hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Shadow

Hory, bicykle, mučenie a žiadna zábava
Vojak David sa vrátil z Iraku, plný nepríjemných spomienok, a potrebuje si poriadne prečistiť hlavu. Keďže odmalička bolo jeho záľubou jazdenie na bicykli po horách, vyberá sa do oblasti Shadow, ktorú mu spolubojovník odporučil ako bicyklový raj na zemi. 14. 4. 2011

Antisocial

Horor o najväčšom zle
Sociálne siete sú najväčšia hrozba dnešnej spoločnosti. Nielen, že ničia skutočný ľudský kontakt. V snahe ľudí k sebe plne pripútať sa pred ničím nezastavia. Nepoznajú hranice súkromia, a ich cieľ je jasný- preniknúť svojim používateľom až do mozgu. Prečo by na sieti nemalo byť zverejnené všetko, čo vidia, a všetko čo si myslia? Pod kožu ziskuchtivých grázlov snažiacich sa preniknúť do našich hláv sa pozerá horor Antisocial.
27. 1. 2014

recenzie.

Masks

Andrej Gomora | 5. 3. 2013
1
7/10          
žáner:
independent, slasher

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula


Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
 

„Aj keď Gdulova teória nie je úplne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov."

Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.

„Tvorcovia sa bez ostychu sústredili na výtvarnú stránku a atmosféru, tak ako to nakoniec v gialle má byť."

Aj keď sa na zápletku pozeráme v rámci tolerancie pre lacné mysteriózne filmy, množstvo dier v logike len veľmi tesne balansuje na hranici znesiteľnosti. Veľa udalostí až príliš zjavne nedáva zmysel a môžu pôsobiť rušivo. Tvorcovia sa bez ostychu sústredili na výtvarnú stránku a atmosféru, tak ako to nakoniec v gialle má byť. A dá sa povedať, že boli úspešní. Kamera vyznieva občas trochu silene čo sa týka kvality obrazu, ťažko povedať či kvôli snahe napodobniť techniku zo sedemdesiatych rokov, alebo pre nízky rozpočet. V kombinácii so zaujímavými farbami je ale presvedčivá a navodzuje želaný dojem sna. Dočkáme sa aj klasických záberov z pohľadu vraha, ako aj detailov kričiacich obetí.

Gore je taký, ako sa na giallo patrí, riedky, ale intenzívny. Obetí nie je veľa, ale ich smrť býva krvavá a zobrazená podrobne. Na prospech sú nie úplne dokonalé efekty, vďaka ktorým sa dá pozerať aj na zábery, ktorých realistické zobrazenie by bolo veľmi náročné na žalúdok. Jednotlivé vraždy sú pravidelne roztrúsené a predpovedateľné, čím sa drží dostatočné tempo a spád. Film dokáže udržať diváka v napätí, za predpokladu že ten sa nechá unášať, a nezasekne sa v kostrbatom príbehu.

„Na postavách sa celkovo najviac prejavilo, že ide o pokus založený na prevzatom základe a nie všetky nové súčiastky do neho pasujú."

Asi najväčšou slabinou diela je jeho obsadenie. Niektorí herci sú naozaj zlí. Iní, vrátane hlavnej predstaviteľky by v zásade ani zlí neboli, ale jednoducho na nich niečo nesedí. Štýl gialla si vyžadoval naivitu, hrdinka bolo slušné a krehké dievča. Možno aj kvôli tvrdšej nemčine vyzerá hlavná postava ako silná až agresívna osoba, a jej herecké ambície nie sú veľmi sympatické. Na postavách sa celkovo najviac prejavilo, že ide o pokus založený na prevzatom základe a nie všetky nové súčiastky do neho pasujú. Vynikajúco zato funguje hudba, typický opakujúci sa motív plní skvelo svoju úlohu a v hlave diváka zostane ešte dlho po dopozeraní filmu. Podarený je aj záver, vsádzajúci na umelecké zábery v rýchlom slede pre skutočne intenzívne napätie.

Obdivuhodné na Masks je, že sa vzpiera svojej dobe. Nejde o poctu giallu, ako vo filme Amer, ale o snahu spraviť novodobé giallo. Nezapadá do moderného hororu a jasne mieri na fanúšikov starších filmov. Pre nich nebude v žiadnom prípade sklamaním, keďže aj napriek nedostatkom poskytuje plnohodnotný zážitok. Horšie už na tom môže byť u divákov bez pochopenia pre sedemdesiate roky. Tých môže iritovať aj značná umeleckosť, aká pre súčasné priamočiare krváky nie je úplne obvyklá. Aj tak ide o kvalitne nakrútený film a už pre rozšírenie obzorov by nebolo dobré sa mu vyhnúť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (1 príspevok) Pridať príspevok
:) Kety
5. 3. 2013, 22:36

Nemecky pokus o giallo? tak to musim vidiet:)

Odporúčané filmy