recenzie.

Excision

Andrej Gomora | 11. 2. 2013

0

6/10          

žáner:

comedy, independent, psycho, teen

Carrie na antidepresívach

Bez ohľadu na svoje kvality sa žiaden film s Traci Lords nemusí báť, že zostane nepovšimnutý. Asi najznámejšia porno herečka mimo komunity porno divákov, a asi jediná ktorej sa podarilo spraviť akú takú kariéru aj v mainstreamovom filme. Okrem fanúšikov bude mať vždy aj svoj nie najšťastnejší životný príbeh, ktorý z nej robí atrakciu. Keď môžeme vzhľadom na jej obsadzovanosť predpokladať, že herecké schopnosti má aspoň priemerné, v poslednom filme sa jej podarilo veľmi príjemne prekvapiť. Je to horor, a volá sa Excision.

Traci tu znázorňuje despotickú a puritánsku matku dvoch dcér. Mladšia je jej miláčik, vychovaná a kultivovaná. Potrebuje neustálu oporu a starostlivosť, keďže sa narodila s cystickou fibrózou a kedykoľvek môže zomrieť. Hlavná postava filmu, staršia Pauline, je po telesnej stránke viac menej zdravá. Čo sa týka jej psychiky, diagnózu sa nedozvieme, v každom prípade sa ale úplne normálnou nazvať nedá. Nedbá o svoj vzhľad ani správanie, vo vzťahu k ľuďom je chladnokrvná a cynická. Na rozdiel od iných stredoškolských čudákov sa ale neuťahuje do ústrania, nebojí sa ostatných. Rovnaké opovrhovanie aké prejavujú jej, prejavuje aj ona iným, a čo do šikanovania v ničom nezaostáva. Rovnako bez úcty ako s kýmkoľvek iným sa každý večer rozpráva aj s bohom. Jej sny sú plné krvi, rezania a mŕtvol. Túži sa totiž stať doktorkou, a nad lekárskymi knihami trávi väčšinu svojho času. Rodina má nakoniec aj otca, doma takmer bez prejavov svojej osobnosti, všetky ich náznaky v zárodku potláča jeho manželka.

„Od jej zjavnej predlohy Carrie ju odlišuje, že nie je chudera. V konfliktoch sa vyžíva, a chudákov robí skôr ona z normálnych ľudí."

Dej filmu pozostáva z málo dramatických incidentov, ktoré nám postavy opisujú. Hlavné je čudácke správanie Pauline. Zjavne má svoju jasnú predstavu o živote a nenechá si ju nijako nabúrať. Nie je lenivá ani hlúpa, ale nedá sa tlačiť do vecí, o ktoré nemá záujem. V škole svoj intelekt koncentruje len kam sa jej zachce, a s niektorými predmetmi sa vôbec neunúva. V súkromnom živote bez problémov dosiahne čo chce, ale popularita to samozrejme nie je. Aj keď nie je zlá, pohľad na jej pohŕdanie všetkými normami správania naznačuje, že raz zájde priďaleko. Kombinácia so záľubou v medicíne len necháva tušiť, akého druhu jej vrcholný výstrelok asi bude. Dovtedy sa na nej môžeme baviť, a zábavná naozaj je. Od jej zjavnej predlohy Carrie ju odlišuje, že nie je chudera, a nemá ani nadprirodzené schopnosti. V konfliktoch sa vyžíva, a chudákov robí skôr ona z normálnych ľudí. A to má matku, ktorá normálnosťou, konvenciami a slušným správaním žije. Jadro filmu tvorí interakcia ich dvoch navzájom, a ich interakcia s okolitým svetom, tým stredne, teda normálne normálnym. Obidve postavy svoje úlohy zvládajú veľmi dobre, sú vtipné, presvedčivé, a dobre zahrané. Výborný je celý cast, už len čerešničkou je krátka účasť Malcolma McDowella.

„Pôsobí pomocou prepracovanej estetickej stránky filmu a jej psychopatickej neviazanosti."

Vrážd ani napätia sa nám vo filme veľa nedostane. Násilie a nechutnosti sa objavujú takmer len v Paulininých snoch, zato v pomerne slušnej kvalite. Spolu s dojmom ktorý najviac z filmu sála, že niečo nie je v poriadku, robí gore v nich z filmu horor. Ide o horor, pri akom nekričíte od strachu, len po celý čas a ešte po filme cítite určitý nepokoj. Hrôza nevyskakuje a jej hladina nekolíše, skrátka tam celý čas je. Pôsobí pomocou prepracovanej estetickej stránky filmu a jej psychopatickej neviazanosti. Inteligentný humor len potvrdzuje, že tvorcovia presne vedeli čo chcú vytvoriť, a tiež sa im to podarilo.

Excision nie je krvák, neobsahuje žiadnu akciu, takže pokiaľ si bez nej neviete horor predstaviť, radšej sa mu vyhnite. Inak ide o pomerne nekonvenčné dielo, niečo na spôsob minimalistického hororu. Aj banálny dej dostáva svoj význam a postupne skladá mozaiku, pri ktorej sa súčasne mykajú kútiky úst od úsmevu aj odporu.