hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

Bitter Feast

Nedovarený a neslaný exploit
Škoda, že celkom podarenú zápletku sa nepodarilo dobre spracovať. Vzťah medzi kritikom a kritizovaným sa javí ako dobrý námet pre originálny exploit. Navyše je asi ťažko vymyslieť mučiteľovi vhodnejšie povolanie ako kuchár.
21. 1. 2011

recenzie.

Masks

Andrej Gomora | 5. 3. 2013
1
7/10          
žáner:
independent, slasher

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula


Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
 

„Aj keď Gdulova teória nie je úplne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov."

Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.

„Tvorcovia sa bez ostychu sústredili na výtvarnú stránku a atmosféru, tak ako to nakoniec v gialle má byť."

Aj keď sa na zápletku pozeráme v rámci tolerancie pre lacné mysteriózne filmy, množstvo dier v logike len veľmi tesne balansuje na hranici znesiteľnosti. Veľa udalostí až príliš zjavne nedáva zmysel a môžu pôsobiť rušivo. Tvorcovia sa bez ostychu sústredili na výtvarnú stránku a atmosféru, tak ako to nakoniec v gialle má byť. A dá sa povedať, že boli úspešní. Kamera vyznieva občas trochu silene čo sa týka kvality obrazu, ťažko povedať či kvôli snahe napodobniť techniku zo sedemdesiatych rokov, alebo pre nízky rozpočet. V kombinácii so zaujímavými farbami je ale presvedčivá a navodzuje želaný dojem sna. Dočkáme sa aj klasických záberov z pohľadu vraha, ako aj detailov kričiacich obetí.

Gore je taký, ako sa na giallo patrí, riedky, ale intenzívny. Obetí nie je veľa, ale ich smrť býva krvavá a zobrazená podrobne. Na prospech sú nie úplne dokonalé efekty, vďaka ktorým sa dá pozerať aj na zábery, ktorých realistické zobrazenie by bolo veľmi náročné na žalúdok. Jednotlivé vraždy sú pravidelne roztrúsené a predpovedateľné, čím sa drží dostatočné tempo a spád. Film dokáže udržať diváka v napätí, za predpokladu že ten sa nechá unášať, a nezasekne sa v kostrbatom príbehu.

„Na postavách sa celkovo najviac prejavilo, že ide o pokus založený na prevzatom základe a nie všetky nové súčiastky do neho pasujú."

Asi najväčšou slabinou diela je jeho obsadenie. Niektorí herci sú naozaj zlí. Iní, vrátane hlavnej predstaviteľky by v zásade ani zlí neboli, ale jednoducho na nich niečo nesedí. Štýl gialla si vyžadoval naivitu, hrdinka bolo slušné a krehké dievča. Možno aj kvôli tvrdšej nemčine vyzerá hlavná postava ako silná až agresívna osoba, a jej herecké ambície nie sú veľmi sympatické. Na postavách sa celkovo najviac prejavilo, že ide o pokus založený na prevzatom základe a nie všetky nové súčiastky do neho pasujú. Vynikajúco zato funguje hudba, typický opakujúci sa motív plní skvelo svoju úlohu a v hlave diváka zostane ešte dlho po dopozeraní filmu. Podarený je aj záver, vsádzajúci na umelecké zábery v rýchlom slede pre skutočne intenzívne napätie.

Obdivuhodné na Masks je, že sa vzpiera svojej dobe. Nejde o poctu giallu, ako vo filme Amer, ale o snahu spraviť novodobé giallo. Nezapadá do moderného hororu a jasne mieri na fanúšikov starších filmov. Pre nich nebude v žiadnom prípade sklamaním, keďže aj napriek nedostatkom poskytuje plnohodnotný zážitok. Horšie už na tom môže byť u divákov bez pochopenia pre sedemdesiate roky. Tých môže iritovať aj značná umeleckosť, aká pre súčasné priamočiare krváky nie je úplne obvyklá. Aj tak ide o kvalitne nakrútený film a už pre rozšírenie obzorov by nebolo dobré sa mu vyhnúť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (1 príspevok) Pridať príspevok
:) Kety
5. 3. 2013, 22:36

Nemecky pokus o giallo? tak to musim vidiet:)