hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

recenzie.

3 From Hell

Andrej Gomora | 17. 10. 2019
0
4/10          
žáner:
action, crazy family, exploitation, slasher

Opäť trošku sadizmu


Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

„Po štrnástich rokoch negatívni hrdinovia chýbali fanúšikom, a Rob Zombie sa asi stotožnil s myšlienkou, že nič lepšie ako oni už nevytvorí.“

S tým sa asi príliš nepočítalo, keďže finále predošlého dielu, Devil's Rejects, zobrazilo pomerne nekompromisný masaker hlavných postáv. Tu sa ale nehráme na realizmus. Po štrnástich rokoch negatívni hrdinovia chýbali fanúšikom, a Rob Zombie sa asi stotožnil s myšlienkou, že nič lepšie ako oni už nevytvorí. Tak by ich mal ešte raz využiť. Úvod o ich zázračnom prežití nakoniec do filmu celkom zapadá, veď sme zvyknutí, že tu musíme prehltnúť čo nám naservírujú. Vrátane jemnej úpravy trojice, ktorej jedného člena jednoducho vymenia, keďže jeden z hercov už nebol v stave odohrať viac ako pár minút. Nemôžeme si nevšimnúť tiež ako sa postavy nevyhli pôsobeniu zubu času, hlavne Baby stavajúca na svojom ženskom šarme už nie je, čo bývala. Hlavné je jedno- sú tu, a sú to oni.

„Vytráca sa nám element napätia, a zostáva len nepretržitá oslava zabíjania.“

Oslava psychopatov vyznie ako klišé a zároveň pomerne komicky, predovšetkým reči o ich nevine. Skôr ide o akúsi oslavu ich samotných, aké úžasné postavy sa to podarilo vytvoriť, a ako sa nedá ich nemilovať. Pravda je, že film o inom príliš ani nie je, takže chvíľu si ich užívať aj bez veľkých dejových posunov nepôsobí až tak zvláštne. Ako vieme, ide o celkom nevypočítateľných psychopatov a neporaziteľných vrahov. Vždy zvíťazia, nech sú aj spútaní a neozbrojení proti presile. Vieme, ako dopadne každá situácia, teda, kto prežije. Tak ich musíme vnímať ako hrdinov, pretože tí predsa vždy prežijú. Vytráca sa nám element napätia, a zostáva len nepretržitá oslava zabíjania. Žartovania zo smrťou, úplnej absencie svedomia či akýchkoľvek štandardov ľudského správania. Trojica si to užíva, zabáva sa, a od nás sa čaká to isté.

„Stále máme pocit, ako keby išlo len o akýsi dodatok, bez zbytočnej námahy s novými nápadmi opätovné využitie už raz videného.“

Ak by sme sa aj so štýlom diela stotožnili, problém je, že už sme to tu mali. A lepšie. Nedá sa nevyhnúť pocitu určite scenáristickej a dejovej bezradnosti, keďže zjavný cieľ je postavy len ešte raz vyžmýkať. Musia sa správať tak, ako ich poznáme, a to bez ohľadu na situácie, v ktorých sa ocitajú. Ešte viac je dôležité, aby sa dostávali k množstvu obetí. Náhodných, ale aj tých, na ktorých vynikne ich úžasnosť. Dejový rámec má nepochybne značné obmedzenia, nakoniec ide aj tak asi najjednoduchšou možnou cestou. Pár policajtov. Pár náhodných okoloidúcich. Komplikovaný a zároveň absurdný masaker na záver. Vrážd je menej ako v predošlých dieloch, a menej je aj bezbrehého násilia. Stále máme pocit, ako keby išlo len o akýsi dodatok, bez zbytočnej námahy s novými nápadmi opätovné využitie už raz videného. Pravda je, že mnohí fanúšikovia po inom možno ani príliš netúžia. Respektíve samotná prítomnosť hrdinských psychopatov a známej estetiky je pre nich viac ako niečo celkom nové. Hádam aspoň tí budú nakoniec spokojní.

3 From Hell na seba ponúka množstvo rôznych pohľadov. Nejde o klasický sequel, keďže prichádza po dlhých rokoch, a v situácii, do ktorej sa žiaden sequel príliš nehodil. Tiež ale nejde o celkom bohapusté vykopávanie mŕtvol. Režisér je ten istý, rovnako ako herci a základná kostra estetiky. Že už to nebude to, čo voľakedy, musí byť jasné každému. Svojím spôsobom je to odvar, pritom ale viac menej dôstojný odvar. Nedá sa nazvať dobrým filmom, keď ale fanúšik vyslovene túži vidieť postavy ešte raz naposledy v akcii, mohol by byť spokojný. Na rozdiel od väčšiny zvyšku publika.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy