hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

recenzie.

Panna a netvor

Andrej Gomora | 9. 11. 2016
0
9/10          
žáner:
bizarre, retro

Lyrizovaná hrôza


Kto sa so zásadami socialistickej esteticky nestotožnil, snažil sa cez cenzúru čo to prepašovať. Napríklad nevhodné myšlienky. Juraj Herz mal aj tie, navyše mal ale vždy nutkanie vyžívať sa v morbídnostiach a drastických scénach. Jediný film, ktorý podľa vlastných slov nakrútil takmer úplne podľa svojich predstáv, bol Spaľovač mŕtvol. Ten vznikol v začiatkoch jeho kariéry, v roku 1969, a po premiére skončil v trezore. Herz si odvtedy pravidelne vysluhoval zákazy nakrúcať a svoju milovanú hororovosť musel vsúvať do filmov menej nápadne. Vhodnou príležitosťou bolo napríklad nakrúcanie rozprávok, ktoré sa dali v tomto zmysle zaujímavo rozohrať. V roku 1978 sa temne pohral s filmom Panna a netvor.

„Monštrum ho chce zabiť, môže ho zachrániť len ak jedna z dcér príde namiesto otca.“

Ten zhruba vychádza zo starého príbehu o Kráske a zvierati. Júlia je najmladšia dcéra svojho času bohatého obchodníka. Jej dvom starším sestrám záleží iba na majetku a dobrom výdaji, len ona miluje svojho otecka úprimnou láskou. Práve pri chystaní ich svadby príde kupec o všetko, v lese jeho koče prepadnú temné bytosti. Nezostáva mu iné, ako predať poslednú cennosť vo svojom dome, obraz Júliinej matky. Ako ho nesie cez les možným kupcom, ocitne sa v opustenom hrade. Jeho ohyzdný pán mu je ochotný dať za obraz obrovské bohatstvo, obchodník ale pri odchode spraví chybu. Odtrhne v záhrade ružu, na tú nemal nárok. Monštrum ho chce zabiť, môže ho zachrániť len ak jedna z dcér príde namiesto otca. Musí prísť dobrovoľne, a Júlia tak aj spraví. Celé dni nevída iného človeka, pán hradu sa s ňou len rozpráva, ona miluje jeho hlas. Predstavuje si jeho krásnu tvár, tú by ale nikdy nemala uvidieť.

„Tu sa skrátka nehráme, film je temný a krutý.“

Rozprávky bývajú temné, tentokrát ale predsa ideme na trochu inú úroveň temnosti. Oku vegána polahodí už úvodná príprava na hostinu a rezanie zvierat. Scéna prepadnutia kočov je rovnako drastická, aj keď násilie nezobrazuje celkom explicitne, ide v tomto smere zhruba na hranicu možností svojej doby. Tu sa skrátka nehráme, film je temný a krutý. Rovnako je to so zobrazením samotného netvora. Rozprávková je na ňom fantázia pri vytváraní jeho podoby, jeho neurčitá podstata. Sám ale pôsobí skutočne hrozivo a veršom o jeho krutosti veríme v tom správnom zmysle, nie ako detským riekankám.

„Zároveň ale nikdy neprestaneme vnímať jej zraniteľnosť, k tej sa navyše pridáva zraniteľnosť netvora.“

Na správaní hlavnej hrdinky v podaní Zdeny Studenkovej je rozprávková jej nie úplná uveriteľnosť. Drží si totiž pozitívny prístup, neustále je milá, dobre naladená, hlas svojho väzniteľa úprimne miluje. Rozprávková postava je ale zasadená do príbehu nerozprávkovo temného. Videli sme, že film chce byť drsný, v netvorovej hlave stále behajú myšlienky o potrebe ju zničiť, skôr ako jej krása zničí jeho. Jej krehkosť pôsobí podľa poetiky rozprávok ako sila. Zároveň ale nikdy neprestaneme vnímať jej zraniteľnosť, k tej sa navyše pridáva zraniteľnosť netvora. Ide o veľmi zvláštny zdroj temného napätia, ale my tak vnímame aj hrôzu ich vzťahu. Jeho strach, čo spraví keď uvidí odpornú tvár, jej neistotu z lásky k čomusi neurčitému. Samozrejme ide o rozprávkové motívy a správanie, my ich tu ale dokážeme prijať dostatočne hrozivo.

„Ak by aj na niekoho nedoľahla temná atmosféra strachu, krásy filmu skrátka nejde si neužiť.“

Najvýraznejšie na filme je samozrejme Herzovo krásne spracovanie. Nádherná kamera, znepokojivo krásna hudba a klasicky umelecká réžia, akej sa hororom dostáva málokedy. Ak by aj na niekoho nedoľahla temná atmosféra strachu, krásy filmu skrátka nejde si neužiť. Výborná práca s kulisami a prostredím nás dokonale ponára do temného hradu, ktorý napriek svojej rozprávkovej podstate pôsobí ako kruto temné miesto. Nič pre deti, ako celý film.

Pýtať sa, čo všetko mohol Herz dosiahnuť, ak by dostal možnosť naplno odviazať svoju hororovú kreativitu, je asi zbytočné. Panna a netvor je v každom prípade film, ktorému v rámci jeho cieľov nie je veľmi čo vytknúť. Doťahuje sa naň máloktorá hororová rozprávka nakrútená kdekoľvek na svete a rozhodne môžeme byť radi, že Herz dostal možnosť nakrútiť aspoň tú.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy