hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Shadow

Hory, bicykle, mučenie a žiadna zábava
Vojak David sa vrátil z Iraku, plný nepríjemných spomienok, a potrebuje si poriadne prečistiť hlavu. Keďže odmalička bolo jeho záľubou jazdenie na bicykli po horách, vyberá sa do oblasti Shadow, ktorú mu spolubojovník odporučil ako bicyklový raj na zemi. 14. 4. 2011

Giallo

Dario Argento sa drží hesla „raz to vyjsť musí“
Názov Giallo bolo v taliančine pôvodne označenie pre nenáročnú literatúru s kriminálnymi motívmi, ktorú preslávili žlté obaly. Rovnaký názov sa potom automaticky vžil aj pre podobné filmy, ktoré začali v sedemdesiatych rokoch nakrúcať režiséri ako Mario Bava či Dario Argento. Názov Argentovho nového filmu je teda zrejmým odkazom na jeho predošlú prácu a rovnako aj sľubom, že nechce skúšať nič nové. 17. 9. 2010

recenzie.

Game Over

Andrej Gomora | 28. 1. 2020
0
7/10          
žáner:
mystery, psycho, slasher

Na niektoré výhody počítačových hier lepšie si nezvykať


Takzvané pamiatkové tetovanie skutočne existuje. Popol z kremácie vášho blízkeho zmiešajú s atramentom a ten sa naveky stane vašou súčasťou. Môžeme si o tejto novinke myslieť čokoľvek, objektívne hygienické nedostatky v nej nikto nenašiel. Popol vzniká pri vysokej teplote a pokiaľ sa nestihne znečistiť cestou do tetovacieho štúdia, podľa toho čo zatiaľ vieme by nemal mať ako ohroziť zdravie nositeľa tetovania. Samozrejme, veľa toho ešte nevieme. Mnohým silám nerozumieme, hlavne tým vyskytujúcim sa v hororoch. Napríklad prečo by tetovanie malo pravidelne intenzívne bolieť, a nedovoliť nikomu naň siahnuť. Až neskôr zistíme, že to by bolo Game Over.

„Chýba aj smerovanie kamkoľvek, hrdinka sa snaží buď dať dokopy alebo svoje trápenie ukončiť, ani jedno sa jej nedarí.“

Hlavnej hrdinke ako vášnivej hráčke počítačových hier je táto terminológia blízka. Inak je to ten typ postavy, pri ktorom máme pocit ako keby ju všetky možné životné nešťastia už postihli. A ďalšie sa k nim len prirodzene pridružujú, skrátka ich priťahuje. Po úvode brutálnom spôsobom, aký by sme v európskom filme videli ťažko, budeme musieť s touto postavou stráviť až priveľa času vŕtaním sa v jej nešťastí. Hororová je jej skúsenosť, prežila niečo strašné, má z toho traumu, v poriadku.

V nejakej miere sa nám podarí dostať aj do jej hlavy, a mnohé z jej pocitov vnímame. Aj tak sa tu deje primálo čohokoľvek, čo by sme mohli nazvať zaujímavým. Chýba totiž aj smerovanie kamkoľvek, hrdinka sa snaží buď dať dokopy alebo svoje trápenie ukončiť, ani jedno sa jej nedarí. Nám je jasné, že o samovražde horor asi nebude, takže len čakáme. Vďaka obstojnému nakrúteniu a znesiteľnej postave táto časť celkom neotrávi. Tiež ale nezabaví.

Ohraničenie hororových udalostí do jednej časti sa ukáže ako plne koncepčné a v danom kontexte celkom štýlové. Aj to čo by sme mohli pokladať za nadprirodzené udalosti sa nám prezentuje nerušivo a prirodzene. Jednoducho je to hra. Čo cítime ako odlišné oproti európskym hororom či všeobecne filmom, je prirodzené spojenie celkom obyčajného života a ľudí s tou najhoršou brutalitou. Tá sa navyše tiež prezentuje akosi prirodzene, ako niečo, čo sa jednoducho stáva. Zlo je súčasťou života, síce neželanou a hodnou, aby sa proti nej bojovalo, niekedy sa ale stáva, je tu a vždy tu aj bude. Atmosféra akosi nepôsobí celkom hororovo, zostáva v nej nádych každodennosti, zaoberáme sa predovšetkým hlavnou hrdinkou ako človekom. Jej sa to teraz jednoducho pritrafilo.

„Veľmi efektný je už prvý sek mačetou videný očami obete, prepracovaných hororových scén tu ale bude viac.“

Špecifikum finále má rozhodne svoje výhody a napriek potenciálu takým byť, nestáva sa hlúpym, iritujúcim či absurdným. Je to hra, má jednoduché pravidlá a tie nemáme problém prijať. Nestráca nič na spáde ani napätí, ktoré sa postupne darí veľmi úspešne vytvárať. Predsa aj hry môžu byť napínavé. Veľmi efektný je už prvý sek mačetou videný očami obete, prepracovaných hororových scén tu ale bude viac. Dobre pôsobí priamosť vrahov, ktorí sa v nejakej miere v násilí aj vyžívajú, dajú ale jasne najavo, že sa neprišli hrať. Idú priamo na vec, zbytočne sa nepredvádzajú ani nič filmovo nedramatizujú. Pôsobia celkom odľudštene, čo je aj presne ich účelom.

„Uvidíme skôr iné tradičné prvky, ako upaľovanie a stínanie hláv.“

Táto časť prinesie aj viacero záberov pôsobivých po estetickej stránke, tie nám potvrdia, že zaujímavý vizuál diela nie je vôbec náhodou. Miestami je indicky lacný, skôr ale jednoducho v zmysle exotickosti, je iný než ako sme zvyknutí. Pohľad na inú kultúru nie je pritom až natoľko výrazný až krikľavý ako to bolo pri Thumbbad, nebudú pesničky ani folklór. Uvidíme skôr iné tradičné prvky, ako upaľovanie a stínanie hláv. Aj tak je príjemné, nakoľko autenticky film pôsobí a necítime v ňom snahy priblížiť sa západnému divákovi. Miernym prekvapením je práve len tá vizuálna prepracovanosť, v tomto prípade rozhodne príjemným.

Game Over môže hororového diváka otráviť dlhou nehororovou časťou, v ktorej vskutku chýba čokoľvek vzrušujúcejšie aj akýmkoľvek iným spôsobom. Zlá ale nie je, a k tej hororovej dobre ladí a ich oddelenie pôsobí dokonale koncepčne a účelne. Pozitívom hororovej časti je skĺbenie brutality s hravosťou, vďaka čomu sa film nestáva ťaživým. Je to len taká napínavá hra, v ktorej aj násilie pôsobí hravo.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy