hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

La Horde

Búrka v pohári krvi alebo samotná krv ešte dobrý horor nerobí

Romero po francúzsky? Ak ste rovnako naivný ako ja, pravdepodobne vám to už napadlo, keď som spomenul Noc živých mŕtvol. Akákoľvek podobnosť s Romerom však končí pri námete. La Horde vyzerá amatérsky (vo všetkých možných smeroch) vedľa ktoréhokoľvek Romerovho filmu, je jedno, či si na porovnanie zoberieme staručkú Noc alebo najnovšie Survival of the Dead.

17. 6. 2010

Primal

Predkus lásku nezastaví
Zápletka teda nie je nijak zložitá a jej priebeh je predvídateľný. Spracovanie však až takmer prekvapivo dobre funguje. Nízkorozpočtový štýl pôsobí bezprostredne, pritom vôbec nie amatérsky alebo rušivo. Aj keď gore, ktoré tu vidíme, je explicitnosťou značne podpriemerné, jeho vnímanie a prežívanie pôsobí pomerne silne. Odľahlé lesy a auto, ktoré čoskoro stratí svoju funkciu, pôsobia stiesňujúco a beznádejne. Hrozba je z tých slabších, ide predsa len o jednu ženu, len o niečo silnejšiu. Navyše, bojí sa ohňa. Kvalitná je však práca s touto hrozbou a s postavami vo vzťahu k nej.
6. 10. 2011

47 Metrov

Ďalší nenáročný žralok

Do postáv sa napriek všetkému dá celkom vžiť, hlavne do tej s odporom k adrenalínovému zážitku. Svojím spôsobom ide o pomerne uveriteľný scenár, pôsobí akurát trochu príliš komplikovane. Dievčatá sú v klietke na dne mora, žraloky nad nimi pôsobia skôr ako konštanta znemožňujúca ich návrat, než ako bezprostredné a napínavé ohrozenie. Film s nimi do značnej miery aj tak pracuje, nesnaží sa nimi prekvapiť. Napína skôr tým, ako ich dlho neukazuje. Postavy dostáva do situácií, kedy by sme útok žraloka čakali každú chvíľu aj bez toho, aby nám túto hrozbu pripomínal. Vďaka tomu sa zaobíde aj bez lacných ľakačiek, stačí mu len žmýkať prostredie. To je celé ako jedna veľká ľakačka.

27. 7. 2017

Annabelle

S Chuckym bola aspoň sranda
Dramatik českého pôvodu Tom Stoppard vo svojej hre Rosencrantz a Guildenstern sú mŕtvi rozvinul príbeh dvoch vedľajších postáv Shakespearovho Hamleta. Nesú anglickému kráľovi tajný odkaz, že má Hamleta popraviť. Ten ich ale prekabáti, správu vymení a namiesto neho popravia ich dvoch. Účelom hry bolo ukázať, aký absurdný bol vývoj situácie z ich pohľadu, keď nemali potuchy čo sa okolo nich deje a ako sa k vlastnej poprave dopracovali. Dôvody spraviť pre vedľajšie postavy samostatné dielo teda môžu byť aj zaujímavé. Na rozdiel od popularity postavy v diváckych anketách a možnosti na úspechu hlavného diela ďalej ryžovať. Pamätáte si na bábiku krátko spomenutú vo V zajatí démonov, menom Annabelle?
9. 10. 2014

Vittra/ Wither

Pomsta za všetky zlé remaky
Švédom chýbajú skúsenosti s horormi vo všeobecnosti, so zombíckymi obzvlášť. Doteraz údajne vznikol presne jeden. Druhý v poradí sa rozhodol nespoľahnúť sa na originalitu, a radšej si vypožičať know-how z cudziny. Balansuje tesne na hranici plagiátu Evil Dead a volá sa Vittra, po anglicky Wither.
 

Skupinka mladých ľudí, čo sa vyberie do osamotenej chaty uprostred lesa, je tu o niečo väčšia. Mladé blondíny a šviháci, niektorí v pároch, niektorí hľadajúci pár. Tešia sa na zábavu, no veľa sa im jej nedostane. Prvá náhodou nájde pivnicu, a samozrejme do nej bez váhania vlezie. Vráti sa iná. Najprv si len myslia, že toho veľa vypila. Kým sa nezačne vrhať na ostatných nie preto, že je nadržaná, a nezačne javiť záujem o úplne iné časti cudzích tiel, ako zvyčajne. Koho uloví, ten sa k nej pridá. Ostatným potom nezostane iné, ako sa schovávať a brániť.

6. 12. 2013

recenzie.

Panna a netvor

Andrej Gomora | 9. 11. 2016
0
9/10          
žáner:
bizarre, retro

Lyrizovaná hrôza


Kto sa so zásadami socialistickej esteticky nestotožnil, snažil sa cez cenzúru čo to prepašovať. Napríklad nevhodné myšlienky. Juraj Herz mal aj tie, navyše mal ale vždy nutkanie vyžívať sa v morbídnostiach a drastických scénach. Jediný film, ktorý podľa vlastných slov nakrútil takmer úplne podľa svojich predstáv, bol Spaľovač mŕtvol. Ten vznikol v začiatkoch jeho kariéry, v roku 1969, a po premiére skončil v trezore. Herz si odvtedy pravidelne vysluhoval zákazy nakrúcať a svoju milovanú hororovosť musel vsúvať do filmov menej nápadne. Vhodnou príležitosťou bolo napríklad nakrúcanie rozprávok, ktoré sa dali v tomto zmysle zaujímavo rozohrať. V roku 1978 sa temne pohral s filmom Panna a netvor.

„Monštrum ho chce zabiť, môže ho zachrániť len ak jedna z dcér príde namiesto otca.“

Ten zhruba vychádza zo starého príbehu o Kráske a zvierati. Júlia je najmladšia dcéra svojho času bohatého obchodníka. Jej dvom starším sestrám záleží iba na majetku a dobrom výdaji, len ona miluje svojho otecka úprimnou láskou. Práve pri chystaní ich svadby príde kupec o všetko, v lese jeho koče prepadnú temné bytosti. Nezostáva mu iné, ako predať poslednú cennosť vo svojom dome, obraz Júliinej matky. Ako ho nesie cez les možným kupcom, ocitne sa v opustenom hrade. Jeho ohyzdný pán mu je ochotný dať za obraz obrovské bohatstvo, obchodník ale pri odchode spraví chybu. Odtrhne v záhrade ružu, na tú nemal nárok. Monštrum ho chce zabiť, môže ho zachrániť len ak jedna z dcér príde namiesto otca. Musí prísť dobrovoľne, a Júlia tak aj spraví. Celé dni nevída iného človeka, pán hradu sa s ňou len rozpráva, ona miluje jeho hlas. Predstavuje si jeho krásnu tvár, tú by ale nikdy nemala uvidieť.

„Tu sa skrátka nehráme, film je temný a krutý.“

Rozprávky bývajú temné, tentokrát ale predsa ideme na trochu inú úroveň temnosti. Oku vegána polahodí už úvodná príprava na hostinu a rezanie zvierat. Scéna prepadnutia kočov je rovnako drastická, aj keď násilie nezobrazuje celkom explicitne, ide v tomto smere zhruba na hranicu možností svojej doby. Tu sa skrátka nehráme, film je temný a krutý. Rovnako je to so zobrazením samotného netvora. Rozprávková je na ňom fantázia pri vytváraní jeho podoby, jeho neurčitá podstata. Sám ale pôsobí skutočne hrozivo a veršom o jeho krutosti veríme v tom správnom zmysle, nie ako detským riekankám.

„Zároveň ale nikdy neprestaneme vnímať jej zraniteľnosť, k tej sa navyše pridáva zraniteľnosť netvora.“

Na správaní hlavnej hrdinky v podaní Zdeny Studenkovej je rozprávková jej nie úplná uveriteľnosť. Drží si totiž pozitívny prístup, neustále je milá, dobre naladená, hlas svojho väzniteľa úprimne miluje. Rozprávková postava je ale zasadená do príbehu nerozprávkovo temného. Videli sme, že film chce byť drsný, v netvorovej hlave stále behajú myšlienky o potrebe ju zničiť, skôr ako jej krása zničí jeho. Jej krehkosť pôsobí podľa poetiky rozprávok ako sila. Zároveň ale nikdy neprestaneme vnímať jej zraniteľnosť, k tej sa navyše pridáva zraniteľnosť netvora. Ide o veľmi zvláštny zdroj temného napätia, ale my tak vnímame aj hrôzu ich vzťahu. Jeho strach, čo spraví keď uvidí odpornú tvár, jej neistotu z lásky k čomusi neurčitému. Samozrejme ide o rozprávkové motívy a správanie, my ich tu ale dokážeme prijať dostatočne hrozivo.

„Ak by aj na niekoho nedoľahla temná atmosféra strachu, krásy filmu skrátka nejde si neužiť.“

Najvýraznejšie na filme je samozrejme Herzovo krásne spracovanie. Nádherná kamera, znepokojivo krásna hudba a klasicky umelecká réžia, akej sa hororom dostáva málokedy. Ak by aj na niekoho nedoľahla temná atmosféra strachu, krásy filmu skrátka nejde si neužiť. Výborná práca s kulisami a prostredím nás dokonale ponára do temného hradu, ktorý napriek svojej rozprávkovej podstate pôsobí ako kruto temné miesto. Nič pre deti, ako celý film.

Pýtať sa, čo všetko mohol Herz dosiahnuť, ak by dostal možnosť naplno odviazať svoju hororovú kreativitu, je asi zbytočné. Panna a netvor je v každom prípade film, ktorému v rámci jeho cieľov nie je veľmi čo vytknúť. Doťahuje sa naň máloktorá hororová rozprávka nakrútená kdekoľvek na svete a rozhodne môžeme byť radi, že Herz dostal možnosť nakrútiť aspoň tú.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy