hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Tarantula

Úspešný pokus spoznáte podľa jasného výsledku
Sú nápady, ktoré znejú ako vtip, no kým ich nevyskúšate, istý si byť skrátka nemôžete. Ak aj dnes niekto nakrúti horor o zmutovanom obrovskom zvierati, pri najlepšom marketingu sa prepracuje možno do distribúcie v novinových stánkoch. Lenže predstavte si, že nikto by nič podobné nikdy neskúsil. Známy hollywoodsky producent by sa v neistote, či je ten kto za ním prišiel s podobným nápadom blázon alebo génius, rozhodol neriskovať, že mu ho vyfúknu. V 3D by uviedol stomiliónový projekt o obrovskej mačke, ktorá terorizuje nevinné mestečko. To už sa nestane sa. Túto cestu už našťastie preskúmali filmy ako Tarantula, a podali jasné svedectvo, čo na nej možno nájsť.
6. 10. 2014

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

We Are Still Here

Andrej Gomora | 29. 9. 2015
0
8/10          
žáner:
bizarre, ghost, hixploitation/backwoods, independent

Originálne ducháriny ešte nevymreli


Anne a Paul sú dvojica pár rokov pred dôchodkom. Na vidiek, do usadlosti na okraji mestečka, ich vyhnala smrť syna. Potrebujú zabudnúť, zbaviť sa všetkého, čo im ho pripomína. Tak, ako všetci, vedia, že americké malomesto je v zásade pokojné a cudzincov tam vždy vítajú vrelo a s radosťou. Napríklad milými príbehmi o dome, do ktorého sa sťahujú. Musia predsa byť radi, po 30 rokoch do neho konečne niekto vnesie život. Dom za sebou totiž má nejaké nepríjemnosti, pôvodne ho postavili ako márnicu. Aj tú rýchlo zavreli, vraj mŕtvoly neputovali do rakiev a na večný odpočinok. Majitelia ich radšej predávali.
 

Anne si najprv myslí, že v dome je s nimi ich mŕtvy syn. O tom, že nie sú sami totiž niet pochýb. Veci sa hýbu, fotky padajú. Mihajú sa siluety a v pivnici je neustále neskutočne teplo. Prvou obeťou s hmatateľným dôkazom, že tu niečo nesedí, sa stane černošský opravár. Príde skontrolovať práve boiler a horúčavu v pivnici. Skončí s popáleninami, tie mu spôsobí čierna, ohnivá postava. Na pomoc a útechu prídu starej dvojici kamaráti z mesta. Hipíci, vyznajú sa v duchárskych záležitostiach. Akosi sa ale nedá zbaviť pocitu, že problémy nechcú robiť len duchovia. Žeby mali niečo za lubom aj ľudskí spoluobčania?

„Postavy sa vôbec nesnažia byť sympatické, ide o obyčajných ľudí v určitom veku."

Podobné kombinácie a témy sme tu už mali. Napríklad v Nothing Left to Fear. Zároveň duchárina aj hixplotation, na chudákov z mesta sa skrátka vrhnú zo všetkých strán. We Are Still Here má ale pomerne dosť špecifík, ako prvé si všimnete nápadné ladenie v štýle retro. Nejde len o vekovú kategóriu hlavných hrdinov a k nim pasujúce zariadenie domu. Postavy sa vôbec nesnažia byť sympatické, ide o obyčajných ľudí v určitom veku. Presne ako postavy zo starších hororov, ktorým sme síce verili, ale stotožniť sa s nimi človek veľmi nemal záujem. Len sa o ne bál.

„Keď sa vám spočiatku zdá, že film bude pokojný a jednoduchý, čoraz viac vás začne prekvapovať."

Ďalším špecifikom je množstvo scén na hranici klišé až paródie, ktoré ale nie sú vôbec na smiech a vo filme fungujú. Tajomstvo v pivnici, pohľady postáv smerom dole zo schodov, komentovanie, aká je strašidelná. Prebehne seansa, príde návšteva, ktorú nikto nestihne vidieť, budú čudné sny aj prekomplikované finále. Pýtate sa samých seba, či niekto môže toto skutočne myslieť vážne. Pritom sa ale nesmejete, vlastne sa celkom bojíte. Minimalisticky, jednoducho zobrazená dvojica sa dostane do kontrastu s duchmi. Tiež jednoduchými, no dostatočne efektnými. Keď sa vám spočiatku zdá, že film bude pokojný a jednoduchý, čoraz viac vás začne prekvapovať.

„Atmosféra vo filme ale v každom prípade funguje a neustále hustne."

Autori si jednak elegantne poradili s problémom, čo okrem mihania sa v tieňoch budú duchovia robiť. Totiž tým, že im dali jednoduchý cieľ a štýl. Potom už stačí, aby intenzita ich aktivity rástla. Na strašidelnosti nestrácajú, naopak, presviedčajú nás o svojich schopnostiach. Obete pre nás ale stále nie sú bezmocné, vidíme, že niečo je tu skrátka inak. Duchovia majú predsa vlastnú hlavu, nie sú to stroje na zabíjanie. Logiku ich konania samozrejme nemôžeme pochopiť až do konca, aj vtedy dostaneme skôr štýlovú pointu ako premyslené vysvetlenie. Atmosféra vo filme ale v každom prípade funguje a neustále hustne. K tej sa pripája množstvo ľakačiek a na záver ďalšia z vecí, čo by ste po pokojných prvých minútach filmu rozhodne nečakali. Veľmi slušný masaker s litrami striekajúcej krvi.

We Are Still Here je na jednej strane film nízkorozpočtový a nenápadný. Na druhej strane je výborne zvládnutý scenáristicky. Pri používaní mnohých tém aj prostriedkov sa vám skutočne zdá, ako keby si z vás niekto robil žarty. Až na to, že sa nesmejete. Horor funguje výborne a všetko, čo by ho mohlo posúvať k dojmu komédie mu naopak pridáva na originalite. V divákovi tak zanechá veľmi príjemný pocit, že síce pozeral obyčajnú duchárinu, no konečne predsa trocha inú.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy