hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Mercy Black

Andrej Gomora | 23. 4. 2019
0
6/10          
žáner:
mystery, psycho

Opäť raz pozor na malé deti


Začiatok je priam realistický a začína s budovaním celkom uveriteľnej postavy. Či už išlo o psychickú poruchu alebo ducha, stráviť mladosť v liečebni a začínať žiť niekedy po dvadsiatke je ľudsky zaujímavý údel. Film sa doň snaží vnoriť a v rámci hororového žánra ide o pomerne zaujímavé a presvedčivé vnorenie. Skutočne sa seba samých pýtame, čo s takým človekom môže byť, a ako asi môže žiť ďalej. Po všetkých stránkach, vôbec ako sa jej podarí začleniť sa do spoločnosti. Tie hlavné komplikácie pritom ešte len prídu. Dôvod prečo ju zavreli samozrejme nemôže pominúť, do Marininho života sa musí rýchlo vrátiť aj Mercy Black.

„Marina si nie je istá, či chce z psychiatrie odísť, asi teda stále vída veci, ktoré by vídať nemala.“

Film veľmi dlho stavia práve na prvku neistoty. Divák nemôže nečakať, že niečo sa diať bude, možností je ale predsa viac. Marina si nie je istá, či chce z psychiatrie odísť, asi teda stále vída veci, ktoré by vídať nemala. My dianie vnímame predovšetkým cez jej prežívanie, nie sme si istí, či má strach z toho, že niekto umrie. Rozhodne sa ale bojí vlastných videní, duchov vo svojej hlave, otázka či sú skutoční v tejto chvíli nemusí byť ani relevantná. Javí sa ako krehká a zraniteľná, náznaky nám ale hovoria, že to, čo vykonala v detstve, nebolo celkom nežné. Úvod v tomto smere funguje presne tak, ako by mal. Nepovie nám priveľa, vlastne nám povie veľmi málo. Vidíme pobodané dievčatko a dve rovesníčky so značne brutálnymi sklonmi. Na navodenie atmosféry to celkom stačí.

Presvedčivý je celý príbeh ľudskej stránky, vrátane Marininho okolia. Ten je na horor aj rozpracovaný v mierne nadštandardnom rozsahu, čo môže niektorých divákov mierne otravovať. Funguje otravný hlupák bez empatie, otravný napred zdanlivým nedostatkom ohľaduplnosti vo svojej zvedavosti, škoda že ho film musel povýšiť na človeka s úmyslami. Viac ľudských rozmerov má tiež Marinina sestra, a rovnako jej bývalá spolupáchateľka a predovšetkým jej matka. Pri tých sa filmu darí byť nepríjemným a ťaživým celkom bez nadprirodzených javov. A potom je tu Marinin synovec Bryce, tiež celkom živý malý chlapček, toho úloha už ale nebude zďaleka len dramatická.

„Marina sa zakaždým zľakne nielen hluku, čudnej postavy alebo zlého sna. Vždy sa zľakne, že je to tu zas.“

Budovanie napätia cez ľakačky nepatrí medzi tie najsofistikovanejšie, a nezvykne pôsobiť ako prejav filmárskej zručnosti. Tu ju v nejakej miere ospravedlňuje práve pohľad očami Mariny, nejde o scény na efekt pre diváka. Marina sa zakaždým zľakne nielen hluku, čudnej postavy alebo zlého sna. Vždy sa zľakne, že je to tu zas. Každý drobný úkaz môže znamenať, že má dôvod čakať niečo skutočne vážne, a s ňou aj divák. Radikálne komorná atmosféra nám ponúka minimálne množstvo potenciálnych obetí, my ale ani príliš nečakáme, že začnú jedna po druhej ubúdať. Čakáme, kedy niečo definitívne vstúpi do života Mariny a ostatných postáv. Kedy ich ovládne zlo, ktoré už nepôjde zastaviť. A kedy Marina definitívne neunikne svojmu osudu.

„Atmosféra je dovtedy skôr zlovestná a hoci sú v nej prvky strachu, až ku koncu jej značne pribudne na intenzite.“

Hrôzy ľudské či medziľudské sa s tými nadprirodzenými budú miešať až do konca. Áno, postavy a predovšetkým malý Bryce sa začnú správať čudne a hrozivo. Vnímame, že nejaký duch či niečo na ten spôsob už tu bude, hoci prejavy majú stále málo hmatateľných dôkazov- hlavne úmrtí. Fungujú postavy, s ktorými sme sa dovtedy mohli zblížiť a preto sa o ne dokážeme pomerne intenzívne báť. Atmosféra je dovtedy skôr zlovestná a hoci sú v nej prvky strachu, až ku koncu jej značne pribudne na intenzite. Vysvetlenie nadnesie aj pochybnosti a miestami pôsobí zmätočne. Ako celok ale má štýl a konečne dopraje charizmu aj hlavnej negatívnej hrdinke.

Mercy Black je film s množstvom opozeraných nápadov. Duchmi ovládané deti, neistota medzi šialenstvom a nadprirodzenými silami. Tiež sme už videli ako sa nejaká mystická bytosť zjavuje pri vraždách po celom svete. Vyniká ale svojím ľudským a komorným príbehom a dobrým spracovaním na úrovni postáv a dialógov. To nemusí byť nevyhnutne plusom pre každého, a niektorým divákom môže chýbať viac akcie a intenzívnejšieho diania, respektíve môže prevážiť množstvo klišé v hlavnej zápletke. Ak ste pripravení tie zniesť za cenu iných kladov, film vás vôbec nemusí sklamať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy