hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Mr. Jones

Do divočiny si nezabudnite pribaliť antidepresíva
Zmena prostredia niekedy pomáha. Niekedy ani nie. Aj keď vypadnúť z každodennej rutiny a života v meste môže byť fajn, nečakajme, že sa tak vyriešia všetky problémy. Napríklad keď má niekto vzťah s priateľkou už aj tak naštrbený, nemusí byť najlepší nápad odísť s ňou do divočiny na samotu. Kde budú len oni dvaja a široko ďaleko nič a nikto. Teda, až na Mr. Jonesa.
Ešte tak vedieť, čo je to zač. Celý svet pozná jeho diela, čudné postavičky, ktoré rozposlal náhodným ľuďom. Nikto nevie, ako si adresátov vybral. Všetkým sa začali diať čudné veci, vyhodili ich z práce, opustili manželky alebo oni opustili svoje rodiny. Z postavičiek sa stali známe umelecké diela s obrovskou hodnotou. Existujú rôzne teórie, kto vlastne Mr. Jones je. Nikto nevedel, či ide o jednotlivca alebo skupinu umelcov, ani aký je význam jeho diel. Kým niektorí im pripisujú čisto estetickú hodnotu, pre iných ide o strážcov tohto sveta, ktorí bránia príchodu temných síl. Penny a Scott sú prví, kto Mr. Jones videli na vlastné oči. Navštívili aj jeho ateliér, či skôr pivnicu s množstvom čúd. Radi by o ňom nakrútili dokument. Hoci, rozprávať ani inak s ním komunikovať zjavne nebude veľmi možné.
23. 12. 2014

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

Panna a netvor

Lyrizovaná hrôza

Kto sa so zásadami socialistickej esteticky nestotožnil, snažil sa cez cenzúru čo to prepašovať. Napríklad nevhodné myšlienky. Juraj Herz mal aj tie, navyše mal ale vždy nutkanie vyžívať sa v morbídnostiach a drastických scénach. Jediný film, ktorý podľa vlastných slov nakrútil takmer úplne podľa svojich predstáv, bol Spaľovač mŕtvol. Ten vznikol v začiatkoch jeho kariéry, v roku 1969, a po premiére skončil v trezore. Herz si odvtedy pravidelne vysluhoval zákazy nakrúcať a svoju milovanú hororovosť musel vsúvať do filmov menej nápadne. Vhodnou príležitosťou bolo napríklad nakrúcanie rozprávok, ktoré sa dali v tomto zmysle zaujímavo rozohrať. V roku 1978 sa temne pohral s filmom Panna a netvor.

9. 11. 2016

The Taking of Deborah Logan

Kto ovládne telo, keď ho opustí myseľ?
Využiť starobu a Alzheimera ako námet hororu asi nenapadlo ešte nikomu. Strašidelné nepochybne sú, ale predsa, určité veci do oblasti zábavy nepatria. Preto im treba dať niečo navyše. Staré tajomstvo, ktoré vďaka slabnúcemu mozgu vylezie von. A prečo len tajomstvo, rovno druhá identita s nadprirodzenými schopnosťami. Postupne si vezme starnúcu dámu v The Taking of Deborah Logan.
18. 9. 2015

recenzie.

Village of the Damned

Andrej Gomora | 23. 10. 2015
0
9/10          
žáner:
bizarre, retro, sci-fi

Aj vy chcete mimoriadne nadané dieťa?


Nie je také zriedkavé, keď paródia svojou slávou zatieni originál, z ktorého si robila žarty. Napríklad literárne dielo pokladané za vôbec prvý román, Don Quijote, vznikol ako karikatúra na súdobé rytierske príbehy. V hororovom žánri existuje niekoľko klasických scén, obrazov či prvkov, ktoré sa objavujú stále a všade, keď si niekto chce z hororov uťahovať. Ako chodba s dvojičkami či vražda v sprche. Podobne je to aj s deťmi so svietiacimi očami, tie majú pôvod vo v porovnaní s Psychom či Osvietením menej známom britskom horore s názvom Village of the Damned.
 

„Prebudia sa v poriadku, až po pár týždňoch vysvitne, že všetky ženy schopné mať deti počas svojho bezvedomia otehotneli."

Čudné udalosti sa v ňom síce začnú príchodom detí, ale trochu inak, ako by sme čakali. Tie si totiž na svoj príchod zvolia tú najprirodzenejšiu cestu, možno s výnimkou nepoškvrnenosti. V malej dedine menom Midwich jedného dňa na pár hodín upadnú všetci obyvatelia do bezvedomia. Prebudia sa v poriadku, až po pár týždňoch vysvitne, že všetky ženy schopné mať deti počas svojho bezvedomia otehotneli. Plody sa navyše vyvíjajú nezvyčajne rýchlo, rovnako ako deti po svojom narodení spolu v tú istú noc. Nikto nečaká, že by mohli byť úplne normálne. Ďalej ale konkrétnosť predstáv obyvateľov nesiaha. Len ich strach z neznámeho.

Elegantne jednoducho poňatý námet s prvkami scifi sa snaží položiť viacero otázok, nie dať na ne odpovede. Nedozvieme sa, čo sa stalo, prečo sa to stalo, ani čo bolo správne a čo nie. Objavia sa bytosti, ktoré sú skrátka iné. Nedajú sa ovládať, majú sily, ktoré vyvolávajú strach. Na druhej strane sú to deti. A ich úmysly nie sú zlé. Snažia sa s ľuďmi vychádzať, dokonca im vychádzať v ústrety, ak sa dá. Zároveň držia pokope, chránia sa, neodpúšťajú. Pre vlastné prežitie spravia čokoľvek a ak ich niečo skutočne spája s obyčajnými deťmi, je to nie úplné vnímanie tradičných zásad morálky.

„Film sa vôbec nesnaží vyžmýkať ich potenciál ani vymýšľať spektakulárne scény."

Ťažko povedať, či nejaký horor dokázal tak dobre zosobniť strach z neznámeho. Deti sú totiž neznáme po všetkých stránkach, všetkým, vrátane seba samých. Hľadajú sa, vyvíjajú a do určitej miery sú samé stratené. Svoje okolie ohrozujú detskosťou, nie zlom, minimálne nie úmyselným. Divák ich vníma predovšetkým ako nekontrolovanú silu. Nie sú zlé, ale predstavujú cudzorodý prvok, ktorý do dediny nie celkom zapadá. Ako deti konajú skratovito, nerozumne, zároveň ich ale nejde zastaviť. Ich prejavov pritom vidíme len pár. Film sa vôbec nesnaží vyžmýkať ich potenciál ani vymýšľať spektakulárne scény. Vidíme ich oči a to, čo s nimi dokážu. Na navodenie tiesnivej atmosféry potom dokonale stačí ich prítomnosť.

„Presvedčivá je dedina, obyvatelia plní strachu, zároveň neschopní svoj strach pomenovať, či dokonca si ho priznať."

Pri atmosferickom horore je samozrejme dôležité zobrazenie, to funguje v tomto prípade skutočne vynikajúco. Presvedčivá je dedina, obyvatelia plní strachu, zároveň neschopní svoj strach pomenovať, či dokonca si ho priznať. Dá sa báť detí? Dá sa ich obviniť zo zlých činov? Sú čudní, podozrivo si podobní, premúdrelí a zjavne iní. Aj tak sú to deti, v ich správaní je aj neistota a detská úprimnosť. Deti nie sú chladní zabijaci utrhnutí z reťaze, ako to pri niektorých hororoch býva. Sú to deti, len sú to deti trocha iné, vlastne dosť zásadne. Skutočne dokonalá je ich tajomnosť, hlavný prostriedok strašenia, ktorá by asi nefungovala bez tak dobrého naštylizovania aj zahrania.

Village of the Damned má výhodu aj v pomerne krátkej stopáži. Autori podávajú dielo jednoducho, bez naťahovania či komplikovania. Dostanú k nám všetko, čo chcú, myšlienku aj atmosféru plnú strachu. Nezaťažujú diváka ničím, čo by mohlo jasnosť a údernosť pokaziť a film nechajú pôsobiť vo svojej najčistejšej podobe. On totiž skutočne nemá čo skrývať ani za čo sa hanbiť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy