hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

Ratu Ilmu Hitam

Duchárske gorno

Dejových zvratov bude viac, tých na spôsob, že veci sú vlastne celkom inak než ste si mali dovtedy myslieť. Napred prichádzajú odrastenci detského domova pozrieť svojho umierajúceho vychovávateľa. Bol im ako otec, bez neho by ich životy vyzerali celkom inak. V rámci možností mal byť život v domove idylka, postarali sa o nich, mali ich radi, chránili ich. Čo zlé sa stalo, boli len nehody, prípadne podivné jednorazové skraty. Vlastne nie. Niekto tu bol zlý, dialo sa niečo nekalé, napred trochu, potom dosť zásadne, skoncentrovalo sa tu obrovské zlo. Záver je ten, že deťom bude vlastne lepšie mŕtvym ako na tomto svete. A nie je to vinou kráľovnej čiernej mágie, Ratu Ilmu Hitam.

5. 8. 2020

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

Isolation

Votrelec medzi kravami

Z kráv ide strach. To vám potvrdí zrejme každý nefarmár, ktorý sa niekedy ocitol v ich blízkosti. To však samo osebe nestačí na to, aby z filmu s kravami vznikol horor. Kravy totiž nie sú žraloky, nemajú povesť predátora. Aby sme sa ich mohli vo filme skutočne báť, musíme ich najprv zmutovať. Nakoniec, trochu toho mutagénnu neuškodilo kedysi ani legendárnym piraniam, a to už sú skutočne dravé živočíchy.

30. 12. 2010

Awoken

Ďalšia nástraha zlého spánku

Na neschopnosť zaspať sa skutočne dá zomrieť, a keď tento stav nastane, býva toto vyústenie nevyhnutné. V skutočnosti ale smrť prichádza v priemere po zhruba roku a pol, počas tohto obdobia si človek prechádza rôznymi stavmi. Zmení sa mu osobnosť, má halucinácie, býva paranoidný, zvykne sa nachádzať v rovnakom stave ako bežný človek krátko pred zaspatím, akurát v jeho prípade ten stav nepredchádza spánku. Lieky nepomáhajú, dokonca sa zdá, že stav zhoršujú. Znie to veru hrozne, o tomto stave ale film nie je. V jeho prípade trvá priebeh choroby len 30 dní a hrôzy, ktoré prináša, sú celkom iné. Tiež ale ide o to, že človek je Awoken.

23. 7. 2020

recenzie.

After Midnight

Andrej Gomora | 17. 3. 2020
0
8/10          
žáner:
bizarre, independent, psycho

Poeticky, minimalisticky, s príšerou


Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

„Zamilovaná dvojica ako aj trampoty s láskou súvisiace sú zobrazené jednoducho a zároveň krásne.“

Základ je veľmi podobný čo do využitých prostriedkov, a určite nie je náhoda, ak ich autor vie využiť rovnako dobre v inom prostredí. Zamilovaná dvojica ako aj trampoty s láskou súvisiace sú zobrazené jednoducho a zároveň krásne. Vďaka opäť výborným dialógom a vynikajúcou prácou s jednoduchými prejavmi emócií sa plne ponárame do zamilovanosti dvojice a nežnosti ich lásky, a tiež do múk, ktoré hrdina začne prežívať. Opäť minimum hercov a komorná atmosféra, kde na nás každý pôsobí dokonale autenticky, dokonale presvedčivo. Užijeme si spoločnosť postáv, zaujmú nás ako ľudia. Film nás podrobnosťami o nich nepresycuje, ukazuje nám scény z ich života a naťahuje našu zvedavosť. Ako keď spoznávame skutočného človeka, niečo vieme, iné si musíme domyslieť, kým sa k tomu nejako nedostaneme.

Hororový prvok sa objaví na hrane skutočnosti a vnútorného sveta hlavnej postavy. Problém to ale nie je, keďže nám sa do jeho hlavy dobre nahliada a darí sa nám jeho vnútorný svet prijať a prežívať. Či už ide o príšeru skutočnú alebo nie, strach z nej je skutočný, otázne je to práve skôr s tým strachom. Opustený muž nepôsobí, že by prežíval hrôzu, aj keď jeho pohľad na udalosti ich ako hrozivé vníma. Zdanlivo ho navštevuje a ohrozuje príšera, akési monštrum, s ktorým na jednej strane bojuje, vníma nebezpečie z neho a snaží sa ho zbaviť. My zároveň cítime komplexnosť jeho rozpoloženia, v ktorom prevláda pocit rezignácie na život. Strata akejkoľvek radosti z vlastnej existencie a pochybnosti o zmysle ďalej žiť. Nevzdáva sa a nijako nám nedáva najavo, že by nad niečím podobným uvažoval. Akurát z neho cítime, ako je mu už všetko jedno.

„Cítime pocit osamotenosti, osamelého boja s niečím absurdným, v čo nikto nechce ani len veriť.“

Celé napredovanie je ľudsky civilné, bez dôrazu na zvraty. Situáciu vnímame v jej celistvosti, dramatické scény preto prichádzajú akosi plynule, neprekvapia nás. Čo neznamená, že nedokážu skutočne naľakať a vyvolať úprimný strach. Ich minimalistické spracovanie stále smeruje na hlavnú postavu a jej pohľad na hrozivé úkazy. Aj v skutočne desivých chvíľach necítime ani tak ohrozenie života. Cítime pocit osamotenosti, osamelého boja s niečím absurdným, v čo nikto nechce ani len veriť. Hrdina je izolovaný a opustený, musí sa proti niečomu brániť, niečomu s čím mu nikto nepomôže a on sám si nie je istý, nakoľko sa mu do tohto boja chce a nakoľko má zmysel. Nejde o celkom tradičný pocit pre horor, tu ale rozhodne funguje, a prináša nemalý nádych poetickosti.

„Symbolickosť je to pritom dokonale nevtieravá, necháva divákovi slobodu interpretácie a nijako ho neoberá o hrozivé zážitky predtým či počas vyvrcholenia diela.“

Ak mal byť odkaz filmu čisto symbolický, finále ho korunuje skutočne vynikajúco. Symbolickosť je to pritom dokonale nevtieravá, necháva divákovi slobodu interpretácie a nijako ho neoberá o hrozivé zážitky predtým či počas vyvrcholenia diela. Možno len podoba samotnej príšery sa mierne približuje k parodickosti, ona ale nemala byť hlúpa. Malo ísť o niečo neurčité a absurdné, niečo celkom neznáme, čo sa tu jednoducho zjavilo. Zobrazenie je preto v konečnom dôsledku dokonale účelné a nádherne zapadá do svojskej no vynikajúcej poetiky.

After Midnight je film, pri ktorom nesmiete čakať konvenčný horor. Prístupný je skôr artovým divákom so záľubou v minimalizme. Tí v ňom môžu nájsť hrôzu a skutočne temnú atmosféru vnútorného trápenia a pocitu, že človek zostal na celom svete sám. V rámci použitého rozpočtu a cieľov je opäť ťažké nájsť čokoľvek, čo by sme dielu mohli vytknúť- vrátane hercov a vyhotovenia s opäť vynikajúcou hudbou. Kiežby Jeremy Gardner ponúkal svoje lahôdky aj častejšie ako raz za osem rokov. Takto sú nám aspoň vzácnejšie.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy