hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

Les Diaboliques

Andrej Gomora | 25. 7. 2014
0
8/10          
žáner:
psycho, retro

Francúza spoznáš vďaka rohom a chvostu


Ak sa proti vám spoja manželka s milenkou, je asi najvyšší čas zamyslieť sa či náhodou v zaobchádzaní so ženami nerobíte niekde chybu. Už ani nehovoriac ak vás spoločne chcú zabiť. No čo, k láske patria dobrodružstvá, keď už si Francúzi netrúfajú bojovať o prežitie v divočine, môžu si robiť zábavu z prežitia pomsty opovrhnutých žien. Samozrejme, ak prežijú, čo môže byť problém ak sú ženy Les Diaboliques.
 

„Telo sa nevynára, nepomôže ani dať pod zámienkou stratených kľúčov bazén vypustiť."

Ako sa k ženám správať nám tu predvádza Michel, riaditeľ internátnej školy. Učia na nej jeho manželka, ktorá školu zároveň aj vlastní, aj jeho milenka. Neustále ponižovanie a bezohľadné správanie k sebe aj ku žiakom nedokáže krehká Christina opätovať ani sa voči nemu brániť. Až kým ju oveľa samostatnejšia Nicole nenahovorí na zložitý plán. Odcestujú akože na dovolenku, odtiaľ Christina zavolá Michelovi, že sa chce rozviesť. Keď za ňou rozrušený príde, nadrogujú ho a utopia vo vani. Telo tajne prevezú do školského bazéna plného všemožnej špiny, keď sa o pár dní nájde, všetci si pomyslia, že riaditeľ sa utopil. Aj keď Christina do poslednej chvíle váha, nechá sa nakoniec nahovoriť. Plán dovedú s menšími zádrhmi do úspešného konca, chýba už len jedno. Telo sa nevynára, nepomôže ani dať pod zámienkou stratených kľúčov bazén vypustiť. Tak ako Michelovo telo zmizlo, jeho tieň sa objavuje všade.

„Christina je do vraždy doslova dotlačená, ani náznakom si ju neužije ako zaslúženú odplatu."

Ťažko hľadať prvú psychodrámu o výčitkách svedomia a vrahovom strachu z ducha zabitého. Diabolique ale určite patrí k tým skorším. Hlavná trojica postáv až prehnane zapadá do svojich úloh. Diabolský riaditeľ, pomstychtivo cieľavedomá milenka a citlivá, nerozhodná manželka. Tá sa profiluje ako obeť od začiatku po záver, dokonca aj v momente, keď pácha vraždu. Hrôza stavia na jej prežívaní, napred pri neľudskom zaobchádzaní zo strany manžela. Divák jej na jednej strane praje sa pomstiť ako pri iných hororoch praje obeti ubrániť sa vrahovi v maske. Christina je ale do vraždy doslova dotlačená, ani náznakom si ju neužije ako zaslúženú odplatu. Teraz je obeťou krutej Nicole a vykonala niečo, čo zjavne vykonať nechcela.

Všeobecne asi najrecyklovanejšia je časť keď vrah prežíva výčitky, zvažuje priznanie a mŕtveho všade vidí. Cieľom je preniesť hrôzu a zmätenosť na diváka, a to sa mu aj darí. Pomerne výnimočné je vykreslenie Christiny prakticky jednoznačne ako obete. Predsa, je vrahyňa a pri paralelných zápletkách divákovi nebýva tak silno nanucovaný súcit s ľutujúcim človekom, jeho výčitky zvyčajne vníame aspoň ako čiastočne zaslúžené. Poloha neviniatka je ale v tomto prípadne konzistentná a dá sa jej veriť. Prežívame vďaka nej všetky čudné udalosti a strašenie zo strany MIchelovho ducha. Divák cíti nastupujúce šialenstvo a bezvýchodiskovú situáciu. Sám si už nie je istý, čo sa to deje, a o Christinu sa bojí.

„Presne ako to francúzi vedia, vydestilujú všetku ľahkosť a zábavu."

Aj keď vo filme nie je prakticky žiadne násilie, tobôž nie explicitné, jeho atmosféra sa ťaživosťou dá pokojne porovnávať so súčasnou gorevou hrôzou francúzskej proveniencie. Prepracované vyhotovenie, výborná réžia aj kamera, všetko pracuje na brutálnej intenzite Christininho utrpenia. Všetko sa na ňu rúca, nedokáže ďalej normálne fungovať. Už chýba len infarkt, ktorý sa pri jej slabom srdci dá očakávať. Presne ako to francúzi vedia, vydestilujú všetku ľahkosť a zábavu. A vytvoria dokonalé dusno.

Prirovnanie k Hitchcockovi sa nakoniec nedá pri Les Diaboliques opomenúť, jemu samotnému údajne len tesne unikli práva na sfilmovanie predlohy filmu. Rozdiel je len v práci s fantáziou, a v krutej hravosti jedinečnej pre francúzsku tvorbu. Okrem strašidelného thrilleru teda dostanete aj bonus v podobe znepokojivého pocitu na hranici znechutenia. Tak dávno už existuje francúzsky rukopis

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy