najčítanejšie recenzie.
Revenge of the Pontianak
Terminológia sa pritom líši podľa oblasti, pontianak býva údajne žena, ktorá umrela tehotná, v Malajzii tá, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa. Lang suir by mala byť žena, ktorá skonala pri pôrode, v našom prípade to ale nakoniec bude ešte zložitejšie. Až tak na tom nezáleží, hlavne nie nám, ignorantom. Pontianak môže každopádne túžiť po pomste voči konkrétnemu mužovi, a to sa tu aj deje. Ide na to akurát mierne zoširoka, veď prečo nie. Všetko sa začne počas svadby, jeden z hostí už sa domov nevráti, jeho krvavé telo zostane visieť vysoko na strome. Pontianak vraj zvykne prebývať v banánovníkoch. Šaman odporúča vyčistiť dom, udalosti sa ale kopia. Miestni by najradšej zlynčovali novomanželku, tá za nič nemôže. Nie vždy prichádza zlo zvonka.
Sinister
Tokyo Gore Police
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011
Yoga Hakwon/Yoga Institute
Na jogistický tréning v podivnom inštitúte sa prihlási aj Hyo-jeong, dievča z teleshopingu, ktoré v televízii promuje značkové oblečenie. V práci sa jej darí, no nemôže konkurovať svojej novej kolegyni, čerstvej absolventke súťaže krásy. Frustrovaná životom vo svete, kde krása znamená všetko, sa nechá zlákať svojou bývalou spolužiačkou, kedysi triednou outsiderkou, dnes úspešnou a krásnou ženou, a rozhodne sa absolvovať týždeň jogy... 26. 1. 2011
Ghoul
recenzie.
3 From Hell
Opäť trošku sadizmu
Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.
„Po štrnástich rokoch negatívni hrdinovia chýbali fanúšikom, a Rob Zombie sa asi stotožnil s myšlienkou, že nič lepšie ako oni už nevytvorí.“
S tým sa asi príliš nepočítalo, keďže finále predošlého dielu, Devil's Rejects, zobrazilo pomerne nekompromisný masaker hlavných postáv. Tu sa ale nehráme na realizmus. Po štrnástich rokoch negatívni hrdinovia chýbali fanúšikom, a Rob Zombie sa asi stotožnil s myšlienkou, že nič lepšie ako oni už nevytvorí. Tak by ich mal ešte raz využiť. Úvod o ich zázračnom prežití nakoniec do filmu celkom zapadá, veď sme zvyknutí, že tu musíme prehltnúť čo nám naservírujú. Vrátane jemnej úpravy trojice, ktorej jedného člena jednoducho vymenia, keďže jeden z hercov už nebol v stave odohrať viac ako pár minút. Nemôžeme si nevšimnúť tiež ako sa postavy nevyhli pôsobeniu zubu času, hlavne Baby stavajúca na svojom ženskom šarme už nie je, čo bývala. Hlavné je jedno- sú tu, a sú to oni.
„Vytráca sa nám element napätia, a zostáva len nepretržitá oslava zabíjania.“
Oslava psychopatov vyznie ako klišé a zároveň pomerne komicky, predovšetkým reči o ich nevine. Skôr ide o akúsi oslavu ich samotných, aké úžasné postavy sa to podarilo vytvoriť, a ako sa nedá ich nemilovať. Pravda je, že film o inom príliš ani nie je, takže chvíľu si ich užívať aj bez veľkých dejových posunov nepôsobí až tak zvláštne. Ako vieme, ide o celkom nevypočítateľných psychopatov a neporaziteľných vrahov. Vždy zvíťazia, nech sú aj spútaní a neozbrojení proti presile. Vieme, ako dopadne každá situácia, teda, kto prežije. Tak ich musíme vnímať ako hrdinov, pretože tí predsa vždy prežijú. Vytráca sa nám element napätia, a zostáva len nepretržitá oslava zabíjania. Žartovania zo smrťou, úplnej absencie svedomia či akýchkoľvek štandardov ľudského správania. Trojica si to užíva, zabáva sa, a od nás sa čaká to isté.
„Stále máme pocit, ako keby išlo len o akýsi dodatok, bez zbytočnej námahy s novými nápadmi opätovné využitie už raz videného.“
Ak by sme sa aj so štýlom diela stotožnili, problém je, že už sme to tu mali. A lepšie. Nedá sa nevyhnúť pocitu určite scenáristickej a dejovej bezradnosti, keďže zjavný cieľ je postavy len ešte raz vyžmýkať. Musia sa správať tak, ako ich poznáme, a to bez ohľadu na situácie, v ktorých sa ocitajú. Ešte viac je dôležité, aby sa dostávali k množstvu obetí. Náhodných, ale aj tých, na ktorých vynikne ich úžasnosť. Dejový rámec má nepochybne značné obmedzenia, nakoniec ide aj tak asi najjednoduchšou možnou cestou. Pár policajtov. Pár náhodných okoloidúcich. Komplikovaný a zároveň absurdný masaker na záver. Vrážd je menej ako v predošlých dieloch, a menej je aj bezbrehého násilia. Stále máme pocit, ako keby išlo len o akýsi dodatok, bez zbytočnej námahy s novými nápadmi opätovné využitie už raz videného. Pravda je, že mnohí fanúšikovia po inom možno ani príliš netúžia. Respektíve samotná prítomnosť hrdinských psychopatov a známej estetiky je pre nich viac ako niečo celkom nové. Hádam aspoň tí budú nakoniec spokojní.
3 From Hell na seba ponúka množstvo rôznych pohľadov. Nejde o klasický sequel, keďže prichádza po dlhých rokoch, a v situácii, do ktorej sa žiaden sequel príliš nehodil. Tiež ale nejde o celkom bohapusté vykopávanie mŕtvol. Režisér je ten istý, rovnako ako herci a základná kostra estetiky. Že už to nebude to, čo voľakedy, musí byť jasné každému. Svojím spôsobom je to odvar, pritom ale viac menej dôstojný odvar. Nedá sa nazvať dobrým filmom, keď ale fanúšik vyslovene túži vidieť postavy ešte raz naposledy v akcii, mohol by byť spokojný. Na rozdiel od väčšiny zvyšku publika.
