hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Possessor

Trápenia lupiča tiel

Zaujímavá je už samotná technológia, my ale príliš nepôjdeme do detailov. Dôležití budú tentokrát ľudia, tí, ktorí s ňou pracujú. Film nám ich prezentuje ako to dôležitejšie, ako keby oni s ich schopnosťou správne s technickými možnosťami pracovať a narábať boli kľúčoví, nie to, čo pomocou výdobytku vedy dokážu. Svojím spôsobom ide o humanitný odkaz, pre všetkých, ktorí si myslia, že v pretechnologizovanej dobe sa človek stráca. Nie, stále je dôležitý, niektoré veci stále stoja len na ňom a bez neho nemajú šancu fungovať. On je nielen stredobodom zabijackej metódy, ale aj samotného film, Possessor.

14. 10. 2020

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

The Burning

Horúce osemdesiate roky
Intenzitu vraždenia tínedžerov v osemdesiatych rokoch ťažko pokladať za náhodnú. Jej vysvetlení sa ponúka veľa, hneď ako prvá by mohla byť hlboká nenávisť voči nadchádzajúcej generácii, keď Američania po niečom na spôsob Battle Royale túžili už dávno pred Japoncami. Rovnako by tu ale mohlo ísť o objavenie širšej využiteľnosti mladých tiel, nie len na ich krájanie. Azda najslávnejšou sa v tomto smere stala siahodlhá séria Piatka trinásteho, narážajúca vďaka filmu Jason X až na absolútne dno. Načasovanie do letnej sezóny párenia v najvhodnejšom revíri tábora pre pubertiakov veľmi pomohlo zvýrazniť erotický element. Ten istý recept využil aj o niečo menej známy, no minimálne rovnako kvalitný horor The Burning.
22. 4. 2014

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

recenzie.

Les Diaboliques

Andrej Gomora | 25. 7. 2014
0
8/10          
žáner:
psycho, retro

Francúza spoznáš vďaka rohom a chvostu


Ak sa proti vám spoja manželka s milenkou, je asi najvyšší čas zamyslieť sa či náhodou v zaobchádzaní so ženami nerobíte niekde chybu. Už ani nehovoriac ak vás spoločne chcú zabiť. No čo, k láske patria dobrodružstvá, keď už si Francúzi netrúfajú bojovať o prežitie v divočine, môžu si robiť zábavu z prežitia pomsty opovrhnutých žien. Samozrejme, ak prežijú, čo môže byť problém ak sú ženy Les Diaboliques.
 

„Telo sa nevynára, nepomôže ani dať pod zámienkou stratených kľúčov bazén vypustiť."

Ako sa k ženám správať nám tu predvádza Michel, riaditeľ internátnej školy. Učia na nej jeho manželka, ktorá školu zároveň aj vlastní, aj jeho milenka. Neustále ponižovanie a bezohľadné správanie k sebe aj ku žiakom nedokáže krehká Christina opätovať ani sa voči nemu brániť. Až kým ju oveľa samostatnejšia Nicole nenahovorí na zložitý plán. Odcestujú akože na dovolenku, odtiaľ Christina zavolá Michelovi, že sa chce rozviesť. Keď za ňou rozrušený príde, nadrogujú ho a utopia vo vani. Telo tajne prevezú do školského bazéna plného všemožnej špiny, keď sa o pár dní nájde, všetci si pomyslia, že riaditeľ sa utopil. Aj keď Christina do poslednej chvíle váha, nechá sa nakoniec nahovoriť. Plán dovedú s menšími zádrhmi do úspešného konca, chýba už len jedno. Telo sa nevynára, nepomôže ani dať pod zámienkou stratených kľúčov bazén vypustiť. Tak ako Michelovo telo zmizlo, jeho tieň sa objavuje všade.

„Christina je do vraždy doslova dotlačená, ani náznakom si ju neužije ako zaslúženú odplatu."

Ťažko hľadať prvú psychodrámu o výčitkách svedomia a vrahovom strachu z ducha zabitého. Diabolique ale určite patrí k tým skorším. Hlavná trojica postáv až prehnane zapadá do svojich úloh. Diabolský riaditeľ, pomstychtivo cieľavedomá milenka a citlivá, nerozhodná manželka. Tá sa profiluje ako obeť od začiatku po záver, dokonca aj v momente, keď pácha vraždu. Hrôza stavia na jej prežívaní, napred pri neľudskom zaobchádzaní zo strany manžela. Divák jej na jednej strane praje sa pomstiť ako pri iných hororoch praje obeti ubrániť sa vrahovi v maske. Christina je ale do vraždy doslova dotlačená, ani náznakom si ju neužije ako zaslúženú odplatu. Teraz je obeťou krutej Nicole a vykonala niečo, čo zjavne vykonať nechcela.

Všeobecne asi najrecyklovanejšia je časť keď vrah prežíva výčitky, zvažuje priznanie a mŕtveho všade vidí. Cieľom je preniesť hrôzu a zmätenosť na diváka, a to sa mu aj darí. Pomerne výnimočné je vykreslenie Christiny prakticky jednoznačne ako obete. Predsa, je vrahyňa a pri paralelných zápletkách divákovi nebýva tak silno nanucovaný súcit s ľutujúcim človekom, jeho výčitky zvyčajne vníame aspoň ako čiastočne zaslúžené. Poloha neviniatka je ale v tomto prípadne konzistentná a dá sa jej veriť. Prežívame vďaka nej všetky čudné udalosti a strašenie zo strany MIchelovho ducha. Divák cíti nastupujúce šialenstvo a bezvýchodiskovú situáciu. Sám si už nie je istý, čo sa to deje, a o Christinu sa bojí.

„Presne ako to francúzi vedia, vydestilujú všetku ľahkosť a zábavu."

Aj keď vo filme nie je prakticky žiadne násilie, tobôž nie explicitné, jeho atmosféra sa ťaživosťou dá pokojne porovnávať so súčasnou gorevou hrôzou francúzskej proveniencie. Prepracované vyhotovenie, výborná réžia aj kamera, všetko pracuje na brutálnej intenzite Christininho utrpenia. Všetko sa na ňu rúca, nedokáže ďalej normálne fungovať. Už chýba len infarkt, ktorý sa pri jej slabom srdci dá očakávať. Presne ako to francúzi vedia, vydestilujú všetku ľahkosť a zábavu. A vytvoria dokonalé dusno.

Prirovnanie k Hitchcockovi sa nakoniec nedá pri Les Diaboliques opomenúť, jemu samotnému údajne len tesne unikli práva na sfilmovanie predlohy filmu. Rozdiel je len v práci s fantáziou, a v krutej hravosti jedinečnej pre francúzsku tvorbu. Okrem strašidelného thrilleru teda dostanete aj bonus v podobe znepokojivého pocitu na hranici znechutenia. Tak dávno už existuje francúzsky rukopis

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy