recenzie.

Human Centipede 3(Final sequence)

Andrej Gomora | 3. 8. 2015

0

0/10          

žáner:

exploitation, comedy, bizarre, torture

Už ale skutočne stačilo

„Boss ide v odpornej komike až na úplné hranice predstaviteľného."

Odhalenie na začiatok- málo ich nie je. Zároveň je tu aj nový element- komický. Skôr čo do úmyslu ako skutočnej komiky. Niečo ako paródia na karikatúru paródie. Hlavná postava, väzenský dozorca William Boss, pripomína silenou trápnosťou to, ako napríklad v Simpsonovcoch zobrazujú, keď niekto pozerá extrémne nablblý seriál alebo číta neuveriteľne hlúpy komiks. Rozdiel je samozrejme v druhu humoru. Boss ide v odpornej komike až na úplné hranice predstaviteľného. Čo do odpornosti, samozrejme. Smiať sa tu skutočne ani neprichádza do úvahy. Začiatok je niekde pri rozkazovaní silikónovej sekretárke, dokedy musí mať prázdne guľky. A medzi vrcholy patrí, to, keď si zakusuje z Afriky objednané odrezané klitorisy. Ako karikatúra bez akejkoľvek snahy zachovať si súvis s realitou pôsobí aj dej. Na Bossa totiž tlačí guvernér, aby znížil náklady väznice. A jeho účtovník ako veľký fanúšik filmov o ľudskej stonožke verí v jej využiteľnosť aj v ich podmienkach. Väzni by nemali ako robiť problémy, ešte aj na strave by sa ušetrilo.

„Nechutnosť svätí prostriedky a nikoho tu nič iné nezaujíma."

Oproti predošlým filmom sa tu znova posúvame ďalej od samotnej stonožky k točeniu sa okolo nej ako nápadu. Zvrhlostí je tu totiž viac než dosť aj bez stonožky. Ona je už vlastne len ako také pozadie. Zastrešenie hromady hnusu nahádzaného do hodiny a pol. Boss sa spočiatku nápadu bráni, na väzňov skúša vlastné triky. Napríklad ich kastruje, a odobraté orgány mu nedá len tak vyhodiť. Jeho postava a všetky situácie sú síce absurdné a neuveriteľné, to je ale úplne jedno. Nechutnosť svätí prostriedky a nikoho tu nič iné nezaujíma. Preto aj keď sa Bossovi v jeho snoch väzni odplácajú, nemôžu ho znásilniť len tak. A nie, nie je to ani tým druhým, tretím či štvrtým spôsobom, ktorý ste si predstavili.

Taký je vlastne aj spád diela, ak sa to tak dá nazvať. Prvá časť, Boss robí svoje zvrhlosti a vytvorenie stonožky odmieta. Druhá časť, bez zjavného dôvodu na stonožku pristane a nadšene podporuje jej zošívanie. Na pomoc pribehne aj samotný Tom Six, tvorca filmov a najväčší expert. Samotná stonožka už pritom vlastne nie je vôbec dôležitá. Nechutné sú operácie, o nechutnostiach sa veľa hovorí, Boss vymyslí špeciálne vylepšenie pre na smrť odsúdených. Ľudská stonožka sa potom už na obrazovke len ukáže, čo už by sa s ňou dalo robiť. O čom už tu nakrúcať film. Pointou bolo byť čo najviac nechutní, takže nie je dôvod nebyť so sebou spokojní.

„Niečo ako skutočná výzva pre najväčších masochistov. Tých, čo nenávidia vlastný žalúdok, intelekt, vkus aj čas."

Aj keď by to po predošlých dieloch divák nečakal, trojka je v niečom ešte horšie pozerateľná. Už nejde za jednoduchým cieľom, snaží sa o akúsi psychopatickú hravosť. Ak už ale bola ťažko stráviteľná odpornosť samotná, kombinovať ju s minimálne rovnako odporným humorom je snaha nájsť tie najabsolútnejšie hranice pozerateľnosti. Neznesiteľná postava Bossa a nestráviteľný humor ponúkajú dve možnosti. Tvorcovia mohli byť alebo neschopní, alebo mohli úmyselne hľadať, čo už divák stráviť nedokáže. Niečo ako skutočná výzva pre najväčších masochistov. Tých, čo nenávidia vlastný žalúdok, intelekt, vkus aj čas.

Human Centipede 3 ide opäť ďalej v snahe znechutiť diváka. Čímkoľvek, bez ohľadu na vlastnú dôstojnosť či záujem pôsobiť i len trochu filmársky zručne alebo náznakom inteligentne. Ak by išlo o zábavu, dalo by sa povedať, že je to tá najprimitívnejšia možná zábava. Divák sa už ale nevyhne dojmu, že do okruhu ponižovaných sa zaradil aj on sám. Tým, že sa na tento koncentrovaný a vydestilovaný odpad pozerá a tvári sa ako keby išlo o film. Nejde. Niekto si tu len vylieva svoje odporné nápady plné hnusu a cíti sa úžasný, ako chudáka diváka znova dostal. Dúfajme, naposledy. Do záporných čísel už s hodnoteniami ísť nedokážeme.