hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Shadow

Hory, bicykle, mučenie a žiadna zábava
Vojak David sa vrátil z Iraku, plný nepríjemných spomienok, a potrebuje si poriadne prečistiť hlavu. Keďže odmalička bolo jeho záľubou jazdenie na bicykli po horách, vyberá sa do oblasti Shadow, ktorú mu spolubojovník odporučil ako bicyklový raj na zemi. 14. 4. 2011

Giallo

Dario Argento sa drží hesla „raz to vyjsť musí“
Názov Giallo bolo v taliančine pôvodne označenie pre nenáročnú literatúru s kriminálnymi motívmi, ktorú preslávili žlté obaly. Rovnaký názov sa potom automaticky vžil aj pre podobné filmy, ktoré začali v sedemdesiatych rokoch nakrúcať režiséri ako Mario Bava či Dario Argento. Názov Argentovho nového filmu je teda zrejmým odkazom na jeho predošlú prácu a rovnako aj sľubom, že nechce skúšať nič nové. 17. 9. 2010

recenzie.

We Are Still Here

Andrej Gomora | 29. 9. 2015
0
8/10          
žáner:
bizarre, ghost, hixploitation/backwoods, independent

Originálne ducháriny ešte nevymreli


Anne a Paul sú dvojica pár rokov pred dôchodkom. Na vidiek, do usadlosti na okraji mestečka, ich vyhnala smrť syna. Potrebujú zabudnúť, zbaviť sa všetkého, čo im ho pripomína. Tak, ako všetci, vedia, že americké malomesto je v zásade pokojné a cudzincov tam vždy vítajú vrelo a s radosťou. Napríklad milými príbehmi o dome, do ktorého sa sťahujú. Musia predsa byť radi, po 30 rokoch do neho konečne niekto vnesie život. Dom za sebou totiž má nejaké nepríjemnosti, pôvodne ho postavili ako márnicu. Aj tú rýchlo zavreli, vraj mŕtvoly neputovali do rakiev a na večný odpočinok. Majitelia ich radšej predávali.
 

Anne si najprv myslí, že v dome je s nimi ich mŕtvy syn. O tom, že nie sú sami totiž niet pochýb. Veci sa hýbu, fotky padajú. Mihajú sa siluety a v pivnici je neustále neskutočne teplo. Prvou obeťou s hmatateľným dôkazom, že tu niečo nesedí, sa stane černošský opravár. Príde skontrolovať práve boiler a horúčavu v pivnici. Skončí s popáleninami, tie mu spôsobí čierna, ohnivá postava. Na pomoc a útechu prídu starej dvojici kamaráti z mesta. Hipíci, vyznajú sa v duchárskych záležitostiach. Akosi sa ale nedá zbaviť pocitu, že problémy nechcú robiť len duchovia. Žeby mali niečo za lubom aj ľudskí spoluobčania?

„Postavy sa vôbec nesnažia byť sympatické, ide o obyčajných ľudí v určitom veku."

Podobné kombinácie a témy sme tu už mali. Napríklad v Nothing Left to Fear. Zároveň duchárina aj hixplotation, na chudákov z mesta sa skrátka vrhnú zo všetkých strán. We Are Still Here má ale pomerne dosť špecifík, ako prvé si všimnete nápadné ladenie v štýle retro. Nejde len o vekovú kategóriu hlavných hrdinov a k nim pasujúce zariadenie domu. Postavy sa vôbec nesnažia byť sympatické, ide o obyčajných ľudí v určitom veku. Presne ako postavy zo starších hororov, ktorým sme síce verili, ale stotožniť sa s nimi človek veľmi nemal záujem. Len sa o ne bál.

„Keď sa vám spočiatku zdá, že film bude pokojný a jednoduchý, čoraz viac vás začne prekvapovať."

Ďalším špecifikom je množstvo scén na hranici klišé až paródie, ktoré ale nie sú vôbec na smiech a vo filme fungujú. Tajomstvo v pivnici, pohľady postáv smerom dole zo schodov, komentovanie, aká je strašidelná. Prebehne seansa, príde návšteva, ktorú nikto nestihne vidieť, budú čudné sny aj prekomplikované finále. Pýtate sa samých seba, či niekto môže toto skutočne myslieť vážne. Pritom sa ale nesmejete, vlastne sa celkom bojíte. Minimalisticky, jednoducho zobrazená dvojica sa dostane do kontrastu s duchmi. Tiež jednoduchými, no dostatočne efektnými. Keď sa vám spočiatku zdá, že film bude pokojný a jednoduchý, čoraz viac vás začne prekvapovať.

„Atmosféra vo filme ale v každom prípade funguje a neustále hustne."

Autori si jednak elegantne poradili s problémom, čo okrem mihania sa v tieňoch budú duchovia robiť. Totiž tým, že im dali jednoduchý cieľ a štýl. Potom už stačí, aby intenzita ich aktivity rástla. Na strašidelnosti nestrácajú, naopak, presviedčajú nás o svojich schopnostiach. Obete pre nás ale stále nie sú bezmocné, vidíme, že niečo je tu skrátka inak. Duchovia majú predsa vlastnú hlavu, nie sú to stroje na zabíjanie. Logiku ich konania samozrejme nemôžeme pochopiť až do konca, aj vtedy dostaneme skôr štýlovú pointu ako premyslené vysvetlenie. Atmosféra vo filme ale v každom prípade funguje a neustále hustne. K tej sa pripája množstvo ľakačiek a na záver ďalšia z vecí, čo by ste po pokojných prvých minútach filmu rozhodne nečakali. Veľmi slušný masaker s litrami striekajúcej krvi.

We Are Still Here je na jednej strane film nízkorozpočtový a nenápadný. Na druhej strane je výborne zvládnutý scenáristicky. Pri používaní mnohých tém aj prostriedkov sa vám skutočne zdá, ako keby si z vás niekto robil žarty. Až na to, že sa nesmejete. Horor funguje výborne a všetko, čo by ho mohlo posúvať k dojmu komédie mu naopak pridáva na originalite. V divákovi tak zanechá veľmi príjemný pocit, že síce pozeral obyčajnú duchárinu, no konečne predsa trocha inú.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy