hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

recenzie.

Jaga. Košmar ťomnogo lesa

Andrej Gomora | 16. 7. 2020
0
7/10          
žáner:
ghost, mystery, psycho

Keď chcete dieťa skutočne vystrašiť


Film je od začiatku viditeľne ruský, a pokiaľ nemáte voči ruským filmom vyslovenú averziu, javí sa to ako veľká výhoda. Iná je celková estetika, postavy, ich správanie, aj zasadenie diela. Najdôležitejšie ale je, nakoľko iný je samotný príbeh a jeho spracovanie. Vo svojej podstate je zápletka podobná ako z akéhokoľvek mysteriózneho hororu, vyzerá ale celkom inak. Je to ruská rozprávka, ktorá sa v ničom nesnaží podobať svojim západným náprotivkom, ide vlastnou cestou, ešte aj názov má ruský. Jaga. Košmar ťomnogo lesa.

Rozprávka má vo svojej príbehovej časti prvky, ktoré by nám inokedy mohli pripadať ako psychedelické. Tu je to skôr poetickosť, či zjednodušenosť, keď sa nehráme na žiadne realistické a komplexné rozprávanie. Film ide vlastnou cestou a my by sme nemali mať dôvod ju neprijať. Postavy tak nemusia byť celkom uveriteľné a nemusia nám pripadať ako z tohto sveta. Sú to rozprávkové postavy, niekedy zjednodušené, inokedy prehnané. Hlavné je, že sú plne funkčné a presvedčivé, a vo filme vedia veľmi dobre zohrať svoju úlohu. Ponoria nás do sveta čudného ruského sídliska s rozmanitými ľuďmi, predstavia nám rodinu so zložitými vzťahmi a chlapčeka, ktorý sa ocitol uprostred toľkej hrôzy.

„Podstatná bude atmosféra, a tej prežívanie zo strany detí ako aj ich pozícia obetí len pomáha.“

Detskí hrdinovia a rozprávkovosť tentokrát nie sú pre horor vôbec dôvod nejako ich šetriť. Možno tak čo sa týka násilia a krvavosti, o tie tu ale rozhodne nepôjde. Podstatná bude atmosféra, a tej prežívanie zo strany detí ako aj ich pozícia obetí len pomáha. Od väčšiny dospelých sú vo svojom trápení a so svojimi problémami izolovaní, musia si pomôcť takmer výlučne sami, cítime ich odrezanie od tých, ktorým by mali inak najviac veriť. Opäť ide o prvok nie neznámy zo západných hororov, tu má ale spracovanie vo svojom centre deti výrazne viac, ako sme zvyknutí. Samozrejme sa to stáva vo filmoch iných žánrov, tie ale zriedka idú tak ďaleko čo do strašidelnosti a skutočnej hororovosti.

„Cítime prítomnosť hrozby, jej intenzitu a bezprostrednosť, aj nakoľko sú deti odkázané samé na seba.“

Najviac povedomé nám môžu byť scény s duchmi, budú aj klasické vyskakovačky aj čudné postavy. Tie fungujú primitívne ako vždy, tu ale slúžia predovšetkým na podporu budovania atmosféry. Niektoré budú mierne absurdné, či rozprávkové, hlavne v prípade ducha v ľudskom tele pôsobia trochu inak, až infantilne. Dôležité je, že atmosféra je výborná. Cítime strach o deti aj to, ako ho deti prežívajú. Cítime prítomnosť hrozby, jej intenzitu a bezprostrednosť, aj nakoľko sú deti odkázané samé na seba. Nečakáme intenzívne násilie, prečo by ale zmiznutie zo sveta a spomienok všetkých nemohla byť hrozba celkom dostatočná pre horor. Vidíme, čo sa deje, vidíme, že je to hrozivé, a vidíme, že nikto pred tým nie je chránený. Ako základ to určite stačí a jednotlivé strašidelné scény tento základ výborne rozvíjajú.

„Hľadať všade logiku je niečo, na čo nás film nabáda zabudnúť, on má vlastné pravidlá.“

Nemusíme rozumieť všetkému, čo sa deje, vlastne to ani nemusí celkom dávať zmysel. Sme predsa v rozprávke. Hľadať všade logiku je niečo, na čo nás film nabáda zabudnúť, on má vlastné pravidlá. Škoda, že niektoré scény sú až príliš nezrozumiteľné, keď nevieme, čo sa môže stať, ťažšie sa nám bojí. A prisilný pocit nepredvídateľnosti by v nás mohol zabiť strach aj tam, kde by sme ho inak mali. To sa našťastie celkom nestane, miestami síce máme pocit, že všetko aj tak smeruje ku šťastnému koncu, báť sa nám to ale celkom nebráni. Atmosféra funguje výborne až do konca, pomáha jej celkovo dobrý vizuál diela s mnohými peknými scénami. Tak chladne a mrazivo peknými. Rusky peknými.

Jaga. Košmar ťomnogo lesa je rozprávka, do ktorej sa nevnášajú žiadne cudzorodé prvky, akurát sa kam až to ide zintenzívňuje to hororové, čo v nej je. A je toho dosť. Ide o iný horor, bez krvi, strachu a hrôzy je v ňom ale dosť a ich intenzitu jej mnoho diel môže len závidieť. Navyše je bezchybne nakrútená, vizuálne pekná, s príjemne odlišnou estetikou a celkovým pocitom, že pozeráte niečo celkom iné. Pritom príjemné. A bojíte sa pri tom.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy