hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

The Editor

Andrej Gomora | 4. 3. 2016
0
6/10          
žáner:
comedy, slasher

Aj strihanie je hlavne o praxi


Že režiséri, producenti, herci, herečky a vlastne všetci nejako spojení s filmom sú čudní ľudia sa traduje už dávno. Konkrétne v tomto prípade nakrúcajú krvavý horor a ten im nejako mimovoľne začne splývať s realitou. Pomaly nie je nikto, kto by mohol hlavného predstaviteľa nahradiť, každý nový herec vydrží len pár scén kým ho zavraždia. Šťastie, že hlavnou hviezdou je v tomto prípade ten, kto sa dokáže postarať, aby si zmenu herca divák ani nevšimol. Zručný strihač, teda The Editor.
 

„Dozvieme sa, že strávil nejaký čas na psychiatrii, niekedy trávi nad strihaním celé noci a nie je si istý, čo presne sa počas nich mohlo udiať."

V deji nie je vôbec jednoduché sa vyznať, orientovať sa dá len podľa pár hlavných postáv. Samotný strihač by mal byť hlavným podozrivým, nám sa tak ale vôbec nejaví. Je to sympatický a pokojný muž v stredných rokoch, chýba mu len pár prstov na ruke, práve od strihania. Dozvieme sa, že strávil nejaký čas na psychiatrii, niekedy trávi nad strihaním celé noci a nie je si istý, čo presne sa počas nich mohlo udiať. Má pri sebe aj krásnu mladú asistentku, verí jej, ona je mu za to plne oddaná a zamiluje sa doňho. Horšie je to totiž s jeho manželkou, bývalo filmovou hviezdou. Je odporná a cynická, zanevrela na celý svet, nedá sa v jej vyznať. Okrem nich sa na sete pohybuje množstvo hercov a náročný producent. Po prvých vraždách príde aj polícia, parodicky hlúpy komisár. Čo už ale na tomto filme parodické nie je.

Hneď po úvodnej kvalitne strašidelnej pasáži sa dostaneme k prvému problému, ak by sa teda film mal snažiť byť predovšetkým strašidelný. Pasáž pochádza z filmu, ktorý sa nakrúca, a tieto pasáže sa nám budú s filmovou skutočnosť miešať po celý čas. Keďže nerozumieme deju a nevyznáme sa v postavách stvárňujúcich hercov, často je pre nás takmer nemožné odhadnúť či sme vo filme alebo v realite, kým nám to vyslovene nepovedia. Mnoho scén tým spôsobom napriek tomu funguje, či už skutočných alebo filmových. O nejakú celkovú atmosféru tu totiž aj tak nejde, tú už zabíja množstvo absurdného humoru.

„Vidíme celkove úmyselne priblblé dielo s množstvom podarených aj nepodarených vtipov, kde sa zrazu stemnie a niekoho krvavo zavraždia."

Ťažko povedať, či sa dá hovoriť priamo o paródii, mnohé by jej zodpovedalo. Autori sa ale aj tak snažili, aby film bol strašidelný. Vyslovene kombinácia humoru a napätia v rámci jednej scény sa podarí len párkrát. Skôr vidíme celkove úmyselne priblblé dielo s množstvom podarených aj nepodarených vtipov, kde sa zrazu stemnie a niekoho krvavo zavraždia. Absurdný humor sa podarí napríklad pri záberoch v rámci štúdia, kde sa na pozadí vždy musí naťahovať niektorá herečka, samozrejme nahá. Vtipný je aj policajt, ten funguje aj ako postava, hoci dokonale absurdná. Pri niektorých vtipoch je ale film skrátka odporný, ako keď sa asistentka po najmenšej výčitke od majstra strihača začne okamžite rezať britvou.

„Vďaka kombinácii krvi a humoru sa na film viac menej dá pozerať, nenudí, a práve finále nám ho akosi pozliepa dohromady a snaží sa na diváka pôsobiť zmierlivo."

Až ku koncu sa nám podarí pochopiť, že asi aj niekam smerujeme a svojím spôsobom sa tam aj dostaneme. Ani dovtedy nám ale vlastne chaos až tak neprekáža, pri podobne poňatom filme by príliš odlišne asi nevyzeral ani pokus o zmysluplnejšiu zápletku. Vďaka kombinácii krvi a humoru sa na film viac menej dá pozerať, nenudí, a práve finále nám ho akosi pozliepa dohromady a snaží sa na diváka pôsobiť zmierlivo. Je tu totiž množstvo aspektov, ktoré sa pozeranie dovtedy snažili sťažovať, či ho spraviť čo najpamätnejším. Okrem chaosu a často priblblého humoru aj mnoho nechutností a hlúpostí bez snahy o význam.

The Editor je silne špecifický film. V prvom rade musíte byť pripravení nebrať ho ani náznakom vážne a znášať humor často pod úroveň diváka s troškou sebaúcty. Na druhej strane sa ale mnoho vtipov skutočne aj podarí, rovnako ako niekoľko napínavých scén. Takže za odvahu a trochu trpezlivosti sa dielo dokáže odmeniť. Rozhodne si nezaslúži zatratenie a pripraveným divákom ponúkne netuctový zážitok, aký raz za čas nie je vôbec zlé absolvovať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok