hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

recenzie.

Raze

Andrej Gomora | 11. 9. 2014
0
3/10          
žáner:
claustrophobic, exploitation, psycho

Lacná erotika bez erotiky


Pohľad na niektoré veci nikdy nestratí svoje gýčovité čaro. Zvieratká v šatočkách a klobúčikoch. Detičky prezlečené za dospelých. Dámy navzájom si dávajúce do čumákov. Použiť gýč ako ústredný obraz filmu je už ale značná odvaha. Potreboval by kvalitné spracovanie a inteligentný scenár, nech sa divákovi podá prijateľným spôsobom. Čo z toho asi bude mať film Raze?
 

„Po každom neúspešnom súboji na obrazovke ukazujú osudy príbuzných porazených dievčat."

Pochopiteľne v ňom o posledný menovaný prípad. Bez podrobnejšie vysvetlenej logiky si niekto vyberá dámy. Väzní ich v podzemí v jednoduchých celách. Vypúšťajú ich aby medzi sebou bojovali v malej aréne s kamennými stenami a pieskovou podlahou. Nebojujú len o vlastný život, ale aj o životy svojich blízkych. O každej z nich vedia únoscovia všetko. O niektorých dokonca viac ako ony samé. Napríklad Sabrina dala svoju dcéru dávno na adopciu, o jej živote úplne stratila prehľad. Oni ju našli, a vyhrážajú sa jej smrťou. Že svoje výhražky myslia vážne vidí každý deň na televíznej obrazovke vo svojej cele. Nainštalovali kameru priamo do dcérinej izby u jej adoptívnych rodičov. Po každom neúspešnom súboji na obrazovke ukazujú osudy príbuzných porazených dievčat. Tie svoje postavenie neprijímajú zďaleka rovnako. Niektoré sú hysterické, iné stoicky pokojné no a nakoniec sa nájdu aj tie, ktoré si súboje na život a na smrť doslova užívajú.

„Ženy síce bojujú v teplákoch a tielkach, no ich postavy sú skôr drsné a ich kontakt sa nesnaží byť iný ako surový."

Asi nikomu nemôže zísť na um nič iné. Tento námet patrí do žánra erotiky. Lenže tu si tvorcovia erotikou ani len nepomáhajú. Aj keď je bežné že sa horory neschopné zaujať inak snažia priživiť na nahote, tentokrát by už film asi príliš degradovala. Aspoň v niečom sa potreboval kloniť viac k hororu. Ženy síce bojujú v teplákoch a tielkach, no ich postavy sú skôr drsné a ich kontakt sa nesnaží byť iný ako surový. Film sa teda jednoznačne snaží zaradiť ako horor a neuchyľovať sa k podradným praktikám. Aj keď snaha je to chvályhodná, pri jeho námete odvážna, až šialená.

Pri bojoch holými rukami praštia kosti, asi najexplicitnejšia scéna zobrazuje vypichnutie očí. Prehnaná spektakularita by bola neuveriteľná, no bez nej sa nie je na čo pozerať. Sú to len málo zaujímavé bitky jedna za druhou. Pri vlasoch padajúcich do tváre už býva aj ťažko rozoznať, kto s kým bojuje, nie že by na tom až do posledných pár súbojov veľmi záležalo. Tvorcovia si asi viac sľubovali od pôsobenia hrôz v ktorých sa ženy ocitli na diváka. Problém je, že tie, ktoré skutočne dianie prežívajú, sú podané ako nezaujímavé hysterické kravy. Hlavné hrdinky sú naopak pokojné. Jedna si smrť pýta, ďalšej ako keby bolo jedno či bude žiť, či nie. Ak niekoho zabíja, ide jej skôr o princíp.

„Tvorcovia sa neúspešne snažia vyvrátiť dojem, že niekto zobral svoje erotické fantázie a pokúša sa z nich teraz vytvoriť zmysluplný film, dokonca horor."

Veľké oživenie neprinesie ani pohľad na druhú stranu, na väzniteľov. Fanúšikov Twin Peaks by mohla potešiť Sherilyn Fenn, no na jej vzhľade ani výkone nič potešujúceho nie je. Autori chceli skrátka ukázať že film o niečom je, a určite aj vyplniť veľmi prázdnu stopáž. Nech sa nezdá, že niekto zobral svoje erotické fantázie a snaží sa z nich teraz vytvoriť zmysluplný film, dokonca horor. Tento dojem ale potláčajú dokonale bezúspešne, a psychopatickí boháči s nekonzistentnými drístami o ideály bojovníčky prvoplánovosť skôr potvrdzujú.

Ako tak vo filme funguje hlavná hrdinka. Bývalá dablérka Xeny aj Beatrix z Kill Billa má vo svojej drsnosti náznaky charizmy. Charakterovo nanešťastie tiež zostáva neurčitá, nerozumieme, čo sa v jej hlave odohráva a čo cíti. Preto jej len držíme palce a môžu nás tešiť jej úspechy, no stotožniť sa s ňou určite nedokážeme. Úplným odpadom je predovšetkým námet, scenár sa drží niečo nad touto hladinou, kým vyhotovenie by sa dokonca dalo nazvať takmer kvalitným. Ako to už býva, zachrániť nič nedokáže. Len vás na chvíľu môže oklamať, že niečo na tom filme predsa byť musí.

Raze nemá čím diváka zaujať a ako celok ide o dokonale nezmyselný pokus. Slúži mu ku cti, že čo sa nám chystá predvádzať ukáže hneď na začiatku. Bude už len divákova chyba, ak sa nenechá varovať a vo svojej naivnosti presedí hodinu a pol čakajúc zábavu či vzrušenie. Verte úvodu, nič na ten spôsob nepríde.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy