hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

We Are Still Here

Andrej Gomora | 29. 9. 2015
0
8/10          
žáner:
bizarre, ghost, hixploitation/backwoods, independent

Originálne ducháriny ešte nevymreli


Anne a Paul sú dvojica pár rokov pred dôchodkom. Na vidiek, do usadlosti na okraji mestečka, ich vyhnala smrť syna. Potrebujú zabudnúť, zbaviť sa všetkého, čo im ho pripomína. Tak, ako všetci, vedia, že americké malomesto je v zásade pokojné a cudzincov tam vždy vítajú vrelo a s radosťou. Napríklad milými príbehmi o dome, do ktorého sa sťahujú. Musia predsa byť radi, po 30 rokoch do neho konečne niekto vnesie život. Dom za sebou totiž má nejaké nepríjemnosti, pôvodne ho postavili ako márnicu. Aj tú rýchlo zavreli, vraj mŕtvoly neputovali do rakiev a na večný odpočinok. Majitelia ich radšej predávali.
 

Anne si najprv myslí, že v dome je s nimi ich mŕtvy syn. O tom, že nie sú sami totiž niet pochýb. Veci sa hýbu, fotky padajú. Mihajú sa siluety a v pivnici je neustále neskutočne teplo. Prvou obeťou s hmatateľným dôkazom, že tu niečo nesedí, sa stane černošský opravár. Príde skontrolovať práve boiler a horúčavu v pivnici. Skončí s popáleninami, tie mu spôsobí čierna, ohnivá postava. Na pomoc a útechu prídu starej dvojici kamaráti z mesta. Hipíci, vyznajú sa v duchárskych záležitostiach. Akosi sa ale nedá zbaviť pocitu, že problémy nechcú robiť len duchovia. Žeby mali niečo za lubom aj ľudskí spoluobčania?

„Postavy sa vôbec nesnažia byť sympatické, ide o obyčajných ľudí v určitom veku."

Podobné kombinácie a témy sme tu už mali. Napríklad v Nothing Left to Fear. Zároveň duchárina aj hixplotation, na chudákov z mesta sa skrátka vrhnú zo všetkých strán. We Are Still Here má ale pomerne dosť špecifík, ako prvé si všimnete nápadné ladenie v štýle retro. Nejde len o vekovú kategóriu hlavných hrdinov a k nim pasujúce zariadenie domu. Postavy sa vôbec nesnažia byť sympatické, ide o obyčajných ľudí v určitom veku. Presne ako postavy zo starších hororov, ktorým sme síce verili, ale stotožniť sa s nimi človek veľmi nemal záujem. Len sa o ne bál.

„Keď sa vám spočiatku zdá, že film bude pokojný a jednoduchý, čoraz viac vás začne prekvapovať."

Ďalším špecifikom je množstvo scén na hranici klišé až paródie, ktoré ale nie sú vôbec na smiech a vo filme fungujú. Tajomstvo v pivnici, pohľady postáv smerom dole zo schodov, komentovanie, aká je strašidelná. Prebehne seansa, príde návšteva, ktorú nikto nestihne vidieť, budú čudné sny aj prekomplikované finále. Pýtate sa samých seba, či niekto môže toto skutočne myslieť vážne. Pritom sa ale nesmejete, vlastne sa celkom bojíte. Minimalisticky, jednoducho zobrazená dvojica sa dostane do kontrastu s duchmi. Tiež jednoduchými, no dostatočne efektnými. Keď sa vám spočiatku zdá, že film bude pokojný a jednoduchý, čoraz viac vás začne prekvapovať.

„Atmosféra vo filme ale v každom prípade funguje a neustále hustne."

Autori si jednak elegantne poradili s problémom, čo okrem mihania sa v tieňoch budú duchovia robiť. Totiž tým, že im dali jednoduchý cieľ a štýl. Potom už stačí, aby intenzita ich aktivity rástla. Na strašidelnosti nestrácajú, naopak, presviedčajú nás o svojich schopnostiach. Obete pre nás ale stále nie sú bezmocné, vidíme, že niečo je tu skrátka inak. Duchovia majú predsa vlastnú hlavu, nie sú to stroje na zabíjanie. Logiku ich konania samozrejme nemôžeme pochopiť až do konca, aj vtedy dostaneme skôr štýlovú pointu ako premyslené vysvetlenie. Atmosféra vo filme ale v každom prípade funguje a neustále hustne. K tej sa pripája množstvo ľakačiek a na záver ďalšia z vecí, čo by ste po pokojných prvých minútach filmu rozhodne nečakali. Veľmi slušný masaker s litrami striekajúcej krvi.

We Are Still Here je na jednej strane film nízkorozpočtový a nenápadný. Na druhej strane je výborne zvládnutý scenáristicky. Pri používaní mnohých tém aj prostriedkov sa vám skutočne zdá, ako keby si z vás niekto robil žarty. Až na to, že sa nesmejete. Horor funguje výborne a všetko, čo by ho mohlo posúvať k dojmu komédie mu naopak pridáva na originalite. V divákovi tak zanechá veľmi príjemný pocit, že síce pozeral obyčajnú duchárinu, no konečne predsa trocha inú.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy