hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

We Summon The Darkness

Kto vzýva satana, komu sa dovolá?

Využiť metalistickú scénu konca osemdesiatych rokov s jej pozérskym satanizmom a jej interakciu s veriacimi sa nejaví ako zlý nápad. Znie logicky, že pre komerčných duchovných bola v určitom zmysle skutočným požehnaním a mohla im pomôcť viac ako akýkoľvek iný druh propagácie. Žeby ju teda aktívne podporovali? Prečo nie. Nemôžeme povedať, že by sme cítili atmosféru doby, či strachu z vyčíňajúcich rituálnych vrahov. Predsa sme v horore, nečakajme zázraky. Škoda, že aj postavy sú celkom ploché, skôr nesympatické a nesprávajú sa príliš logicky. Máme to brať, že proste blbnú, užívajú si život či mladosť, majú jednoducho svoj životný štýl. Čakajme teda, čo zaujímavé nám tvorcovia budú chcieť ukázať.

3. 6. 2020

The Burning

Horúce osemdesiate roky
Intenzitu vraždenia tínedžerov v osemdesiatych rokoch ťažko pokladať za náhodnú. Jej vysvetlení sa ponúka veľa, hneď ako prvá by mohla byť hlboká nenávisť voči nadchádzajúcej generácii, keď Američania po niečom na spôsob Battle Royale túžili už dávno pred Japoncami. Rovnako by tu ale mohlo ísť o objavenie širšej využiteľnosti mladých tiel, nie len na ich krájanie. Azda najslávnejšou sa v tomto smere stala siahodlhá séria Piatka trinásteho, narážajúca vďaka filmu Jason X až na absolútne dno. Načasovanie do letnej sezóny párenia v najvhodnejšom revíri tábora pre pubertiakov veľmi pomohlo zvýrazniť erotický element. Ten istý recept využil aj o niečo menej známy, no minimálne rovnako kvalitný horor The Burning.
22. 4. 2014

At the Devil's Door

Postava dušu predala. Film ju nikdy nemal
Kde by boli horory, keby ľudia definitívne prestali veriť na všetko nadprirodzené. Samozrejme, že duchovia neexistujú vám povie asi každý. Ale keď už príde na vec, napríklad prespanie v strašidelnom dome. Ľudia sa začnú zdráhať. Práve tým pár, ktorých presvedčenie je neochvejné a nerobí im problém to ani dokázať sa teraz horory rozhodli vyhlásiť vojnu. Po Michaelovi Kingovi tu máme druhú odvážlivkyňu, v diele s názvom At the Devil's Door.
9. 6. 2015

Mil gritos tiene la noche/ Pieces

Neberte deťom hračky
Elektrin komplex by mal byť ženskou verziou známejšieho Oidipovho komplexu. Jeho súčasťou by mala byť túžba po telesnej láske k otcovi a nenávisť voči matke. Podobne ako Oidipus zabil svojho otca nevediac, že je to jeho otec, a oženil sa s matkou nepoznajúc ich vzájomné príbuzenstvo, ani v prípade Elektrinho komplexu nemá samotná diagnóza veľa spoločného s jej príbehom ako ho poznáme. Elektra totiž chcela len pomstiť smrť svojho otca Agamemnona, preto spolu s bratom Orestom zabili matku Klytaimnéstru. Dôvodov zabiť matku môže samozrejme byť viac, napríklad keď vám nechce dovoliť skladať si puzzle s nahou dámou. To poznačilo hlavnú postavu hororu Pieces.
22. 2. 2016

recenzie.

Village of the Damned

Andrej Gomora | 23. 10. 2015
0
9/10          
žáner:
bizarre, retro, sci-fi

Aj vy chcete mimoriadne nadané dieťa?


Nie je také zriedkavé, keď paródia svojou slávou zatieni originál, z ktorého si robila žarty. Napríklad literárne dielo pokladané za vôbec prvý román, Don Quijote, vznikol ako karikatúra na súdobé rytierske príbehy. V hororovom žánri existuje niekoľko klasických scén, obrazov či prvkov, ktoré sa objavujú stále a všade, keď si niekto chce z hororov uťahovať. Ako chodba s dvojičkami či vražda v sprche. Podobne je to aj s deťmi so svietiacimi očami, tie majú pôvod vo v porovnaní s Psychom či Osvietením menej známom britskom horore s názvom Village of the Damned.
 

„Prebudia sa v poriadku, až po pár týždňoch vysvitne, že všetky ženy schopné mať deti počas svojho bezvedomia otehotneli."

Čudné udalosti sa v ňom síce začnú príchodom detí, ale trochu inak, ako by sme čakali. Tie si totiž na svoj príchod zvolia tú najprirodzenejšiu cestu, možno s výnimkou nepoškvrnenosti. V malej dedine menom Midwich jedného dňa na pár hodín upadnú všetci obyvatelia do bezvedomia. Prebudia sa v poriadku, až po pár týždňoch vysvitne, že všetky ženy schopné mať deti počas svojho bezvedomia otehotneli. Plody sa navyše vyvíjajú nezvyčajne rýchlo, rovnako ako deti po svojom narodení spolu v tú istú noc. Nikto nečaká, že by mohli byť úplne normálne. Ďalej ale konkrétnosť predstáv obyvateľov nesiaha. Len ich strach z neznámeho.

Elegantne jednoducho poňatý námet s prvkami scifi sa snaží položiť viacero otázok, nie dať na ne odpovede. Nedozvieme sa, čo sa stalo, prečo sa to stalo, ani čo bolo správne a čo nie. Objavia sa bytosti, ktoré sú skrátka iné. Nedajú sa ovládať, majú sily, ktoré vyvolávajú strach. Na druhej strane sú to deti. A ich úmysly nie sú zlé. Snažia sa s ľuďmi vychádzať, dokonca im vychádzať v ústrety, ak sa dá. Zároveň držia pokope, chránia sa, neodpúšťajú. Pre vlastné prežitie spravia čokoľvek a ak ich niečo skutočne spája s obyčajnými deťmi, je to nie úplné vnímanie tradičných zásad morálky.

„Film sa vôbec nesnaží vyžmýkať ich potenciál ani vymýšľať spektakulárne scény."

Ťažko povedať, či nejaký horor dokázal tak dobre zosobniť strach z neznámeho. Deti sú totiž neznáme po všetkých stránkach, všetkým, vrátane seba samých. Hľadajú sa, vyvíjajú a do určitej miery sú samé stratené. Svoje okolie ohrozujú detskosťou, nie zlom, minimálne nie úmyselným. Divák ich vníma predovšetkým ako nekontrolovanú silu. Nie sú zlé, ale predstavujú cudzorodý prvok, ktorý do dediny nie celkom zapadá. Ako deti konajú skratovito, nerozumne, zároveň ich ale nejde zastaviť. Ich prejavov pritom vidíme len pár. Film sa vôbec nesnaží vyžmýkať ich potenciál ani vymýšľať spektakulárne scény. Vidíme ich oči a to, čo s nimi dokážu. Na navodenie tiesnivej atmosféry potom dokonale stačí ich prítomnosť.

„Presvedčivá je dedina, obyvatelia plní strachu, zároveň neschopní svoj strach pomenovať, či dokonca si ho priznať."

Pri atmosferickom horore je samozrejme dôležité zobrazenie, to funguje v tomto prípade skutočne vynikajúco. Presvedčivá je dedina, obyvatelia plní strachu, zároveň neschopní svoj strach pomenovať, či dokonca si ho priznať. Dá sa báť detí? Dá sa ich obviniť zo zlých činov? Sú čudní, podozrivo si podobní, premúdrelí a zjavne iní. Aj tak sú to deti, v ich správaní je aj neistota a detská úprimnosť. Deti nie sú chladní zabijaci utrhnutí z reťaze, ako to pri niektorých hororoch býva. Sú to deti, len sú to deti trocha iné, vlastne dosť zásadne. Skutočne dokonalá je ich tajomnosť, hlavný prostriedok strašenia, ktorá by asi nefungovala bez tak dobrého naštylizovania aj zahrania.

Village of the Damned má výhodu aj v pomerne krátkej stopáži. Autori podávajú dielo jednoducho, bez naťahovania či komplikovania. Dostanú k nám všetko, čo chcú, myšlienku aj atmosféru plnú strachu. Nezaťažujú diváka ničím, čo by mohlo jasnosť a údernosť pokaziť a film nechajú pôsobiť vo svojej najčistejšej podobe. On totiž skutočne nemá čo skrývať ani za čo sa hanbiť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy