hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

Bitter Feast

Nedovarený a neslaný exploit
Škoda, že celkom podarenú zápletku sa nepodarilo dobre spracovať. Vzťah medzi kritikom a kritizovaným sa javí ako dobrý námet pre originálny exploit. Navyše je asi ťažko vymyslieť mučiteľovi vhodnejšie povolanie ako kuchár.
21. 1. 2011

recenzie.

The Editor

Andrej Gomora | 4. 3. 2016
0
6/10          
žáner:
comedy, slasher

Aj strihanie je hlavne o praxi


Že režiséri, producenti, herci, herečky a vlastne všetci nejako spojení s filmom sú čudní ľudia sa traduje už dávno. Konkrétne v tomto prípade nakrúcajú krvavý horor a ten im nejako mimovoľne začne splývať s realitou. Pomaly nie je nikto, kto by mohol hlavného predstaviteľa nahradiť, každý nový herec vydrží len pár scén kým ho zavraždia. Šťastie, že hlavnou hviezdou je v tomto prípade ten, kto sa dokáže postarať, aby si zmenu herca divák ani nevšimol. Zručný strihač, teda The Editor.
 

„Dozvieme sa, že strávil nejaký čas na psychiatrii, niekedy trávi nad strihaním celé noci a nie je si istý, čo presne sa počas nich mohlo udiať."

V deji nie je vôbec jednoduché sa vyznať, orientovať sa dá len podľa pár hlavných postáv. Samotný strihač by mal byť hlavným podozrivým, nám sa tak ale vôbec nejaví. Je to sympatický a pokojný muž v stredných rokoch, chýba mu len pár prstov na ruke, práve od strihania. Dozvieme sa, že strávil nejaký čas na psychiatrii, niekedy trávi nad strihaním celé noci a nie je si istý, čo presne sa počas nich mohlo udiať. Má pri sebe aj krásnu mladú asistentku, verí jej, ona je mu za to plne oddaná a zamiluje sa doňho. Horšie je to totiž s jeho manželkou, bývalo filmovou hviezdou. Je odporná a cynická, zanevrela na celý svet, nedá sa v jej vyznať. Okrem nich sa na sete pohybuje množstvo hercov a náročný producent. Po prvých vraždách príde aj polícia, parodicky hlúpy komisár. Čo už ale na tomto filme parodické nie je.

Hneď po úvodnej kvalitne strašidelnej pasáži sa dostaneme k prvému problému, ak by sa teda film mal snažiť byť predovšetkým strašidelný. Pasáž pochádza z filmu, ktorý sa nakrúca, a tieto pasáže sa nám budú s filmovou skutočnosť miešať po celý čas. Keďže nerozumieme deju a nevyznáme sa v postavách stvárňujúcich hercov, často je pre nás takmer nemožné odhadnúť či sme vo filme alebo v realite, kým nám to vyslovene nepovedia. Mnoho scén tým spôsobom napriek tomu funguje, či už skutočných alebo filmových. O nejakú celkovú atmosféru tu totiž aj tak nejde, tú už zabíja množstvo absurdného humoru.

„Vidíme celkove úmyselne priblblé dielo s množstvom podarených aj nepodarených vtipov, kde sa zrazu stemnie a niekoho krvavo zavraždia."

Ťažko povedať, či sa dá hovoriť priamo o paródii, mnohé by jej zodpovedalo. Autori sa ale aj tak snažili, aby film bol strašidelný. Vyslovene kombinácia humoru a napätia v rámci jednej scény sa podarí len párkrát. Skôr vidíme celkove úmyselne priblblé dielo s množstvom podarených aj nepodarených vtipov, kde sa zrazu stemnie a niekoho krvavo zavraždia. Absurdný humor sa podarí napríklad pri záberoch v rámci štúdia, kde sa na pozadí vždy musí naťahovať niektorá herečka, samozrejme nahá. Vtipný je aj policajt, ten funguje aj ako postava, hoci dokonale absurdná. Pri niektorých vtipoch je ale film skrátka odporný, ako keď sa asistentka po najmenšej výčitke od majstra strihača začne okamžite rezať britvou.

„Vďaka kombinácii krvi a humoru sa na film viac menej dá pozerať, nenudí, a práve finále nám ho akosi pozliepa dohromady a snaží sa na diváka pôsobiť zmierlivo."

Až ku koncu sa nám podarí pochopiť, že asi aj niekam smerujeme a svojím spôsobom sa tam aj dostaneme. Ani dovtedy nám ale vlastne chaos až tak neprekáža, pri podobne poňatom filme by príliš odlišne asi nevyzeral ani pokus o zmysluplnejšiu zápletku. Vďaka kombinácii krvi a humoru sa na film viac menej dá pozerať, nenudí, a práve finále nám ho akosi pozliepa dohromady a snaží sa na diváka pôsobiť zmierlivo. Je tu totiž množstvo aspektov, ktoré sa pozeranie dovtedy snažili sťažovať, či ho spraviť čo najpamätnejším. Okrem chaosu a často priblblého humoru aj mnoho nechutností a hlúpostí bez snahy o význam.

The Editor je silne špecifický film. V prvom rade musíte byť pripravení nebrať ho ani náznakom vážne a znášať humor často pod úroveň diváka s troškou sebaúcty. Na druhej strane sa ale mnoho vtipov skutočne aj podarí, rovnako ako niekoľko napínavých scén. Takže za odvahu a trochu trpezlivosti sa dielo dokáže odmeniť. Rozhodne si nezaslúži zatratenie a pripraveným divákom ponúkne netuctový zážitok, aký raz za čas nie je vôbec zlé absolvovať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok