hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Savaged

Andrej Gomora | 18. 6. 2014
0
6/10          
žáner:
hixploitation/backwoods, bizarre

Konečne kreatívne poňatý rape & revenge


Kým za znásilnenie sa už odplácal všelikto, osobne sa pomstiť za vlastnú smrť si vyžaduje trochu viac zručnosti. A ľahko sa vám môže stať, že niekto sa k vám ochotne pridruží. Keď je raz človek grázel, nebudete jeho prvá obeť, ako ani prvá obeť jeho rodiny. Teda chlapík čo trávi voľný čas naháňaním indiánov po púšti a znásilňovaním nevinných diev nebude len náhodou potomok slávneho bojovníka proti rudokožcom. Preto sa do vzkrieseného tela rád votrie aj indiánsky náčelník ktorého lebka patrí do rodinného dedičstva páchateľovej rodiny. Čo už, aspoň jeho bojové zručnosti sa zídu, Zoe už je aj tak celá Savaged.

Jej správanie sa pritom od začiatku nedá označiť ako zrovna rozumné. Samo cestujúce, hluchonemé dievča by sa asi uprostred ničoho nemalo snažiť niekoho zachraňovať pred bandou buranov. Čo už iné vedia ako ju opakovane znásilniť a zahrať si karty o jej život. Nie je len hocijaký divoch, asi začne čoskoro niekomu chýbať, treba sa jej zbaviť. Jej prebodnuté a zahrabané telo nájde indiánsky šaman. Zachrániť ju už nedokáže, no telo môže ožiť s pomocou ďalšieho ducha. Je síce plné červov a rozklad ďalej pokračuje. Nič mu ale nezabráni pomstiť sa, a rozlúčiť sa s priateľom ktorý sa vydal po Zoiných stopách.

„Slušný aj nápaditý je gore, napríklad keď si Zoe vyvlieka končatiny z ostnatého drôtu."

Prvým príjemným aspektom diela je veľmi dobre zvládnutá rapeová časť. Na rozdiel od I Spit on Your Grave a predovšetkým jeho druhej časti sa oveľa menej vyžíva v ponižovaní obete. Presne plní akurát svoj účel, vykresliť čo najhorších zloduchov a čo najúbohejšiu obeť. Je krátka a efektná, o znásilňovaní sa viac hovorí ako sa zobrazuje. V dostatočnej miere zato vidíme zlo páchateľov a ich krutosť vo vzťahu k obeti. Slušný aj nápaditý je gore, napríklad keď si Zoe vyvlieka končatiny z ostnatého drôtu. Atmosféra je drsná, no nie je ťaživá a nepôsobí v prvom rade cez odpor a znechutenie.

Vzkriesenie je ešte ako tak hororové a prvá pomsta skutočne stojí zato. Žiaľ, po nej sa film začne dosť výrazne strácať. Do ďalšieho zabíjania sa vkráda nádych nechcenej komiky a zároveň sa prestávajú objavovať nové nápady. Kým na začiatku bolo telo len drsný stroj pomsty, postupne začne využívať rôzne zbrane, ktoré navyše ani nemajú potenciál spektakularity. Keď sa nám aj gore dostane, ide skôr o nehody, do rape & revenge by sa hodili skôr úmyselne zaujímavé zabitia. V každom prípade na nedostatok krvi ako takej sa do konca rozhodne nemôžeme sťažovať.

„Všetko znie výborne, akurát spád sa niekde po prvej vražde zadrhne a už sa naplno nerozbehne."

Jednoduchý dej má na jednej strane dobré zloženie. Zoe a jej šaman, panika v bande znásilňovateľov a Zoin čierny priateľ pátrajúci medzi rasistami po jej stopách. Všetko znie výborne, akurát spád sa niekde po prvej vražde zadrhne a už sa naplno nerozbehne. Podobné filmy mávajú pomerne jasnú štruktúru, strieda sa balast s falošnými poplachmi a skutočnými útokmi. Keď sa film raz zamotá, divák nevie čo presne čakať, poľaví v ňom napätie a keď sa konečne Zoe objaví, jej pôsobenie nie je vôbec výrazné. Keby aspoň niečo poriadne spravila. Jej zjavná nesmrteľnosť a neporaziteľnosť nanešťastie tiež skĺzava k polohe zombíckeho fackovacieho panáka. Nepriateľov musí nepochybne deprimovať ak ju stokrát bodnú a ona neumrie, jej dôstojnosti to ale určite nepridáva. Na rozdiel od iných tajomných pomstiteľov so Zoe trávime čas aj mimo vrážd. Aj keď rozklad jej tela prehlbuje mystickosť, v mnohých prípadoch sa javí ako vážny problém v boji. Napríklad ako sa dá udrieť na kosť nasadenou rukou? Ešteže finále trocha poteší, podarí sa mu spojiť romantiku s brutalitou a zároveň sa vyhnúť patetickosti. Kiežby aj zvyšok filmu rovnako fungoval a neustále neskĺzal do nechcených polôh.

Savaged je veľmi sympatický počin a v hlavných bodoch by spĺňal obraz skutočne pozerateľného rape & revenge. Dole ho ťahá slabšia realizácia, no tá by sa pri dostačujúcej kvalite gore tiež dala odpustiť. Hlavný problém je v nedotiahnutom scenári a nie úplne zvládnutej réžii, vďaka ktorým dielo nenapĺňa svoj potenciál. Je to škoda, keďže sa zdal skutočne veľký.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy