hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Cam

Žite v reáli, internet bez vás prežije

Ak sa v niektorých filmoch snažia všetko, čo má byť sexi, zobraziť nejakým spôsobom nablýskane a aspoň náznakom príťažlivo, tu to tak celkom nie je. Hlavná hrdinka pôsobí ako to, čím je- chudera, ktorá sa všemožne snaží získať si pozornosť internetových divákov kvôli peniazom a postaveniu v nezmyselnom rebríčku. Ten pre ňu zjavne niečo znamená a vníma ho ako prejav skutočnej spoločenskej prestíže, keďže dobré postavenie pre ňu spraví menej zahanbujúcim priznanie vlastnej mame. Nie, nie je to len taká instagramová hviezdička. Táto sa živí nahotou a tým najúbohejším predvádzaním sa pred Cam.

18. 6. 2019

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

Burning Bright

Konečne dobrý horor so zvieraťom
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010

Hell Fest: Park hrôzy

Radi sa pozeráte, ako sa iní zabávajú?

Niečom svojím spôsobom podobné už tu bolo. The Houses October Built mal podobu fiktívneho dokumentu, ktorého geniálny nápad bol, že bude strašidelný, ak zobrazí strašenie iných ľudí. Tento nápad sa niekomu zdal natoľko úžasný, že ho nemohol nezrecyklovať. Z poučne a bádavo ladenej formy ale samozrejme treba zásadne smerovať k masovej zábave. Takže už nejde o skupinku zvedavcov, ktorí skúmajú oddaných a zapálených remeselníkov hororovej zábavy. Iritujúca partia tínedžerov sa vyberie na gýčovitý festival s názvom Hell Fest: Park hrôzy.

9. 10. 2018

recenzie.

Howl

Andrej Gomora | 12. 1. 2016
0
3/10          
žáner:
bizarre, claustrophobic

Za splnu vošiel vlak do temného lesa


Počas splnu je dokázane zvýšená aktivita psychiatrických pacientov. Mačky vtedy na mesiac mňaučia, psy brešú a zavýjajú. Všetkým skrátka trochu preskakuje. A k tej troche musí samozrejme ešte prispieť ľudská fantázia. Preto počas splnu bosorky majú variť svoje odvary, cigáni jesť deti a víly tancovať nahé na hladinách jazier. A tých pár smoliarov trpiacich vrodenou či prekliatím alebo uhryznutím získanou vadou sa vtedy mení na vlkolakov. Tým sa radšej z diaľky vyhnite, hneď ako začujete ich Howl.
 

„Vlak sa zrazu zastaví, rušňovodič vyjde von skontrolovať, čo sa mohlo stať. A už sa nevráti."

Zasadenie filmu je vzhľadom na jeho námet mierne nezvyčajné, odohráva sa vo vlaku. Hlavnou postavou je mladý sprievodca Joe. Zrovna ho odmietli povýšiť, jeho nový nadriadený rovno potrebuje využiť svoju autoritu. Dá Joeovi nočnú službu navyše. Vlak ide cez tmavý les, vezie sa ním pár pravidelných cestujúcich. Okrem Joea aj pekná sprievodkyňa, jeho pozvanie na pohárik ale odmietne. Vlak sa zrazu zastaví, rušňovodič vyjde von skontrolovať, čo sa mohlo stať. A už sa nevráti. Pomoc bude na mieste najskôr o štyri hodiny, do stanice je to pár kilometrov, radšej ako sedieť a čakať by tam mohli prejsť. Podľa Joea je to síce zásadne proti predpisom, hlavne jeden nadmerne sebavedomý cestujúci ho ale presvedčí. Vydajú sa na cestu popri trati a cítia, že niečo ich sleduje. Nájdu mŕtvolu a radšej sa pokúsia vrátiť. Takmer úspešne, len pri nastupovaní chytí staršiu cestujúcu niečo za nohu. Odvtedy im to nedá pokoj. Útočí to zo všetkých strán a pasažieri ťažko nachádzajú zhodu v postupe, akým bojovať o prežitie. A vlastne aj o koho prežitie idú bojovať.

„Film sa snaží pôsobiť atmosféricky, používa zábery lesa, vlaku, mesiaca."

Uviaznutých áut, nehybných lodí aj obliehaných domov na samote sme tu už mali neúrekom. Vlak je novinka, že zrovna šťastná ale nejde povedať. Problémov má film v každom prípade od začiatku viac. Snaží sa pôsobiť atmosféricky, používa zábery lesa, vlaku, mesiaca. Tie sú nepochybne pekné. Lenže keď cítime zjavnú bezradnosť autorov po dejovej stránke, utvrdzujú v nás dojem že sa nimi predovšetkým snažia naťahovať čas. Predstavenie postáv sa snaží byť britsky strohé a výstižné, s miernou dávkou irónie bez snahy byť vtipný. Žiadna z nich ale diváka nezaujme, hlavne Joe je prehnane zjednodušený lúzer.

„Aj ako figúrky natlačené do určitých úloh musia každá povedať alebo spraviť niečo natoľko trápne silené, že si zaželáme, aby išlo o paródiu."

Prvé dramatické scény sa snažia budovať predovšetkým atmosféru v zaseknutom vlaku. Až sa zľakneme, že hrozba zostane len ako čosi neurčité v lese, príležitostne búchajúce na dvere a okná. Išlo by o pomerne vážny problém, keďže samotná atmosféra nefunguje- posádka na nás pôsobí iritujúco a nudne. Vlak totiž síce je osamotený uprostred lesa, akosi nám ale nedá vnímať cestujúcich okamžite ako bezbranné obete. Sú vnútri, tá vec je vonku a my tieto dva priestory vnímame ako značne oddelené, báť sa teda nemáme dôvod. Ak by pocit, že dielo nevie čo so sebou nebol ešte dosť silný, na jeho zvýraznení pracujú ďalší dôležitý prvok. Úplne iracionálne správanie postáv. Nejde tu len o ich schematickosť a nepresvedčivosť ako reálnych ľudí. Aj ako figúrky natlačené do určitých úloh musia každá povedať alebo spraviť niečo natoľko trápne silené, že si zaželáme, aby išlo o paródiu. Samozrejme, nejde, na smiech tu nič nie je. Asi vrcholom je chvála Joea, akým dobrým sprievodcom vlastne je. Pomáha ľuďom, je správny človek na správnom mieste. Tak prečo by mal túžiť po povýšení?

Príšeru nakoniec uvidíme. Vo filme bez atmosféry by to asi žiadna nemala ľahké, no táto sa sem skrátka hodí. Tiež jej chýba akékoľvek čaro. Poteší nás len koncept splnu a vlkolaka, ako niečo známe a mierne zabudnuté. Z krvavých scén sú ale ešte lepšie tie, kde sa objaví len mimo záberu, a môžeme si o monštre robiť ilúzie. Keď sa objaví, pôsobí neuveriteľne všedne. Ako keby bolo jednou z postáv, len o niečo väčší, silnejší a lačný po krvi. Inak je nudný a bez akéhokoľvek čara. A to sa, žiaľ, dá povedať aj o celom filme.

Ak aj nápad, na ktorom je Howl postavený, mal nejaký potenciál, uvidíme z neho minimum. Vlastne len ten temný les a zábery zvonka na vlak v ňom uviaznutý. Z ostatného v ňom nefunguje nič- postavy, príšery, atmosféra a ani to prostredie vnútri vlaku. Nedá sa ani povedať, že by ukázal, že tadeto cesta nevedie, keďže sa ňou vydal s minimom zručností. Vlastne ide o dosť zbytočný film, a zbytočné je ho aj pozerať. Škoda, tváril sa veľmi sympaticky.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy