hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

The Apartment

Afonka Soby | 5. 7. 2010
0
6/10          
žáner:
psycho

Bollywoodsky horor je výborný na leto


Preeti je mladá letuška, ktoré sa chce konečne osamostatniť a usadiť, pretože ako dcéra armádneho dôstojníka síce pochodila takmer celú Indiu, no nikde nezakotvila dostatočne dlho na to, aby mohla mesto cítiť ako svoj domov. Prenajme si byt v meste Mumbai, o ktorý sa delí so svojím priateľom Karanom. Preeti je však dosť žiarlivá, a preto keď pristihne svoju susedu, ako nápadne skúša Karana zviesť, vysvetlí si veci nesprávne a Karan musí z bytu preč. Keďže si však nemôže dovoliť platiť nájom sama a mužov má nateraz dosť, musí nájsť druhú nájomníčku. Zdá sa, že Neha, dievča z dediny, ktorá sa iba pred pár dňami prisťahovala do Mumbaia, je ideálna. Je slušná, dokonca až úslužná, Preeti oslovuje ako „sister" a víta ju vždy s navarenou večerou. Keď sa ju však snaží oddeliť od Karana, ktorý chce veci s Preeti napraviť, je jasné, že jej náklonnosť začína byť nebezpečná.

The Apartment mierne pripomína triler Poison Ivy. Miesto americkej blondínky Drew Ballymore či neskôr Jamie Pressley tu máme indickú brunetku, hnedookú a snedú Neetu Chandra. Dom na americkom vidieku vystriedal nájomný byt na predmestí indického mesta Mumbai. Hlavné rozdiely sú však niekde inde: The Apartment je čistý Bollywood, a ak si myslíte, že Indovia vedia nakrúcať iba romantické komédie, mýlite sa. Alebo nie?

The Apartment ostáva verný klasickej bollywoodskej premise: skúšaná láska, ktorá sa nakoniec ukáže ako čistá a prestojí všetky prekážky. Aj forma je typicky bollywoodska a nájdete tu všetko, čo k Bollywoodu patrí: pestré farby, ktorá robia z filmu jeden veľký cukrík, gýčové interiéry, dokonalý mejkap, vybielené zuby a sexi opálené telá. V tom Indovia nezľavili a servírujú nám riadnu vizuálne „presladenú" porciu. Otázka znie: boli vôbec niekde ochotní ustúpiť potrebám žánru a vytvoriť dojem napätia či dokonca strachu?

Áno aj nie. Zrejme najväčší zásah nastal v hudbe. Je naozaj kvalitná a napínavá, a aj keď niekedy tlačí na pílu (ozýva sa aj tam, kde by mohlo ostať skôr ticho), patrí jej v hodnotení minimálne jedna hviezdička. Zarytých bollywoodskych fanúšikov možno trocha zamrzí pomenej hudobno-tanečných čísel. Sú tu iba tri a všetky sú intímnejšieho charakteru, ako sme v Bollywoode zvyknutí. Už netancuje celá ulica, ale iba Preeti s Karanom, ktorí sa prostredníctvom pesničiek hádajú aj udobrujú. Najlepšie je hneď prvá, v ktorej Karan presviedča Preeti, že spoločné bývanie je výborný nápad, no ona ho vždy „odpálkuje" svojimi argumentmi a zavrtením zadku, ktorý Karana „odhodí" preč. Lepšej pesničky sa tu už nedočkáte, ale išlo evidentne o zámer, ústupok žánru, do ktorého sa spievanie jednoducho nehodí.

The Apartment si však ponechal niektoré komické prvky, ktoré môžu iritovať. Postavy, hádam len s výnimkou Preeti, vyslovene prehrávajú, ich úlohy sú tak skôr karikatúry ako živé charaktery. Neha vypliešťa oči jednoducho príliš často a to, že má niečo za lubom, už vieme dávno predtým, ako to vôbec napadne jej. Najviac však iritujú dve postavy, ktoré sa na seba tak podobajú, že ich možno hral aj ten istý herec: vedúci knižnice, kde Neha pracuje, a strážnik nájomného domu. Pripomínajú postavy z Palárikovej veselohry. Keď sa deje niečo, čomu strážnik nerozumie, pozrie sa do kamery a povie nahlas: „to som z toho blázon". Vedúci knižnice zasa máva pred Nehou zbraňou a kričí, že ju má iba na vlastnú obranu. Tieto scénky majú evidentne vyvolať smiech, no do žánru sa nehodia a pritakávajú známemu porekadlu „niekedy je menej viac".

Čo je však naozaj komické, typicky bollywoodske a potreby žánru nijako nenarúša, je striedanie jazyka hindi s angličtinou. Keď napríklad Preeti prichytí susedu, ako zvádza Karana, spýta sa ho v strede hádky: „How could you?" a on jej odpovedá „How could I what?" a pokračujú opäť vo svojej rodnej reči. Preeti zdraví ráno Nehu „Good morning". Niekedy sú to však celé vety, frázy či dokonca celý dialóg. Zaujímavá metóda, ktorá má zrejme bollywoodske filmy internacionalizovať. Neviem, či je táto snaha úspešná, no je celkom zábavné ju sledovať.

The Apartment je jednoducho chutný cukríček alebo rôznofarebná zmrzlinka, ktorá je výborná na letné mesiace. Veľa vecí vás pobaví, niektoré budú iritovať, no nič vás nevystraší. Stále však ide o jeden z lepších bollywoodov, ktorý má evidentne vyššie ambície. Ak ste dlho nič podobné nevideli a komédie nemusíte, možno sa vám The Apartment bude páčiť. Podávať však treba výhradne v lete a tentoraz si nedajte k hororu pivo, ale malinové frappé s nejakou dlhou, farebnou slamkou.  

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy