recenzie.

Jaga. Košmar ťomnogo lesa

Andrej Gomora | 16. 7. 2020

0

7/10          

žáner:

ghost, mystery, psycho

Keď chcete dieťa skutočne vystrašiť

Film je od začiatku viditeľne ruský, a pokiaľ nemáte voči ruským filmom vyslovenú averziu, javí sa to ako veľká výhoda. Iná je celková estetika, postavy, ich správanie, aj zasadenie diela. Najdôležitejšie ale je, nakoľko iný je samotný príbeh a jeho spracovanie. Vo svojej podstate je zápletka podobná ako z akéhokoľvek mysteriózneho hororu, vyzerá ale celkom inak. Je to ruská rozprávka, ktorá sa v ničom nesnaží podobať svojim západným náprotivkom, ide vlastnou cestou, ešte aj názov má ruský. Jaga. Košmar ťomnogo lesa.

Rozprávka má vo svojej príbehovej časti prvky, ktoré by nám inokedy mohli pripadať ako psychedelické. Tu je to skôr poetickosť, či zjednodušenosť, keď sa nehráme na žiadne realistické a komplexné rozprávanie. Film ide vlastnou cestou a my by sme nemali mať dôvod ju neprijať. Postavy tak nemusia byť celkom uveriteľné a nemusia nám pripadať ako z tohto sveta. Sú to rozprávkové postavy, niekedy zjednodušené, inokedy prehnané. Hlavné je, že sú plne funkčné a presvedčivé, a vo filme vedia veľmi dobre zohrať svoju úlohu. Ponoria nás do sveta čudného ruského sídliska s rozmanitými ľuďmi, predstavia nám rodinu so zložitými vzťahmi a chlapčeka, ktorý sa ocitol uprostred toľkej hrôzy.

„Podstatná bude atmosféra, a tej prežívanie zo strany detí ako aj ich pozícia obetí len pomáha.“

Detskí hrdinovia a rozprávkovosť tentokrát nie sú pre horor vôbec dôvod nejako ich šetriť. Možno tak čo sa týka násilia a krvavosti, o tie tu ale rozhodne nepôjde. Podstatná bude atmosféra, a tej prežívanie zo strany detí ako aj ich pozícia obetí len pomáha. Od väčšiny dospelých sú vo svojom trápení a so svojimi problémami izolovaní, musia si pomôcť takmer výlučne sami, cítime ich odrezanie od tých, ktorým by mali inak najviac veriť. Opäť ide o prvok nie neznámy zo západných hororov, tu má ale spracovanie vo svojom centre deti výrazne viac, ako sme zvyknutí. Samozrejme sa to stáva vo filmoch iných žánrov, tie ale zriedka idú tak ďaleko čo do strašidelnosti a skutočnej hororovosti.

„Cítime prítomnosť hrozby, jej intenzitu a bezprostrednosť, aj nakoľko sú deti odkázané samé na seba.“

Najviac povedomé nám môžu byť scény s duchmi, budú aj klasické vyskakovačky aj čudné postavy. Tie fungujú primitívne ako vždy, tu ale slúžia predovšetkým na podporu budovania atmosféry. Niektoré budú mierne absurdné, či rozprávkové, hlavne v prípade ducha v ľudskom tele pôsobia trochu inak, až infantilne. Dôležité je, že atmosféra je výborná. Cítime strach o deti aj to, ako ho deti prežívajú. Cítime prítomnosť hrozby, jej intenzitu a bezprostrednosť, aj nakoľko sú deti odkázané samé na seba. Nečakáme intenzívne násilie, prečo by ale zmiznutie zo sveta a spomienok všetkých nemohla byť hrozba celkom dostatočná pre horor. Vidíme, čo sa deje, vidíme, že je to hrozivé, a vidíme, že nikto pred tým nie je chránený. Ako základ to určite stačí a jednotlivé strašidelné scény tento základ výborne rozvíjajú.

„Hľadať všade logiku je niečo, na čo nás film nabáda zabudnúť, on má vlastné pravidlá.“

Nemusíme rozumieť všetkému, čo sa deje, vlastne to ani nemusí celkom dávať zmysel. Sme predsa v rozprávke. Hľadať všade logiku je niečo, na čo nás film nabáda zabudnúť, on má vlastné pravidlá. Škoda, že niektoré scény sú až príliš nezrozumiteľné, keď nevieme, čo sa môže stať, ťažšie sa nám bojí. A prisilný pocit nepredvídateľnosti by v nás mohol zabiť strach aj tam, kde by sme ho inak mali. To sa našťastie celkom nestane, miestami síce máme pocit, že všetko aj tak smeruje ku šťastnému koncu, báť sa nám to ale celkom nebráni. Atmosféra funguje výborne až do konca, pomáha jej celkovo dobrý vizuál diela s mnohými peknými scénami. Tak chladne a mrazivo peknými. Rusky peknými.

Jaga. Košmar ťomnogo lesa je rozprávka, do ktorej sa nevnášajú žiadne cudzorodé prvky, akurát sa kam až to ide zintenzívňuje to hororové, čo v nej je. A je toho dosť. Ide o iný horor, bez krvi, strachu a hrôzy je v ňom ale dosť a ich intenzitu jej mnoho diel môže len závidieť. Navyše je bezchybne nakrútená, vizuálne pekná, s príjemne odlišnou estetikou a celkovým pocitom, že pozeráte niečo celkom iné. Pritom príjemné. A bojíte sa pri tom.