hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

Possessor

Andrej Gomora | 14. 10. 2020
0
7/10          
žáner:
independent, psycho, sci-fi

Trápenia lupiča tiel


Zaujímavá je už samotná technológia, my ale príliš nepôjdeme do detailov. Dôležití budú tentokrát ľudia, tí, ktorí s ňou pracujú. Film nám ich prezentuje ako to dôležitejšie, ako keby oni s ich schopnosťou správne s technickými možnosťami pracovať a narábať boli kľúčoví, nie to, čo pomocou výdobytku vedy dokážu. Svojím spôsobom ide o humanitný odkaz, pre všetkých, ktorí si myslia, že v pretechnologizovanej dobe sa človek stráca. Nie, stále je dôležitý, niektoré veci stále stoja len na ňom a bez neho nemajú šancu fungovať. On je nielen stredobodom zabijackej metódy, ale aj samotného film, Possessor.

„Mierne sadistické sklony pôsobia pre horor zaujímavo, rovnako ako ich kontrast s na pohľad krehkou bytosťou.“

Hlavná postava bude možno miestami zložitá až trochu príliš, takí ale ľudia bývajú. Jej vykreslenie nejde len za bežnú hranicu hororovej plochosti, putuje až niekde k artovej rozpoltenosti a neuchopiteľnosti. Pochopíme, čo Tasya robí, prijmeme, že to nemusí byť nič zrovna jednoduché, vieme sa stotožniť s obdivom, ktorý voči nej jej kolegovia prejavujú. Tiež hneď vidíme, že s ňou niečo nie je celkom v poriadku, má vlastné problémy a nutkania, z nich niektoré pomerne vážne a výrazné. Mierne sadistické sklony pôsobia pre horor zaujímavo, rovnako ako ich kontrast s na pohľad krehkou bytosťou. Z hľadiska akčnosti ale intro určite sľúbi viac, než nakoniec film splní.

„Aj keď koncept nie je ťažké prijať a svojím zaumieneným spôsobom funguje, je ťažko nemať pocit, že sa k divákovi správa mierne sadisticky.“

Úvod pritom funguje vynikajúco, je drsný, napínavý, ťaživý a diváka príjemne zmätie. Po ňom sa ale presúvame až príliš smerom k psychológií, do hláv, zaoberáme sa len postavami a hororové scény musia počkať. Film je pritom stále dostatočne temný a vie diváka znepokojiť vo veľmi príjemnej miere. V pomalosti a absencii akčných scén sa ale začne vyžívať, a nastolené tempo nepochybne niektorých divákov začne otravovať. Aj keď koncept nie je ťažké prijať a svojím zaumieneným spôsobom funguje, je ťažko nemať pocit, že sa k divákovi správa mierne sadisticky, a úmyselne k nemu nechce byť ústretovejší a ponúknuť mu o niečo viac jednoduchej zábavy. Z hľadiska priebehu sa totiž veci začnú komplikovať okamžite, hoci z pohľadu zápletky by tu priestor pre trochu akcie viditeľne bol.

Vzhľadom na svoje intelektuálne poňatie sa film vyhýba aj jednoduchým rámcovaniam dobra a zla, dobrých a zlých postáv, ktoré v hororoch bývajú veľmi jasne vymedzené. Hlavnou postavou je zabijačka, my ale nielen trávime veľa času v jej hlave, tiež sa o ňu viackrát bojíme a miestami jej vlastne držíme palce. Zdrojom napätia sú pre nás jej neúspechy a prežívame komplikácie v jej snahe smerujúcej k vražde človeka. Možno samotná obeť, či aj postavy v jej okolí mierne vytŕčajú svojou zjednodušenosťou. Film si tak pomáha vo vyvolávaní žiadaných emócií v divákovi, čím zľahka protirečí tomu, ako komplikovane sa chcel tváriť.

„Nakoniec je táto časť veľmi zaujímavá aj vizuálne, keď hovorí predovšetkým obrazmi.“

Samotné finále, či pasáž smerujúca ku koncu, obsahuje množstvo zaujímavých momentov a zvratov. Prechádza do značne symbolickej roviny a nie každý detail v nej je ľahké pochopiť. Čo sa deje rozumieme. Je to opäť novým spôsobom strašidelné, a to v skutočne intenzívnej miere. Tiež na nás doľahne zlo celého príbehu, celej zápletky, ktorej dovtedy menej cítené implikácie si uvedomíme. Nakoniec je táto časť veľmi zaujímavá aj vizuálne, keď hovorí predovšetkým obrazmi. Tie sa pritom výborne kombinujú so skutočným násilím, zobrazovaním úmyselne rušivého a jasnými implikáciami obrazovej reči. Pritom máme stále pocit, že všetko dáva zmysel a napriek komplexnosti je to celkom zrozumiteľné a ľahko stráviteľné. A strašidelné.

Possessor je na jednej strane značne artový horor, v ktorom režisér Brandon Cronenberg viditeľne nadväzuje na svojho otca vo využívaní rušivej estetiky. Pôsobí prepracovane, do detailov domyslene a v tom, o čo sa snaží, funguje. Zvyčajné hororové pocity navyše vyvoláva spôsobmi, ktoré sú neopozerané a do značnej miery originálne. Škoda len až príliš pomalého tempa a miestami samoúčelného vyžívania sa v sebe samom, vo svojej nekonvenčnosti. To nepochybne odradí či prinajmenšom pokazí zážitok časti publika, zvyknutého na priamočiarejšiu a hlavne intenzívnejšiu a rýchlejšiu akciu. Rozhodne ale ide o zaujímavý a určitým spôsobom výborný zážitok, ktorý by mal značne potešiť každého, kto je schopný ho oceniť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy