hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

The Human Centipede 2: Full Sequence

Naozaj ešte odpornejšie
Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na youtube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom dieli nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.
13. 4. 2012

1922

Milovať pôdu viac ako ženu

Nejde len o jednoduchý rozdiel v záujmoch manželov. Ona chce žiť v meste, on miluje farmu. Problém je v tom, že pre neho je farma a čo najväčší pozemok jedinou životnou hodnotou. Či jednou z dvoch, tou druhou je syn, o ktorého ho chce manželka tiež obrať. Musí vyrastať s matkou, preto by tiež mal ísť do mesta. Svojím spôsobom ide o obmedzený fanatizmus, kde človek na niečom chorobne lipne, a ničomu nedovolí ho o to obrať. Pritom ani sám nevie, prečo mu na tom tak záleží. Šťastie ani bohatstvo mu pôda veru neprinesie. Tak bol skrátka vychovaný, také boli hodnoty ľudí v roku 1922.

25. 1. 2018

Exists

Nabudúce Lochnesska?
Yeti v Himalájach a Bigfoot v Amerike by údajne mohli byť poslední jedinci niektorého z živočíšnych druhov pokladaných za vyhynuté. Napríklad Gigantopitheca alebo Paranthropa. Prvý síce asi nemohol chodiť po zadných a jeho pozostatky v Amerike nikdy nenašli, a druhý sa vyskytoval len v Afrike. Pre ich existenciu nejestvujú ani žiadne vedecké dôkazy. Skôr množstvo dôvodov, prečo by mala byť takmer nemožná. No ľuďom zjavne nestačí množstvo jedincov podobných skôr opiciam ako človeku ktorých zápach cítiť na hony. Treba hľadať vedecké vysvetlenia, pretože je jasné, že niečo také Exists.
22. 1. 2015

Atticus Institute

Kedy konečne veda porazí diabla?
Poznáte to, keď niekto niekoho neustále len zosmiešňuje a ponižuje, robí mu zle. Hovoríte si, čo ten človek môže z podobného vzťahu mať, prečo ho okamžite neukončí, nepreruší všetky kontakty s danou osobou. On by možno aj rád, jednoducho to ale nedokáže. Či je to masochizmus, či akási zvrhlá fascinovanosť. Alebo len obdiv, pocit silnej nadradenosti toho druhého, ktorý vyvoláva dojem vyvolenosti, už len zato, že môžete byť v jeho prítomnosti, byť svedkom jeho vyčíňania. Posledná možnosť sa asi najviac hodí do vedeckého prostredia, ako vo filme Atticus Institute.
25. 6. 2015

recenzie.

Les Diaboliques

Andrej Gomora | 25. 7. 2014
0
8/10          
žáner:
psycho, retro

Francúza spoznáš vďaka rohom a chvostu


Ak sa proti vám spoja manželka s milenkou, je asi najvyšší čas zamyslieť sa či náhodou v zaobchádzaní so ženami nerobíte niekde chybu. Už ani nehovoriac ak vás spoločne chcú zabiť. No čo, k láske patria dobrodružstvá, keď už si Francúzi netrúfajú bojovať o prežitie v divočine, môžu si robiť zábavu z prežitia pomsty opovrhnutých žien. Samozrejme, ak prežijú, čo môže byť problém ak sú ženy Les Diaboliques.
 

„Telo sa nevynára, nepomôže ani dať pod zámienkou stratených kľúčov bazén vypustiť."

Ako sa k ženám správať nám tu predvádza Michel, riaditeľ internátnej školy. Učia na nej jeho manželka, ktorá školu zároveň aj vlastní, aj jeho milenka. Neustále ponižovanie a bezohľadné správanie k sebe aj ku žiakom nedokáže krehká Christina opätovať ani sa voči nemu brániť. Až kým ju oveľa samostatnejšia Nicole nenahovorí na zložitý plán. Odcestujú akože na dovolenku, odtiaľ Christina zavolá Michelovi, že sa chce rozviesť. Keď za ňou rozrušený príde, nadrogujú ho a utopia vo vani. Telo tajne prevezú do školského bazéna plného všemožnej špiny, keď sa o pár dní nájde, všetci si pomyslia, že riaditeľ sa utopil. Aj keď Christina do poslednej chvíle váha, nechá sa nakoniec nahovoriť. Plán dovedú s menšími zádrhmi do úspešného konca, chýba už len jedno. Telo sa nevynára, nepomôže ani dať pod zámienkou stratených kľúčov bazén vypustiť. Tak ako Michelovo telo zmizlo, jeho tieň sa objavuje všade.

„Christina je do vraždy doslova dotlačená, ani náznakom si ju neužije ako zaslúženú odplatu."

Ťažko hľadať prvú psychodrámu o výčitkách svedomia a vrahovom strachu z ducha zabitého. Diabolique ale určite patrí k tým skorším. Hlavná trojica postáv až prehnane zapadá do svojich úloh. Diabolský riaditeľ, pomstychtivo cieľavedomá milenka a citlivá, nerozhodná manželka. Tá sa profiluje ako obeť od začiatku po záver, dokonca aj v momente, keď pácha vraždu. Hrôza stavia na jej prežívaní, napred pri neľudskom zaobchádzaní zo strany manžela. Divák jej na jednej strane praje sa pomstiť ako pri iných hororoch praje obeti ubrániť sa vrahovi v maske. Christina je ale do vraždy doslova dotlačená, ani náznakom si ju neužije ako zaslúženú odplatu. Teraz je obeťou krutej Nicole a vykonala niečo, čo zjavne vykonať nechcela.

Všeobecne asi najrecyklovanejšia je časť keď vrah prežíva výčitky, zvažuje priznanie a mŕtveho všade vidí. Cieľom je preniesť hrôzu a zmätenosť na diváka, a to sa mu aj darí. Pomerne výnimočné je vykreslenie Christiny prakticky jednoznačne ako obete. Predsa, je vrahyňa a pri paralelných zápletkách divákovi nebýva tak silno nanucovaný súcit s ľutujúcim človekom, jeho výčitky zvyčajne vníame aspoň ako čiastočne zaslúžené. Poloha neviniatka je ale v tomto prípadne konzistentná a dá sa jej veriť. Prežívame vďaka nej všetky čudné udalosti a strašenie zo strany MIchelovho ducha. Divák cíti nastupujúce šialenstvo a bezvýchodiskovú situáciu. Sám si už nie je istý, čo sa to deje, a o Christinu sa bojí.

„Presne ako to francúzi vedia, vydestilujú všetku ľahkosť a zábavu."

Aj keď vo filme nie je prakticky žiadne násilie, tobôž nie explicitné, jeho atmosféra sa ťaživosťou dá pokojne porovnávať so súčasnou gorevou hrôzou francúzskej proveniencie. Prepracované vyhotovenie, výborná réžia aj kamera, všetko pracuje na brutálnej intenzite Christininho utrpenia. Všetko sa na ňu rúca, nedokáže ďalej normálne fungovať. Už chýba len infarkt, ktorý sa pri jej slabom srdci dá očakávať. Presne ako to francúzi vedia, vydestilujú všetku ľahkosť a zábavu. A vytvoria dokonalé dusno.

Prirovnanie k Hitchcockovi sa nakoniec nedá pri Les Diaboliques opomenúť, jemu samotnému údajne len tesne unikli práva na sfilmovanie predlohy filmu. Rozdiel je len v práci s fantáziou, a v krutej hravosti jedinečnej pre francúzsku tvorbu. Okrem strašidelného thrilleru teda dostanete aj bonus v podobe znepokojivého pocitu na hranici znechutenia. Tak dávno už existuje francúzsky rukopis

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy