hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Potomok

Túžite po nadanom dieťati?

Krásna jednoduchosť bez vymýšľania zložitých duchárin, a využijúc jeden z najtradičnejších konceptov možno má svoje čaro. Všetci sme počuli o minulých životoch a mnoho ľudí na ne skutočne aj verí. Mierne bizarne pôsobí len scéna, kde o nej doktori hovoria rodičom s veľkou tajomnosťou, ako o čomsi záhadnom a pre nás neznámom. Práve to, že ide o príliš známy koncept môže byť prekážka, aby divák ľahko prijal reinkarnáciu ako dôvod celkom neštandardného a vražedného správania malého dieťaťa. Oproti rôznym duchárskym a podobne mysterióznym zápletkám tu ale určite je výhoda v priamočiarosti.

19. 2. 2019

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

recenzie.

Village of the Damned

Andrej Gomora | 23. 10. 2015
0
9/10          
žáner:
bizarre, retro, sci-fi

Aj vy chcete mimoriadne nadané dieťa?


Nie je také zriedkavé, keď paródia svojou slávou zatieni originál, z ktorého si robila žarty. Napríklad literárne dielo pokladané za vôbec prvý román, Don Quijote, vznikol ako karikatúra na súdobé rytierske príbehy. V hororovom žánri existuje niekoľko klasických scén, obrazov či prvkov, ktoré sa objavujú stále a všade, keď si niekto chce z hororov uťahovať. Ako chodba s dvojičkami či vražda v sprche. Podobne je to aj s deťmi so svietiacimi očami, tie majú pôvod vo v porovnaní s Psychom či Osvietením menej známom britskom horore s názvom Village of the Damned.
 

„Prebudia sa v poriadku, až po pár týždňoch vysvitne, že všetky ženy schopné mať deti počas svojho bezvedomia otehotneli."

Čudné udalosti sa v ňom síce začnú príchodom detí, ale trochu inak, ako by sme čakali. Tie si totiž na svoj príchod zvolia tú najprirodzenejšiu cestu, možno s výnimkou nepoškvrnenosti. V malej dedine menom Midwich jedného dňa na pár hodín upadnú všetci obyvatelia do bezvedomia. Prebudia sa v poriadku, až po pár týždňoch vysvitne, že všetky ženy schopné mať deti počas svojho bezvedomia otehotneli. Plody sa navyše vyvíjajú nezvyčajne rýchlo, rovnako ako deti po svojom narodení spolu v tú istú noc. Nikto nečaká, že by mohli byť úplne normálne. Ďalej ale konkrétnosť predstáv obyvateľov nesiaha. Len ich strach z neznámeho.

Elegantne jednoducho poňatý námet s prvkami scifi sa snaží položiť viacero otázok, nie dať na ne odpovede. Nedozvieme sa, čo sa stalo, prečo sa to stalo, ani čo bolo správne a čo nie. Objavia sa bytosti, ktoré sú skrátka iné. Nedajú sa ovládať, majú sily, ktoré vyvolávajú strach. Na druhej strane sú to deti. A ich úmysly nie sú zlé. Snažia sa s ľuďmi vychádzať, dokonca im vychádzať v ústrety, ak sa dá. Zároveň držia pokope, chránia sa, neodpúšťajú. Pre vlastné prežitie spravia čokoľvek a ak ich niečo skutočne spája s obyčajnými deťmi, je to nie úplné vnímanie tradičných zásad morálky.

„Film sa vôbec nesnaží vyžmýkať ich potenciál ani vymýšľať spektakulárne scény."

Ťažko povedať, či nejaký horor dokázal tak dobre zosobniť strach z neznámeho. Deti sú totiž neznáme po všetkých stránkach, všetkým, vrátane seba samých. Hľadajú sa, vyvíjajú a do určitej miery sú samé stratené. Svoje okolie ohrozujú detskosťou, nie zlom, minimálne nie úmyselným. Divák ich vníma predovšetkým ako nekontrolovanú silu. Nie sú zlé, ale predstavujú cudzorodý prvok, ktorý do dediny nie celkom zapadá. Ako deti konajú skratovito, nerozumne, zároveň ich ale nejde zastaviť. Ich prejavov pritom vidíme len pár. Film sa vôbec nesnaží vyžmýkať ich potenciál ani vymýšľať spektakulárne scény. Vidíme ich oči a to, čo s nimi dokážu. Na navodenie tiesnivej atmosféry potom dokonale stačí ich prítomnosť.

„Presvedčivá je dedina, obyvatelia plní strachu, zároveň neschopní svoj strach pomenovať, či dokonca si ho priznať."

Pri atmosferickom horore je samozrejme dôležité zobrazenie, to funguje v tomto prípade skutočne vynikajúco. Presvedčivá je dedina, obyvatelia plní strachu, zároveň neschopní svoj strach pomenovať, či dokonca si ho priznať. Dá sa báť detí? Dá sa ich obviniť zo zlých činov? Sú čudní, podozrivo si podobní, premúdrelí a zjavne iní. Aj tak sú to deti, v ich správaní je aj neistota a detská úprimnosť. Deti nie sú chladní zabijaci utrhnutí z reťaze, ako to pri niektorých hororoch býva. Sú to deti, len sú to deti trocha iné, vlastne dosť zásadne. Skutočne dokonalá je ich tajomnosť, hlavný prostriedok strašenia, ktorá by asi nefungovala bez tak dobrého naštylizovania aj zahrania.

Village of the Damned má výhodu aj v pomerne krátkej stopáži. Autori podávajú dielo jednoducho, bez naťahovania či komplikovania. Dostanú k nám všetko, čo chcú, myšlienku aj atmosféru plnú strachu. Nezaťažujú diváka ničím, čo by mohlo jasnosť a údernosť pokaziť a film nechajú pôsobiť vo svojej najčistejšej podobe. On totiž skutočne nemá čo skrývať ani za čo sa hanbiť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy