hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Creep

Andrej Gomora | 26. 10. 2015
0
6/10          
žáner:
comedy, psycho

Ak potrebujete zahnať pocit, akí ste osamelí, trápni a divní


Pokiaľ túžite, aby sa k vám ľudia správali inak, boli k vám napríklad ohľaduplnejší, nie je jediným riešením byť dôchodcom. Pomôže napríklad ak budete chorí, prípadne aspoň chorobu predstierať. Najlepšie rovno smrteľne chorý, na rakovinu. S nádorom na mozgu, kvôli ktorému vám zostávajú asi tri mesiace života. A vaše prvé dieťa sa má narodiť až o pol roka, nikdy ho neuvidíte. Uznajte, kto už by vám v takejto situácii mal srdce čokoľvek odmietnuť? Pokojne mu môžete pripadať aj trochu čudný, ako taký Creep.
 

„Pred vlastným dieťaťom sa Jozef predsa nemôže správať ako pred cudzím človekom, byť osobný je účelom pripravovaného videa."

S podobným človekom sa stretne Aron, zareaguje na jeho inzerát. Muž okolo štyridsiatky menom Jozef ponúka peniaze za to, že ho bude nakrúcať. Keď už sa so svojím potomkom nikdy nestretne, rád by mu ukázal, kto jeho otecko bol. Na videu, aspoň virtuálne, s ním bude robiť všetko, čo rád robieval s vlastným otcom a čím dúfal, že svojim deťom bude robiť radosť. Prvý bude spoločný kúpeľ, ten ako dieťa miloval. Aron si musí zvyknúť, príde aj na intímnejšie situácie. Pred vlastným dieťaťom sa Jozef predsa nemôže správať ako pred cudzím človekom, byť osobný je účelom pripravovaného videa. Jozef ale zostáva priateľským aj vo vzťahu k Aronovi. Vezme ho do hôr, okúpať sa v jazierku s tvarom srdiečka. A večer ho prehovorí, nech zostane na pohárik, povedia si tajomstvá, ktoré už pred dieťaťom majú zostať skryté. Ako Aron zistí, niektoré veci by ani sám radšej nevedel.

„Jozef je hyperaktívny, vtieravý blbček pri ktorom vám okamžite napadne, že by spravil čokoľvek, aby ho niekto počúval, nahrával, chodil za ním."

Film o strašidelnom čudákovi s dvoma hercami, z ktorých jeden strávi tri štvrtiny filmu ako údajný kameraman, musí samozrejme stáť predovšetkým na hlavnom predstaviteľovi. Ten sa v tomto prípade podaril, možno až príliš uveriteľne na úkor hororovosti. Jozef je hyperaktívny, vtieravý blbček pri ktorom vám okamžite napadne, že by spravil čokoľvek, aby ho niekto počúval, nahrával, chodil za ním. Proti osamelosti bojujú ľudia všelijako, pri tomto magorovi by ste verili, že chorobu si vymyslel aj že o nej bol schopný presvedčiť aj seba samého. Tak či onak, kým sa nepreukáže opak, patrí sa jeho verzii veriť. Spolu s Aronom by sme mali prežívať chvíle myslené ako samotu medzi otcom a dieťaťom. Vtedy sa každý správa trochu inak a nepatrí sa ho za to súdiť. Tak to vidí aj Aron, platia ho, môže byť rád že má prácu a nie rakovinu, musí teda byť trpezlivý.

„Čoraz viac nás mätie, až postupne tušíme stále menej, čo by sme od neho asi mohli čakať."

My spolu s Aron postupne sledujeme, čo tu nesedí, a čo to asi môže znamenať. Vyslovene strašidelný film nie je a ani nebude. Ľaká nás predovšetkým cez found footage, jednak vyskakovačkami, hlavne ale cez snahu sprostredkovať nám bezprostrednú blízkosť uleteného čudáka. Čoraz viac nás mätie, až postupne tušíme stále menej, čo by sme od neho asi mohli čakať. Spočiatku sa zdá neškodný, len trochu otravný. Jeho prítomnosť je čím ďalej tým výraznejšia, nedá nám vydýchnuť a spolu s odhaľovaním svojej osobnosti sa prestáva javiť tak celkom neškodne.

„Neskríknete od hrôzy ani sa nahlas nezasmejete, miestami vám ale bude mykať kútikmi úst."

Rovnako nenápadná ako hororovosť je aj komediálna zložka. Neskríknete od hrôzy, ani sa nahlas nezasmejete, miestami vám ale bude mykať kútikmi úst. Ide o humor postavený na veľmi jemnom nadsadení určitých situácií a výrokov. Uvedomíte si, že niečo veľmi podobné ste videli a počuli už veľakrát. Stačilo ale takmer nebadane to posunúť určitým smerom a dopracujeme sa k vtipnej absurdite. Horor tu vlastne funguje tak isto. Otravných ľudí ako Jozef pozná nepochybne každý veľa. Preto vám tento bude povedomý, budete si vedieť predstaviť, že by ste ho pokojne mohli kedykoľvek stretnúť. Až na to, že Jozef už je za hranicou čudnosti, ktorú sa patrí znášať. Vo vašom vlastnom záujme.

Creep musí prísť nepochybne určitej časti publika značne nudným, keďže sa v ňom za celý čas prakticky nič nedeje, nie je v ňom žiadna krv ani násilie. Ak sa vám aj bude páčiť, neutkvie vám v pamäti ako výnimočný horor. Skôr ako inteligentná zábavka, hra s dvoma hercami, ktorá vás zľahka pobaví a zľahka vás pri nej zamrazí.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy