hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Suspiria (2018)

Menej farieb, viac tanca

Pôvodná Suspiria si svoj kultový status získala vďaka funkčnej zmesi prvkov pochádzajúcich z inej doby. Naivný scenár, úchvatný vizuál plný sýtych farieb, gotické prostredie, úžasná hudba, no a réžia Daria Argenta v najlepšej forme. Jej atmosféra patrí medzi najosobitejšie zážitky v dejinách hororu, snaha zopakovať ju sa preto spočiatku javila značne šialene. Náznaky dôvery vzbudila až serióznosť, s akou tvorcovia k novému projektu pristupovali. Obsadenie Tildy Swinton, hudba od Thoma Yorkea. Režisér Luca Guadagnino bol vraj možnosťou film nakrútiť posadnutý už od svojich 14 rokov, a hoci ide o jeho prvý horor, ako artový režisér svoje kvality už dokázal. Pochopiteľne tak nejako musí potom vyzerať aj výsledok.

15. 3. 2019

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Panna a netvor

Andrej Gomora | 9. 11. 2016
0
9/10          
žáner:
bizarre, retro

Lyrizovaná hrôza


Kto sa so zásadami socialistickej esteticky nestotožnil, snažil sa cez cenzúru čo to prepašovať. Napríklad nevhodné myšlienky. Juraj Herz mal aj tie, navyše mal ale vždy nutkanie vyžívať sa v morbídnostiach a drastických scénach. Jediný film, ktorý podľa vlastných slov nakrútil takmer úplne podľa svojich predstáv, bol Spaľovač mŕtvol. Ten vznikol v začiatkoch jeho kariéry, v roku 1969, a po premiére skončil v trezore. Herz si odvtedy pravidelne vysluhoval zákazy nakrúcať a svoju milovanú hororovosť musel vsúvať do filmov menej nápadne. Vhodnou príležitosťou bolo napríklad nakrúcanie rozprávok, ktoré sa dali v tomto zmysle zaujímavo rozohrať. V roku 1978 sa temne pohral s filmom Panna a netvor.

„Monštrum ho chce zabiť, môže ho zachrániť len ak jedna z dcér príde namiesto otca.“

Ten zhruba vychádza zo starého príbehu o Kráske a zvierati. Júlia je najmladšia dcéra svojho času bohatého obchodníka. Jej dvom starším sestrám záleží iba na majetku a dobrom výdaji, len ona miluje svojho otecka úprimnou láskou. Práve pri chystaní ich svadby príde kupec o všetko, v lese jeho koče prepadnú temné bytosti. Nezostáva mu iné, ako predať poslednú cennosť vo svojom dome, obraz Júliinej matky. Ako ho nesie cez les možným kupcom, ocitne sa v opustenom hrade. Jeho ohyzdný pán mu je ochotný dať za obraz obrovské bohatstvo, obchodník ale pri odchode spraví chybu. Odtrhne v záhrade ružu, na tú nemal nárok. Monštrum ho chce zabiť, môže ho zachrániť len ak jedna z dcér príde namiesto otca. Musí prísť dobrovoľne, a Júlia tak aj spraví. Celé dni nevída iného človeka, pán hradu sa s ňou len rozpráva, ona miluje jeho hlas. Predstavuje si jeho krásnu tvár, tú by ale nikdy nemala uvidieť.

„Tu sa skrátka nehráme, film je temný a krutý.“

Rozprávky bývajú temné, tentokrát ale predsa ideme na trochu inú úroveň temnosti. Oku vegána polahodí už úvodná príprava na hostinu a rezanie zvierat. Scéna prepadnutia kočov je rovnako drastická, aj keď násilie nezobrazuje celkom explicitne, ide v tomto smere zhruba na hranicu možností svojej doby. Tu sa skrátka nehráme, film je temný a krutý. Rovnako je to so zobrazením samotného netvora. Rozprávková je na ňom fantázia pri vytváraní jeho podoby, jeho neurčitá podstata. Sám ale pôsobí skutočne hrozivo a veršom o jeho krutosti veríme v tom správnom zmysle, nie ako detským riekankám.

„Zároveň ale nikdy neprestaneme vnímať jej zraniteľnosť, k tej sa navyše pridáva zraniteľnosť netvora.“

Na správaní hlavnej hrdinky v podaní Zdeny Studenkovej je rozprávková jej nie úplná uveriteľnosť. Drží si totiž pozitívny prístup, neustále je milá, dobre naladená, hlas svojho väzniteľa úprimne miluje. Rozprávková postava je ale zasadená do príbehu nerozprávkovo temného. Videli sme, že film chce byť drsný, v netvorovej hlave stále behajú myšlienky o potrebe ju zničiť, skôr ako jej krása zničí jeho. Jej krehkosť pôsobí podľa poetiky rozprávok ako sila. Zároveň ale nikdy neprestaneme vnímať jej zraniteľnosť, k tej sa navyše pridáva zraniteľnosť netvora. Ide o veľmi zvláštny zdroj temného napätia, ale my tak vnímame aj hrôzu ich vzťahu. Jeho strach, čo spraví keď uvidí odpornú tvár, jej neistotu z lásky k čomusi neurčitému. Samozrejme ide o rozprávkové motívy a správanie, my ich tu ale dokážeme prijať dostatočne hrozivo.

„Ak by aj na niekoho nedoľahla temná atmosféra strachu, krásy filmu skrátka nejde si neužiť.“

Najvýraznejšie na filme je samozrejme Herzovo krásne spracovanie. Nádherná kamera, znepokojivo krásna hudba a klasicky umelecká réžia, akej sa hororom dostáva málokedy. Ak by aj na niekoho nedoľahla temná atmosféra strachu, krásy filmu skrátka nejde si neužiť. Výborná práca s kulisami a prostredím nás dokonale ponára do temného hradu, ktorý napriek svojej rozprávkovej podstate pôsobí ako kruto temné miesto. Nič pre deti, ako celý film.

Pýtať sa, čo všetko mohol Herz dosiahnuť, ak by dostal možnosť naplno odviazať svoju hororovú kreativitu, je asi zbytočné. Panna a netvor je v každom prípade film, ktorému v rámci jeho cieľov nie je veľmi čo vytknúť. Doťahuje sa naň máloktorá hororová rozprávka nakrútená kdekoľvek na svete a rozhodne môžeme byť radi, že Herz dostal možnosť nakrútiť aspoň tú.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy