hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Očista: Volebný rok

Priveľa politiky zabije každú myšlienku

Podľa Sigmunda Freuda je existencia božieho prikázania "Nezabiješ" dôkazom, že všetci pochádzame z rodu vrahov. Túžbu vraždiť mali v krvi a niet dôvod predpokladať, že sa stratila. Niekde hlboko v nás stále je, preto si tento zákaz musíme dokola pripomínať a byť pod dozorom zákonov. Už dvakrát sme videli čo sa stane, keď podľa novej tradície v USA prestanú na jednu noc zákony platiť. Tentokrát sa tradičná noc smrti stane súčasťou predvolebného boja, preto Očista: Volebná noc.

15. 7. 2016

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Outcast

Kúzelníci prinášajú len rozčarovanie
Čarodejnícke a mysteriózne horory s prvkom rozprávkovosti sú pre mňa výnimočne príťažlivé a vždy vo mne vzbudzujú veľké nádeje. Ich zasadenie do moderného sveta ich robí ešte zaujímavejšími - ako to bolo v krásne poetickom, ale menej hororovom Nech vojde ten pravý (o ňom a ďalších európskych hororoch tu. 18. 3. 2011

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Mara

Niečo na dobrú noc

Toho vsunutie do fázy medzi spánkom a bdením, známej ako spánková paralýza, sa nejaví vôbec ako zlý nápad. Práve preto, že veľa divákov si presne bude vedieť predstaviť, ako by sa cítili na mieste postáv. Podľa titulkov filmu je vídanie démonov v tomto stave bežný jav, ťažko povedať, nakoľko sa dá toto tvrdenie pokladať za hodnoverné. Človek má pocit, že bdie, v skutočnosti sa mu ale realita ešte stále mieša s predstavami. Čo môže byť o to nepríjemnejšie, že sa nedokáže hýbať. Film nám teda predostiera akúsi hypotézu. Aké by to asi mohlo byť, ak by tie čudné veci, ktoré človek v stave spánkovej paralýze zazrie, mohli byť skutočné. Máme si odmyslieť, že vieme, že nimi nie sú. To je trochu ako žiadať diváka, nech pre trvanie filmu uverí, že zem je plochá a môže spadnúť z jej okraja. Ale dajme tomu.

16. 10. 2018

recenzie.

5150, Rue des Ormes

Afonka Soby | 3. 3. 2011
0
8/10          
žáner:
psycho, crazy family

Šialená rodinka zabíja bezbolestne


Keď sa v názve hororu ocitne ulica, je jasné, že bude dejiskom krvavých udalostí. Navyše v anglickom preklade znamená Rue des Ormes doslova „Elm Street", takže predtucha bude zrejme správna. Nečakajte však nič podobné Freddymu Kruegerovi, oficiálny anglický názov znie 5150 Elm's Way, v čom badať istú snahu nevytvárať falošné asociácie. 515, Rue des Ormes určite nie je slasher, ale ani klasický exploit, ktorý by sme možno čakali od filmu so „šialenou rodinkou". Hlavou rodiny je totiž celkom inteligentný a milý chlapík, dokonca šachový majster. Volá sa Jacque Beaulieu a pracuje ako taxikár. Jeho dcéra Michelle študuje film a píše scenáre. Manželka Maude je silne veriaca žena a vzorne sa stará o domácnosť aj o autistickú dcéru Anne. Samozrejme, nie všetko je tak, ako vyzerá, a suterén ich veľkého domu skrýva veľké a hlavne krvavé tajomstvo, ktoré čoskoro odhalí Yannick, ktorý si chcel pôvodne iba zatelefonovať. Stáva sa však väzňom muža, ktorý je presvedčený, že to, čo robí je vždy správne a v súlade s vôľou Božou. Asi netreba ani dodávať, že tým nemyslí svoju prácu taxikára, ale svoju voľnočasovú aktivitu: zabíjanie „hriešnikov".

„Nedostatok krvi a brutálnejších scén nespočíva v nedostatku odvahy alebo neschopnosti tvorcov, ale vyplýva zo samotného príbehu."

Ak sa teraz tešíte na niečo v štýle francúzskych hixploitation peciek Frontiere(s) či Calvaire, musím vás sklamať. V 5150, Rue des Ormes sa síce hovorí po francúzsky, no ide o kanadský film. Žiadna francúzska nová gore vlna sa teda nekoná. Nečakajte ani krutý psychický teror v štýle britského exploitu Mom & Dad5150 Rue des Ormes je totiž najskôr drámou, až potom thrillerom či hororom. Je drámou človeka, ktorý sa rozhodol, že zbaví tento svet všetkého zlého. Narkomanov, zlodejov a pedofilov. Rozsudok božského súdu, ktorý vyriekne nad hriešnikmi, je vždy rovnaký a nemožno sa proti nemu odvolať: smrť prebodnutím srdca. Obeť musí trpieť čo najmenej, Jacques si nedovolí žiadne zbytočné násilie. Nedostatok krvi a brutálnejších scén teda nespočíva v nedostatku odvahy alebo neschopnosti tvorcov, ale vyplýva zo samotného príbehu.

Jacques môže pripomenúť postavu „pána Brooksa" alias Kevina Costnera z rovnomenného thrilleru. Podobný je dôkladný výber obetí aj „bezbolestné" usmrtenie. Ale zatiaľ čo pán Brooks si bol vedomý vlastnej psychickej poruchy a zabíjaním si iba, doslova, uľavoval, Jacques je presvedčený, že koná v mene spravodlivosti. V tom je podobný postave Toma Witzkeho., ktorého stvárnil Kevin Bacon v horore Stir of Echoes (1999). Ten mal schopnosť odhaliť zlo, ktorú získal pri hypnóze. Jacques Beaulieu nemá žiadne nadprirodzené schopnosti, stačí mu vlastné presvedčenie. V šachu už dlho neprehral žiadnu partiu, čo si vysvetľuje tak, že jeho „armáda spravodlivých", ako volá biele figúrky, nemôže prehrať, lebo koná v mene dobra.

„Príchod Yannicka, ktorý mal nehodu na bicykli a chce si z jeho domu zavolať taxík, vníma Jacques ako signál zhora."

Keď si niekto vysvetľuje svoje konanie ako zákonite správne a „božské", všetko, čo sa deje v jeho živote, musí byť jednoznačne vôľa Božia. Preto aj príchod Yannicka, ktorý mal nehodu na bicykli a chce si z jeho domu zavolať taxík, vníma Jacques ako signál zhora. Yannick nie je hriešnik, takže Jacques ho nemôže len tak zabiť a už vôbec nie ho fyzicky týrať („žiadne zbytočné násilie!"). Práve naopak: keď si napríklad Yannick zlomí nohu pri pokuse o útek, Jacques mu ju starostlivo zasadruje. Alebo ho chráni pred svojou rebelantskou dcérou Michelle, ktorá na rozdiel od svojho otca nedokáže svoje sadistické sklony potláčať a pretaviť ich do „spravodlivých vrážď." Radšej rozdáva údery bejzbalovou pálkou! Preto je jasné, že aj napriek Jacquesovej „starostlivosti", Yannick v dome dlho nevydrží. Musí niečo vymyslieť. Nejaký plán. Musí pochopiť, čo Boh myslel tým, že mu sem tohto mladíka zoslal.

Hľadanie odpovede na túto otázku je zdrojom napätia dobrú polovicu filmu. Yannick však stále hľadá odpoveď na celkom inú otázku: ako sa dostane von? Stopáž vypĺňajú práve jeho pokusy o útek, resp. o dohodu so Jacquesovou ženou Maude. Pozornému divákovi je však jasné, že ide iba o vatu a že veľké finále bude spočívať v niečom celkom inom. A takisto vám bude jasné, že určite nebude krvavé. Jacques totiž nie je šachový majster len tak náhodou.

Film je v niečom podobný Martýrom. Niežeby bol rovnako ťaživý, znepokojivý či brutálny, ale o oboch filmoch je ťažké písať bez toho, aby ste čokoľvek neprezradili dopredu. Väčšinou je to známka kvality. A 5150, Rue des Ormes určite nie je výnimkou. Skvelý film s výborným hereckým obsadením, ktorý krásne balansuje medzi hororom, drámou a thrillerom. Možno bude niekomu chýbať prvok nadprirodzenosti, ktorý si táto látka vyslovene vyžaduje (Otázke, či je Jacques skutočne psychopat, alebo naozaj „Boží bojovník" sa film vôbec nevenuje.), vytýkať by sa filmu dala aj prepálená stopáž (Dve hodiny sú na horor predsa len dosť.), no ide určite o kvalitné filmové remeslo. A zároveň pekný dôkaz, že horor so šialenou rodinkou môže fungovať aj celkom bez mučenia a stáť iba na sile svojich charakterov.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy