hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom
Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.
13. 6. 2016

recenzie.

Howl

Andrej Gomora | 12. 1. 2016
0
3/10          
žáner:
bizarre, claustrophobic

Za splnu vošiel vlak do temného lesa


Počas splnu je dokázane zvýšená aktivita psychiatrických pacientov. Mačky vtedy na mesiac mňaučia, psy brešú a zavýjajú. Všetkým skrátka trochu preskakuje. A k tej troche musí samozrejme ešte prispieť ľudská fantázia. Preto počas splnu bosorky majú variť svoje odvary, cigáni jesť deti a víly tancovať nahé na hladinách jazier. A tých pár smoliarov trpiacich vrodenou či prekliatím alebo uhryznutím získanou vadou sa vtedy mení na vlkolakov. Tým sa radšej z diaľky vyhnite, hneď ako začujete ich Howl.
 

„Vlak sa zrazu zastaví, rušňovodič vyjde von skontrolovať, čo sa mohlo stať. A už sa nevráti."

Zasadenie filmu je vzhľadom na jeho námet mierne nezvyčajné, odohráva sa vo vlaku. Hlavnou postavou je mladý sprievodca Joe. Zrovna ho odmietli povýšiť, jeho nový nadriadený rovno potrebuje využiť svoju autoritu. Dá Joeovi nočnú službu navyše. Vlak ide cez tmavý les, vezie sa ním pár pravidelných cestujúcich. Okrem Joea aj pekná sprievodkyňa, jeho pozvanie na pohárik ale odmietne. Vlak sa zrazu zastaví, rušňovodič vyjde von skontrolovať, čo sa mohlo stať. A už sa nevráti. Pomoc bude na mieste najskôr o štyri hodiny, do stanice je to pár kilometrov, radšej ako sedieť a čakať by tam mohli prejsť. Podľa Joea je to síce zásadne proti predpisom, hlavne jeden nadmerne sebavedomý cestujúci ho ale presvedčí. Vydajú sa na cestu popri trati a cítia, že niečo ich sleduje. Nájdu mŕtvolu a radšej sa pokúsia vrátiť. Takmer úspešne, len pri nastupovaní chytí staršiu cestujúcu niečo za nohu. Odvtedy im to nedá pokoj. Útočí to zo všetkých strán a pasažieri ťažko nachádzajú zhodu v postupe, akým bojovať o prežitie. A vlastne aj o koho prežitie idú bojovať.

„Film sa snaží pôsobiť atmosféricky, používa zábery lesa, vlaku, mesiaca."

Uviaznutých áut, nehybných lodí aj obliehaných domov na samote sme tu už mali neúrekom. Vlak je novinka, že zrovna šťastná ale nejde povedať. Problémov má film v každom prípade od začiatku viac. Snaží sa pôsobiť atmosféricky, používa zábery lesa, vlaku, mesiaca. Tie sú nepochybne pekné. Lenže keď cítime zjavnú bezradnosť autorov po dejovej stránke, utvrdzujú v nás dojem že sa nimi predovšetkým snažia naťahovať čas. Predstavenie postáv sa snaží byť britsky strohé a výstižné, s miernou dávkou irónie bez snahy byť vtipný. Žiadna z nich ale diváka nezaujme, hlavne Joe je prehnane zjednodušený lúzer.

„Aj ako figúrky natlačené do určitých úloh musia každá povedať alebo spraviť niečo natoľko trápne silené, že si zaželáme, aby išlo o paródiu."

Prvé dramatické scény sa snažia budovať predovšetkým atmosféru v zaseknutom vlaku. Až sa zľakneme, že hrozba zostane len ako čosi neurčité v lese, príležitostne búchajúce na dvere a okná. Išlo by o pomerne vážny problém, keďže samotná atmosféra nefunguje- posádka na nás pôsobí iritujúco a nudne. Vlak totiž síce je osamotený uprostred lesa, akosi nám ale nedá vnímať cestujúcich okamžite ako bezbranné obete. Sú vnútri, tá vec je vonku a my tieto dva priestory vnímame ako značne oddelené, báť sa teda nemáme dôvod. Ak by pocit, že dielo nevie čo so sebou nebol ešte dosť silný, na jeho zvýraznení pracujú ďalší dôležitý prvok. Úplne iracionálne správanie postáv. Nejde tu len o ich schematickosť a nepresvedčivosť ako reálnych ľudí. Aj ako figúrky natlačené do určitých úloh musia každá povedať alebo spraviť niečo natoľko trápne silené, že si zaželáme, aby išlo o paródiu. Samozrejme, nejde, na smiech tu nič nie je. Asi vrcholom je chvála Joea, akým dobrým sprievodcom vlastne je. Pomáha ľuďom, je správny človek na správnom mieste. Tak prečo by mal túžiť po povýšení?

Príšeru nakoniec uvidíme. Vo filme bez atmosféry by to asi žiadna nemala ľahké, no táto sa sem skrátka hodí. Tiež jej chýba akékoľvek čaro. Poteší nás len koncept splnu a vlkolaka, ako niečo známe a mierne zabudnuté. Z krvavých scén sú ale ešte lepšie tie, kde sa objaví len mimo záberu, a môžeme si o monštre robiť ilúzie. Keď sa objaví, pôsobí neuveriteľne všedne. Ako keby bolo jednou z postáv, len o niečo väčší, silnejší a lačný po krvi. Inak je nudný a bez akéhokoľvek čara. A to sa, žiaľ, dá povedať aj o celom filme.

Ak aj nápad, na ktorom je Howl postavený, mal nejaký potenciál, uvidíme z neho minimum. Vlastne len ten temný les a zábery zvonka na vlak v ňom uviaznutý. Z ostatného v ňom nefunguje nič- postavy, príšery, atmosféra a ani to prostredie vnútri vlaku. Nedá sa ani povedať, že by ukázal, že tadeto cesta nevedie, keďže sa ňou vydal s minimom zručností. Vlastne ide o dosť zbytočný film, a zbytočné je ho aj pozerať. Škoda, tváril sa veľmi sympaticky.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy