hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Tarantula

Úspešný pokus spoznáte podľa jasného výsledku
Sú nápady, ktoré znejú ako vtip, no kým ich nevyskúšate, istý si byť skrátka nemôžete. Ak aj dnes niekto nakrúti horor o zmutovanom obrovskom zvierati, pri najlepšom marketingu sa prepracuje možno do distribúcie v novinových stánkoch. Lenže predstavte si, že nikto by nič podobné nikdy neskúsil. Známy hollywoodsky producent by sa v neistote, či je ten kto za ním prišiel s podobným nápadom blázon alebo génius, rozhodol neriskovať, že mu ho vyfúknu. V 3D by uviedol stomiliónový projekt o obrovskej mačke, ktorá terorizuje nevinné mestečko. To už sa nestane sa. Túto cestu už našťastie preskúmali filmy ako Tarantula, a podali jasné svedectvo, čo na nej možno nájsť.
6. 10. 2014

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

Village of the Damned

Andrej Gomora | 23. 10. 2015
0
9/10          
žáner:
bizarre, retro, sci-fi

Aj vy chcete mimoriadne nadané dieťa?


Nie je také zriedkavé, keď paródia svojou slávou zatieni originál, z ktorého si robila žarty. Napríklad literárne dielo pokladané za vôbec prvý román, Don Quijote, vznikol ako karikatúra na súdobé rytierske príbehy. V hororovom žánri existuje niekoľko klasických scén, obrazov či prvkov, ktoré sa objavujú stále a všade, keď si niekto chce z hororov uťahovať. Ako chodba s dvojičkami či vražda v sprche. Podobne je to aj s deťmi so svietiacimi očami, tie majú pôvod vo v porovnaní s Psychom či Osvietením menej známom britskom horore s názvom Village of the Damned.
 

„Prebudia sa v poriadku, až po pár týždňoch vysvitne, že všetky ženy schopné mať deti počas svojho bezvedomia otehotneli."

Čudné udalosti sa v ňom síce začnú príchodom detí, ale trochu inak, ako by sme čakali. Tie si totiž na svoj príchod zvolia tú najprirodzenejšiu cestu, možno s výnimkou nepoškvrnenosti. V malej dedine menom Midwich jedného dňa na pár hodín upadnú všetci obyvatelia do bezvedomia. Prebudia sa v poriadku, až po pár týždňoch vysvitne, že všetky ženy schopné mať deti počas svojho bezvedomia otehotneli. Plody sa navyše vyvíjajú nezvyčajne rýchlo, rovnako ako deti po svojom narodení spolu v tú istú noc. Nikto nečaká, že by mohli byť úplne normálne. Ďalej ale konkrétnosť predstáv obyvateľov nesiaha. Len ich strach z neznámeho.

Elegantne jednoducho poňatý námet s prvkami scifi sa snaží položiť viacero otázok, nie dať na ne odpovede. Nedozvieme sa, čo sa stalo, prečo sa to stalo, ani čo bolo správne a čo nie. Objavia sa bytosti, ktoré sú skrátka iné. Nedajú sa ovládať, majú sily, ktoré vyvolávajú strach. Na druhej strane sú to deti. A ich úmysly nie sú zlé. Snažia sa s ľuďmi vychádzať, dokonca im vychádzať v ústrety, ak sa dá. Zároveň držia pokope, chránia sa, neodpúšťajú. Pre vlastné prežitie spravia čokoľvek a ak ich niečo skutočne spája s obyčajnými deťmi, je to nie úplné vnímanie tradičných zásad morálky.

„Film sa vôbec nesnaží vyžmýkať ich potenciál ani vymýšľať spektakulárne scény."

Ťažko povedať, či nejaký horor dokázal tak dobre zosobniť strach z neznámeho. Deti sú totiž neznáme po všetkých stránkach, všetkým, vrátane seba samých. Hľadajú sa, vyvíjajú a do určitej miery sú samé stratené. Svoje okolie ohrozujú detskosťou, nie zlom, minimálne nie úmyselným. Divák ich vníma predovšetkým ako nekontrolovanú silu. Nie sú zlé, ale predstavujú cudzorodý prvok, ktorý do dediny nie celkom zapadá. Ako deti konajú skratovito, nerozumne, zároveň ich ale nejde zastaviť. Ich prejavov pritom vidíme len pár. Film sa vôbec nesnaží vyžmýkať ich potenciál ani vymýšľať spektakulárne scény. Vidíme ich oči a to, čo s nimi dokážu. Na navodenie tiesnivej atmosféry potom dokonale stačí ich prítomnosť.

„Presvedčivá je dedina, obyvatelia plní strachu, zároveň neschopní svoj strach pomenovať, či dokonca si ho priznať."

Pri atmosferickom horore je samozrejme dôležité zobrazenie, to funguje v tomto prípade skutočne vynikajúco. Presvedčivá je dedina, obyvatelia plní strachu, zároveň neschopní svoj strach pomenovať, či dokonca si ho priznať. Dá sa báť detí? Dá sa ich obviniť zo zlých činov? Sú čudní, podozrivo si podobní, premúdrelí a zjavne iní. Aj tak sú to deti, v ich správaní je aj neistota a detská úprimnosť. Deti nie sú chladní zabijaci utrhnutí z reťaze, ako to pri niektorých hororoch býva. Sú to deti, len sú to deti trocha iné, vlastne dosť zásadne. Skutočne dokonalá je ich tajomnosť, hlavný prostriedok strašenia, ktorá by asi nefungovala bez tak dobrého naštylizovania aj zahrania.

Village of the Damned má výhodu aj v pomerne krátkej stopáži. Autori podávajú dielo jednoducho, bez naťahovania či komplikovania. Dostanú k nám všetko, čo chcú, myšlienku aj atmosféru plnú strachu. Nezaťažujú diváka ničím, čo by mohlo jasnosť a údernosť pokaziť a film nechajú pôsobiť vo svojej najčistejšej podobe. On totiž skutočne nemá čo skrývať ani za čo sa hanbiť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy