hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

The Spiritual World

Thajský experiment s duchmi
Predstavte si, že máte nadprirodzené schopnosti a vidíte duše mŕtvych ľudí. Žiadnu väčšiu fantáziu si to od vás nevyžaduje. Videli ste to už predsa najmenej v stopäťdesiatich hororoch a nielen v nich. Výnimkou nie je ani The Spiritual World, ktorý sa už názvom tvári ako úplne klasická duchárčina. 11. 3. 2011

Red Riding Hood

Človek človeku vlk(olak)om
Červená čiapočka nám vyrástla. Už to nie je to malé dievčatko, ktoré sa s košíkom plným dobrôt vydá cez les navštíviť svoju babičku. Do 21. storočia vchádza ako mladé príťažlivé dievča, ktoré okrem vlkolaka ohrozujúceho jej rodnú dedinu musí riešiť najmä citové problémy. Áno, pôjde o lásku, pretože po Valerii, ako sa dnes Čiapočka volá, túžia odrazu dvaja muži.
7. 6. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

Human Centipede 3(Final sequence)

Andrej Gomora | 3. 8. 2015
0
0/10          
žáner:
exploitation, comedy, bizarre, torture

Už ale skutočne stačilo


Dajme tomu, že prvýkrát to bolo originálne. Druhýkrát bolo treba dohnať všetky nevyužité možnosti vyžívať sa v nechutnosti. Čo sa asi dalo čakať od tretieho dielu? Stonožka mala rásť do dĺžky a smer, ktorý nabrala filmová séria, bol jasný. Nič iné v nej vlastne ani nebolo, takže v ničom inom ani pritvrdzovať nemohla. Aké ďalšie odpornosti nás ešte môžu čakať v Human Centipede 3 (Final Sequence)?
 

„Boss ide v odpornej komike až na úplné hranice predstaviteľného."

Odhalenie na začiatok- málo ich nie je. Zároveň je tu aj nový element- komický. Skôr čo do úmyslu ako skutočnej komiky. Niečo ako paródia na karikatúru paródie. Hlavná postava, väzenský dozorca William Boss, pripomína silenou trápnosťou to, ako napríklad v Simpsonovcoch zobrazujú, keď niekto pozerá extrémne nablblý seriál alebo číta neuveriteľne hlúpy komiks. Rozdiel je samozrejme v druhu humoru. Boss ide v odpornej komike až na úplné hranice predstaviteľného. Čo do odpornosti, samozrejme. Smiať sa tu skutočne ani neprichádza do úvahy. Začiatok je niekde pri rozkazovaní silikónovej sekretárke, dokedy musí mať prázdne guľky. A medzi vrcholy patrí, to, keď si zakusuje z Afriky objednané odrezané klitorisy. Ako karikatúra bez akejkoľvek snahy zachovať si súvis s realitou pôsobí aj dej. Na Bossa totiž tlačí guvernér, aby znížil náklady väznice. A jeho účtovník ako veľký fanúšik filmov o ľudskej stonožke verí v jej využiteľnosť aj v ich podmienkach. Väzni by nemali ako robiť problémy, ešte aj na strave by sa ušetrilo.

„Nechutnosť svätí prostriedky a nikoho tu nič iné nezaujíma."

Oproti predošlým filmom sa tu znova posúvame ďalej od samotnej stonožky k točeniu sa okolo nej ako nápadu. Zvrhlostí je tu totiž viac než dosť aj bez stonožky. Ona je už vlastne len ako také pozadie. Zastrešenie hromady hnusu nahádzaného do hodiny a pol. Boss sa spočiatku nápadu bráni, na väzňov skúša vlastné triky. Napríklad ich kastruje, a odobraté orgány mu nedá len tak vyhodiť. Jeho postava a všetky situácie sú síce absurdné a neuveriteľné, to je ale úplne jedno. Nechutnosť svätí prostriedky a nikoho tu nič iné nezaujíma. Preto aj keď sa Bossovi v jeho snoch väzni odplácajú, nemôžu ho znásilniť len tak. A nie, nie je to ani tým druhým, tretím či štvrtým spôsobom, ktorý ste si predstavili.

Taký je vlastne aj spád diela, ak sa to tak dá nazvať. Prvá časť, Boss robí svoje zvrhlosti a vytvorenie stonožky odmieta. Druhá časť, bez zjavného dôvodu na stonožku pristane a nadšene podporuje jej zošívanie. Na pomoc pribehne aj samotný Tom Six, tvorca filmov a najväčší expert. Samotná stonožka už pritom vlastne nie je vôbec dôležitá. Nechutné sú operácie, o nechutnostiach sa veľa hovorí, Boss vymyslí špeciálne vylepšenie pre na smrť odsúdených. Ľudská stonožka sa potom už na obrazovke len ukáže, čo už by sa s ňou dalo robiť. O čom už tu nakrúcať film. Pointou bolo byť čo najviac nechutní, takže nie je dôvod nebyť so sebou spokojní.

„Niečo ako skutočná výzva pre najväčších masochistov. Tých, čo nenávidia vlastný žalúdok, intelekt, vkus aj čas."

Aj keď by to po predošlých dieloch divák nečakal, trojka je v niečom ešte horšie pozerateľná. Už nejde za jednoduchým cieľom, snaží sa o akúsi psychopatickú hravosť. Ak už ale bola ťažko stráviteľná odpornosť samotná, kombinovať ju s minimálne rovnako odporným humorom je snaha nájsť tie najabsolútnejšie hranice pozerateľnosti. Neznesiteľná postava Bossa a nestráviteľný humor ponúkajú dve možnosti. Tvorcovia mohli byť alebo neschopní, alebo mohli úmyselne hľadať, čo už divák stráviť nedokáže. Niečo ako skutočná výzva pre najväčších masochistov. Tých, čo nenávidia vlastný žalúdok, intelekt, vkus aj čas.

Human Centipede 3 ide opäť ďalej v snahe znechutiť diváka. Čímkoľvek, bez ohľadu na vlastnú dôstojnosť či záujem pôsobiť i len trochu filmársky zručne alebo náznakom inteligentne. Ak by išlo o zábavu, dalo by sa povedať, že je to tá najprimitívnejšia možná zábava. Divák sa už ale nevyhne dojmu, že do okruhu ponižovaných sa zaradil aj on sám. Tým, že sa na tento koncentrovaný a vydestilovaný odpad pozerá a tvári sa ako keby išlo o film. Nejde. Niekto si tu len vylieva svoje odporné nápady plné hnusu a cíti sa úžasný, ako chudáka diváka znova dostal. Dúfajme, naposledy. Do záporných čísel už s hodnoteniami ísť nedokážeme.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy