hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Ruin Me

Andrej Gomora | 5. 3. 2019
0
4/10          
žáner:
slasher, survival

Netrčte v meste, poďte sa hrať do prírody


Pri filmoch o zábave iných už prestáva dávať zmysel hľadať inšpirácie, či kohokoľvek obviňovať z vykrádania. Skôr začínajú pôsobiť ako samostatný žáner, ktorému už chýba len jedno. Nájsť spôsob, ako chcú diváka strašiť, a možno aj jediný film, ktorý by ukázal, že týmto smerom má zmysel to ďalej skúšať. Doteraz nemusel nevyhnutne ísť vo všetkých prípadoch o úplný odpad, nikde ale nebola zápletka so strašenými postavami plne funkčná a nejavila sa ako výrazná pridaná hodnota. Prečo by ale niektorý zo série pokusov nemohol byť aj úspešný? Tento sa volá Ruin Me.

„V slasheroch a survivaloch predsa vždy musia byť rôznorodí ľudia, nech sa môžu poriadne hádať a urážať.“

Oproti kolotočiarskym atrakciám, zábavným parkom aj klaustrofobickým domom môže pôsobiť sympaticky prostredie lesa. Ako z najkrajšieho slashera, do ktorého zapadá aj skupinka rôznorodých mladých ľudí. Mierne čudné už môžu byť ich rôzne ciele, prehnané motivácie rôznymi smermi. Hlavne keď hovoria o výhre a zdajú sa ňou posadnutí, natoľko že diváka mätie, čo za podujatie to má byť. To by ale problém byť nemusel, v slasheroch a survivaloch predsa vždy musia byť rôznorodí ľudia, nech sa môžu poriadne hádať, urážať sa a tiež nech môže každý zomrieť jemu svedčiacim spôsobom.

V poriadku je aj prechod do neistoty, keď má divák stratiť pocit, že všetko je pod kontrolou. Prvá naháňačka a pokus o strašenie totiž pôsobia presne ako sa dá pri podobnom žánri čakať. Vidíme, ako sa niekto zabáva, niekto niekoho straší bez toho, aby mu malo dôvod hroziť akékoľvek nebezpečie. Tento pocit neskôr nahradí čosi podobnejšie nechápaniu, čo sa to tu deje, respektíve o čom sa nás to ešte snažia presvedčiť. Takže prvé chvíle je dobré si užiť. Nepríde žiadna scéna, ktorá by sa dala nazvať skutočne výraznou, možno raz alebo dvakrát sa mierne zľaknete. Ako tak príjemný je v zásade presvedčivý pocit, že niečo sa tu skutočne deje, naozaj je čoho sa báť a film začína vyzerať ako skutočný horor. Kiežby vytrval.

„Postavy dostávajú zábavu, za ktorúsi zaplatili, môžeme im závidieť a to je tak všetko.“

My by sme totiž keď tak mali skĺznuť do chaosu, to skutočné nebezpečie by malo byť neorganizované a priamočiare. Namiesto toho vidíme komplikované schémy blížiace sa mučeniu zo Saw, čo nám ale jasne hovorí, že tu je opäť všetko pod kontrolou. Postavy dostávajú zábavu, za ktorúsi zaplatili, môžeme im závidieť a to je tak všetko. Zároveň je otázne, nakoľko dáva zmysel aj ich strach. Ten mal v jednej chvíli kulminovať, keď uverili, že sú v skutočnom nebezpečí. Nemali dôvod mu veriť pri nasledujúcich udalostiach, počas ktorých sa ale tvária, ako keby ich skutočne niekto naháňal. Ako keby sa herné plány zrazu stali skutočnými a oni boli úprimne presvedčení, že bojujú o svoje životy.

„Pokus o hlboké a citlivé dialógy pôsobia ako pravá katastrofa.“

Scenár žiaľ v nepresvedčivosti nie je vôbec osamotený. Pri inak profesionálne sa tváriacej produkcii skutočne zarazia niektoré herecké výkony, ktoré vám možno pripomenú predstavenia detí predškolského veku. Vyniká predovšetkým hlavná hrdinka, čo ale môže byť tým, že dostane najviac dramatických dialógov. Predsa, niečo iné je kričať, behať, hádať sa a stvárať hlúposti. Pokus o hlboké a citlivé dialógy pôsobia ako pravá katastrofa. Hovoríme si, či si ich radšej nemohli celkom odpustiť. Oni sú ale podstatné pre finále a celú pointu diela. Mohli si odpustiť tú ako celok? Ťažko povedať, keďže na pocitoch z predošlého pozerania už nedokáže nič zmeniť, nespraví ich hororovejšími. Dá sa to možno povedať o filmu ako celku, že nakoniec nebol až taký nevinný, ako by sme sa mohli sťažovať. Koho to už ale v tej chvíli zaujíma.

Ruin Me teda opäť nie je dôkazom, že nakrúcať filmy o hororových zábavách a prepracovanom strašení postáv má zmysel. Vďaka prírode a náznakom slashera sa naň možno pozerá o niečo lepšie. Menej sa tiež snaží zamerať len na strašenie, viac pripomína klasický slasher, čo má tiež svoje výhody. Problém je v deravom scenári, a hereckej katastrofe. Tie naznačujú, že to isté sa dalo spraviť aj lepšie. Už o koľko je zatiaľ nezodpovedaná otázka.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy