hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Nočná mora z Elm Street (2010)

Freddy prišiel o humor aj iskru
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010

recenzie.

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Andrej Gomora | 1. 4. 2020
0
4/10          
žáner:
action, comedy, zombie/infection

Zombíci a balkánsky nacionalizmus


Príchod zombíkov už dávno nebýva len tak. Teda, môže, ale ide už o natoľko častý úkaz, že si vyžaduje určitú originalitu čo do spracovania. Tým že sa zvykne týkať spoločnosti ako celku, dá sa využiť na to povedať niečo o spoločnosti ako celku. Či prinajmenšom určitej jej časti, tej, ktorú budeme sledovať. Môže ísť len o pozadie pre rozoberanie celkom iných problémov, či naopak, určité problémy sa môžu stať pozadím, do ktorého zombíci vstúpia. A my môžeme sledovať, čo s ním spravia. Alebo aj nie, skrátka tam len tak bude, a bude sa snažiť film robiť iným a zaujímavým, ako v prípade Posljednji Srbin u Hrvatskoj.

„Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku.“

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

„Strašidelných scén bolo viac ešte aj v takom SZM.“

Aby sme začali s hororom, ten pripomína len samotná existencia zombíkov. Násilie bude odľahčené či priam komediálne, bez zbytočnej brutality. Strašidelných scén bolo viac ešte aj v takom SZM, ak by tu aj určité sekvencie mohli byť napínavé, všetko sa stráca v odľahčenom tóne. Ten celkom nepripomína ani hororovú komédiu, nevyžíva sa v žiadnom vyslovene hororovom prvku a dokonca aj samotných zombíkov budeme vídať v skôr obmedzenej miere. Iste, sú všade a pre dej sú podstatní, scén s nimi ale nebude nakoniec vôbec až tak veľa a už vôbec nie takých, kde by na nás nejako pôsobili, napríklad strašidelne.

„Darí sa mu zosmiešniť nacionalizmus a protinárodné konšpirácie, teda zobraziť ich ako niečo hlúpe.“

Hlavná teda bude balkánska komédia. Uletená, miestami absurdná a snažiaca sa využiť množstvo komediálnych prvkov, nielen jednoduchý situačný humor. Sú tu intrigy nadnárodných korporácií, ktoré pri honbe za ziskom neberú ohľady na ľudí. A potom ten nacionalizmus, rozbroje medzi národmi a národnosťami, vo svojej podstate absurdné. Film poukazuje úspešne na neexistenciu čistej rasy a na súžitie, ktoré okrem chvíľ vzplanutia nezmyselných vášní celkom zabúda na rozdiely v pôvode. Darí sa mu zosmiešniť nacionalizmus a protinárodné konšpirácie, teda zobraziť ich ako niečo hlúpe. Škoda, že tá smiešnosť zostala skôr v teoretickej rovine.

„Záleží samozrejme na druhu humoru, ktorý preferujete, a možno vám v tomto smere film nakoniec sadne.“

Záleží samozrejme na druhu humoru, ktorý preferujete, a možno vám v tomto smere film nakoniec sadne. Nejde tu totiž o žiaden inteligentný a sofistikovaný výsmech, skôr dosť ľudový a jednoduchý humor. Možno malo ísť aj o účel, v každom prípade je mnoho fórov skôr nahlúplych, drvivá väčšina z nich stavia na značne primitívnom humore a stáva sa skôr náhodou, keď niektorý vtip skutočne vyjde. To nakoniec platí aj o tých, ktoré sa snažia byť satirické ohľadne spracúvaných tém, kde pochopíme v čom sa ich snažia zosmiešniť. Priamo zasmeje sa ale zriedka.

Najlepšie to nie je ani so samotným dejom a zápletkou, tá ako inak zobrazuje skupinku utekajúcu pred epidémiou. Postavy sú prispôsobené cieľom satiry, musia byť národnostne zmiešané a v týchto sporoch sa angažovať. Keďže ide o hlavný cieľ filmu, asi by sme mu v tomto smere nemali vytýkať silenosť. Problém je, že keď sa film príliš sústredí týmto smerom, nie celkom mu to funguje z hľadiska aj inak zaujímavého napredovania, či nebodaj uveriteľnosti postáv. Iste, tie sú prehnané úmyselne a majú byť smiešne. To by ale nemuselo znamenať, že musia byť nevyhnutne miestami aj dosť hlúpe.

Posljednji Srbin u Hrvatskoj nie je v žiadnom prípade horor. Je to balkánska komédia snažiaca sa s veľmi jednoduchým humorom vysmiať nacionalizmu a vášňam medzi juhoslovanskými národmi. Samotnú myšlienku môžeme oceniť, potom už záleží na vás, či pre podobný druh komédie máte pochopenie. Oveľa viac ako pomerne ľudový humor tu totiž nakoniec nie je.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy