recenzie.

Creep 2

Andrej Gomora | 15. 2. 2018

0

7/10          

žáner:

comedy, independent, psycho

Tentokrát s dôstojným protivníkom

Už prvý diel bol pomerne nenápadný, zaujímavá a svojím spôsobom príjemná jednohubka. Stála na hlavnej postave čudáka, ktorý si platil kameramana, aby nakrútil video pre jeho nenarodené dieťa. S ním sa už nestretne, má nádor na mozgu. To teda tvrdil, a zjavne si užíval na seba namierený objektív, ako aj vôbec prítomnosť človeka, ktorýto s ním dokáže vydržať. Pretože ho platí, samozrejme. Keď už máme natoľko fungujúcu postavu a jej predstaviteľa, ktorý sa s ňou až hrôzostrašne zžil. Prečo rovno nespraviť z filmu trilógiu. Tretí diel má prísť neskôr, zatiaľ je tu Creep 2.

Toho cieľom zjavne bolo pokúsiť sa nájsť rovnocenného partnera pre Josefa, ktorý sa medzičasom premenoval na Arona. Sara je normálnejšia, spoločný s ním má chorobný exhibicionizmus. U nej sa prejavuje v sofistikovanejšej podobe filmárskych či youtuberských ambícií, ktoré sa pomaly chystá pochovať, pre nedostatok vlastného talentu. Vôbec ju nemusíme a priori odsudzovať za to, že sa Arona nezľakne, naopak ho berie ako svoju veľkú šancu. Lovila na zoznámkach čudákov, na prvý pohľad je jej jasné, že vychytala jackpot a profesionálna zvedavosť a hlad by jej nemohli dovoliť sa ho vzdať.

„Divák nemá najmenšiu šancu odhadnúť, kedy môže Aronovi veriť a kedy nie, preto chápe, ak je na tom celkom rovnako aj Sara.“

My Arona poznáme z prvého dielu, vieme, že keď o sebe hovorí ako o sériovom vrahovi, nežartuje. Úprimnosť sa tu ale skrátka stráca v záplave jeho čudných rečí. Divák nemá najmenšiu šancu odhadnúť, kedy môže Aronovi veriť a kedy nie, preto chápe, ak je na tom celkom rovnako aj Sara. Aron rozpráva čudné veci bez prestania. Niektoré dávajú zmysel viac, niektoré menej. Vždy sa pri nich tvári rovnako, ako chudák vďačný za každú sekundu pozornosti, ktorú mu venujú, ako niekto, kto potrebuje neustále rozprávať niečo neuveriteľne dôležité. Rovnako ako sa nedá vyznať v Aronových rečiach, nedá sa vyznať ani v ňom samom. Čo sa od neho asi dá čakať, či ho ako klasického úbožiaka skutočne možno pokladať za neškodného. Divák vie, že to tak nie je. Sara má tiež dôvody pochybovať, veď videla nahrávku jednej z Aronových vrážd. Pochybnosti sa jej ale páčia, páči sa jej záhadnosť.

„Sara narúša jeho exhibíciu snahami o vlastné realizovanie sa, čím prináša do filmu celkom nový komický element.“

Najväčším obohatením oproti prvému dielu je práve vystupovanie Sary z úlohy pasívneho pozorovateľa. S čím Aron zjavne nepočítal. Sara narúša jeho exhibíciu snahami o vlastné realizovanie sa, čím do filmu prináša celkom nový komický element. Aron vymýšľa hlúposti, nad ktorými by sa normálny človek nepozastavoval, jednoducho by ich pretrpel. Sara ale nemieni len tak nakrúcať. Na každú hlúposť sa opýta. Každú situáciu sa snaží nejako vylepšiť. Nemusíme vôbec hodnotiť jej seriózne filmárske zručnosti, ide už o samotnú skutočnosť, že sa s niečím či niekým podobným snaží celkom vážne pracovať, komunikovať, režisérsky ho riadiť, klásť mu otázky, ako keby nakrúcala skutočný dokument. Pochopiteľné je, že nič podobné nečakal ani Aron. Že niekto bude schopný ho miasť tak, ako on mätie diváka.

„Vražedné sklony sú súčasťou postavy totálneho magora, a ich realizovanie jeho prehnane komického zobrazenia.“

Rovnako ako v prvom diele nie je hororový prvok zrovna výrazný. Napriek tomu, že už vieme, čoho je Aron schopný a že sa tu o násilí hovorí neustále. Tento film je skrátka komický, hravý, čomu slúži aj to drsné, čo na ňom je. Vražedné sklony sú súčasťou postavy totálneho magora, a ich realizovanie jeho prehnane komického zobrazenia. Báť sa teda nie je veľmi dôvod. Rovnako ako sa cítiť ťaživo. Z násilia vychádza maximálne tak trocha morbídnosti, tú treba vedieť zniesť. Keďže na nej film do značnej miery stojí.

Creep 2 je svojím spôsobom prekvapivý a nenápadný sequel, spôsob akým rozvíja prvý diel je ale až príkladný. Ukazuje, že jednotka nebola náhodou po žiadnej stránke. Naopak, autori presne vedeli, čo robia, dosiahli to vlastnou zručnosťou, a dokážu to spraviť znova. A zároveň film niekam posunúť, nech nejde o to isté trochu inak. Ale iné, a nanovo zaujímavé rozvinutie tej istej postavy, schopnej utiahnuť celý film.