hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

The Silence

Svet sa konečne ponorí do ticha

Jedna vec je využívať nejaký druh ľudského postihnutia pre zdramatizovanie hororu, videli sme slepých, hluchých aj vozičkárov. Keď sme ale mali v pomerne krátkej dobe Tiché miesto, kde bolo dôležité zostať ticho, a Bird Box, kde bolo zase potrebné zatvárať oči, ďalší horor, kde sa treba ukrývať v tichu pôsobí mierne redundantne. Tu sa totiž nezdá, že by vznikal akýsi nový žáner, špecifickosť je naopak natoľko nápadná, že sa okolo nej musí krútiť celý film. Takže si človek celkom nevie predstaviť niečo v tomto jednom smere podobné, ale pritom stále dostatočne odlišné, aby sa mu nezdalo zbytočné to pozerať. Nový film má originálny ešte aj názov. The Silence.

3. 9. 2019

recenzie.

Les Diaboliques

Andrej Gomora | 25. 7. 2014
0
8/10          
žáner:
psycho, retro

Francúza spoznáš vďaka rohom a chvostu


Ak sa proti vám spoja manželka s milenkou, je asi najvyšší čas zamyslieť sa či náhodou v zaobchádzaní so ženami nerobíte niekde chybu. Už ani nehovoriac ak vás spoločne chcú zabiť. No čo, k láske patria dobrodružstvá, keď už si Francúzi netrúfajú bojovať o prežitie v divočine, môžu si robiť zábavu z prežitia pomsty opovrhnutých žien. Samozrejme, ak prežijú, čo môže byť problém ak sú ženy Les Diaboliques.
 

„Telo sa nevynára, nepomôže ani dať pod zámienkou stratených kľúčov bazén vypustiť."

Ako sa k ženám správať nám tu predvádza Michel, riaditeľ internátnej školy. Učia na nej jeho manželka, ktorá školu zároveň aj vlastní, aj jeho milenka. Neustále ponižovanie a bezohľadné správanie k sebe aj ku žiakom nedokáže krehká Christina opätovať ani sa voči nemu brániť. Až kým ju oveľa samostatnejšia Nicole nenahovorí na zložitý plán. Odcestujú akože na dovolenku, odtiaľ Christina zavolá Michelovi, že sa chce rozviesť. Keď za ňou rozrušený príde, nadrogujú ho a utopia vo vani. Telo tajne prevezú do školského bazéna plného všemožnej špiny, keď sa o pár dní nájde, všetci si pomyslia, že riaditeľ sa utopil. Aj keď Christina do poslednej chvíle váha, nechá sa nakoniec nahovoriť. Plán dovedú s menšími zádrhmi do úspešného konca, chýba už len jedno. Telo sa nevynára, nepomôže ani dať pod zámienkou stratených kľúčov bazén vypustiť. Tak ako Michelovo telo zmizlo, jeho tieň sa objavuje všade.

„Christina je do vraždy doslova dotlačená, ani náznakom si ju neužije ako zaslúženú odplatu."

Ťažko hľadať prvú psychodrámu o výčitkách svedomia a vrahovom strachu z ducha zabitého. Diabolique ale určite patrí k tým skorším. Hlavná trojica postáv až prehnane zapadá do svojich úloh. Diabolský riaditeľ, pomstychtivo cieľavedomá milenka a citlivá, nerozhodná manželka. Tá sa profiluje ako obeť od začiatku po záver, dokonca aj v momente, keď pácha vraždu. Hrôza stavia na jej prežívaní, napred pri neľudskom zaobchádzaní zo strany manžela. Divák jej na jednej strane praje sa pomstiť ako pri iných hororoch praje obeti ubrániť sa vrahovi v maske. Christina je ale do vraždy doslova dotlačená, ani náznakom si ju neužije ako zaslúženú odplatu. Teraz je obeťou krutej Nicole a vykonala niečo, čo zjavne vykonať nechcela.

Všeobecne asi najrecyklovanejšia je časť keď vrah prežíva výčitky, zvažuje priznanie a mŕtveho všade vidí. Cieľom je preniesť hrôzu a zmätenosť na diváka, a to sa mu aj darí. Pomerne výnimočné je vykreslenie Christiny prakticky jednoznačne ako obete. Predsa, je vrahyňa a pri paralelných zápletkách divákovi nebýva tak silno nanucovaný súcit s ľutujúcim človekom, jeho výčitky zvyčajne vníame aspoň ako čiastočne zaslúžené. Poloha neviniatka je ale v tomto prípadne konzistentná a dá sa jej veriť. Prežívame vďaka nej všetky čudné udalosti a strašenie zo strany MIchelovho ducha. Divák cíti nastupujúce šialenstvo a bezvýchodiskovú situáciu. Sám si už nie je istý, čo sa to deje, a o Christinu sa bojí.

„Presne ako to francúzi vedia, vydestilujú všetku ľahkosť a zábavu."

Aj keď vo filme nie je prakticky žiadne násilie, tobôž nie explicitné, jeho atmosféra sa ťaživosťou dá pokojne porovnávať so súčasnou gorevou hrôzou francúzskej proveniencie. Prepracované vyhotovenie, výborná réžia aj kamera, všetko pracuje na brutálnej intenzite Christininho utrpenia. Všetko sa na ňu rúca, nedokáže ďalej normálne fungovať. Už chýba len infarkt, ktorý sa pri jej slabom srdci dá očakávať. Presne ako to francúzi vedia, vydestilujú všetku ľahkosť a zábavu. A vytvoria dokonalé dusno.

Prirovnanie k Hitchcockovi sa nakoniec nedá pri Les Diaboliques opomenúť, jemu samotnému údajne len tesne unikli práva na sfilmovanie predlohy filmu. Rozdiel je len v práci s fantáziou, a v krutej hravosti jedinečnej pre francúzsku tvorbu. Okrem strašidelného thrilleru teda dostanete aj bonus v podobe znepokojivého pocitu na hranici znechutenia. Tak dávno už existuje francúzsky rukopis

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy