3. 2011

Tusk

Kto by nechcel mať doma mroža?
Čo robí človeka človekom, kde je hranica medzi človekom a zvieraťom, a čím by sme vlastne radšej mali chcieť byť? Podobné otázky si kladie klasický horor Island of Lost Souls, inšpirovaný literárnou predlohou H.G.Wellsa. V tom robil šialený vedec experimenty na zvieratách, snažil sa zrýchliť v nich evolúciu a vytvoriť z nich ľudí. Keď Simpsonovci film parodovali, smer premeny otočili. Z ľudí sa stávali zvieratá a konečne boli šťastní. Nie až tak iný bol vlastne aj šialený doktor v Ľudskej stonožke, ktorý si tiež vyrábal z ľudí nového domáceho miláčika. Teraz ho pomerne zjavne napodobňuje ďalší šialenec, vo filme menom Tusk.
14. 4. 2015

recenzie.

Village of the Damned

Andrej Gomora | 23. 10. 2015
0
9/10          
žáner:
bizarre, retro, sci-fi

Aj vy chcete mimoriadne nadané dieťa?


Nie je také zriedkavé, keď paródia svojou slávou zatieni originál, z ktorého si robila žarty. Napríklad literárne dielo pokladané za vôbec prvý román, Don Quijote, vznikol ako karikatúra na súdobé rytierske príbehy. V hororovom žánri existuje niekoľko klasických scén, obrazov či prvkov, ktoré sa objavujú stále a všade, keď si niekto chce z hororov uťahovať. Ako chodba s dvojičkami či vražda v sprche. Podobne je to aj s deťmi so svietiacimi očami, tie majú pôvod vo v porovnaní s Psychom či Osvietením menej známom britskom horore s názvom Village of the Damned.
 

„Prebudia sa v poriadku, až po pár týždňoch vysvitne, že všetky ženy schopné mať deti počas svojho bezvedomia otehotneli."

Čudné udalosti sa v ňom síce začnú príchodom detí, ale trochu inak, ako by sme čakali. Tie si totiž na svoj príchod zvolia tú najprirodzenejšiu cestu, možno s výnimkou nepoškvrnenosti. V malej dedine menom Midwich jedného dňa na pár hodín upadnú všetci obyvatelia do bezvedomia. Prebudia sa v poriadku, až po pár týždňoch vysvitne, že všetky ženy schopné mať deti počas svojho bezvedomia otehotneli. Plody sa navyše vyvíjajú nezvyčajne rýchlo, rovnako ako deti po svojom narodení spolu v tú istú noc. Nikto nečaká, že by mohli byť úplne normálne. Ďalej ale konkrétnosť predstáv obyvateľov nesiaha. Len ich strach z neznámeho.

Elegantne jednoducho poňatý námet s prvkami scifi sa snaží položiť viacero otázok, nie dať na ne odpovede. Nedozvieme sa, čo sa stalo, prečo sa to stalo, ani čo bolo správne a čo nie. Objavia sa bytosti, ktoré sú skrátka iné. Nedajú sa ovládať, majú sily, ktoré vyvolávajú strach. Na druhej strane sú to deti. A ich úmysly nie sú zlé. Snažia sa s ľuďmi vychádzať, dokonca im vychádzať v ústrety, ak sa dá. Zároveň držia pokope, chránia sa, neodpúšťajú. Pre vlastné prežitie spravia čokoľvek a ak ich niečo skutočne spája s obyčajnými deťmi, je to nie úplné vnímanie tradičných zásad morálky.

„Film sa vôbec nesnaží vyžmýkať ich potenciál ani vymýšľať spektakulárne scény."

Ťažko povedať, či nejaký horor dokázal tak dobre zosobniť strach z neznámeho. Deti sú totiž neznáme po všetkých stránkach, všetkým, vrátane seba samých. Hľadajú sa, vyvíjajú a do určitej miery sú samé stratené. Svoje okolie ohrozujú detskosťou, nie zlom, minimálne nie úmyselným. Divák ich vníma predovšetkým ako nekontrolovanú silu. Nie sú zlé, ale predstavujú cudzorodý prvok, ktorý do dediny nie celkom zapadá. Ako deti konajú skratovito, nerozumne, zároveň ich ale nejde zastaviť. Ich prejavov pritom vidíme len pár. Film sa vôbec nesnaží vyžmýkať ich potenciál ani vymýšľať spektakulárne scény. Vidíme ich oči a to, čo s nimi dokážu. Na navodenie tiesnivej atmosféry potom dokonale stačí ich prítomnosť.

„Presvedčivá je dedina, obyvatelia plní strachu, zároveň neschopní svoj strach pomenovať, či dokonca si ho priznať."

Pri atmosferickom horore je samozrejme dôležité zobrazenie, to funguje v tomto prípade skutočne vynikajúco. Presvedčivá je dedina, obyvatelia plní strachu, zároveň neschopní svoj strach pomenovať, či dokonca si ho priznať. Dá sa báť detí? Dá sa ich obviniť zo zlých činov? Sú čudní, podozrivo si podobní, premúdrelí a zjavne iní. Aj tak sú to deti, v ich správaní je aj neistota a detská úprimnosť. Deti nie sú chladní zabijaci utrhnutí z reťaze, ako to pri niektorých hororoch býva. Sú to deti, len sú to deti trocha iné, vlastne dosť zásadne. Skutočne dokonalá je ich tajomnosť, hlavný prostriedok strašenia, ktorá by asi nefungovala bez tak dobrého naštylizovania aj zahrania.

Village of the Damned má výhodu aj v pomerne krátkej stopáži. Autori podávajú dielo jednoducho, bez naťahovania či komplikovania. Dostanú k nám všetko, čo chcú, myšlienku aj atmosféru plnú strachu. Nezaťažujú diváka ničím, čo by mohlo jasnosť a údernosť pokaziť a film nechajú pôsobiť vo svojej najčistejšej podobe. On totiž skutočne nemá čo skrývať ani za čo sa hanbiť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy