hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Excision

Andrej Gomora | 11. 2. 2013
0
6/10          
žáner:
comedy, independent, psycho, teen

Carrie na antidepresívach


Bez ohľadu na svoje kvality sa žiaden film s Traci Lords nemusí báť, že zostane nepovšimnutý. Asi najznámejšia porno herečka mimo komunity porno divákov, a asi jediná ktorej sa podarilo spraviť akú takú kariéru aj v mainstreamovom filme. Okrem fanúšikov bude mať vždy aj svoj nie najšťastnejší životný príbeh, ktorý z nej robí atrakciu. Keď môžeme vzhľadom na jej obsadzovanosť predpokladať, že herecké schopnosti má aspoň priemerné, v poslednom filme sa jej podarilo veľmi príjemne prekvapiť. Je to horor, a volá sa Excision.

Traci tu znázorňuje despotickú a puritánsku matku dvoch dcér. Mladšia je jej miláčik, vychovaná a kultivovaná. Potrebuje neustálu oporu a starostlivosť, keďže sa narodila s cystickou fibrózou a kedykoľvek môže zomrieť. Hlavná postava filmu, staršia Pauline, je po telesnej stránke viac menej zdravá. Čo sa týka jej psychiky, diagnózu sa nedozvieme, v každom prípade sa ale úplne normálnou nazvať nedá. Nedbá o svoj vzhľad ani správanie, vo vzťahu k ľuďom je chladnokrvná a cynická. Na rozdiel od iných stredoškolských čudákov sa ale neuťahuje do ústrania, nebojí sa ostatných. Rovnaké opovrhovanie aké prejavujú jej, prejavuje aj ona iným, a čo do šikanovania v ničom nezaostáva. Rovnako bez úcty ako s kýmkoľvek iným sa každý večer rozpráva aj s bohom. Jej sny sú plné krvi, rezania a mŕtvol. Túži sa totiž stať doktorkou, a nad lekárskymi knihami trávi väčšinu svojho času. Rodina má nakoniec aj otca, doma takmer bez prejavov svojej osobnosti, všetky ich náznaky v zárodku potláča jeho manželka.

„Od jej zjavnej predlohy Carrie ju odlišuje, že nie je chudera. V konfliktoch sa vyžíva, a chudákov robí skôr ona z normálnych ľudí."

Dej filmu pozostáva z málo dramatických incidentov, ktoré nám postavy opisujú. Hlavné je čudácke správanie Pauline. Zjavne má svoju jasnú predstavu o živote a nenechá si ju nijako nabúrať. Nie je lenivá ani hlúpa, ale nedá sa tlačiť do vecí, o ktoré nemá záujem. V škole svoj intelekt koncentruje len kam sa jej zachce, a s niektorými predmetmi sa vôbec neunúva. V súkromnom živote bez problémov dosiahne čo chce, ale popularita to samozrejme nie je. Aj keď nie je zlá, pohľad na jej pohŕdanie všetkými normami správania naznačuje, že raz zájde priďaleko. Kombinácia so záľubou v medicíne len necháva tušiť, akého druhu jej vrcholný výstrelok asi bude. Dovtedy sa na nej môžeme baviť, a zábavná naozaj je. Od jej zjavnej predlohy Carrie ju odlišuje, že nie je chudera, a nemá ani nadprirodzené schopnosti. V konfliktoch sa vyžíva, a chudákov robí skôr ona z normálnych ľudí. A to má matku, ktorá normálnosťou, konvenciami a slušným správaním žije. Jadro filmu tvorí interakcia ich dvoch navzájom, a ich interakcia s okolitým svetom, tým stredne, teda normálne normálnym. Obidve postavy svoje úlohy zvládajú veľmi dobre, sú vtipné, presvedčivé, a dobre zahrané. Výborný je celý cast, už len čerešničkou je krátka účasť Malcolma McDowella.

„Pôsobí pomocou prepracovanej estetickej stránky filmu a jej psychopatickej neviazanosti."

Vrážd ani napätia sa nám vo filme veľa nedostane. Násilie a nechutnosti sa objavujú takmer len v Paulininých snoch, zato v pomerne slušnej kvalite. Spolu s dojmom ktorý najviac z filmu sála, že niečo nie je v poriadku, robí gore v nich z filmu horor. Ide o horor, pri akom nekričíte od strachu, len po celý čas a ešte po filme cítite určitý nepokoj. Hrôza nevyskakuje a jej hladina nekolíše, skrátka tam celý čas je. Pôsobí pomocou prepracovanej estetickej stránky filmu a jej psychopatickej neviazanosti. Inteligentný humor len potvrdzuje, že tvorcovia presne vedeli čo chcú vytvoriť, a tiež sa im to podarilo.

Excision nie je krvák, neobsahuje žiadnu akciu, takže pokiaľ si bez nej neviete horor predstaviť, radšej sa mu vyhnite. Inak ide o pomerne nekonvenčné dielo, niečo na spôsob minimalistického hororu. Aj banálny dej dostáva svoj význam a postupne skladá mozaiku, pri ktorej sa súčasne mykajú kútiky úst od úsmevu aj odporu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy