najčítanejšie recenzie.
Bliss
Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.
Jeruzalem
The Devil Inside
Zrejme je to lacné. Možno toto si hovoríte, keď trocha sledujete hororový žáner (nielen to úbohé percento z neho, ktorá sa dostane do našej distribúcie) a zaskočil vás nedávny boom tzv. „found footage" filmov, t. j. hororov, ktoré sa svojou formou tvária ako posledné zábery pred smrťou. 3. 3. 2012
Ghoul
Sinister 2
recenzie.
3 From Hell
Opäť trošku sadizmu
Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.
„Po štrnástich rokoch negatívni hrdinovia chýbali fanúšikom, a Rob Zombie sa asi stotožnil s myšlienkou, že nič lepšie ako oni už nevytvorí.“
S tým sa asi príliš nepočítalo, keďže finále predošlého dielu, Devil's Rejects, zobrazilo pomerne nekompromisný masaker hlavných postáv. Tu sa ale nehráme na realizmus. Po štrnástich rokoch negatívni hrdinovia chýbali fanúšikom, a Rob Zombie sa asi stotožnil s myšlienkou, že nič lepšie ako oni už nevytvorí. Tak by ich mal ešte raz využiť. Úvod o ich zázračnom prežití nakoniec do filmu celkom zapadá, veď sme zvyknutí, že tu musíme prehltnúť čo nám naservírujú. Vrátane jemnej úpravy trojice, ktorej jedného člena jednoducho vymenia, keďže jeden z hercov už nebol v stave odohrať viac ako pár minút. Nemôžeme si nevšimnúť tiež ako sa postavy nevyhli pôsobeniu zubu času, hlavne Baby stavajúca na svojom ženskom šarme už nie je, čo bývala. Hlavné je jedno- sú tu, a sú to oni.
„Vytráca sa nám element napätia, a zostáva len nepretržitá oslava zabíjania.“
Oslava psychopatov vyznie ako klišé a zároveň pomerne komicky, predovšetkým reči o ich nevine. Skôr ide o akúsi oslavu ich samotných, aké úžasné postavy sa to podarilo vytvoriť, a ako sa nedá ich nemilovať. Pravda je, že film o inom príliš ani nie je, takže chvíľu si ich užívať aj bez veľkých dejových posunov nepôsobí až tak zvláštne. Ako vieme, ide o celkom nevypočítateľných psychopatov a neporaziteľných vrahov. Vždy zvíťazia, nech sú aj spútaní a neozbrojení proti presile. Vieme, ako dopadne každá situácia, teda, kto prežije. Tak ich musíme vnímať ako hrdinov, pretože tí predsa vždy prežijú. Vytráca sa nám element napätia, a zostáva len nepretržitá oslava zabíjania. Žartovania zo smrťou, úplnej absencie svedomia či akýchkoľvek štandardov ľudského správania. Trojica si to užíva, zabáva sa, a od nás sa čaká to isté.
„Stále máme pocit, ako keby išlo len o akýsi dodatok, bez zbytočnej námahy s novými nápadmi opätovné využitie už raz videného.“
Ak by sme sa aj so štýlom diela stotožnili, problém je, že už sme to tu mali. A lepšie. Nedá sa nevyhnúť pocitu určite scenáristickej a dejovej bezradnosti, keďže zjavný cieľ je postavy len ešte raz vyžmýkať. Musia sa správať tak, ako ich poznáme, a to bez ohľadu na situácie, v ktorých sa ocitajú. Ešte viac je dôležité, aby sa dostávali k množstvu obetí. Náhodných, ale aj tých, na ktorých vynikne ich úžasnosť. Dejový rámec má nepochybne značné obmedzenia, nakoniec ide aj tak asi najjednoduchšou možnou cestou. Pár policajtov. Pár náhodných okoloidúcich. Komplikovaný a zároveň absurdný masaker na záver. Vrážd je menej ako v predošlých dieloch, a menej je aj bezbrehého násilia. Stále máme pocit, ako keby išlo len o akýsi dodatok, bez zbytočnej námahy s novými nápadmi opätovné využitie už raz videného. Pravda je, že mnohí fanúšikovia po inom možno ani príliš netúžia. Respektíve samotná prítomnosť hrdinských psychopatov a známej estetiky je pre nich viac ako niečo celkom nové. Hádam aspoň tí budú nakoniec spokojní.
3 From Hell na seba ponúka množstvo rôznych pohľadov. Nejde o klasický sequel, keďže prichádza po dlhých rokoch, a v situácii, do ktorej sa žiaden sequel príliš nehodil. Tiež ale nejde o celkom bohapusté vykopávanie mŕtvol. Režisér je ten istý, rovnako ako herci a základná kostra estetiky. Že už to nebude to, čo voľakedy, musí byť jasné každému. Svojím spôsobom je to odvar, pritom ale viac menej dôstojný odvar. Nedá sa nazvať dobrým filmom, keď ale fanúšik vyslovene túži vidieť postavy ešte raz naposledy v akcii, mohol by byť spokojný. Na rozdiel od väčšiny zvyšku publika.
