recenzie.

Hallow's Eve

Andrej Gomora | 20. 11. 2013

0

1/10          

žáner:

slasher, teen

Práve keď sa kukurica začínala spamätávať

Recenzia na tento film sa píše ťažko, keďže vrámci pudu sebazáchovy sa ho človek snaží čo najrýchlejšie vytesniť z pamäte. Na rozdiel od The Maze totiž nie je len dokonale stupídny, ale ešte aj lacno odporný. Nie v tom pozitívnom, hororovom, slova zmysle. Skôr niečo na spôsob Zmrzačený farmár hľadá ženu alebo Dievča za euro. Začíname úvodnou sekvenciou, kde skupina zlých detí zaženie roztomilé dievčatko pod kolesá traktoru. Znova sa s dievčatkom stretneme o desať rokov a vidíme že mu odvtedy chýba polovica tváre. Podobne ako mnoho iných, aj ona sa pripravuje na Halloweensku slávnosť. Pochopiteľne, neteší sa, ako sa bude veseliť.

„Je až obdivuhodné, koľko komparzu a ašpirujúcich hercov sa tvorcom podarilo na svoj projekt nalákať."

Ambícia byť sexy a prilákať divákov keď nie na iné tak na ženskú krásu si vyžaduje hlavne jedno. Ženskú krásu. V prípade že angažované herečky sú škaredé, mohli by sa aspoň uistiť, že z nich neuvidíme viac, ako by sme radi. Kiežby. Kvalitu obsadenia sa tvorcovia snažia vynahradiť veľmi inovatívne, konkrétne jeho prekvapivou kvantitou. Je až obdivuhodné, koľko komparzu a ašpirujúcich hercov sa im podarilo na svoj projekt nalákať. Dokonca nám pomôžu na vlastnej koži si overiť potrebnosť jedného z pravidiel obsadzovania- teda aspoň trochu zaujímavý vzhľad. Z postáv sa ako tak dá odlíšiť jedna, z dôvodu že je blondína kým ostatné sú brunetky. Skutočným šialenstvom už je potom čakať od diváka, že bude schopný spojiť si jeden nezmyselný dialóg niekde na začiatku s druhým niekde ku koncu. Pri jednotlivých príbehoch lásky a žiarlivosti si vydýchneme po každom príšerne napísanom rozhovore a je nám srdečne jedno, medzi kým prebehol. Zaradiť si podľa nich postavy či nedajbože dokonca pochopiť ich charaktery je priam nadľudská snaha s viac ako pochybným zmyslom.

„Gore nech aj kvalitou pripomína hororové komédie z osemdesiatych rokov, i tak je to oáza pozerateľnosti na púšti hnusu."

Že vás film dohnal k zúfalstvu si uvedomíte, keď vás prekvapí prvý náznakom pozitívny moment, konkrétne prvý gore. Prekvapivá nie je jeho úchvatná kvalita, ale vôbec jeho prítomnosť, veď už ste boli podvedome zmierení že zvyšok filmu si len odtrpíte. Zobrazením nech aj pripomína hororové komédie z osemdesiatych rokov, i tak je to oáza pozerateľnosti na púšti hnusu.

Hľadať čo je na filme najhoršie by bolo asi ako vyberať najgeniálnejší ťah štetca na Mone Lise. Celé vyhotovenie na čele s kamerou a strihom by mohli iní filmári používať v časoch najhlbšej osobnej krízy. Poteší ich, že tak hlboko nikdy nemôžu klesnúť. Divák, ktorý ľutuje hodinu a pol svojho času, nech zase pomyslí na všetkých čo sa na diele zúčastnili. Dali mu oveľa viac času aj námahy, navyše budú navždy zapísaní na tabuli hanby, tu nazvanej záverečné titulky.