hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

The Perfection

V dokonalosti je hrôza

Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

13. 8. 2019

recenzie.

Creep 2

Andrej Gomora | 15. 2. 2018
0
7/10          
žáner:
comedy, independent, psycho

Tentokrát s dôstojným protivníkom


prvý diel bol pomerne nenápadný, zaujímavá a svojím spôsobom príjemná jednohubka. Stála na hlavnej postave čudáka, ktorý si platil kameramana, aby nakrútil video pre jeho nenarodené dieťa. S ním sa už nestretne, má nádor na mozgu. To teda tvrdil, a zjavne si užíval na seba namierený objektív, ako aj vôbec prítomnosť človeka, ktorýto s ním dokáže vydržať. Pretože ho platí, samozrejme. Keď už máme natoľko fungujúcu postavu a jej predstaviteľa, ktorý sa s ňou až hrôzostrašne zžil. Prečo rovno nespraviť z filmu trilógiu. Tretí diel má prísť neskôr, zatiaľ je tu Creep 2.

Toho cieľom zjavne bolo pokúsiť sa nájsť rovnocenného partnera pre Josefa, ktorý sa medzičasom premenoval na Arona. Sara je normálnejšia, spoločný s ním má chorobný exhibicionizmus. U nej sa prejavuje v sofistikovanejšej podobe filmárskych či youtuberských ambícií, ktoré sa pomaly chystá pochovať, pre nedostatok vlastného talentu. Vôbec ju nemusíme a priori odsudzovať za to, že sa Arona nezľakne, naopak ho berie ako svoju veľkú šancu. Lovila na zoznámkach čudákov, na prvý pohľad je jej jasné, že vychytala jackpot a profesionálna zvedavosť a hlad by jej nemohli dovoliť sa ho vzdať.

„Divák nemá najmenšiu šancu odhadnúť, kedy môže Aronovi veriť a kedy nie, preto chápe, ak je na tom celkom rovnako aj Sara.“

My Arona poznáme z prvého dielu, vieme, že keď o sebe hovorí ako o sériovom vrahovi, nežartuje. Úprimnosť sa tu ale skrátka stráca v záplave jeho čudných rečí. Divák nemá najmenšiu šancu odhadnúť, kedy môže Aronovi veriť a kedy nie, preto chápe, ak je na tom celkom rovnako aj Sara. Aron rozpráva čudné veci bez prestania. Niektoré dávajú zmysel viac, niektoré menej. Vždy sa pri nich tvári rovnako, ako chudák vďačný za každú sekundu pozornosti, ktorú mu venujú, ako niekto, kto potrebuje neustále rozprávať niečo neuveriteľne dôležité. Rovnako ako sa nedá vyznať v Aronových rečiach, nedá sa vyznať ani v ňom samom. Čo sa od neho asi dá čakať, či ho ako klasického úbožiaka skutočne možno pokladať za neškodného. Divák vie, že to tak nie je. Sara má tiež dôvody pochybovať, veď videla nahrávku jednej z Aronových vrážd. Pochybnosti sa jej ale páčia, páči sa jej záhadnosť.

„Sara narúša jeho exhibíciu snahami o vlastné realizovanie sa, čím prináša do filmu celkom nový komický element.“

Najväčším obohatením oproti prvému dielu je práve vystupovanie Sary z úlohy pasívneho pozorovateľa. S čím Aron zjavne nepočítal. Sara narúša jeho exhibíciu snahami o vlastné realizovanie sa, čím do filmu prináša celkom nový komický element. Aron vymýšľa hlúposti, nad ktorými by sa normálny človek nepozastavoval, jednoducho by ich pretrpel. Sara ale nemieni len tak nakrúcať. Na každú hlúposť sa opýta. Každú situáciu sa snaží nejako vylepšiť. Nemusíme vôbec hodnotiť jej seriózne filmárske zručnosti, ide už o samotnú skutočnosť, že sa s niečím či niekým podobným snaží celkom vážne pracovať, komunikovať, režisérsky ho riadiť, klásť mu otázky, ako keby nakrúcala skutočný dokument. Pochopiteľné je, že nič podobné nečakal ani Aron. Že niekto bude schopný ho miasť tak, ako on mätie diváka.

„Vražedné sklony sú súčasťou postavy totálneho magora, a ich realizovanie jeho prehnane komického zobrazenia.“

Rovnako ako v prvom diele nie je hororový prvok zrovna výrazný. Napriek tomu, že už vieme, čoho je Aron schopný a že sa tu o násilí hovorí neustále. Tento film je skrátka komický, hravý, čomu slúži aj to drsné, čo na ňom je. Vražedné sklony sú súčasťou postavy totálneho magora, a ich realizovanie jeho prehnane komického zobrazenia. Báť sa teda nie je veľmi dôvod. Rovnako ako sa cítiť ťaživo. Z násilia vychádza maximálne tak trocha morbídnosti, tú treba vedieť zniesť. Keďže na nej film do značnej miery stojí.

Creep 2 je svojím spôsobom prekvapivý a nenápadný sequel, spôsob akým rozvíja prvý diel je ale až príkladný. Ukazuje, že jednotka nebola náhodou po žiadnej stránke. Naopak, autori presne vedeli, čo robia, dosiahli to vlastnou zručnosťou, a dokážu to spraviť znova. A zároveň film niekam posunúť, nech nejde o to isté trochu inak. Ale iné, a nanovo zaujímavé rozvinutie tej istej postavy, schopnej utiahnuť celý film.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy