hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

Bitter Feast

Nedovarený a neslaný exploit
Škoda, že celkom podarenú zápletku sa nepodarilo dobre spracovať. Vzťah medzi kritikom a kritizovaným sa javí ako dobrý námet pre originálny exploit. Navyše je asi ťažko vymyslieť mučiteľovi vhodnejšie povolanie ako kuchár.
21. 1. 2011

recenzie.

Kill Command

Andrej Gomora | 1. 6. 2016
0
6/10          
žáner:
action, sci-fi, survival

Mladší bratia AlphaGo


Luditskí mučeníci umreli zbytočne, industrializáciu a automatizáciu sa im zastaviť nepodarilo. Tí pôvodní rozbíjali stroje ešte na začiatku devätnásteho storočia, za čo boli mnohí popravení a priemyselná sabotáž bola vďaka nim definovaná ako zločin. Snahy nahradiť ľudí strojmi odvtedy neustále pokračujú v čoraz väčšej miere, dnes proti nej bojujú takzvaní neo-luditi, s rovnako zanedbateľnými úspechmi. Počítače nahrádzajú ľudí aj v oblastiach, kde sa s tým nikdy nepočítalo, dokonca už aj v umení. Budúcnosťou svojej profesie si tak dnes nemôže byť istý takmer nikto. Pritom pri niektorých prácach by sa zdalo, že môžeme byť radi, ak už ich nikto nebude musieť vykonávať. Napríklad ako vojaci, tých by mohli nahradiť roboty s jednoduchým Kill Command.
 

„Potom sa niekto rozhodne na vojakov pritvrdiť."

Samozrejme, niektorí ľudia sa nechcú vzdať ani možnosti podieľať sa na násilí a zabíjaní. Skupinka nadšených vojakov teraz vyráža na tajomné cvičenie, nevedia kto presne ho zorganizoval, ani ako by malo prebehnúť. Votrelkyňou a predstaviteľkou pokroku je medzi nimi žena menom Mills. V hlave má zabudovaný čip, vďaka nemu o vojakoch všetko vie a dokáže so strojmi komunikovať. Prvá fáza cvičenia ešte prebehne ako tak normálne, s výnimkou všade poletujúcich neidentifikovateľných prieskumných dronov. Potom sa niekto rozhodne na vojakov pritvrdiť. Strieľa do nich ostré náboje a zabíja ich v noci. Zjavne mu nejde o jednoduché vyvraždenie, s oddielom sa hrá. Šetrí iba Mills, hoci tá stále tvrdí, že nemá potuchy, čo sa tu deje. Robotov pozná, ich správanie jej ale nedáva zmysel. Predsa mali byť inteligentní, sami sa učiť a prispôsobovať. Nemali byť zlí.

„Nevedia, čo robia, cítia sa zbytoční, zároveň vidíme, akí sú vo svojej ľudskosti krehkí a ohrození."

Melanchólia lesa a v nej sa túlajúci vojaci je časť filmu, ktorá funguje možno najlepšie. Divák zatiaľ netuší, čo im bude hroziť, ich opustenosť a stratenosť v zlovestnom prostredí na neho ale dolieha výborne. Streľba a akcia sú zatiaľ len prirodzenou súčasťou cvičenia, tým hlavným vo filme sú samotní vojaci a ich neistota a strach z neznámeho. Nevedia, čo robia, cítia sa zbytoční, zároveň vidíme, akí sú vo svojej ľudskosti krehkí a ohrození. Nevraživosť voči Mills je síce pochopiteľná, miestami sa ale javí mierne silená. V každom prípade sa jej darí pridávať postavám určitú hĺbku a uveriteľnosť, zároveň zosilňuje ich neistotu, keď nedokážu ani navzájom spolupracovať, neveria si a obviňujú sa.

„Situácia vojakov sa javí dokonale zúfalá, až natoľko, že jej celú beznádejnosť odmietame prijať."

Čím viac sa vo filme rozvíja konkrétna a reálna hrozba, tým viac sa nám stráca príjemná neurčitosť a nejasnosť nebezpečenstva. Akčné scény sú v poriadku, nevyžívajú sa v krvi a snažia sa hlavne zdôrazňovať celkový pocit nebezpečia. Stroje pôsobia tým, čo by mali, svojou strojovosťou, teda neomylnou nemilosrdnosťou. Situácia vojakov sa preto javí dokonale zúfalá, až natoľko, že jej celú beznádejnosť odmietame prijať. Stále nie sme presvedčení, že veci sú tak, ako sa nám javia, čakáme zvrat či akékoľvek vysvetlenie. Tým pádom sa zachováva tajomná neurčitosť, film pôsobí predovšetkým cez svoju atmosféru. Keď už ale predsa vidíme akciu a zabíjanie, čakali by sme, že na nás budú fungovať trocha inak, reálnejšie. Vnímame nebezpečenstvo každej konkrétnej scény a všetkého strieľania. Svojou priamosťou a jednoduchosťou ale nie celkom zapadajú do pocitu, aký z filmu máme.

„No a potom prídu komplikované plány, ťažko zrozumiteľné či nezmyselné scény a pár klišé."

Postupne sa dostávame k vysvetľovaniu. Aktuálna téma vzbury strojov, či skôr ich nezávislého a nepredvídateľného myslenia je spracovaná výborne, a dáva nám bez výhrad zmysel. Horšie už je to so spádom filmu v tejto časti. Stratila sa tajomnosť, už vidíme len beznádejný boj a množstvo akcie. Nedá sa povedať, že by miestami nebola napínavá, s hororom ale nemá veľa spoločného. No a potom prídu komplikované plány, ťažko zrozumiteľné či nezmyselné scény a pár klišé. Film úplne nezabijú, príjemný dojem zo začiatku sa nám už ale javí len ako nostalgia.

Kill Command spracúva jednoduchú a zrozumiteľnú tému a divákovi podáva jej pomerne priamočiare spracovanie. Je pozitívne, že sa v nej nestráca a zbytočne si veci nekomplikuje, na druhej strane sa námet nedá ani nazvať natoľko prepracovaným, že by si žiadal vyzdvihnutie. Podobné je to aj s hororovosťou a akciou. Ničím výrazne nevyniknú, ale ani nesklamú. Večer nepokazia, no nespravia ani výrazne pamätným.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok