najčítanejšie recenzie.
Boarding School

Bird Box

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.
After Midnight

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.
The Abominable Dr. Phibes

I Am Not a Serial Killer

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.
25. 4. 2017recenzie.
Mercy Black
Opäť raz pozor na malé deti

Začiatok je priam realistický a začína s budovaním celkom uveriteľnej postavy. Či už išlo o psychickú poruchu alebo ducha, stráviť mladosť v liečebni a začínať žiť niekedy po dvadsiatke je ľudsky zaujímavý údel. Film sa doň snaží vnoriť a v rámci hororového žánra ide o pomerne zaujímavé a presvedčivé vnorenie. Skutočne sa seba samých pýtame, čo s takým človekom môže byť, a ako asi môže žiť ďalej. Po všetkých stránkach, vôbec ako sa jej podarí začleniť sa do spoločnosti. Tie hlavné komplikácie pritom ešte len prídu. Dôvod prečo ju zavreli samozrejme nemôže pominúť, do Marininho života sa musí rýchlo vrátiť aj Mercy Black.
„Marina si nie je istá, či chce z psychiatrie odísť, asi teda stále vída veci, ktoré by vídať nemala.“
Film veľmi dlho stavia práve na prvku neistoty. Divák nemôže nečakať, že niečo sa diať bude, možností je ale predsa viac. Marina si nie je istá, či chce z psychiatrie odísť, asi teda stále vída veci, ktoré by vídať nemala. My dianie vnímame predovšetkým cez jej prežívanie, nie sme si istí, či má strach z toho, že niekto umrie. Rozhodne sa ale bojí vlastných videní, duchov vo svojej hlave, otázka či sú skutoční v tejto chvíli nemusí byť ani relevantná. Javí sa ako krehká a zraniteľná, náznaky nám ale hovoria, že to, čo vykonala v detstve, nebolo celkom nežné. Úvod v tomto smere funguje presne tak, ako by mal. Nepovie nám priveľa, vlastne nám povie veľmi málo. Vidíme pobodané dievčatko a dve rovesníčky so značne brutálnymi sklonmi. Na navodenie atmosféry to celkom stačí.
Presvedčivý je celý príbeh ľudskej stránky, vrátane Marininho okolia. Ten je na horor aj rozpracovaný v mierne nadštandardnom rozsahu, čo môže niektorých divákov mierne otravovať. Funguje otravný hlupák bez empatie, otravný napred zdanlivým nedostatkom ohľaduplnosti vo svojej zvedavosti, škoda že ho film musel povýšiť na človeka s úmyslami. Viac ľudských rozmerov má tiež Marinina sestra, a rovnako jej bývalá spolupáchateľka a predovšetkým jej matka. Pri tých sa filmu darí byť nepríjemným a ťaživým celkom bez nadprirodzených javov. A potom je tu Marinin synovec Bryce, tiež celkom živý malý chlapček, toho úloha už ale nebude zďaleka len dramatická.
„Marina sa zakaždým zľakne nielen hluku, čudnej postavy alebo zlého sna. Vždy sa zľakne, že je to tu zas.“
Budovanie napätia cez ľakačky nepatrí medzi tie najsofistikovanejšie, a nezvykne pôsobiť ako prejav filmárskej zručnosti. Tu ju v nejakej miere ospravedlňuje práve pohľad očami Mariny, nejde o scény na efekt pre diváka. Marina sa zakaždým zľakne nielen hluku, čudnej postavy alebo zlého sna. Vždy sa zľakne, že je to tu zas. Každý drobný úkaz môže znamenať, že má dôvod čakať niečo skutočne vážne, a s ňou aj divák. Radikálne komorná atmosféra nám ponúka minimálne množstvo potenciálnych obetí, my ale ani príliš nečakáme, že začnú jedna po druhej ubúdať. Čakáme, kedy niečo definitívne vstúpi do života Mariny a ostatných postáv. Kedy ich ovládne zlo, ktoré už nepôjde zastaviť. A kedy Marina definitívne neunikne svojmu osudu.
„Atmosféra je dovtedy skôr zlovestná a hoci sú v nej prvky strachu, až ku koncu jej značne pribudne na intenzite.“
Hrôzy ľudské či medziľudské sa s tými nadprirodzenými budú miešať až do konca. Áno, postavy a predovšetkým malý Bryce sa začnú správať čudne a hrozivo. Vnímame, že nejaký duch či niečo na ten spôsob už tu bude, hoci prejavy majú stále málo hmatateľných dôkazov- hlavne úmrtí. Fungujú postavy, s ktorými sme sa dovtedy mohli zblížiť a preto sa o ne dokážeme pomerne intenzívne báť. Atmosféra je dovtedy skôr zlovestná a hoci sú v nej prvky strachu, až ku koncu jej značne pribudne na intenzite. Vysvetlenie nadnesie aj pochybnosti a miestami pôsobí zmätočne. Ako celok ale má štýl a konečne dopraje charizmu aj hlavnej negatívnej hrdinke.
Mercy Black je film s množstvom opozeraných nápadov. Duchmi ovládané deti, neistota medzi šialenstvom a nadprirodzenými silami. Tiež sme už videli ako sa nejaká mystická bytosť zjavuje pri vraždách po celom svete. Vyniká ale svojím ľudským a komorným príbehom a dobrým spracovaním na úrovni postáv a dialógov. To nemusí byť nevyhnutne plusom pre každého, a niektorým divákom môže chýbať viac akcie a intenzívnejšieho diania, respektíve môže prevážiť množstvo klišé v hlavnej zápletke. Ak ste pripravení tie zniesť za cenu iných kladov, film vás vôbec nemusí sklamať.