hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

The Editor

Andrej Gomora | 4. 3. 2016
0
6/10          
žáner:
comedy, slasher

Aj strihanie je hlavne o praxi


Že režiséri, producenti, herci, herečky a vlastne všetci nejako spojení s filmom sú čudní ľudia sa traduje už dávno. Konkrétne v tomto prípade nakrúcajú krvavý horor a ten im nejako mimovoľne začne splývať s realitou. Pomaly nie je nikto, kto by mohol hlavného predstaviteľa nahradiť, každý nový herec vydrží len pár scén kým ho zavraždia. Šťastie, že hlavnou hviezdou je v tomto prípade ten, kto sa dokáže postarať, aby si zmenu herca divák ani nevšimol. Zručný strihač, teda The Editor.
 

„Dozvieme sa, že strávil nejaký čas na psychiatrii, niekedy trávi nad strihaním celé noci a nie je si istý, čo presne sa počas nich mohlo udiať."

V deji nie je vôbec jednoduché sa vyznať, orientovať sa dá len podľa pár hlavných postáv. Samotný strihač by mal byť hlavným podozrivým, nám sa tak ale vôbec nejaví. Je to sympatický a pokojný muž v stredných rokoch, chýba mu len pár prstov na ruke, práve od strihania. Dozvieme sa, že strávil nejaký čas na psychiatrii, niekedy trávi nad strihaním celé noci a nie je si istý, čo presne sa počas nich mohlo udiať. Má pri sebe aj krásnu mladú asistentku, verí jej, ona je mu za to plne oddaná a zamiluje sa doňho. Horšie je to totiž s jeho manželkou, bývalo filmovou hviezdou. Je odporná a cynická, zanevrela na celý svet, nedá sa v jej vyznať. Okrem nich sa na sete pohybuje množstvo hercov a náročný producent. Po prvých vraždách príde aj polícia, parodicky hlúpy komisár. Čo už ale na tomto filme parodické nie je.

Hneď po úvodnej kvalitne strašidelnej pasáži sa dostaneme k prvému problému, ak by sa teda film mal snažiť byť predovšetkým strašidelný. Pasáž pochádza z filmu, ktorý sa nakrúca, a tieto pasáže sa nám budú s filmovou skutočnosť miešať po celý čas. Keďže nerozumieme deju a nevyznáme sa v postavách stvárňujúcich hercov, často je pre nás takmer nemožné odhadnúť či sme vo filme alebo v realite, kým nám to vyslovene nepovedia. Mnoho scén tým spôsobom napriek tomu funguje, či už skutočných alebo filmových. O nejakú celkovú atmosféru tu totiž aj tak nejde, tú už zabíja množstvo absurdného humoru.

„Vidíme celkove úmyselne priblblé dielo s množstvom podarených aj nepodarených vtipov, kde sa zrazu stemnie a niekoho krvavo zavraždia."

Ťažko povedať, či sa dá hovoriť priamo o paródii, mnohé by jej zodpovedalo. Autori sa ale aj tak snažili, aby film bol strašidelný. Vyslovene kombinácia humoru a napätia v rámci jednej scény sa podarí len párkrát. Skôr vidíme celkove úmyselne priblblé dielo s množstvom podarených aj nepodarených vtipov, kde sa zrazu stemnie a niekoho krvavo zavraždia. Absurdný humor sa podarí napríklad pri záberoch v rámci štúdia, kde sa na pozadí vždy musí naťahovať niektorá herečka, samozrejme nahá. Vtipný je aj policajt, ten funguje aj ako postava, hoci dokonale absurdná. Pri niektorých vtipoch je ale film skrátka odporný, ako keď sa asistentka po najmenšej výčitke od majstra strihača začne okamžite rezať britvou.

„Vďaka kombinácii krvi a humoru sa na film viac menej dá pozerať, nenudí, a práve finále nám ho akosi pozliepa dohromady a snaží sa na diváka pôsobiť zmierlivo."

Až ku koncu sa nám podarí pochopiť, že asi aj niekam smerujeme a svojím spôsobom sa tam aj dostaneme. Ani dovtedy nám ale vlastne chaos až tak neprekáža, pri podobne poňatom filme by príliš odlišne asi nevyzeral ani pokus o zmysluplnejšiu zápletku. Vďaka kombinácii krvi a humoru sa na film viac menej dá pozerať, nenudí, a práve finále nám ho akosi pozliepa dohromady a snaží sa na diváka pôsobiť zmierlivo. Je tu totiž množstvo aspektov, ktoré sa pozeranie dovtedy snažili sťažovať, či ho spraviť čo najpamätnejším. Okrem chaosu a často priblblého humoru aj mnoho nechutností a hlúpostí bez snahy o význam.

The Editor je silne špecifický film. V prvom rade musíte byť pripravení nebrať ho ani náznakom vážne a znášať humor často pod úroveň diváka s troškou sebaúcty. Na druhej strane sa ale mnoho vtipov skutočne aj podarí, rovnako ako niekoľko napínavých scén. Takže za odvahu a trochu trpezlivosti sa dielo dokáže odmeniť. Rozhodne si nezaslúži zatratenie a pripraveným divákom ponúkne netuctový zážitok, aký raz za čas nie je vôbec zlé absolvovať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok