hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Tortured

Umučení nudou
Zápletkou The Tortured pripomína začiatok Ctihodného občana, v ktorom vrah chladnokrvne odpravil ženu aj dcéru hlavného hrdinu (Gerard Butler) a ten sa pomstil tak, že uniesol vraha a utýral ho na smrť. Manželský pár Elise a Craig sú na tom podobne. 27. 10. 2010

Girl on the Third Floor

Sexi nájomníčka v cene domu

Nezačíname so žiadnou idylkou, nie takou skutočnou. Je tu jej zdanie, muž chce vlastnými rukami zrekonštruovať dom pre tehotnú manželku. Postava bude mať muchy, hneď sa ale snaží mať určitú hĺbku. Na pohľad je nesympatická, aspoň v nejakej miere úmyselne. Zistíme, že jeho svedomie nie je ani trochu čisté, ako vo vzťahu k svetu tak k vlastnej tehotnej manželke. Snaží sa presvedčiť ju, svet a hlavne samého seba, že nie je stratený prípad, dokáže sa pozbierať, byť platným členom spoločnosti a dobrým manželom. Kiežby za tým účelom neskončil zrovna v bývalom bordeli, ktorého minulosť nie je tiež celkom ako ľalia, a podobné miesta sa jej odkazu zbaviť nezvyknú. Už naveky v ňom zostala niekdajšia legenda- Girl on the Third Floor.

13. 2. 2020

Color Out of Space

Skutočne z iného sveta

Rodinka balansuje niekde na hrane komickosti, každý má ale predsa vlastný spôsob života. Pubertálna dcéra inklinuje k čarodejníctvu, prečo nie. Matka má uprostred divočiny na povale starého domu kanceláriu, odkiaľ riadi finančné operácie. Otec má miláčikov lamy alpaka, tie pokladá za zvieratá budúcnosti, hýčka si ich, aby naplno rozvil ich potenciál. K tomu tu máme hipisácky ladeného suseda, ďalšieho utečenca z civilizácie. Už len vymyslieť, čo skutočne uletené, absurdné a nepochopiteľné a zároveň hororové by sa im mohlo začať diať. Na to je expert H. P. Lovecraft, film je podľa jeho poviedky Color Out of Space.

4. 2. 2020

Game Over

Na niektoré výhody počítačových hier lepšie si nezvykať

Takzvané pamiatkové tetovanie skutočne existuje. Popol z kremácie vášho blízkeho zmiešajú s atramentom a ten sa naveky stane vašou súčasťou. Môžeme si o tejto novinke myslieť čokoľvek, objektívne hygienické nedostatky v nej nikto nenašiel. Popol vzniká pri vysokej teplote a pokiaľ sa nestihne znečistiť cestou do tetovacieho štúdia, podľa toho čo zatiaľ vieme by nemal mať ako ohroziť zdravie nositeľa tetovania. Samozrejme, veľa toho ešte nevieme. Mnohým silám nerozumieme, hlavne tým vyskytujúcim sa v hororoch. Napríklad prečo by tetovanie malo pravidelne intenzívne bolieť, a nedovoliť nikomu naň siahnuť. Až neskôr zistíme, že to by bolo Game Over.

28. 1. 2020

Nenávisť (2020)

Nenávistí nikdy nie je dosť?

Američania už jeden remake nakrútili. Preto tentokrát oficiálne nejde o remake, pôvodne to mal byť reboot, nakoniec je z toho sidequel. Presný dej filmu z roku 2004 si už aj tak väčšina ľudí nepamätá, veď ani nebol zásadne dôležitý. Tu ide o myšlienku, princíp, či mytológiu, o koncept toho, ako sa nenávisť zostane niekde držať, šíri sa ďalej a už sa jej nedá zbaviť. Prečo z nápadu dokola nečerpať, nenakrútiť znova to isté, len trochu inak. A nazvať to rovnako, Nenávisť.

8. 1. 2020

recenzie.

Kill Command

Andrej Gomora | 1. 6. 2016
0
6/10          
žáner:
action, sci-fi, survival

Mladší bratia AlphaGo


Luditskí mučeníci umreli zbytočne, industrializáciu a automatizáciu sa im zastaviť nepodarilo. Tí pôvodní rozbíjali stroje ešte na začiatku devätnásteho storočia, za čo boli mnohí popravení a priemyselná sabotáž bola vďaka nim definovaná ako zločin. Snahy nahradiť ľudí strojmi odvtedy neustále pokračujú v čoraz väčšej miere, dnes proti nej bojujú takzvaní neo-luditi, s rovnako zanedbateľnými úspechmi. Počítače nahrádzajú ľudí aj v oblastiach, kde sa s tým nikdy nepočítalo, dokonca už aj v umení. Budúcnosťou svojej profesie si tak dnes nemôže byť istý takmer nikto. Pritom pri niektorých prácach by sa zdalo, že môžeme byť radi, ak už ich nikto nebude musieť vykonávať. Napríklad ako vojaci, tých by mohli nahradiť roboty s jednoduchým Kill Command.
 

„Potom sa niekto rozhodne na vojakov pritvrdiť."

Samozrejme, niektorí ľudia sa nechcú vzdať ani možnosti podieľať sa na násilí a zabíjaní. Skupinka nadšených vojakov teraz vyráža na tajomné cvičenie, nevedia kto presne ho zorganizoval, ani ako by malo prebehnúť. Votrelkyňou a predstaviteľkou pokroku je medzi nimi žena menom Mills. V hlave má zabudovaný čip, vďaka nemu o vojakoch všetko vie a dokáže so strojmi komunikovať. Prvá fáza cvičenia ešte prebehne ako tak normálne, s výnimkou všade poletujúcich neidentifikovateľných prieskumných dronov. Potom sa niekto rozhodne na vojakov pritvrdiť. Strieľa do nich ostré náboje a zabíja ich v noci. Zjavne mu nejde o jednoduché vyvraždenie, s oddielom sa hrá. Šetrí iba Mills, hoci tá stále tvrdí, že nemá potuchy, čo sa tu deje. Robotov pozná, ich správanie jej ale nedáva zmysel. Predsa mali byť inteligentní, sami sa učiť a prispôsobovať. Nemali byť zlí.

„Nevedia, čo robia, cítia sa zbytoční, zároveň vidíme, akí sú vo svojej ľudskosti krehkí a ohrození."

Melanchólia lesa a v nej sa túlajúci vojaci je časť filmu, ktorá funguje možno najlepšie. Divák zatiaľ netuší, čo im bude hroziť, ich opustenosť a stratenosť v zlovestnom prostredí na neho ale dolieha výborne. Streľba a akcia sú zatiaľ len prirodzenou súčasťou cvičenia, tým hlavným vo filme sú samotní vojaci a ich neistota a strach z neznámeho. Nevedia, čo robia, cítia sa zbytoční, zároveň vidíme, akí sú vo svojej ľudskosti krehkí a ohrození. Nevraživosť voči Mills je síce pochopiteľná, miestami sa ale javí mierne silená. V každom prípade sa jej darí pridávať postavám určitú hĺbku a uveriteľnosť, zároveň zosilňuje ich neistotu, keď nedokážu ani navzájom spolupracovať, neveria si a obviňujú sa.

„Situácia vojakov sa javí dokonale zúfalá, až natoľko, že jej celú beznádejnosť odmietame prijať."

Čím viac sa vo filme rozvíja konkrétna a reálna hrozba, tým viac sa nám stráca príjemná neurčitosť a nejasnosť nebezpečenstva. Akčné scény sú v poriadku, nevyžívajú sa v krvi a snažia sa hlavne zdôrazňovať celkový pocit nebezpečia. Stroje pôsobia tým, čo by mali, svojou strojovosťou, teda neomylnou nemilosrdnosťou. Situácia vojakov sa preto javí dokonale zúfalá, až natoľko, že jej celú beznádejnosť odmietame prijať. Stále nie sme presvedčení, že veci sú tak, ako sa nám javia, čakáme zvrat či akékoľvek vysvetlenie. Tým pádom sa zachováva tajomná neurčitosť, film pôsobí predovšetkým cez svoju atmosféru. Keď už ale predsa vidíme akciu a zabíjanie, čakali by sme, že na nás budú fungovať trocha inak, reálnejšie. Vnímame nebezpečenstvo každej konkrétnej scény a všetkého strieľania. Svojou priamosťou a jednoduchosťou ale nie celkom zapadajú do pocitu, aký z filmu máme.

„No a potom prídu komplikované plány, ťažko zrozumiteľné či nezmyselné scény a pár klišé."

Postupne sa dostávame k vysvetľovaniu. Aktuálna téma vzbury strojov, či skôr ich nezávislého a nepredvídateľného myslenia je spracovaná výborne, a dáva nám bez výhrad zmysel. Horšie už je to so spádom filmu v tejto časti. Stratila sa tajomnosť, už vidíme len beznádejný boj a množstvo akcie. Nedá sa povedať, že by miestami nebola napínavá, s hororom ale nemá veľa spoločného. No a potom prídu komplikované plány, ťažko zrozumiteľné či nezmyselné scény a pár klišé. Film úplne nezabijú, príjemný dojem zo začiatku sa nám už ale javí len ako nostalgia.

Kill Command spracúva jednoduchú a zrozumiteľnú tému a divákovi podáva jej pomerne priamočiare spracovanie. Je pozitívne, že sa v nej nestráca a zbytočne si veci nekomplikuje, na druhej strane sa námet nedá ani nazvať natoľko prepracovaným, že by si žiadal vyzdvihnutie. Podobné je to aj s hororovosťou a akciou. Ničím výrazne nevyniknú, ale ani nesklamú. Večer nepokazia, no nespravia ani výrazne pamätným.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok