hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

recenzie.

Panna a netvor

Andrej Gomora | 9. 11. 2016
0
9/10          
žáner:
bizarre, retro

Lyrizovaná hrôza


Kto sa so zásadami socialistickej esteticky nestotožnil, snažil sa cez cenzúru čo to prepašovať. Napríklad nevhodné myšlienky. Juraj Herz mal aj tie, navyše mal ale vždy nutkanie vyžívať sa v morbídnostiach a drastických scénach. Jediný film, ktorý podľa vlastných slov nakrútil takmer úplne podľa svojich predstáv, bol Spaľovač mŕtvol. Ten vznikol v začiatkoch jeho kariéry, v roku 1969, a po premiére skončil v trezore. Herz si odvtedy pravidelne vysluhoval zákazy nakrúcať a svoju milovanú hororovosť musel vsúvať do filmov menej nápadne. Vhodnou príležitosťou bolo napríklad nakrúcanie rozprávok, ktoré sa dali v tomto zmysle zaujímavo rozohrať. V roku 1978 sa temne pohral s filmom Panna a netvor.

„Monštrum ho chce zabiť, môže ho zachrániť len ak jedna z dcér príde namiesto otca.“

Ten zhruba vychádza zo starého príbehu o Kráske a zvierati. Júlia je najmladšia dcéra svojho času bohatého obchodníka. Jej dvom starším sestrám záleží iba na majetku a dobrom výdaji, len ona miluje svojho otecka úprimnou láskou. Práve pri chystaní ich svadby príde kupec o všetko, v lese jeho koče prepadnú temné bytosti. Nezostáva mu iné, ako predať poslednú cennosť vo svojom dome, obraz Júliinej matky. Ako ho nesie cez les možným kupcom, ocitne sa v opustenom hrade. Jeho ohyzdný pán mu je ochotný dať za obraz obrovské bohatstvo, obchodník ale pri odchode spraví chybu. Odtrhne v záhrade ružu, na tú nemal nárok. Monštrum ho chce zabiť, môže ho zachrániť len ak jedna z dcér príde namiesto otca. Musí prísť dobrovoľne, a Júlia tak aj spraví. Celé dni nevída iného človeka, pán hradu sa s ňou len rozpráva, ona miluje jeho hlas. Predstavuje si jeho krásnu tvár, tú by ale nikdy nemala uvidieť.

„Tu sa skrátka nehráme, film je temný a krutý.“

Rozprávky bývajú temné, tentokrát ale predsa ideme na trochu inú úroveň temnosti. Oku vegána polahodí už úvodná príprava na hostinu a rezanie zvierat. Scéna prepadnutia kočov je rovnako drastická, aj keď násilie nezobrazuje celkom explicitne, ide v tomto smere zhruba na hranicu možností svojej doby. Tu sa skrátka nehráme, film je temný a krutý. Rovnako je to so zobrazením samotného netvora. Rozprávková je na ňom fantázia pri vytváraní jeho podoby, jeho neurčitá podstata. Sám ale pôsobí skutočne hrozivo a veršom o jeho krutosti veríme v tom správnom zmysle, nie ako detským riekankám.

„Zároveň ale nikdy neprestaneme vnímať jej zraniteľnosť, k tej sa navyše pridáva zraniteľnosť netvora.“

Na správaní hlavnej hrdinky v podaní Zdeny Studenkovej je rozprávková jej nie úplná uveriteľnosť. Drží si totiž pozitívny prístup, neustále je milá, dobre naladená, hlas svojho väzniteľa úprimne miluje. Rozprávková postava je ale zasadená do príbehu nerozprávkovo temného. Videli sme, že film chce byť drsný, v netvorovej hlave stále behajú myšlienky o potrebe ju zničiť, skôr ako jej krása zničí jeho. Jej krehkosť pôsobí podľa poetiky rozprávok ako sila. Zároveň ale nikdy neprestaneme vnímať jej zraniteľnosť, k tej sa navyše pridáva zraniteľnosť netvora. Ide o veľmi zvláštny zdroj temného napätia, ale my tak vnímame aj hrôzu ich vzťahu. Jeho strach, čo spraví keď uvidí odpornú tvár, jej neistotu z lásky k čomusi neurčitému. Samozrejme ide o rozprávkové motívy a správanie, my ich tu ale dokážeme prijať dostatočne hrozivo.

„Ak by aj na niekoho nedoľahla temná atmosféra strachu, krásy filmu skrátka nejde si neužiť.“

Najvýraznejšie na filme je samozrejme Herzovo krásne spracovanie. Nádherná kamera, znepokojivo krásna hudba a klasicky umelecká réžia, akej sa hororom dostáva málokedy. Ak by aj na niekoho nedoľahla temná atmosféra strachu, krásy filmu skrátka nejde si neužiť. Výborná práca s kulisami a prostredím nás dokonale ponára do temného hradu, ktorý napriek svojej rozprávkovej podstate pôsobí ako kruto temné miesto. Nič pre deti, ako celý film.

Pýtať sa, čo všetko mohol Herz dosiahnuť, ak by dostal možnosť naplno odviazať svoju hororovú kreativitu, je asi zbytočné. Panna a netvor je v každom prípade film, ktorému v rámci jeho cieľov nie je veľmi čo vytknúť. Doťahuje sa naň máloktorá hororová rozprávka nakrútená kdekoľvek na svete a rozhodne môžeme byť radi, že Herz dostal možnosť nakrútiť aspoň tú.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy