hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Human Centipede 3(Final sequence)

Andrej Gomora | 3. 8. 2015
0
0/10          
žáner:
exploitation, comedy, bizarre, torture

Už ale skutočne stačilo


Dajme tomu, že prvýkrát to bolo originálne. Druhýkrát bolo treba dohnať všetky nevyužité možnosti vyžívať sa v nechutnosti. Čo sa asi dalo čakať od tretieho dielu? Stonožka mala rásť do dĺžky a smer, ktorý nabrala filmová séria, bol jasný. Nič iné v nej vlastne ani nebolo, takže v ničom inom ani pritvrdzovať nemohla. Aké ďalšie odpornosti nás ešte môžu čakať v Human Centipede 3 (Final Sequence)?
 

„Boss ide v odpornej komike až na úplné hranice predstaviteľného."

Odhalenie na začiatok- málo ich nie je. Zároveň je tu aj nový element- komický. Skôr čo do úmyslu ako skutočnej komiky. Niečo ako paródia na karikatúru paródie. Hlavná postava, väzenský dozorca William Boss, pripomína silenou trápnosťou to, ako napríklad v Simpsonovcoch zobrazujú, keď niekto pozerá extrémne nablblý seriál alebo číta neuveriteľne hlúpy komiks. Rozdiel je samozrejme v druhu humoru. Boss ide v odpornej komike až na úplné hranice predstaviteľného. Čo do odpornosti, samozrejme. Smiať sa tu skutočne ani neprichádza do úvahy. Začiatok je niekde pri rozkazovaní silikónovej sekretárke, dokedy musí mať prázdne guľky. A medzi vrcholy patrí, to, keď si zakusuje z Afriky objednané odrezané klitorisy. Ako karikatúra bez akejkoľvek snahy zachovať si súvis s realitou pôsobí aj dej. Na Bossa totiž tlačí guvernér, aby znížil náklady väznice. A jeho účtovník ako veľký fanúšik filmov o ľudskej stonožke verí v jej využiteľnosť aj v ich podmienkach. Väzni by nemali ako robiť problémy, ešte aj na strave by sa ušetrilo.

„Nechutnosť svätí prostriedky a nikoho tu nič iné nezaujíma."

Oproti predošlým filmom sa tu znova posúvame ďalej od samotnej stonožky k točeniu sa okolo nej ako nápadu. Zvrhlostí je tu totiž viac než dosť aj bez stonožky. Ona je už vlastne len ako také pozadie. Zastrešenie hromady hnusu nahádzaného do hodiny a pol. Boss sa spočiatku nápadu bráni, na väzňov skúša vlastné triky. Napríklad ich kastruje, a odobraté orgány mu nedá len tak vyhodiť. Jeho postava a všetky situácie sú síce absurdné a neuveriteľné, to je ale úplne jedno. Nechutnosť svätí prostriedky a nikoho tu nič iné nezaujíma. Preto aj keď sa Bossovi v jeho snoch väzni odplácajú, nemôžu ho znásilniť len tak. A nie, nie je to ani tým druhým, tretím či štvrtým spôsobom, ktorý ste si predstavili.

Taký je vlastne aj spád diela, ak sa to tak dá nazvať. Prvá časť, Boss robí svoje zvrhlosti a vytvorenie stonožky odmieta. Druhá časť, bez zjavného dôvodu na stonožku pristane a nadšene podporuje jej zošívanie. Na pomoc pribehne aj samotný Tom Six, tvorca filmov a najväčší expert. Samotná stonožka už pritom vlastne nie je vôbec dôležitá. Nechutné sú operácie, o nechutnostiach sa veľa hovorí, Boss vymyslí špeciálne vylepšenie pre na smrť odsúdených. Ľudská stonožka sa potom už na obrazovke len ukáže, čo už by sa s ňou dalo robiť. O čom už tu nakrúcať film. Pointou bolo byť čo najviac nechutní, takže nie je dôvod nebyť so sebou spokojní.

„Niečo ako skutočná výzva pre najväčších masochistov. Tých, čo nenávidia vlastný žalúdok, intelekt, vkus aj čas."

Aj keď by to po predošlých dieloch divák nečakal, trojka je v niečom ešte horšie pozerateľná. Už nejde za jednoduchým cieľom, snaží sa o akúsi psychopatickú hravosť. Ak už ale bola ťažko stráviteľná odpornosť samotná, kombinovať ju s minimálne rovnako odporným humorom je snaha nájsť tie najabsolútnejšie hranice pozerateľnosti. Neznesiteľná postava Bossa a nestráviteľný humor ponúkajú dve možnosti. Tvorcovia mohli byť alebo neschopní, alebo mohli úmyselne hľadať, čo už divák stráviť nedokáže. Niečo ako skutočná výzva pre najväčších masochistov. Tých, čo nenávidia vlastný žalúdok, intelekt, vkus aj čas.

Human Centipede 3 ide opäť ďalej v snahe znechutiť diváka. Čímkoľvek, bez ohľadu na vlastnú dôstojnosť či záujem pôsobiť i len trochu filmársky zručne alebo náznakom inteligentne. Ak by išlo o zábavu, dalo by sa povedať, že je to tá najprimitívnejšia možná zábava. Divák sa už ale nevyhne dojmu, že do okruhu ponižovaných sa zaradil aj on sám. Tým, že sa na tento koncentrovaný a vydestilovaný odpad pozerá a tvári sa ako keby išlo o film. Nejde. Niekto si tu len vylieva svoje odporné nápady plné hnusu a cíti sa úžasný, ako chudáka diváka znova dostal. Dúfajme, naposledy. Do záporných čísel už s hodnoteniami ísť nedokážeme.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy