najčítanejšie recenzie.
Hellions
The Intruder
V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.
The Battery
Posljednji Srbin u Hrvatskoj
Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.
Tokyo Gore Police
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011
recenzie.
Mercy Black
Opäť raz pozor na malé deti
Začiatok je priam realistický a začína s budovaním celkom uveriteľnej postavy. Či už išlo o psychickú poruchu alebo ducha, stráviť mladosť v liečebni a začínať žiť niekedy po dvadsiatke je ľudsky zaujímavý údel. Film sa doň snaží vnoriť a v rámci hororového žánra ide o pomerne zaujímavé a presvedčivé vnorenie. Skutočne sa seba samých pýtame, čo s takým človekom môže byť, a ako asi môže žiť ďalej. Po všetkých stránkach, vôbec ako sa jej podarí začleniť sa do spoločnosti. Tie hlavné komplikácie pritom ešte len prídu. Dôvod prečo ju zavreli samozrejme nemôže pominúť, do Marininho života sa musí rýchlo vrátiť aj Mercy Black.
„Marina si nie je istá, či chce z psychiatrie odísť, asi teda stále vída veci, ktoré by vídať nemala.“
Film veľmi dlho stavia práve na prvku neistoty. Divák nemôže nečakať, že niečo sa diať bude, možností je ale predsa viac. Marina si nie je istá, či chce z psychiatrie odísť, asi teda stále vída veci, ktoré by vídať nemala. My dianie vnímame predovšetkým cez jej prežívanie, nie sme si istí, či má strach z toho, že niekto umrie. Rozhodne sa ale bojí vlastných videní, duchov vo svojej hlave, otázka či sú skutoční v tejto chvíli nemusí byť ani relevantná. Javí sa ako krehká a zraniteľná, náznaky nám ale hovoria, že to, čo vykonala v detstve, nebolo celkom nežné. Úvod v tomto smere funguje presne tak, ako by mal. Nepovie nám priveľa, vlastne nám povie veľmi málo. Vidíme pobodané dievčatko a dve rovesníčky so značne brutálnymi sklonmi. Na navodenie atmosféry to celkom stačí.
Presvedčivý je celý príbeh ľudskej stránky, vrátane Marininho okolia. Ten je na horor aj rozpracovaný v mierne nadštandardnom rozsahu, čo môže niektorých divákov mierne otravovať. Funguje otravný hlupák bez empatie, otravný napred zdanlivým nedostatkom ohľaduplnosti vo svojej zvedavosti, škoda že ho film musel povýšiť na človeka s úmyslami. Viac ľudských rozmerov má tiež Marinina sestra, a rovnako jej bývalá spolupáchateľka a predovšetkým jej matka. Pri tých sa filmu darí byť nepríjemným a ťaživým celkom bez nadprirodzených javov. A potom je tu Marinin synovec Bryce, tiež celkom živý malý chlapček, toho úloha už ale nebude zďaleka len dramatická.
„Marina sa zakaždým zľakne nielen hluku, čudnej postavy alebo zlého sna. Vždy sa zľakne, že je to tu zas.“
Budovanie napätia cez ľakačky nepatrí medzi tie najsofistikovanejšie, a nezvykne pôsobiť ako prejav filmárskej zručnosti. Tu ju v nejakej miere ospravedlňuje práve pohľad očami Mariny, nejde o scény na efekt pre diváka. Marina sa zakaždým zľakne nielen hluku, čudnej postavy alebo zlého sna. Vždy sa zľakne, že je to tu zas. Každý drobný úkaz môže znamenať, že má dôvod čakať niečo skutočne vážne, a s ňou aj divák. Radikálne komorná atmosféra nám ponúka minimálne množstvo potenciálnych obetí, my ale ani príliš nečakáme, že začnú jedna po druhej ubúdať. Čakáme, kedy niečo definitívne vstúpi do života Mariny a ostatných postáv. Kedy ich ovládne zlo, ktoré už nepôjde zastaviť. A kedy Marina definitívne neunikne svojmu osudu.
„Atmosféra je dovtedy skôr zlovestná a hoci sú v nej prvky strachu, až ku koncu jej značne pribudne na intenzite.“
Hrôzy ľudské či medziľudské sa s tými nadprirodzenými budú miešať až do konca. Áno, postavy a predovšetkým malý Bryce sa začnú správať čudne a hrozivo. Vnímame, že nejaký duch či niečo na ten spôsob už tu bude, hoci prejavy majú stále málo hmatateľných dôkazov- hlavne úmrtí. Fungujú postavy, s ktorými sme sa dovtedy mohli zblížiť a preto sa o ne dokážeme pomerne intenzívne báť. Atmosféra je dovtedy skôr zlovestná a hoci sú v nej prvky strachu, až ku koncu jej značne pribudne na intenzite. Vysvetlenie nadnesie aj pochybnosti a miestami pôsobí zmätočne. Ako celok ale má štýl a konečne dopraje charizmu aj hlavnej negatívnej hrdinke.
Mercy Black je film s množstvom opozeraných nápadov. Duchmi ovládané deti, neistota medzi šialenstvom a nadprirodzenými silami. Tiež sme už videli ako sa nejaká mystická bytosť zjavuje pri vraždách po celom svete. Vyniká ale svojím ľudským a komorným príbehom a dobrým spracovaním na úrovni postáv a dialógov. To nemusí byť nevyhnutne plusom pre každého, a niektorým divákom môže chýbať viac akcie a intenzívnejšieho diania, respektíve môže prevážiť množstvo klišé v hlavnej zápletke. Ak ste pripravení tie zniesť za cenu iných kladov, film vás vôbec nemusí sklamať.
