hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Devoured

Divoké sny prisťahovalcov
Vnútorní démoni nemusia byť vôbec zlý námet na horor. Napríklad taký Ward sa vlastne celý odohral len v predstavách hlavnej hrdinky, a rozhodne to nebol zlý film. Podstatné asi je nezobrať výraz „vnútorní" príliš doslovne, a nezostať len pri zobrazovaní vonkajška. Čo má divák zo sledovania pokojného povrchu, keď to hlavné sa odohráva vnútri? Ako keď postavu niečo zvnútra postupne zožiera vo filme Devoured.
17. 11. 2013

Les raisins de la mort

Pesticídy hnevu

Tvorba francúzskeho režiséra Jeana Rollina vynikala v mnohých smeroch, preto si vyslúžila mnoho prirovnaní. Vyžívanie sa v lacnom gore, ktoré čo strácalo na kvalite zobrazenia dobiehalo na kvantite a miere nechutnosti ho približuje k Luciovi Fulcimu. Zasnená atmosféra prameniaca z bezvýrazovosti hercov, s ktorou prednášajú poetické dialógy ho zase približuje Robertovi Bressonovi. Jeho príbehy z prostredia fantasy sú často zdanlivo nezmyselné, až hlúpe. Javia sa povrchne, pritom ale majú svoju špecifickú poetiku podobnú surrealizmu. Jedným z nich je Les raisins de la mort.

16. 1. 2018

From the Dark

Zlý scenár ani rašelinové pole nezachráni
Medzi neobnoviteľné zdroje našej planéty patrí aj rašelina. Jej súčasné zásoby na Zemi sa tvorili asi 360 miliónov rokov pri pomalom rozklade niektorých rastlín, ako napríklad machu, rýchlosťou asi milimeter za rok. Rašelina sa podobne ako ropa dá spaľovať aj využívať v chemickom priemysle. Preto keď vidíte starého Íra ako vykopáva tradičné tehličky, zabudnite na romantiku a úctu k jeho tradíciám. Skúste sa na neho pozerať podobne ako na ropnú spoločnosť, drancujúcu našu planétu. Ľutovať ho začnite, až keď na neho niečo z rašeliniska vyskočí, From the Dark.
24. 3. 2016

The Limehouse Golem

Zľahka zvrátená dobová detektívka

Nejde tu o Golema, ako neživý stroj. Vrah si len požičal jeho meno, keď sa podpísal pod jednu zo svojich obetí. Tých sa objaví niekoľko, na rozdiel od tých Jackových ich ale nič tak zjavne nespája. Polícia je bezradná, prípad zverí starému detektívovi, ktorého je pripravená verejnosti obetovať po predpokladanom neúspechu. Podarí sa mu nájsť v knižnici Golemov denník, do knihy si tam písal o svojich zločinoch. Detektív svoj záujem zároveň upriamuje na mladú bývalú herečku, podozrievajú ju, že otrávila svojho manžela. Dôvody mala, ich vzťah nebol ani náznakom ideálny, a manžel ju definitívne odtrhol od umenia. Zvykol sa prejavovať príliš protekcionisticky, v ich okolí sa akosi podozrivo hromadili mŕtvoly. Vyšetriť jeho smrť by podľa starého detektíva mohlo pomôcť aj pri hľadaní obávaného Golema. Zabila manžela, pretože odhalila jeho tajnú identitu?

3. 1. 2018

Atticus Institute

Kedy konečne veda porazí diabla?
Poznáte to, keď niekto niekoho neustále len zosmiešňuje a ponižuje, robí mu zle. Hovoríte si, čo ten človek môže z podobného vzťahu mať, prečo ho okamžite neukončí, nepreruší všetky kontakty s danou osobou. On by možno aj rád, jednoducho to ale nedokáže. Či je to masochizmus, či akási zvrhlá fascinovanosť. Alebo len obdiv, pocit silnej nadradenosti toho druhého, ktorý vyvoláva dojem vyvolenosti, už len zato, že môžete byť v jeho prítomnosti, byť svedkom jeho vyčíňania. Posledná možnosť sa asi najviac hodí do vedeckého prostredia, ako vo filme Atticus Institute.
25. 6. 2015

recenzie.

Creep

Andrej Gomora | 26. 10. 2015
0
6/10          
žáner:
comedy, psycho

Ak potrebujete zahnať pocit, akí ste osamelí, trápni a divní


Pokiaľ túžite, aby sa k vám ľudia správali inak, boli k vám napríklad ohľaduplnejší, nie je jediným riešením byť dôchodcom. Pomôže napríklad ak budete chorí, prípadne aspoň chorobu predstierať. Najlepšie rovno smrteľne chorý, na rakovinu. S nádorom na mozgu, kvôli ktorému vám zostávajú asi tri mesiace života. A vaše prvé dieťa sa má narodiť až o pol roka, nikdy ho neuvidíte. Uznajte, kto už by vám v takejto situácii mal srdce čokoľvek odmietnuť? Pokojne mu môžete pripadať aj trochu čudný, ako taký Creep.
 

„Pred vlastným dieťaťom sa Jozef predsa nemôže správať ako pred cudzím človekom, byť osobný je účelom pripravovaného videa."

S podobným človek som stretne Aron, zareaguje na jeho inzerát. Muž okolo štyridsiatky menom Jozef ponúka peniaze za to, že ho bude nakrúcať. Keď už sa so svojím potomkom nikdy nestretne, rád by mu ukázal, kto jeho otecko bol. Na videu, aspoň virtuálne, s ním bude robiť všetko, čo rád robieval s vlastným otcom a čím dúfal, že svojim deťom bude robiť radosť. Prvý bude spoločný kúpeľ, ten ako dieťa miloval. Aron si musí zvyknúť, príde aj na intímnejšie situácie. Pred vlastným dieťaťom sa Jozef predsa nemôže správať ako pred cudzím človekom, byť osobný je účelom pripravovaného videa. Jozef ale zostáva priateľským aj vo vzťahu k Aronovi. Vezme ho do hôr, okúpať sa v jazierku s tvarom srdiečka. A večer ho prehovorí, nech zostane na pohárik, povedia si tajomstvá, ktoré už pred dieťaťom majú zostať skryté. Ako Aron zistí, niektoré veci by ani sám radšej nevedel.

„Jozef je hyperaktívny, vtieravý blbček pri ktorom vám okamžite napadne, že by spravil čokoľvek, aby ho niekto počúval, nahrával, chodil za ním."

Film o strašidelnom čudákovi s dvoma hercami, z ktorých jeden strávi tri štvrtiny filmu ako údajný kameraman, musí samozrejme stáť predovšetkým na hlavnom predstaviteľovi. Ten sa v tomto prípade podaril, možno až príliš uveriteľne na úkor hororovosti. Jozef je hyperaktívny, vtieravý blbček pri ktorom vám okamžite napadne, že by spravil čokoľvek, aby ho niekto počúval, nahrával, chodil za ním. Proti osamelosti bojujú ľudia všelijako, pri tomto magorovi by ste verili, že chorobu si vymyslel aj že o nej bol schopný presvedčiť aj seba samého. Tak či onak, kým sa nepreukáže opak, patrí sa jeho verzii veriť. Spolu s Aronom by sme mali prežívať chvíle myslené ako samotu medzi otcom a dieťaťom. Vtedy sa každý správa trochu inak a nepatrí sa ho za to súdiť. Tak to vidí aj Aron, platia ho, môže byť rád že má prácu a nie rakovinu, musí teda byť trpezlivý.

„Čoraz viac nás mätie, až postupne tušíme stále menej, čo by sme od neho asi mohli čakať."

My spolu s Aron postupne sledujeme, čo tu nesedí, a čo to asi môže znamenať. Vyslovene strašidelný film nie je a ani nebude. Ľaká nás predovšetkým cez found footage, jednak vyskakovačkami, hlavne ale cez snahu sprostredkovať nám bezprostrednú blízkosť uleteného čudáka. Čoraz viac nás mätie, až postupne tušíme stále menej, čo by sme od neho asi mohli čakať. Spočiatku sa zdá neškodný, len trochu otravný. Jeho prítomnosť je čím ďalej tým výraznejšia, nedá nám vydýchnuť a spolu s odhaľovaním svojej osobnosti sa prestáva javiť tak celkom neškodne.

„Neskríknete od hrôzy ani sa nahlas nezasmejete, miestami vám ale bude mykať kútikmi úst."

Rovnako nenápadná ako hororovosť je aj komediálna zložka. Neskríknete od hrôzy, ani sa nahlas nezasmejete, miestami vám ale bude mykať kútikmi úst. Ide o humor postavený na veľmi jemnom nadsadení určitých situácií a výrokov. Uvedomíte si, že niečo veľmi podobné ste videli a počuli už veľakrát. Stačilo ale takmer nebadane to posunúť určitým smerom a dopracujeme sa k vtipnej absurdite. Horor tu vlastne funguje tak isto. Otravných ľudí ako Jozef pozná nepochybne každý veľa. Preto vám tento bude povedomý, budete si vedieť predstaviť, že by ste ho pokojne mohli kedykoľvek stretnúť. Až na to, že Jozef už je za hranicou čudnosti, ktorú sa patrí znášať. Vo vašom vlastnom záujme.

Creep musí prísť nepochybne určitej časti publika značne nudným, keďže sa v ňom za celý čas prakticky nič nedeje, nie je v ňom žiadna krv ani násilie. Ak sa vám aj bude páčiť, neutkvie vám v pamäti ako výnimočný horor. Skôr ako inteligentná zábavka, hra s dvoma hercami, ktorá vás zľahka pobaví a zľahka vás pri nej zamrazí.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy