recenzie.

Creep

Andrej Gomora | 26. 10. 2015

0

6/10          

žáner:

comedy, psycho

Ak potrebujete zahnať pocit, akí ste osamelí, trápni a divní

„Pred vlastným dieťaťom sa Jozef predsa nemôže správať ako pred cudzím človekom, byť osobný je účelom pripravovaného videa."

S podobným človekom sa stretne Aron, zareaguje na jeho inzerát. Muž okolo štyridsiatky menom Jozef ponúka peniaze za to, že ho bude nakrúcať. Keď už sa so svojím potomkom nikdy nestretne, rád by mu ukázal, kto jeho otecko bol. Na videu, aspoň virtuálne, s ním bude robiť všetko, čo rád robieval s vlastným otcom a čím dúfal, že svojim deťom bude robiť radosť. Prvý bude spoločný kúpeľ, ten ako dieťa miloval. Aron si musí zvyknúť, príde aj na intímnejšie situácie. Pred vlastným dieťaťom sa Jozef predsa nemôže správať ako pred cudzím človekom, byť osobný je účelom pripravovaného videa. Jozef ale zostáva priateľským aj vo vzťahu k Aronovi. Vezme ho do hôr, okúpať sa v jazierku s tvarom srdiečka. A večer ho prehovorí, nech zostane na pohárik, povedia si tajomstvá, ktoré už pred dieťaťom majú zostať skryté. Ako Aron zistí, niektoré veci by ani sám radšej nevedel.

„Jozef je hyperaktívny, vtieravý blbček pri ktorom vám okamžite napadne, že by spravil čokoľvek, aby ho niekto počúval, nahrával, chodil za ním."

Film o strašidelnom čudákovi s dvoma hercami, z ktorých jeden strávi tri štvrtiny filmu ako údajný kameraman, musí samozrejme stáť predovšetkým na hlavnom predstaviteľovi. Ten sa v tomto prípade podaril, možno až príliš uveriteľne na úkor hororovosti. Jozef je hyperaktívny, vtieravý blbček pri ktorom vám okamžite napadne, že by spravil čokoľvek, aby ho niekto počúval, nahrával, chodil za ním. Proti osamelosti bojujú ľudia všelijako, pri tomto magorovi by ste verili, že chorobu si vymyslel aj že o nej bol schopný presvedčiť aj seba samého. Tak či onak, kým sa nepreukáže opak, patrí sa jeho verzii veriť. Spolu s Aronom by sme mali prežívať chvíle myslené ako samotu medzi otcom a dieťaťom. Vtedy sa každý správa trochu inak a nepatrí sa ho za to súdiť. Tak to vidí aj Aron, platia ho, môže byť rád že má prácu a nie rakovinu, musí teda byť trpezlivý.

„Čoraz viac nás mätie, až postupne tušíme stále menej, čo by sme od neho asi mohli čakať."

My spolu s Aron postupne sledujeme, čo tu nesedí, a čo to asi môže znamenať. Vyslovene strašidelný film nie je a ani nebude. Ľaká nás predovšetkým cez found footage, jednak vyskakovačkami, hlavne ale cez snahu sprostredkovať nám bezprostrednú blízkosť uleteného čudáka. Čoraz viac nás mätie, až postupne tušíme stále menej, čo by sme od neho asi mohli čakať. Spočiatku sa zdá neškodný, len trochu otravný. Jeho prítomnosť je čím ďalej tým výraznejšia, nedá nám vydýchnuť a spolu s odhaľovaním svojej osobnosti sa prestáva javiť tak celkom neškodne.

„Neskríknete od hrôzy ani sa nahlas nezasmejete, miestami vám ale bude mykať kútikmi úst."

Rovnako nenápadná ako hororovosť je aj komediálna zložka. Neskríknete od hrôzy, ani sa nahlas nezasmejete, miestami vám ale bude mykať kútikmi úst. Ide o humor postavený na veľmi jemnom nadsadení určitých situácií a výrokov. Uvedomíte si, že niečo veľmi podobné ste videli a počuli už veľakrát. Stačilo ale takmer nebadane to posunúť určitým smerom a dopracujeme sa k vtipnej absurdite. Horor tu vlastne funguje tak isto. Otravných ľudí ako Jozef pozná nepochybne každý veľa. Preto vám tento bude povedomý, budete si vedieť predstaviť, že by ste ho pokojne mohli kedykoľvek stretnúť. Až na to, že Jozef už je za hranicou čudnosti, ktorú sa patrí znášať. Vo vašom vlastnom záujme.

Creep musí prísť nepochybne určitej časti publika značne nudným, keďže sa v ňom za celý čas prakticky nič nedeje, nie je v ňom žiadna krv ani násilie. Ak sa vám aj bude páčiť, neutkvie vám v pamäti ako výnimočný horor. Skôr ako inteligentná zábavka, hra s dvoma hercami, ktorá vás zľahka pobaví a zľahka vás pri nej zamrazí.