hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Nočná mora z Elm Street (2010)

Freddy prišiel o humor aj iskru
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010

recenzie.

Possessor

Andrej Gomora | 14. 10. 2020
0
7/10          
žáner:
independent, psycho, sci-fi

Trápenia lupiča tiel


Zaujímavá je už samotná technológia, my ale príliš nepôjdeme do detailov. Dôležití budú tentokrát ľudia, tí, ktorí s ňou pracujú. Film nám ich prezentuje ako to dôležitejšie, ako keby oni s ich schopnosťou správne s technickými možnosťami pracovať a narábať boli kľúčoví, nie to, čo pomocou výdobytku vedy dokážu. Svojím spôsobom ide o humanitný odkaz, pre všetkých, ktorí si myslia, že v pretechnologizovanej dobe sa človek stráca. Nie, stále je dôležitý, niektoré veci stále stoja len na ňom a bez neho nemajú šancu fungovať. On je nielen stredobodom zabijackej metódy, ale aj samotného film, Possessor.

„Mierne sadistické sklony pôsobia pre horor zaujímavo, rovnako ako ich kontrast s na pohľad krehkou bytosťou.“

Hlavná postava bude možno miestami zložitá až trochu príliš, takí ale ľudia bývajú. Jej vykreslenie nejde len za bežnú hranicu hororovej plochosti, putuje až niekde k artovej rozpoltenosti a neuchopiteľnosti. Pochopíme, čo Tasya robí, prijmeme, že to nemusí byť nič zrovna jednoduché, vieme sa stotožniť s obdivom, ktorý voči nej jej kolegovia prejavujú. Tiež hneď vidíme, že s ňou niečo nie je celkom v poriadku, má vlastné problémy a nutkania, z nich niektoré pomerne vážne a výrazné. Mierne sadistické sklony pôsobia pre horor zaujímavo, rovnako ako ich kontrast s na pohľad krehkou bytosťou. Z hľadiska akčnosti ale intro určite sľúbi viac, než nakoniec film splní.

„Aj keď koncept nie je ťažké prijať a svojím zaumieneným spôsobom funguje, je ťažko nemať pocit, že sa k divákovi správa mierne sadisticky.“

Úvod pritom funguje vynikajúco, je drsný, napínavý, ťaživý a diváka príjemne zmätie. Po ňom sa ale presúvame až príliš smerom k psychológií, do hláv, zaoberáme sa len postavami a hororové scény musia počkať. Film je pritom stále dostatočne temný a vie diváka znepokojiť vo veľmi príjemnej miere. V pomalosti a absencii akčných scén sa ale začne vyžívať, a nastolené tempo nepochybne niektorých divákov začne otravovať. Aj keď koncept nie je ťažké prijať a svojím zaumieneným spôsobom funguje, je ťažko nemať pocit, že sa k divákovi správa mierne sadisticky, a úmyselne k nemu nechce byť ústretovejší a ponúknuť mu o niečo viac jednoduchej zábavy. Z hľadiska priebehu sa totiž veci začnú komplikovať okamžite, hoci z pohľadu zápletky by tu priestor pre trochu akcie viditeľne bol.

Vzhľadom na svoje intelektuálne poňatie sa film vyhýba aj jednoduchým rámcovaniam dobra a zla, dobrých a zlých postáv, ktoré v hororoch bývajú veľmi jasne vymedzené. Hlavnou postavou je zabijačka, my ale nielen trávime veľa času v jej hlave, tiež sa o ňu viackrát bojíme a miestami jej vlastne držíme palce. Zdrojom napätia sú pre nás jej neúspechy a prežívame komplikácie v jej snahe smerujúcej k vražde človeka. Možno samotná obeť, či aj postavy v jej okolí mierne vytŕčajú svojou zjednodušenosťou. Film si tak pomáha vo vyvolávaní žiadaných emócií v divákovi, čím zľahka protirečí tomu, ako komplikovane sa chcel tváriť.

„Nakoniec je táto časť veľmi zaujímavá aj vizuálne, keď hovorí predovšetkým obrazmi.“

Samotné finále, či pasáž smerujúca ku koncu, obsahuje množstvo zaujímavých momentov a zvratov. Prechádza do značne symbolickej roviny a nie každý detail v nej je ľahké pochopiť. Čo sa deje rozumieme. Je to opäť novým spôsobom strašidelné, a to v skutočne intenzívnej miere. Tiež na nás doľahne zlo celého príbehu, celej zápletky, ktorej dovtedy menej cítené implikácie si uvedomíme. Nakoniec je táto časť veľmi zaujímavá aj vizuálne, keď hovorí predovšetkým obrazmi. Tie sa pritom výborne kombinujú so skutočným násilím, zobrazovaním úmyselne rušivého a jasnými implikáciami obrazovej reči. Pritom máme stále pocit, že všetko dáva zmysel a napriek komplexnosti je to celkom zrozumiteľné a ľahko stráviteľné. A strašidelné.

Possessor je na jednej strane značne artový horor, v ktorom režisér Brandon Cronenberg viditeľne nadväzuje na svojho otca vo využívaní rušivej estetiky. Pôsobí prepracovane, do detailov domyslene a v tom, o čo sa snaží, funguje. Zvyčajné hororové pocity navyše vyvoláva spôsobmi, ktoré sú neopozerané a do značnej miery originálne. Škoda len až príliš pomalého tempa a miestami samoúčelného vyžívania sa v sebe samom, vo svojej nekonvenčnosti. To nepochybne odradí či prinajmenšom pokazí zážitok časti publika, zvyknutého na priamočiarejšiu a hlavne intenzívnejšiu a rýchlejšiu akciu. Rozhodne ale ide o zaujímavý a určitým spôsobom výborný zážitok, ktorý by mal značne potešiť každého, kto je schopný ho oceniť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy