hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

Human Centipede 3(Final sequence)

Andrej Gomora | 3. 8. 2015
0
0/10          
žáner:
exploitation, comedy, bizarre, torture

Už ale skutočne stačilo


Dajme tomu, že prvýkrát to bolo originálne. Druhýkrát bolo treba dohnať všetky nevyužité možnosti vyžívať sa v nechutnosti. Čo sa asi dalo čakať od tretieho dielu? Stonožka mala rásť do dĺžky a smer, ktorý nabrala filmová séria, bol jasný. Nič iné v nej vlastne ani nebolo, takže v ničom inom ani pritvrdzovať nemohla. Aké ďalšie odpornosti nás ešte môžu čakať v Human Centipede 3 (Final Sequence)?
 

„Boss ide v odpornej komike až na úplné hranice predstaviteľného."

Odhalenie na začiatok- málo ich nie je. Zároveň je tu aj nový element- komický. Skôr čo do úmyslu ako skutočnej komiky. Niečo ako paródia na karikatúru paródie. Hlavná postava, väzenský dozorca William Boss, pripomína silenou trápnosťou to, ako napríklad v Simpsonovcoch zobrazujú, keď niekto pozerá extrémne nablblý seriál alebo číta neuveriteľne hlúpy komiks. Rozdiel je samozrejme v druhu humoru. Boss ide v odpornej komike až na úplné hranice predstaviteľného. Čo do odpornosti, samozrejme. Smiať sa tu skutočne ani neprichádza do úvahy. Začiatok je niekde pri rozkazovaní silikónovej sekretárke, dokedy musí mať prázdne guľky. A medzi vrcholy patrí, to, keď si zakusuje z Afriky objednané odrezané klitorisy. Ako karikatúra bez akejkoľvek snahy zachovať si súvis s realitou pôsobí aj dej. Na Bossa totiž tlačí guvernér, aby znížil náklady väznice. A jeho účtovník ako veľký fanúšik filmov o ľudskej stonožke verí v jej využiteľnosť aj v ich podmienkach. Väzni by nemali ako robiť problémy, ešte aj na strave by sa ušetrilo.

„Nechutnosť svätí prostriedky a nikoho tu nič iné nezaujíma."

Oproti predošlým filmom sa tu znova posúvame ďalej od samotnej stonožky k točeniu sa okolo nej ako nápadu. Zvrhlostí je tu totiž viac než dosť aj bez stonožky. Ona je už vlastne len ako také pozadie. Zastrešenie hromady hnusu nahádzaného do hodiny a pol. Boss sa spočiatku nápadu bráni, na väzňov skúša vlastné triky. Napríklad ich kastruje, a odobraté orgány mu nedá len tak vyhodiť. Jeho postava a všetky situácie sú síce absurdné a neuveriteľné, to je ale úplne jedno. Nechutnosť svätí prostriedky a nikoho tu nič iné nezaujíma. Preto aj keď sa Bossovi v jeho snoch väzni odplácajú, nemôžu ho znásilniť len tak. A nie, nie je to ani tým druhým, tretím či štvrtým spôsobom, ktorý ste si predstavili.

Taký je vlastne aj spád diela, ak sa to tak dá nazvať. Prvá časť, Boss robí svoje zvrhlosti a vytvorenie stonožky odmieta. Druhá časť, bez zjavného dôvodu na stonožku pristane a nadšene podporuje jej zošívanie. Na pomoc pribehne aj samotný Tom Six, tvorca filmov a najväčší expert. Samotná stonožka už pritom vlastne nie je vôbec dôležitá. Nechutné sú operácie, o nechutnostiach sa veľa hovorí, Boss vymyslí špeciálne vylepšenie pre na smrť odsúdených. Ľudská stonožka sa potom už na obrazovke len ukáže, čo už by sa s ňou dalo robiť. O čom už tu nakrúcať film. Pointou bolo byť čo najviac nechutní, takže nie je dôvod nebyť so sebou spokojní.

„Niečo ako skutočná výzva pre najväčších masochistov. Tých, čo nenávidia vlastný žalúdok, intelekt, vkus aj čas."

Aj keď by to po predošlých dieloch divák nečakal, trojka je v niečom ešte horšie pozerateľná. Už nejde za jednoduchým cieľom, snaží sa o akúsi psychopatickú hravosť. Ak už ale bola ťažko stráviteľná odpornosť samotná, kombinovať ju s minimálne rovnako odporným humorom je snaha nájsť tie najabsolútnejšie hranice pozerateľnosti. Neznesiteľná postava Bossa a nestráviteľný humor ponúkajú dve možnosti. Tvorcovia mohli byť alebo neschopní, alebo mohli úmyselne hľadať, čo už divák stráviť nedokáže. Niečo ako skutočná výzva pre najväčších masochistov. Tých, čo nenávidia vlastný žalúdok, intelekt, vkus aj čas.

Human Centipede 3 ide opäť ďalej v snahe znechutiť diváka. Čímkoľvek, bez ohľadu na vlastnú dôstojnosť či záujem pôsobiť i len trochu filmársky zručne alebo náznakom inteligentne. Ak by išlo o zábavu, dalo by sa povedať, že je to tá najprimitívnejšia možná zábava. Divák sa už ale nevyhne dojmu, že do okruhu ponižovaných sa zaradil aj on sám. Tým, že sa na tento koncentrovaný a vydestilovaný odpad pozerá a tvári sa ako keby išlo o film. Nejde. Niekto si tu len vylieva svoje odporné nápady plné hnusu a cíti sa úžasný, ako chudáka diváka znova dostal. Dúfajme, naposledy. Do záporných čísel už s hodnoteniami ísť nedokážeme.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy