najčítanejšie recenzie.
Korisť
Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.
Sinister 2
Boarding School
Regression
Žena v čiernom 2: Anjel smrti
recenzie.
The Burning
Horúce osemdesiate roky
Názov sa odvoláva na nehodu niekdajšieho správcu tábora. Nepríjemnému ožranovi sa mládež chcela pomstiť hlúpym žartom. Miesto toho ho takmer upálili zaživa a nechali znetvoreného na zvyšok života. Jeden z aktérov nehody je teraz vedúcim, a okrem bežného živote v tábore so všetkými románikmi a naťahovačkami pripravuje pre táborníkov aj lodičkový výlet. Tri dni zostanú izolovaní, odkázaní sami na seba. Lepšiu príležitosť na pomstu už správca nedostane.
„Keď sa z neho stane vrah, v zjednodušení jeho správania ide film znova až na doraz."
Asi najslabšou scénou filmu je hneď tá prvá. Keď aj prijmeme, že správca mohol byť opitý a zrovna sa zobudil, tak hlúpo sa upáliť by človek nedokázal ani naschvál. Keď sa z neho stane vrah, v zjednodušení jeho správania ide film znova až na doraz. Ide tu o klasický vraždiaci stroj z osemdesiatych rokov. Kým u Jasona či Michaela Meyersa existovalo presné vysvetlenie ich správania, tu správca prestane myslieť, a už len zaradom vraždí. No dobre, čo už mu iné pri takom vzhľade zostáva. Aspoň náznak ľudskej stránky mu ale mohli nechať.
Bežný život v tábore dostáva trochu priveľký priestor, a na prvú skutočnú akciu si počkáme. V tejto časti dostaneme všetky povinné falošné poplachy. Teda dievča zabehne do lesa po loptu a nájdu ju práve keď vrah pozdvihne nožnice nad jej hlavu. Zo spŕch sa ozve hysterické jačanie vinou nadržaného zvedavca. Najviac sa samozrejme riešia vzťahy medzi chlapcami a dievčatami, svalovcami a padavkami a medzi vtipkármi a ich obeťami. K vyslovenej nude sa nikdy nedostane, vyhotovenie je dobré, len tých drahôt mohol film robiť menej. Prítomnosť správcu vnímame ako hrozbu od začiatku, už sme aj videli čo dokáže, a tak sa atmosféra príliš neuvoľňuje. Keď sa raz krviprelievanie konečne rozbehne, rozhodne stojí za to po všetkých stránkach.
„Násilné scény si zachovávajú naivnosť, pritom sú nápadité a je ich viac ako dosť."
V osemdesiatych rokoch mala túžba po brutalite jednu veľkú prekážku, a tou boli technické možnosti jej zobrazenia. Tom Savini, označovaný ako kráľ kečupu, sa aj v The Burning s možnosťami svojej doby vyrovnáva veľmi dobre. Pravdaže, nečakajme gornový realizmus. Násilné scény si zachovávajú naivnosť, pritom sú nápadité a je ich viac ako dosť. Veľké záhradnícke nožnice, ako obľúbená zbraň znetvoreného správcu, si užijú všestranné využitie, vrcholom je samozrejme zobrazenie jeho zohavenej tváre. Z potenciálnych obetí má vrah možnosť bohatého výberu, a skoro každé zabitie si poriadne užije. Či už samostatne, alebo skupinovo. Na záver musí byť pravdaže naháňačka, a dramatický súboj so spektakulárnym koncom a pomocou v poslednej chvíli.
The Burning má všetko, čo k osemdesiatym rokom patrí. Lacnú efektnosť, priblblosť, neuveriteľné zjednodušovanie aj hlúpe historky. Človek pre ne musí mať pochopenie, musí sa vedieť uvoľniť a užiť si zdanlivo bezstarostnú a uvoľnenú dobu. Vtedy sa môže vnoriť do príjemnej atmosféry, a naplno vstrebať prostredie lietajúcich prstov a polonahých mladých tiel. Čo viac už treba ku šťastiu?
