hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

The Human Centipede 2: Full Sequence

Naozaj ešte odpornejšie
Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na youtube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom dieli nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.
13. 4. 2012

1922

Milovať pôdu viac ako ženu

Nejde len o jednoduchý rozdiel v záujmoch manželov. Ona chce žiť v meste, on miluje farmu. Problém je v tom, že pre neho je farma a čo najväčší pozemok jedinou životnou hodnotou. Či jednou z dvoch, tou druhou je syn, o ktorého ho chce manželka tiež obrať. Musí vyrastať s matkou, preto by tiež mal ísť do mesta. Svojím spôsobom ide o obmedzený fanatizmus, kde človek na niečom chorobne lipne, a ničomu nedovolí ho o to obrať. Pritom ani sám nevie, prečo mu na tom tak záleží. Šťastie ani bohatstvo mu pôda veru neprinesie. Tak bol skrátka vychovaný, také boli hodnoty ľudí v roku 1922.

25. 1. 2018

Exists

Nabudúce Lochnesska?
Yeti v Himalájach a Bigfoot v Amerike by údajne mohli byť poslední jedinci niektorého z živočíšnych druhov pokladaných za vyhynuté. Napríklad Gigantopitheca alebo Paranthropa. Prvý síce asi nemohol chodiť po zadných a jeho pozostatky v Amerike nikdy nenašli, a druhý sa vyskytoval len v Afrike. Pre ich existenciu nejestvujú ani žiadne vedecké dôkazy. Skôr množstvo dôvodov, prečo by mala byť takmer nemožná. No ľuďom zjavne nestačí množstvo jedincov podobných skôr opiciam ako človeku ktorých zápach cítiť na hony. Treba hľadať vedecké vysvetlenia, pretože je jasné, že niečo také Exists.
22. 1. 2015

Atticus Institute

Kedy konečne veda porazí diabla?
Poznáte to, keď niekto niekoho neustále len zosmiešňuje a ponižuje, robí mu zle. Hovoríte si, čo ten človek môže z podobného vzťahu mať, prečo ho okamžite neukončí, nepreruší všetky kontakty s danou osobou. On by možno aj rád, jednoducho to ale nedokáže. Či je to masochizmus, či akási zvrhlá fascinovanosť. Alebo len obdiv, pocit silnej nadradenosti toho druhého, ktorý vyvoláva dojem vyvolenosti, už len zato, že môžete byť v jeho prítomnosti, byť svedkom jeho vyčíňania. Posledná možnosť sa asi najviac hodí do vedeckého prostredia, ako vo filme Atticus Institute.
25. 6. 2015

recenzie.

Panna a netvor

Andrej Gomora | 9. 11. 2016
0
9/10          
žáner:
bizarre, retro

Lyrizovaná hrôza


Kto sa so zásadami socialistickej esteticky nestotožnil, snažil sa cez cenzúru čo to prepašovať. Napríklad nevhodné myšlienky. Juraj Herz mal aj tie, navyše mal ale vždy nutkanie vyžívať sa v morbídnostiach a drastických scénach. Jediný film, ktorý podľa vlastných slov nakrútil takmer úplne podľa svojich predstáv, bol Spaľovač mŕtvol. Ten vznikol v začiatkoch jeho kariéry, v roku 1969, a po premiére skončil v trezore. Herz si odvtedy pravidelne vysluhoval zákazy nakrúcať a svoju milovanú hororovosť musel vsúvať do filmov menej nápadne. Vhodnou príležitosťou bolo napríklad nakrúcanie rozprávok, ktoré sa dali v tomto zmysle zaujímavo rozohrať. V roku 1978 sa temne pohral s filmom Panna a netvor.

„Monštrum ho chce zabiť, môže ho zachrániť len ak jedna z dcér príde namiesto otca.“

Ten zhruba vychádza zo starého príbehu o Kráske a zvierati. Júlia je najmladšia dcéra svojho času bohatého obchodníka. Jej dvom starším sestrám záleží iba na majetku a dobrom výdaji, len ona miluje svojho otecka úprimnou láskou. Práve pri chystaní ich svadby príde kupec o všetko, v lese jeho koče prepadnú temné bytosti. Nezostáva mu iné, ako predať poslednú cennosť vo svojom dome, obraz Júliinej matky. Ako ho nesie cez les možným kupcom, ocitne sa v opustenom hrade. Jeho ohyzdný pán mu je ochotný dať za obraz obrovské bohatstvo, obchodník ale pri odchode spraví chybu. Odtrhne v záhrade ružu, na tú nemal nárok. Monštrum ho chce zabiť, môže ho zachrániť len ak jedna z dcér príde namiesto otca. Musí prísť dobrovoľne, a Júlia tak aj spraví. Celé dni nevída iného človeka, pán hradu sa s ňou len rozpráva, ona miluje jeho hlas. Predstavuje si jeho krásnu tvár, tú by ale nikdy nemala uvidieť.

„Tu sa skrátka nehráme, film je temný a krutý.“

Rozprávky bývajú temné, tentokrát ale predsa ideme na trochu inú úroveň temnosti. Oku vegána polahodí už úvodná príprava na hostinu a rezanie zvierat. Scéna prepadnutia kočov je rovnako drastická, aj keď násilie nezobrazuje celkom explicitne, ide v tomto smere zhruba na hranicu možností svojej doby. Tu sa skrátka nehráme, film je temný a krutý. Rovnako je to so zobrazením samotného netvora. Rozprávková je na ňom fantázia pri vytváraní jeho podoby, jeho neurčitá podstata. Sám ale pôsobí skutočne hrozivo a veršom o jeho krutosti veríme v tom správnom zmysle, nie ako detským riekankám.

„Zároveň ale nikdy neprestaneme vnímať jej zraniteľnosť, k tej sa navyše pridáva zraniteľnosť netvora.“

Na správaní hlavnej hrdinky v podaní Zdeny Studenkovej je rozprávková jej nie úplná uveriteľnosť. Drží si totiž pozitívny prístup, neustále je milá, dobre naladená, hlas svojho väzniteľa úprimne miluje. Rozprávková postava je ale zasadená do príbehu nerozprávkovo temného. Videli sme, že film chce byť drsný, v netvorovej hlave stále behajú myšlienky o potrebe ju zničiť, skôr ako jej krása zničí jeho. Jej krehkosť pôsobí podľa poetiky rozprávok ako sila. Zároveň ale nikdy neprestaneme vnímať jej zraniteľnosť, k tej sa navyše pridáva zraniteľnosť netvora. Ide o veľmi zvláštny zdroj temného napätia, ale my tak vnímame aj hrôzu ich vzťahu. Jeho strach, čo spraví keď uvidí odpornú tvár, jej neistotu z lásky k čomusi neurčitému. Samozrejme ide o rozprávkové motívy a správanie, my ich tu ale dokážeme prijať dostatočne hrozivo.

„Ak by aj na niekoho nedoľahla temná atmosféra strachu, krásy filmu skrátka nejde si neužiť.“

Najvýraznejšie na filme je samozrejme Herzovo krásne spracovanie. Nádherná kamera, znepokojivo krásna hudba a klasicky umelecká réžia, akej sa hororom dostáva málokedy. Ak by aj na niekoho nedoľahla temná atmosféra strachu, krásy filmu skrátka nejde si neužiť. Výborná práca s kulisami a prostredím nás dokonale ponára do temného hradu, ktorý napriek svojej rozprávkovej podstate pôsobí ako kruto temné miesto. Nič pre deti, ako celý film.

Pýtať sa, čo všetko mohol Herz dosiahnuť, ak by dostal možnosť naplno odviazať svoju hororovú kreativitu, je asi zbytočné. Panna a netvor je v každom prípade film, ktorému v rámci jeho cieľov nie je veľmi čo vytknúť. Doťahuje sa naň máloktorá hororová rozprávka nakrútená kdekoľvek na svete a rozhodne môžeme byť radi, že Herz dostal možnosť nakrútiť aspoň tú.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy