hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

The Human Centipede 2: Full Sequence

Naozaj ešte odpornejšie
Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na youtube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom dieli nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.
13. 4. 2012

1922

Milovať pôdu viac ako ženu

Nejde len o jednoduchý rozdiel v záujmoch manželov. Ona chce žiť v meste, on miluje farmu. Problém je v tom, že pre neho je farma a čo najväčší pozemok jedinou životnou hodnotou. Či jednou z dvoch, tou druhou je syn, o ktorého ho chce manželka tiež obrať. Musí vyrastať s matkou, preto by tiež mal ísť do mesta. Svojím spôsobom ide o obmedzený fanatizmus, kde človek na niečom chorobne lipne, a ničomu nedovolí ho o to obrať. Pritom ani sám nevie, prečo mu na tom tak záleží. Šťastie ani bohatstvo mu pôda veru neprinesie. Tak bol skrátka vychovaný, také boli hodnoty ľudí v roku 1922.

25. 1. 2018

The Eyes of My Mother

Neučte deti hrám so skalpelom

Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.

27. 6. 2017

Exists

Nabudúce Lochnesska?
Yeti v Himalájach a Bigfoot v Amerike by údajne mohli byť poslední jedinci niektorého z živočíšnych druhov pokladaných za vyhynuté. Napríklad Gigantopitheca alebo Paranthropa. Prvý síce asi nemohol chodiť po zadných a jeho pozostatky v Amerike nikdy nenašli, a druhý sa vyskytoval len v Afrike. Pre ich existenciu nejestvujú ani žiadne vedecké dôkazy. Skôr množstvo dôvodov, prečo by mala byť takmer nemožná. No ľuďom zjavne nestačí množstvo jedincov podobných skôr opiciam ako človeku ktorých zápach cítiť na hony. Treba hľadať vedecké vysvetlenia, pretože je jasné, že niečo také Exists.
22. 1. 2015

recenzie.

Kill Command

Andrej Gomora | 1. 6. 2016
0
6/10          
žáner:
action, sci-fi, survival

Mladší bratia AlphaGo


Luditskí mučeníci umreli zbytočne, industrializáciu a automatizáciu sa im zastaviť nepodarilo. Tí pôvodní rozbíjali stroje ešte na začiatku devätnásteho storočia, za čo boli mnohí popravení a priemyselná sabotáž bola vďaka nim definovaná ako zločin. Snahy nahradiť ľudí strojmi odvtedy neustále pokračujú v čoraz väčšej miere, dnes proti nej bojujú takzvaní neo-luditi, s rovnako zanedbateľnými úspechmi. Počítače nahrádzajú ľudí aj v oblastiach, kde sa s tým nikdy nepočítalo, dokonca už aj v umení. Budúcnosťou svojej profesie si tak dnes nemôže byť istý takmer nikto. Pritom pri niektorých prácach by sa zdalo, že môžeme byť radi, ak už ich nikto nebude musieť vykonávať. Napríklad ako vojaci, tých by mohli nahradiť roboty s jednoduchým Kill Command.
 

„Potom sa niekto rozhodne na vojakov pritvrdiť."

Samozrejme, niektorí ľudia sa nechcú vzdať ani možnosti podieľať sa na násilí a zabíjaní. Skupinka nadšených vojakov teraz vyráža na tajomné cvičenie, nevedia kto presne ho zorganizoval, ani ako by malo prebehnúť. Votrelkyňou a predstaviteľkou pokroku je medzi nimi žena menom Mills. V hlave má zabudovaný čip, vďaka nemu o vojakoch všetko vie a dokáže so strojmi komunikovať. Prvá fáza cvičenia ešte prebehne ako tak normálne, s výnimkou všade poletujúcich neidentifikovateľných prieskumných dronov. Potom sa niekto rozhodne na vojakov pritvrdiť. Strieľa do nich ostré náboje a zabíja ich v noci. Zjavne mu nejde o jednoduché vyvraždenie, s oddielom sa hrá. Šetrí iba Mills, hoci tá stále tvrdí, že nemá potuchy, čo sa tu deje. Robotov pozná, ich správanie jej ale nedáva zmysel. Predsa mali byť inteligentní, sami sa učiť a prispôsobovať. Nemali byť zlí.

„Nevedia, čo robia, cítia sa zbytoční, zároveň vidíme, akí sú vo svojej ľudskosti krehkí a ohrození."

Melanchólia lesa a v nej sa túlajúci vojaci je časť filmu, ktorá funguje možno najlepšie. Divák zatiaľ netuší, čo im bude hroziť, ich opustenosť a stratenosť v zlovestnom prostredí na neho ale dolieha výborne. Streľba a akcia sú zatiaľ len prirodzenou súčasťou cvičenia, tým hlavným vo filme sú samotní vojaci a ich neistota a strach z neznámeho. Nevedia, čo robia, cítia sa zbytoční, zároveň vidíme, akí sú vo svojej ľudskosti krehkí a ohrození. Nevraživosť voči Mills je síce pochopiteľná, miestami sa ale javí mierne silená. V každom prípade sa jej darí pridávať postavám určitú hĺbku a uveriteľnosť, zároveň zosilňuje ich neistotu, keď nedokážu ani navzájom spolupracovať, neveria si a obviňujú sa.

„Situácia vojakov sa javí dokonale zúfalá, až natoľko, že jej celú beznádejnosť odmietame prijať."

Čím viac sa vo filme rozvíja konkrétna a reálna hrozba, tým viac sa nám stráca príjemná neurčitosť a nejasnosť nebezpečenstva. Akčné scény sú v poriadku, nevyžívajú sa v krvi a snažia sa hlavne zdôrazňovať celkový pocit nebezpečia. Stroje pôsobia tým, čo by mali, svojou strojovosťou, teda neomylnou nemilosrdnosťou. Situácia vojakov sa preto javí dokonale zúfalá, až natoľko, že jej celú beznádejnosť odmietame prijať. Stále nie sme presvedčení, že veci sú tak, ako sa nám javia, čakáme zvrat či akékoľvek vysvetlenie. Tým pádom sa zachováva tajomná neurčitosť, film pôsobí predovšetkým cez svoju atmosféru. Keď už ale predsa vidíme akciu a zabíjanie, čakali by sme, že na nás budú fungovať trocha inak, reálnejšie. Vnímame nebezpečenstvo každej konkrétnej scény a všetkého strieľania. Svojou priamosťou a jednoduchosťou ale nie celkom zapadajú do pocitu, aký z filmu máme.

„No a potom prídu komplikované plány, ťažko zrozumiteľné či nezmyselné scény a pár klišé."

Postupne sa dostávame k vysvetľovaniu. Aktuálna téma vzbury strojov, či skôr ich nezávislého a nepredvídateľného myslenia je spracovaná výborne, a dáva nám bez výhrad zmysel. Horšie už je to so spádom filmu v tejto časti. Stratila sa tajomnosť, už vidíme len beznádejný boj a množstvo akcie. Nedá sa povedať, že by miestami nebola napínavá, s hororom ale nemá veľa spoločného. No a potom prídu komplikované plány, ťažko zrozumiteľné či nezmyselné scény a pár klišé. Film úplne nezabijú, príjemný dojem zo začiatku sa nám už ale javí len ako nostalgia.

Kill Command spracúva jednoduchú a zrozumiteľnú tému a divákovi podáva jej pomerne priamočiare spracovanie. Je pozitívne, že sa v nej nestráca a zbytočne si veci nekomplikuje, na druhej strane sa námet nedá ani nazvať natoľko prepracovaným, že by si žiadal vyzdvihnutie. Podobné je to aj s hororovosťou a akciou. Ničím výrazne nevyniknú, ale ani nesklamú. Večer nepokazia, no nespravia ani výrazne pamätným.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok