hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

We Summon The Darkness

Kto vzýva satana, komu sa dovolá?

Využiť metalistickú scénu konca osemdesiatych rokov s jej pozérskym satanizmom a jej interakciu s veriacimi sa nejaví ako zlý nápad. Znie logicky, že pre komerčných duchovných bola v určitom zmysle skutočným požehnaním a mohla im pomôcť viac ako akýkoľvek iný druh propagácie. Žeby ju teda aktívne podporovali? Prečo nie. Nemôžeme povedať, že by sme cítili atmosféru doby, či strachu z vyčíňajúcich rituálnych vrahov. Predsa sme v horore, nečakajme zázraky. Škoda, že aj postavy sú celkom ploché, skôr nesympatické a nesprávajú sa príliš logicky. Máme to brať, že proste blbnú, užívajú si život či mladosť, majú jednoducho svoj životný štýl. Čakajme teda, čo zaujímavé nám tvorcovia budú chcieť ukázať.

3. 6. 2020

The Burning

Horúce osemdesiate roky
Intenzitu vraždenia tínedžerov v osemdesiatych rokoch ťažko pokladať za náhodnú. Jej vysvetlení sa ponúka veľa, hneď ako prvá by mohla byť hlboká nenávisť voči nadchádzajúcej generácii, keď Američania po niečom na spôsob Battle Royale túžili už dávno pred Japoncami. Rovnako by tu ale mohlo ísť o objavenie širšej využiteľnosti mladých tiel, nie len na ich krájanie. Azda najslávnejšou sa v tomto smere stala siahodlhá séria Piatka trinásteho, narážajúca vďaka filmu Jason X až na absolútne dno. Načasovanie do letnej sezóny párenia v najvhodnejšom revíri tábora pre pubertiakov veľmi pomohlo zvýrazniť erotický element. Ten istý recept využil aj o niečo menej známy, no minimálne rovnako kvalitný horor The Burning.
22. 4. 2014

At the Devil's Door

Postava dušu predala. Film ju nikdy nemal
Kde by boli horory, keby ľudia definitívne prestali veriť na všetko nadprirodzené. Samozrejme, že duchovia neexistujú vám povie asi každý. Ale keď už príde na vec, napríklad prespanie v strašidelnom dome. Ľudia sa začnú zdráhať. Práve tým pár, ktorých presvedčenie je neochvejné a nerobí im problém to ani dokázať sa teraz horory rozhodli vyhlásiť vojnu. Po Michaelovi Kingovi tu máme druhú odvážlivkyňu, v diele s názvom At the Devil's Door.
9. 6. 2015

Mil gritos tiene la noche/ Pieces

Neberte deťom hračky
Elektrin komplex by mal byť ženskou verziou známejšieho Oidipovho komplexu. Jeho súčasťou by mala byť túžba po telesnej láske k otcovi a nenávisť voči matke. Podobne ako Oidipus zabil svojho otca nevediac, že je to jeho otec, a oženil sa s matkou nepoznajúc ich vzájomné príbuzenstvo, ani v prípade Elektrinho komplexu nemá samotná diagnóza veľa spoločného s jej príbehom ako ho poznáme. Elektra totiž chcela len pomstiť smrť svojho otca Agamemnona, preto spolu s bratom Orestom zabili matku Klytaimnéstru. Dôvodov zabiť matku môže samozrejme byť viac, napríklad keď vám nechce dovoliť skladať si puzzle s nahou dámou. To poznačilo hlavnú postavu hororu Pieces.
22. 2. 2016

recenzie.

The Hunt

Andrej Gomora | 27. 4. 2020
0
5/10          
žáner:
action, comedy, exploitation, survival

Tiež by ste si na nich radi zastrieľali?


Nahnanie skupinky ľudí niekam a potom ich loviť pre zábavu už sme videli. Niečo podobné boli nedávno aj Furies. Často to ide bez veľkého vysvetľovania, veď čo už treba rozvádzať na obyčajnom sadizme, ktorý si niekto akurát trošku spestruje. Tento film vysvetlenie má, dozvieme sa ho síce až ku koncu a bude v ňom pár dier, nakoniec sa ale stane pre film pomerne dôležitým. Tiež chce totiž niečo povedať o súčasnom svete, o vzťahoch v súčasnej spoločnosti, nech sa aj zobrazovaním viac zameriava na zábavu. Samotný The Hunt.

„Bez veľkej drámy či naťahovania ich začnú zaradom likvidovať a film v tejto časti mieri na publikum so záľubou v sadizme skĺbenom s humorom.“

Toho priebeh začne hneď byť nadmieru surový. Ide sa pomerne priamo na vec, lovení dostanú zbrane, ktoré im ale zdanlivo na veľa nie sú. Bez veľkej drámy či naťahovania ich začnú zaradom likvidovať a film v tejto časti mieri na publikum so záľubou v sadizme skĺbenom s humorom. Je na divákovi, či dokáže prijať odľahčený tón vyžívania sa v utrpení pre nás bezbrannej koristi. Dianie je každopádne intenzívne, miestami nie celkom bez nápadu a rýchlo odsýpa. Spočiatku vždy, keď s nejakou postavou strávime pár minút, už po chvíli sledujeme jej zabitie bez okolkov, ktoré sa zväčša snaží mať aj nádych humornosti. S nikým sa preto nedokážeme stotožniť, na útočníkov nevidíme a film je tak len o slede násilných úmrtí pre niekoho zábavu.

Svojím spôsobom má ísť asi aj o účel, ako zistíme, nám vlastne vo filme nemá nikto byť sympatický. Obete sa často správajú hlúpo, priam nezmyselne už za hranicou uveriteľnosti, a to ešte nevieme, čo všetko sa o nich dozvieme. Aby sme mali hrdinku, jedna sa po chvíli objaví. Funguje cez určitý chlad až bezvýraznosť, niekto kto sa príliš nestará o hlúposti a dokáže vždy celkom jednoducho myslieť len na to, ako prežiť. V tejto polohe ju dokážeme prijať aj ako ľudskú bytosť a držať jej palce v nezmyselnom boji. Môžu sa nám páčiť jej bojové schopnosti a priamočiarosť, a v tomto smere by sme sa v nej radi videli. Inak ale zostáva celkom povrchná, čo tiež pochopíme ako účel, keď sa časom dozvedáme, o čo vo filme ide.

„Niektoré z týchto dialógov sú skutočne aj vtipné, zväčša ale pôsobia príliš štylizovane a silene, dávajú postavám stereotypné vlastnosti za hranicou uveriteľnosti.“

Charakterizovať postavy pomocou uveriteľných dialógov by bolo možno za hranicami možností scenára, možno ale ide aj o účel satiry či komédie. Preto keď sa prejavujú, musí to byť zväčša čo najstereotypnejšie v zmysle ich konzervatívnosti a primitívnosti na strane obetí, a naopak liberálnej elitárskosti na strane vrahov. Niektoré z týchto dialógov sú skutočne aj vtipné, zväčša ale pôsobia príliš štylizovane a silene, dávajú postavám stereotypné vlastnosti za hranicou uveriteľnosti. Čo sa tiež dá vnímať ako účel, tu sa tak ale stráca priveľa živosti, keď ide o prakticky všetky postavy a nám nezostane nikto, s kým by sme sa v tom vyhranenom a znepriatelenom svete dokázali stotožniť. Ten účel možno mala plniť hlavná hrdinka, tú si ale miestami radíme medzi primitívov, inokedy skrátka nevieme, čo si o nej myslieť. Celkom ako človek nám ale nepripadá, čo je možno tiež dôsledok nedokonalého scenára.

„Veľmi presvedčivo totiž uvidíme situáciu, ktorú v nejakej miere zažívame aj na Slovensku.“

To čo film zobrazuje je teda kultúrna a ideologická vojna, a aj keď to tak dlho nevyzerá, nakoniec to spraví celkom výstižne. Veľmi presvedčivo totiž uvidíme situáciu, ktorú v nejakej miere zažívame aj na Slovensku. Dve skupiny obyvateľstva sú znepriatelené natoľko, že jedna je pripravená o tej druhej veriť celkom čomukoľvek. Vrátane toho, že pre zábavu lovia ľudí. Nie sú schopní navzájom komunikovať, naopak, svoju nenávisť pestujú až za hranicu odľudštenia protivníka. Preto ten lov v mysliach mnohých skutočne nepôsobí až tak nereálne. Či neželateľne. Finále už len ako keby dodávalo, že síce tu zdanlivo ide o život, vo filme aj doslova. Tento boj ale obe strany vlastne baví, nechcú sa ho vzdať nielen z hľadiska myšlienok. Ale aj pre zábavu z boja samotného. Potom sa niekedy stane, že si celkom nelogicky dohodnú pravidlá, čo by mal odpor k vzájomnej komunikácii vylučovať. No nie, ak ide o to, aby vďaka nej bola konfrontácia zábavnejšou.

The Hunt je teda celkove pomerne podarenou satirou, čo platí pre jej celkovú myšlienku a jej podanie. O niečo horšie je to so samotným priebehom a dialógmi, mnoho scén išlo nepochybne premyslieť lepšie a tiež tu máme nedostatky čo sa týka logiky. Zásadne to ale nevadí, film svoj účel spĺňa a divákovi má čo ponúknuť. To sa týka aj akcie a explicitného násilia. Miestami je opäť až príliš surové, a nádych humoru ho len zhoršuje v očiach tých divákov, ktorým krutosť príde vtipná len veľmi ťažko. Tí o inteligentný odkaz prídu, a uvidia len drsný primitivizmus, čo je škoda.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy