najčítanejšie recenzie.
Boarding School
Burning Bright
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010
13 Sins
Bear
Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.
20. 9. 2010Bloody Hell
Na začiatku máme mierne trápneho chlapíka, pri ktorom by bola zásadná chyba očakávať, že jeho podivný vnútorný aj vonkajší život vylučuje prekvapivé bojové zručnosti. Vyzerá, že prišiel len nemotorne baliť pracovníčku banky a možnosť zneškodnenia lúpežníkov je len jeho rovnako od reality odtrhnutý sen. Celkom tak to nie je. Síce sa rozpráva sám so sebou, koná impulzívne, nie vždy rozumne a medzi ľuďmi to príliš nezvláda. Takí hrdinovia tu už predsa boli, a ich svojskosť im len pridávala na šarme či ako zdroji fascinácie. Jediné, na čom záleží sú ich bojové schopnosti, a ideálne ak ich využívajú sympatickým spôsobom, alebo sa o to aspoň snažia. Keď už raz rozpútavajú Bloody Hell.
30. 4. 2021recenzie.
Howl
Za splnu vošiel vlak do temného lesa
„Vlak sa zrazu zastaví, rušňovodič vyjde von skontrolovať, čo sa mohlo stať. A už sa nevráti."
Zasadenie filmu je vzhľadom na jeho námet mierne nezvyčajné, odohráva sa vo vlaku. Hlavnou postavou je mladý sprievodca Joe. Zrovna ho odmietli povýšiť, jeho nový nadriadený rovno potrebuje využiť svoju autoritu. Dá Joeovi nočnú službu navyše. Vlak ide cez tmavý les, vezie sa ním pár pravidelných cestujúcich. Okrem Joea aj pekná sprievodkyňa, jeho pozvanie na pohárik ale odmietne. Vlak sa zrazu zastaví, rušňovodič vyjde von skontrolovať, čo sa mohlo stať. A už sa nevráti. Pomoc bude na mieste najskôr o štyri hodiny, do stanice je to pár kilometrov, radšej ako sedieť a čakať by tam mohli prejsť. Podľa Joea je to síce zásadne proti predpisom, hlavne jeden nadmerne sebavedomý cestujúci ho ale presvedčí. Vydajú sa na cestu popri trati a cítia, že niečo ich sleduje. Nájdu mŕtvolu a radšej sa pokúsia vrátiť. Takmer úspešne, len pri nastupovaní chytí staršiu cestujúcu niečo za nohu. Odvtedy im to nedá pokoj. Útočí to zo všetkých strán a pasažieri ťažko nachádzajú zhodu v postupe, akým bojovať o prežitie. A vlastne aj o koho prežitie idú bojovať.
„Film sa snaží pôsobiť atmosféricky, používa zábery lesa, vlaku, mesiaca."
Uviaznutých áut, nehybných lodí aj obliehaných domov na samote sme tu už mali neúrekom. Vlak je novinka, že zrovna šťastná ale nejde povedať. Problémov má film v každom prípade od začiatku viac. Snaží sa pôsobiť atmosféricky, používa zábery lesa, vlaku, mesiaca. Tie sú nepochybne pekné. Lenže keď cítime zjavnú bezradnosť autorov po dejovej stránke, utvrdzujú v nás dojem že sa nimi predovšetkým snažia naťahovať čas. Predstavenie postáv sa snaží byť britsky strohé a výstižné, s miernou dávkou irónie bez snahy byť vtipný. Žiadna z nich ale diváka nezaujme, hlavne Joe je prehnane zjednodušený lúzer.
„Aj ako figúrky natlačené do určitých úloh musia každá povedať alebo spraviť niečo natoľko trápne silené, že si zaželáme, aby išlo o paródiu."
Prvé dramatické scény sa snažia budovať predovšetkým atmosféru v zaseknutom vlaku. Až sa zľakneme, že hrozba zostane len ako čosi neurčité v lese, príležitostne búchajúce na dvere a okná. Išlo by o pomerne vážny problém, keďže samotná atmosféra nefunguje- posádka na nás pôsobí iritujúco a nudne. Vlak totiž síce je osamotený uprostred lesa, akosi nám ale nedá vnímať cestujúcich okamžite ako bezbranné obete. Sú vnútri, tá vec je vonku a my tieto dva priestory vnímame ako značne oddelené, báť sa teda nemáme dôvod. Ak by pocit, že dielo nevie čo so sebou nebol ešte dosť silný, na jeho zvýraznení pracujú ďalší dôležitý prvok. Úplne iracionálne správanie postáv. Nejde tu len o ich schematickosť a nepresvedčivosť ako reálnych ľudí. Aj ako figúrky natlačené do určitých úloh musia každá povedať alebo spraviť niečo natoľko trápne silené, že si zaželáme, aby išlo o paródiu. Samozrejme, nejde, na smiech tu nič nie je. Asi vrcholom je chvála Joea, akým dobrým sprievodcom vlastne je. Pomáha ľuďom, je správny človek na správnom mieste. Tak prečo by mal túžiť po povýšení?
Príšeru nakoniec uvidíme. Vo filme bez atmosféry by to asi žiadna nemala ľahké, no táto sa sem skrátka hodí. Tiež jej chýba akékoľvek čaro. Poteší nás len koncept splnu a vlkolaka, ako niečo známe a mierne zabudnuté. Z krvavých scén sú ale ešte lepšie tie, kde sa objaví len mimo záberu, a môžeme si o monštre robiť ilúzie. Keď sa objaví, pôsobí neuveriteľne všedne. Ako keby bolo jednou z postáv, len o niečo väčší, silnejší a lačný po krvi. Inak je nudný a bez akéhokoľvek čara. A to sa, žiaľ, dá povedať aj o celom filme.
Ak aj nápad, na ktorom je Howl postavený, mal nejaký potenciál, uvidíme z neho minimum. Vlastne len ten temný les a zábery zvonka na vlak v ňom uviaznutý. Z ostatného v ňom nefunguje nič- postavy, príšery, atmosféra a ani to prostredie vnútri vlaku. Nedá sa ani povedať, že by ukázal, že tadeto cesta nevedie, keďže sa ňou vydal s minimom zručností. Vlastne ide o dosť zbytočný film, a zbytočné je ho aj pozerať. Škoda, tváril sa veľmi sympaticky.
