hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Shadow

Hory, bicykle, mučenie a žiadna zábava
Vojak David sa vrátil z Iraku, plný nepríjemných spomienok, a potrebuje si poriadne prečistiť hlavu. Keďže odmalička bolo jeho záľubou jazdenie na bicykli po horách, vyberá sa do oblasti Shadow, ktorú mu spolubojovník odporučil ako bicyklový raj na zemi. 14. 4. 2011

Giallo

Dario Argento sa drží hesla „raz to vyjsť musí“
Názov Giallo bolo v taliančine pôvodne označenie pre nenáročnú literatúru s kriminálnymi motívmi, ktorú preslávili žlté obaly. Rovnaký názov sa potom automaticky vžil aj pre podobné filmy, ktoré začali v sedemdesiatych rokoch nakrúcať režiséri ako Mario Bava či Dario Argento. Názov Argentovho nového filmu je teda zrejmým odkazom na jeho predošlú prácu a rovnako aj sľubom, že nechce skúšať nič nové. 17. 9. 2010

recenzie.

Hallow's Eve

Andrej Gomora | 20. 11. 2013
0
1/10          
žáner:
slasher, teen

Práve keď sa kukurica začínala spamätávať


Kukuričné polia to majú ťažké. Vrhli sa na ne hororoví devianti a zjavne ich nemienia len tak nechať. Až kým ich nepripravia o posledné zrnko dôstojnosti. Po veľdiele The Maze tu máme ďalšiu hororovú nehodu s názvom Hallow´s Eve.
 

Recenzia na tento film sa píše ťažko, keďže vrámci pudu sebazáchovy sa ho človek snaží čo najrýchlejšie vytesniť z pamäte. Na rozdiel od The Maze totiž nie je len dokonale stupídny, ale ešte aj lacno odporný. Nie v tom pozitívnom, hororovom, slova zmysle. Skôr niečo na spôsob Zmrzačený farmár hľadá ženu alebo Dievča za euro. Začíname úvodnou sekvenciou, kde skupina zlých detí zaženie roztomilé dievčatko pod kolesá traktoru. Znova sa s dievčatkom stretneme o desať rokov a vidíme že mu odvtedy chýba polovica tváre. Podobne ako mnoho iných, aj ona sa pripravuje na Halloweensku slávnosť. Pochopiteľne, neteší sa, ako sa bude veseliť.

„Je až obdivuhodné, koľko komparzu a ašpirujúcich hercov sa tvorcom podarilo na svoj projekt nalákať."

Ambícia byť sexy a prilákať divákov keď nie na iné tak na ženskú krásu si vyžaduje hlavne jedno. Ženskú krásu. V prípade že angažované herečky sú škaredé, mohli by sa aspoň uistiť, že z nich neuvidíme viac, ako by sme radi. Kiežby. Kvalitu obsadenia sa tvorcovia snažia vynahradiť veľmi inovatívne, konkrétne jeho prekvapivou kvantitou. Je až obdivuhodné, koľko komparzu a ašpirujúcich hercov sa im podarilo na svoj projekt nalákať. Dokonca nám pomôžu na vlastnej koži si overiť potrebnosť jedného z pravidiel obsadzovania- teda aspoň trochu zaujímavý vzhľad. Z postáv sa ako tak dá odlíšiť jedna, z dôvodu že je blondína kým ostatné sú brunetky. Skutočným šialenstvom už je potom čakať od diváka, že bude schopný spojiť si jeden nezmyselný dialóg niekde na začiatku s druhým niekde ku koncu. Pri jednotlivých príbehoch lásky a žiarlivosti si vydýchneme po každom príšerne napísanom rozhovore a je nám srdečne jedno, medzi kým prebehol. Zaradiť si podľa nich postavy či nedajbože dokonca pochopiť ich charaktery je priam nadľudská snaha s viac ako pochybným zmyslom.

„Gore nech aj kvalitou pripomína hororové komédie z osemdesiatych rokov, i tak je to oáza pozerateľnosti na púšti hnusu."

Že vás film dohnal k zúfalstvu si uvedomíte, keď vás prekvapí prvý náznakom pozitívny moment, konkrétne prvý gore. Prekvapivá nie je jeho úchvatná kvalita, ale vôbec jeho prítomnosť, veď už ste boli podvedome zmierení že zvyšok filmu si len odtrpíte. Zobrazením nech aj pripomína hororové komédie z osemdesiatych rokov, i tak je to oáza pozerateľnosti na púšti hnusu.

Hľadať čo je na filme najhoršie by bolo asi ako vyberať najgeniálnejší ťah štetca na Mone Lise. Celé vyhotovenie na čele s kamerou a strihom by mohli iní filmári používať v časoch najhlbšej osobnej krízy. Poteší ich, že tak hlboko nikdy nemôžu klesnúť. Divák, ktorý ľutuje hodinu a pol svojho času, nech zase pomyslí na všetkých čo sa na diele zúčastnili. Dali mu oveľa viac času aj námahy, navyše budú navždy zapísaní na tabuli hanby, tu nazvanej záverečné titulky.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok