hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

Raze

Andrej Gomora | 11. 9. 2014
0
3/10          
žáner:
claustrophobic, exploitation, psycho

Lacná erotika bez erotiky


Pohľad na niektoré veci nikdy nestratí svoje gýčovité čaro. Zvieratká v šatočkách a klobúčikoch. Detičky prezlečené za dospelých. Dámy navzájom si dávajúce do čumákov. Použiť gýč ako ústredný obraz filmu je už ale značná odvaha. Potreboval by kvalitné spracovanie a inteligentný scenár, nech sa divákovi podá prijateľným spôsobom. Čo z toho asi bude mať film Raze?
 

„Po každom neúspešnom súboji na obrazovke ukazujú osudy príbuzných porazených dievčat."

Pochopiteľne v ňom o posledný menovaný prípad. Bez podrobnejšie vysvetlenej logiky si niekto vyberá dámy. Väzní ich v podzemí v jednoduchých celách. Vypúšťajú ich aby medzi sebou bojovali v malej aréne s kamennými stenami a pieskovou podlahou. Nebojujú len o vlastný život, ale aj o životy svojich blízkych. O každej z nich vedia únoscovia všetko. O niektorých dokonca viac ako ony samé. Napríklad Sabrina dala svoju dcéru dávno na adopciu, o jej živote úplne stratila prehľad. Oni ju našli, a vyhrážajú sa jej smrťou. Že svoje výhražky myslia vážne vidí každý deň na televíznej obrazovke vo svojej cele. Nainštalovali kameru priamo do dcérinej izby u jej adoptívnych rodičov. Po každom neúspešnom súboji na obrazovke ukazujú osudy príbuzných porazených dievčat. Tie svoje postavenie neprijímajú zďaleka rovnako. Niektoré sú hysterické, iné stoicky pokojné no a nakoniec sa nájdu aj tie, ktoré si súboje na život a na smrť doslova užívajú.

„Ženy síce bojujú v teplákoch a tielkach, no ich postavy sú skôr drsné a ich kontakt sa nesnaží byť iný ako surový."

Asi nikomu nemôže zísť na um nič iné. Tento námet patrí do žánra erotiky. Lenže tu si tvorcovia erotikou ani len nepomáhajú. Aj keď je bežné že sa horory neschopné zaujať inak snažia priživiť na nahote, tentokrát by už film asi príliš degradovala. Aspoň v niečom sa potreboval kloniť viac k hororu. Ženy síce bojujú v teplákoch a tielkach, no ich postavy sú skôr drsné a ich kontakt sa nesnaží byť iný ako surový. Film sa teda jednoznačne snaží zaradiť ako horor a neuchyľovať sa k podradným praktikám. Aj keď snaha je to chvályhodná, pri jeho námete odvážna, až šialená.

Pri bojoch holými rukami praštia kosti, asi najexplicitnejšia scéna zobrazuje vypichnutie očí. Prehnaná spektakularita by bola neuveriteľná, no bez nej sa nie je na čo pozerať. Sú to len málo zaujímavé bitky jedna za druhou. Pri vlasoch padajúcich do tváre už býva aj ťažko rozoznať, kto s kým bojuje, nie že by na tom až do posledných pár súbojov veľmi záležalo. Tvorcovia si asi viac sľubovali od pôsobenia hrôz v ktorých sa ženy ocitli na diváka. Problém je, že tie, ktoré skutočne dianie prežívajú, sú podané ako nezaujímavé hysterické kravy. Hlavné hrdinky sú naopak pokojné. Jedna si smrť pýta, ďalšej ako keby bolo jedno či bude žiť, či nie. Ak niekoho zabíja, ide jej skôr o princíp.

„Tvorcovia sa neúspešne snažia vyvrátiť dojem, že niekto zobral svoje erotické fantázie a pokúša sa z nich teraz vytvoriť zmysluplný film, dokonca horor."

Veľké oživenie neprinesie ani pohľad na druhú stranu, na väzniteľov. Fanúšikov Twin Peaks by mohla potešiť Sherilyn Fenn, no na jej vzhľade ani výkone nič potešujúceho nie je. Autori chceli skrátka ukázať že film o niečom je, a určite aj vyplniť veľmi prázdnu stopáž. Nech sa nezdá, že niekto zobral svoje erotické fantázie a snaží sa z nich teraz vytvoriť zmysluplný film, dokonca horor. Tento dojem ale potláčajú dokonale bezúspešne, a psychopatickí boháči s nekonzistentnými drístami o ideály bojovníčky prvoplánovosť skôr potvrdzujú.

Ako tak vo filme funguje hlavná hrdinka. Bývalá dablérka Xeny aj Beatrix z Kill Billa má vo svojej drsnosti náznaky charizmy. Charakterovo nanešťastie tiež zostáva neurčitá, nerozumieme, čo sa v jej hlave odohráva a čo cíti. Preto jej len držíme palce a môžu nás tešiť jej úspechy, no stotožniť sa s ňou určite nedokážeme. Úplným odpadom je predovšetkým námet, scenár sa drží niečo nad touto hladinou, kým vyhotovenie by sa dokonca dalo nazvať takmer kvalitným. Ako to už býva, zachrániť nič nedokáže. Len vás na chvíľu môže oklamať, že niečo na tom filme predsa byť musí.

Raze nemá čím diváka zaujať a ako celok ide o dokonale nezmyselný pokus. Slúži mu ku cti, že čo sa nám chystá predvádzať ukáže hneď na začiatku. Bude už len divákova chyba, ak sa nenechá varovať a vo svojej naivnosti presedí hodinu a pol čakajúc zábavu či vzrušenie. Verte úvodu, nič na ten spôsob nepríde.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy