hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Howl

Andrej Gomora | 12. 1. 2016
0
3/10          
žáner:
bizarre, claustrophobic

Za splnu vošiel vlak do temného lesa


Počas splnu je dokázane zvýšená aktivita psychiatrických pacientov. Mačky vtedy na mesiac mňaučia, psy brešú a zavýjajú. Všetkým skrátka trochu preskakuje. A k tej troche musí samozrejme ešte prispieť ľudská fantázia. Preto počas splnu bosorky majú variť svoje odvary, cigáni jesť deti a víly tancovať nahé na hladinách jazier. A tých pár smoliarov trpiacich vrodenou či prekliatím alebo uhryznutím získanou vadou sa vtedy mení na vlkolakov. Tým sa radšej z diaľky vyhnite, hneď ako začujete ich Howl.
 

„Vlak sa zrazu zastaví, rušňovodič vyjde von skontrolovať, čo sa mohlo stať. A už sa nevráti."

Zasadenie filmu je vzhľadom na jeho námet mierne nezvyčajné, odohráva sa vo vlaku. Hlavnou postavou je mladý sprievodca Joe. Zrovna ho odmietli povýšiť, jeho nový nadriadený rovno potrebuje využiť svoju autoritu. Dá Joeovi nočnú službu navyše. Vlak ide cez tmavý les, vezie sa ním pár pravidelných cestujúcich. Okrem Joea aj pekná sprievodkyňa, jeho pozvanie na pohárik ale odmietne. Vlak sa zrazu zastaví, rušňovodič vyjde von skontrolovať, čo sa mohlo stať. A už sa nevráti. Pomoc bude na mieste najskôr o štyri hodiny, do stanice je to pár kilometrov, radšej ako sedieť a čakať by tam mohli prejsť. Podľa Joea je to síce zásadne proti predpisom, hlavne jeden nadmerne sebavedomý cestujúci ho ale presvedčí. Vydajú sa na cestu popri trati a cítia, že niečo ich sleduje. Nájdu mŕtvolu a radšej sa pokúsia vrátiť. Takmer úspešne, len pri nastupovaní chytí staršiu cestujúcu niečo za nohu. Odvtedy im to nedá pokoj. Útočí to zo všetkých strán a pasažieri ťažko nachádzajú zhodu v postupe, akým bojovať o prežitie. A vlastne aj o koho prežitie idú bojovať.

„Film sa snaží pôsobiť atmosféricky, používa zábery lesa, vlaku, mesiaca."

Uviaznutých áut, nehybných lodí aj obliehaných domov na samote sme tu už mali neúrekom. Vlak je novinka, že zrovna šťastná ale nejde povedať. Problémov má film v každom prípade od začiatku viac. Snaží sa pôsobiť atmosféricky, používa zábery lesa, vlaku, mesiaca. Tie sú nepochybne pekné. Lenže keď cítime zjavnú bezradnosť autorov po dejovej stránke, utvrdzujú v nás dojem že sa nimi predovšetkým snažia naťahovať čas. Predstavenie postáv sa snaží byť britsky strohé a výstižné, s miernou dávkou irónie bez snahy byť vtipný. Žiadna z nich ale diváka nezaujme, hlavne Joe je prehnane zjednodušený lúzer.

„Aj ako figúrky natlačené do určitých úloh musia každá povedať alebo spraviť niečo natoľko trápne silené, že si zaželáme, aby išlo o paródiu."

Prvé dramatické scény sa snažia budovať predovšetkým atmosféru v zaseknutom vlaku. Až sa zľakneme, že hrozba zostane len ako čosi neurčité v lese, príležitostne búchajúce na dvere a okná. Išlo by o pomerne vážny problém, keďže samotná atmosféra nefunguje- posádka na nás pôsobí iritujúco a nudne. Vlak totiž síce je osamotený uprostred lesa, akosi nám ale nedá vnímať cestujúcich okamžite ako bezbranné obete. Sú vnútri, tá vec je vonku a my tieto dva priestory vnímame ako značne oddelené, báť sa teda nemáme dôvod. Ak by pocit, že dielo nevie čo so sebou nebol ešte dosť silný, na jeho zvýraznení pracujú ďalší dôležitý prvok. Úplne iracionálne správanie postáv. Nejde tu len o ich schematickosť a nepresvedčivosť ako reálnych ľudí. Aj ako figúrky natlačené do určitých úloh musia každá povedať alebo spraviť niečo natoľko trápne silené, že si zaželáme, aby išlo o paródiu. Samozrejme, nejde, na smiech tu nič nie je. Asi vrcholom je chvála Joea, akým dobrým sprievodcom vlastne je. Pomáha ľuďom, je správny človek na správnom mieste. Tak prečo by mal túžiť po povýšení?

Príšeru nakoniec uvidíme. Vo filme bez atmosféry by to asi žiadna nemala ľahké, no táto sa sem skrátka hodí. Tiež jej chýba akékoľvek čaro. Poteší nás len koncept splnu a vlkolaka, ako niečo známe a mierne zabudnuté. Z krvavých scén sú ale ešte lepšie tie, kde sa objaví len mimo záberu, a môžeme si o monštre robiť ilúzie. Keď sa objaví, pôsobí neuveriteľne všedne. Ako keby bolo jednou z postáv, len o niečo väčší, silnejší a lačný po krvi. Inak je nudný a bez akéhokoľvek čara. A to sa, žiaľ, dá povedať aj o celom filme.

Ak aj nápad, na ktorom je Howl postavený, mal nejaký potenciál, uvidíme z neho minimum. Vlastne len ten temný les a zábery zvonka na vlak v ňom uviaznutý. Z ostatného v ňom nefunguje nič- postavy, príšery, atmosféra a ani to prostredie vnútri vlaku. Nedá sa ani povedať, že by ukázal, že tadeto cesta nevedie, keďže sa ňou vydal s minimom zručností. Vlastne ide o dosť zbytočný film, a zbytočné je ho aj pozerať. Škoda, tváril sa veľmi sympaticky.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy