hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Raze

Andrej Gomora | 11. 9. 2014
0
3/10          
žáner:
claustrophobic, exploitation, psycho

Lacná erotika bez erotiky


Pohľad na niektoré veci nikdy nestratí svoje gýčovité čaro. Zvieratká v šatočkách a klobúčikoch. Detičky prezlečené za dospelých. Dámy navzájom si dávajúce do čumákov. Použiť gýč ako ústredný obraz filmu je už ale značná odvaha. Potreboval by kvalitné spracovanie a inteligentný scenár, nech sa divákovi podá prijateľným spôsobom. Čo z toho asi bude mať film Raze?
 

„Po každom neúspešnom súboji na obrazovke ukazujú osudy príbuzných porazených dievčat."

Pochopiteľne v ňom o posledný menovaný prípad. Bez podrobnejšie vysvetlenej logiky si niekto vyberá dámy. Väzní ich v podzemí v jednoduchých celách. Vypúšťajú ich aby medzi sebou bojovali v malej aréne s kamennými stenami a pieskovou podlahou. Nebojujú len o vlastný život, ale aj o životy svojich blízkych. O každej z nich vedia únoscovia všetko. O niektorých dokonca viac ako ony samé. Napríklad Sabrina dala svoju dcéru dávno na adopciu, o jej živote úplne stratila prehľad. Oni ju našli, a vyhrážajú sa jej smrťou. Že svoje výhražky myslia vážne vidí každý deň na televíznej obrazovke vo svojej cele. Nainštalovali kameru priamo do dcérinej izby u jej adoptívnych rodičov. Po každom neúspešnom súboji na obrazovke ukazujú osudy príbuzných porazených dievčat. Tie svoje postavenie neprijímajú zďaleka rovnako. Niektoré sú hysterické, iné stoicky pokojné no a nakoniec sa nájdu aj tie, ktoré si súboje na život a na smrť doslova užívajú.

„Ženy síce bojujú v teplákoch a tielkach, no ich postavy sú skôr drsné a ich kontakt sa nesnaží byť iný ako surový."

Asi nikomu nemôže zísť na um nič iné. Tento námet patrí do žánra erotiky. Lenže tu si tvorcovia erotikou ani len nepomáhajú. Aj keď je bežné že sa horory neschopné zaujať inak snažia priživiť na nahote, tentokrát by už film asi príliš degradovala. Aspoň v niečom sa potreboval kloniť viac k hororu. Ženy síce bojujú v teplákoch a tielkach, no ich postavy sú skôr drsné a ich kontakt sa nesnaží byť iný ako surový. Film sa teda jednoznačne snaží zaradiť ako horor a neuchyľovať sa k podradným praktikám. Aj keď snaha je to chvályhodná, pri jeho námete odvážna, až šialená.

Pri bojoch holými rukami praštia kosti, asi najexplicitnejšia scéna zobrazuje vypichnutie očí. Prehnaná spektakularita by bola neuveriteľná, no bez nej sa nie je na čo pozerať. Sú to len málo zaujímavé bitky jedna za druhou. Pri vlasoch padajúcich do tváre už býva aj ťažko rozoznať, kto s kým bojuje, nie že by na tom až do posledných pár súbojov veľmi záležalo. Tvorcovia si asi viac sľubovali od pôsobenia hrôz v ktorých sa ženy ocitli na diváka. Problém je, že tie, ktoré skutočne dianie prežívajú, sú podané ako nezaujímavé hysterické kravy. Hlavné hrdinky sú naopak pokojné. Jedna si smrť pýta, ďalšej ako keby bolo jedno či bude žiť, či nie. Ak niekoho zabíja, ide jej skôr o princíp.

„Tvorcovia sa neúspešne snažia vyvrátiť dojem, že niekto zobral svoje erotické fantázie a pokúša sa z nich teraz vytvoriť zmysluplný film, dokonca horor."

Veľké oživenie neprinesie ani pohľad na druhú stranu, na väzniteľov. Fanúšikov Twin Peaks by mohla potešiť Sherilyn Fenn, no na jej vzhľade ani výkone nič potešujúceho nie je. Autori chceli skrátka ukázať že film o niečom je, a určite aj vyplniť veľmi prázdnu stopáž. Nech sa nezdá, že niekto zobral svoje erotické fantázie a snaží sa z nich teraz vytvoriť zmysluplný film, dokonca horor. Tento dojem ale potláčajú dokonale bezúspešne, a psychopatickí boháči s nekonzistentnými drístami o ideály bojovníčky prvoplánovosť skôr potvrdzujú.

Ako tak vo filme funguje hlavná hrdinka. Bývalá dablérka Xeny aj Beatrix z Kill Billa má vo svojej drsnosti náznaky charizmy. Charakterovo nanešťastie tiež zostáva neurčitá, nerozumieme, čo sa v jej hlave odohráva a čo cíti. Preto jej len držíme palce a môžu nás tešiť jej úspechy, no stotožniť sa s ňou určite nedokážeme. Úplným odpadom je predovšetkým námet, scenár sa drží niečo nad touto hladinou, kým vyhotovenie by sa dokonca dalo nazvať takmer kvalitným. Ako to už býva, zachrániť nič nedokáže. Len vás na chvíľu môže oklamať, že niečo na tom filme predsa byť musí.

Raze nemá čím diváka zaujať a ako celok ide o dokonale nezmyselný pokus. Slúži mu ku cti, že čo sa nám chystá predvádzať ukáže hneď na začiatku. Bude už len divákova chyba, ak sa nenechá varovať a vo svojej naivnosti presedí hodinu a pol čakajúc zábavu či vzrušenie. Verte úvodu, nič na ten spôsob nepríde.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy