recenzie.

The Intruder

Andrej Gomora | 7. 4. 2020

0

3/10          

žáner:

psycho, thriller

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

„Postava Charlieho v tomto smere funguje dobre, od začiatku na nás pôsobí nepríjemne.“

To sa samozrejme musí stupňovať, označenie horor sa ale tiež dá označiť za dosť prehnané. Ide tu o thriller, ktorý dlho stavia len na nepríjemnom pocite. Postava Charlieho v tomto smere funguje dobre, od začiatku na nás pôsobí nepríjemne, aj keď ešte nič zásadne zlé nerobí. Nie je to hororové napätie, možnosť že niekomu ublíži nie je vylúčená, nepríjemný je skôr pocit nevyhnutnosti s ním prichádzať do styku. Je skrátka otravný, nedá sa ho zbaviť a postavám ako aj nám ako divákom je nepríjemná jeho prítomnosť. V menšej miere sa obávame, aké môžu byť jeho úmysly a kam to všetko vyústi. Pôsobí síce divne, ale skôr neškodne.

Film prebieha celý skôr neurčito a povrchne, to sa prejaví pri každej snahe načrieť s niektorou postavou viac do hĺbky. Máme tu klišé moderného páriku z veľkomesta, pri pár pokusoch oživiť ho spomínaním spoločnej minulosti a komplikácií vzťahu či pracovného života scenár značne pokrivkáva. Podobne je to s Charliem, ktorý funguje vo svojej celkom jednoduchej podobe posadnutého psychopata. Pri tej možno netreba čakať, že nám všetko jeho správanie bude dávať zmysel. To ale neznamená, že nám nebudú prekážať zjavné logické chyby či činy vykonané viditeľne len na efekt smerom k divákovi.

„Ide o hádky kvôli hádkam, nervozite kvôli tomu, aby tu nejaká bola a aby čokoľvek pútalo divákovu pozornosť keď sa nič skutočne zaujímavé nedeje.“

Celý film je totiž ladený skôr oddychovo, v zmysle vyžadovanej pozornosti a chápania. Často sa naň dobre pozerá a tak celkom nikdy nenudí. Žiadna zo scén dlho nenaberie výraznejšiu intenzitu, vždy je to len o tej hnusnej tvári, ktorá sa niekde vtiera. Máme tu tiež rozpor medzi manželmi, keď ona chce byť ďalej milá, kým on už nie. Tomu môžeme veriť a aj zobrazenie je viac menej presvedčivé. Keď už sa ale dopracujeme k obvineniam zo snahy prebrať manželku, tie pôsobia celkom neuveriteľne a absurdne. Ide o hádky kvôli hádkam, nervozite kvôli tomu, aby tu nejaká bola a aby čokoľvek pútalo divákovu pozornosť keď sa nič skutočne zaujímavé nedeje.

„Strata neurčitosti v znepokojivom pôsobení nebude celkom prospešná, pozitívne je len to, že sa vďaka nej dostaneme aj k troche skutočnej akcie.“

K hororovosti sa priblíži finále, je to ale skutočne len priblíženie. Ako sa Charlieho postava snaží pôsobiť prepracovanejšie a tiež gradovať svoje správanie, nás začne mierne otravovať tým, akou nepresvedčivou sa stáva. Strata neurčitosti v znepokojivom pôsobení nebude celkom prospešná, pozitívne je len to, že sa vďaka nej dostaneme aj k troche skutočnej akcie. Tá je v mnohom tiež príliš efektná, silene zdramatizovaná a nelogická. Aspoň trocha ale funguje v snahe prinášať skutočné napätie a skutočné nebezpečie, ktoré sa nám ako tak darí s postavami prežívať. Nakoniec aj to je lepšie ako vôbec nič.

Narušiteľ je značne primitívny thriller pre nenáročné publikum. Má svoju komerčnú úroveň čo sa týka zhotovenia a odpozerať sa v zásade dá. Ničím ale nezaujme, nezanechá v divákovi žiaden výrazný zážitok, skôr miestami mierne podráždi tým, ako primitívne sa nás snaží zabávať. Je to teda film skutočne len na zabitie času, snaha podsúvať ho hororovému publiku je už potom celkom absurdná.