hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Devoured

Divoké sny prisťahovalcov
Vnútorní démoni nemusia byť vôbec zlý námet na horor. Napríklad taký Ward sa vlastne celý odohral len v predstavách hlavnej hrdinky, a rozhodne to nebol zlý film. Podstatné asi je nezobrať výraz „vnútorní" príliš doslovne, a nezostať len pri zobrazovaní vonkajška. Čo má divák zo sledovania pokojného povrchu, keď to hlavné sa odohráva vnútri? Ako keď postavu niečo zvnútra postupne zožiera vo filme Devoured.
17. 11. 2013

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Killing Ground

Ako sa stanuje v Austrálii

Keď sa mestský párik vyberie stanovať do divočiny na odľahlé miesto, určite je lepšie, ak o svojom úmysle povedia domácim. Najlepšie nejakým buranom s rozheganou dodávkou, na ktorej majú v klietke naloženého bojového psa. Môžu im dať tipy, čo by si v okolí rozhodne nemali nechať ujsť. A môžu za nimi prísť, ak by niečo potrebovali. Alebo ak by im niečo hrozilo, určite by im vedeli pomôcť. Divočina je predsa nebezpečná, nikdy nevedia, či sa neocitnú na niekoho Killing Ground.

8. 1. 2018

Zbav nás zlého

Kvalitná exkurzia do scenáristického suterénu
Zamýšľali ste sa niekedy, akou propagáciou kresťanstva všetky démonické a exorcistické filmy vlastne sú? Nejde len o to, že robia z kňazov hrdinov, najlepšie rovno im pridajúc aj kúlový imidž polepšeného tvrďáka. Na diablov platí meno Ježiša Krista a páli ich dotyk krucifixu, mohol by vôbec existovať jasnejší dôkaz, že vrámci filmu existuje Boh? Tu totiž nejde o nejaké historky o duchoch, o ktorých akurát vieme, že sa niekde objavujú a niekoho strašia. Keďže za krížikom je celé náboženstvo, prijímajúc jeho silu prijímajú tvorcovia aj ideológiu a mytológiu náboženstva. Tu majú na Boha jednoduchú žiadosť- Zbav nás zlého.
Zo začiatku to na hodinu náboženstva veľmi nevyzerá. V prológu putujeme do Iraku, traja vojaci zablúdia do jaskyne. Podľa šumivého obrazu a zvukov by sme mali pochopiť, že sa tam neodohralo nič pekné. V New Yorku nám robia spoločnosť dvaja policajti. Zohratý tím, jeden má radar na problémy, druhý sa vyžíva v ich drsnom riešení. Teraz sa im začnú kopiť zvláštne prípady. Napred domáce násilie, potom žena hodí v ZOO dieťa do jamy levovej. Levy tam zrovna neboli, maľovali ju, zrovna ako pivnicu v dome chlapa čo mlátil svoju ženu. Čudne vyzerajúci maliar by mohol byť bývalý partiak z Iraku, a ako zistia, skôr ako stenu natrel, spravil na nej nápis. Preložiť ho pomôže kňaz neúspešnej synovrahyne. Zavreli ju do blázinca a ona si dokola spieva texty The Doors.
17. 7. 2014

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

recenzie.

Human Centipede 3(Final sequence)

Andrej Gomora | 3. 8. 2015
0
0/10          
žáner:
exploitation, comedy, bizarre, torture

Už ale skutočne stačilo


Dajme tomu, že prvýkrát to bolo originálne. Druhýkrát bolo treba dohnať všetky nevyužité možnosti vyžívať sa v nechutnosti. Čo sa asi dalo čakať od tretieho dielu? Stonožka mala rásť do dĺžky a smer, ktorý nabrala filmová séria, bol jasný. Nič iné v nej vlastne ani nebolo, takže v ničom inom ani pritvrdzovať nemohla. Aké ďalšie odpornosti nás ešte môžu čakať v Human Centipede 3 (Final Sequence)?
 

„Boss ide v odpornej komike až na úplné hranice predstaviteľného."

Odhalenie na začiatok- málo ich nie je. Zároveň je tu aj nový element- komický. Skôr čo do úmyslu ako skutočnej komiky. Niečo ako paródia na karikatúru paródie. Hlavná postava, väzenský dozorca William Boss, pripomína silenou trápnosťou to, ako napríklad v Simpsonovcoch zobrazujú, keď niekto pozerá extrémne nablblý seriál alebo číta neuveriteľne hlúpy komiks. Rozdiel je samozrejme v druhu humoru. Boss ide v odpornej komike až na úplné hranice predstaviteľného. Čo do odpornosti, samozrejme. Smiať sa tu skutočne ani neprichádza do úvahy. Začiatok je niekde pri rozkazovaní silikónovej sekretárke, dokedy musí mať prázdne guľky. A medzi vrcholy patrí, to, keď si zakusuje z Afriky objednané odrezané klitorisy. Ako karikatúra bez akejkoľvek snahy zachovať si súvis s realitou pôsobí aj dej. Na Bossa totiž tlačí guvernér, aby znížil náklady väznice. A jeho účtovník ako veľký fanúšik filmov o ľudskej stonožke verí v jej využiteľnosť aj v ich podmienkach. Väzni by nemali ako robiť problémy, ešte aj na strave by sa ušetrilo.

„Nechutnosť svätí prostriedky a nikoho tu nič iné nezaujíma."

Oproti predošlým filmom sa tu znova posúvame ďalej od samotnej stonožky k točeniu sa okolo nej ako nápadu. Zvrhlostí je tu totiž viac než dosť aj bez stonožky. Ona je už vlastne len ako také pozadie. Zastrešenie hromady hnusu nahádzaného do hodiny a pol. Boss sa spočiatku nápadu bráni, na väzňov skúša vlastné triky. Napríklad ich kastruje, a odobraté orgány mu nedá len tak vyhodiť. Jeho postava a všetky situácie sú síce absurdné a neuveriteľné, to je ale úplne jedno. Nechutnosť svätí prostriedky a nikoho tu nič iné nezaujíma. Preto aj keď sa Bossovi v jeho snoch väzni odplácajú, nemôžu ho znásilniť len tak. A nie, nie je to ani tým druhým, tretím či štvrtým spôsobom, ktorý ste si predstavili.

Taký je vlastne aj spád diela, ak sa to tak dá nazvať. Prvá časť, Boss robí svoje zvrhlosti a vytvorenie stonožky odmieta. Druhá časť, bez zjavného dôvodu na stonožku pristane a nadšene podporuje jej zošívanie. Na pomoc pribehne aj samotný Tom Six, tvorca filmov a najväčší expert. Samotná stonožka už pritom vlastne nie je vôbec dôležitá. Nechutné sú operácie, o nechutnostiach sa veľa hovorí, Boss vymyslí špeciálne vylepšenie pre na smrť odsúdených. Ľudská stonožka sa potom už na obrazovke len ukáže, čo už by sa s ňou dalo robiť. O čom už tu nakrúcať film. Pointou bolo byť čo najviac nechutní, takže nie je dôvod nebyť so sebou spokojní.

„Niečo ako skutočná výzva pre najväčších masochistov. Tých, čo nenávidia vlastný žalúdok, intelekt, vkus aj čas."

Aj keď by to po predošlých dieloch divák nečakal, trojka je v niečom ešte horšie pozerateľná. Už nejde za jednoduchým cieľom, snaží sa o akúsi psychopatickú hravosť. Ak už ale bola ťažko stráviteľná odpornosť samotná, kombinovať ju s minimálne rovnako odporným humorom je snaha nájsť tie najabsolútnejšie hranice pozerateľnosti. Neznesiteľná postava Bossa a nestráviteľný humor ponúkajú dve možnosti. Tvorcovia mohli byť alebo neschopní, alebo mohli úmyselne hľadať, čo už divák stráviť nedokáže. Niečo ako skutočná výzva pre najväčších masochistov. Tých, čo nenávidia vlastný žalúdok, intelekt, vkus aj čas.

Human Centipede 3 ide opäť ďalej v snahe znechutiť diváka. Čímkoľvek, bez ohľadu na vlastnú dôstojnosť či záujem pôsobiť i len trochu filmársky zručne alebo náznakom inteligentne. Ak by išlo o zábavu, dalo by sa povedať, že je to tá najprimitívnejšia možná zábava. Divák sa už ale nevyhne dojmu, že do okruhu ponižovaných sa zaradil aj on sám. Tým, že sa na tento koncentrovaný a vydestilovaný odpad pozerá a tvári sa ako keby išlo o film. Nejde. Niekto si tu len vylieva svoje odporné nápady plné hnusu a cíti sa úžasný, ako chudáka diváka znova dostal. Dúfajme, naposledy. Do záporných čísel už s hodnoteniami ísť nedokážeme.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy