hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Nočná mora z Elm Street (2010)

Freddy prišiel o humor aj iskru
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010

recenzie.

Čarodejnica

Andrej Gomora | 30. 3. 2016
0
8/10          
žáner:
independent, possession, psycho

Každá rozprávka je predsa tak trochu horor


Hoci medzi politikmi sa už podobné návrhy nenosia, pri internetových diskusiách o správe krajiny bežne zaznie návrh jeden druhému, že keď nesúhlasí, nič mu predsa nebráni z krajiny odísť. Kiežby to bolo také jednoduché. Zatiaľ sa nedarí vyplniť sny o utopickej civilizácii na dne mora, a aj kolonizovanie Marsu trochu viazne. Naposledy sa podobnej príležitosti chytili puritáni pri osídľovaní nového kontinentu. Zrovna utopicky to tam ale hlavne spočiatku nevyzeralo, a to ešte nevedeli, že ich v lese čaká Čarodejnica.
 

„Keď prišli, mali päť detí, to najmenšie ale za čudných okolností zmizne."

Tejto rodine nestačilo odísť len z Anglicka, nezapadá ani do novo vytvorenej komunity. Vykážu ich a musia odísť žiť na samotu vedľa lesa. Do toho nechodia, nemali by, môže v ňom byť zlo. Keď prišli, mali päť detí, to najmenšie ale za čudných okolností zmizne. Skrátka sa najstaršej sestre stratí, keď si na chvíľu počas hry zakryje oči. Že niečo nie je v poriadku cítia všetci, hoci len cez nejasné náznaky. Ich situácia je ťažká, čelia jej tak, ako všetkému- pomocou viery. Tou sa snažia interpretovať a skúmať aj čudné javy. Hoci možno nie sú na celkom nesprávnej ceste, tá ich vedie skôr tam, kam by nemala. Neveria jeden druhému a svoj strach smerujú bez výnimky ku všetkému naokolo. Svojej skaze tak len pomôžu, čo na druhej strane neznamená, že inak by jej mohli predísť.

„Príbeh o čarodejnici sa nesnaží diváka od začiatku strašiť, ide si svojou cestou a drží sa svojich vlastných zámerov."

Film na začiatku aj na konci upozorňuje, že ide o spracovanie skutočných príbehov zo sedemnásteho storočia. Na autentickosti si autori dali skutočne záležať, priamo zo zdrojov údajne pochádza aj viacero dialógov, preto je im takmer nemožné rozumieť. Hororovému divákovi musí ale udrieť do očí predovšetkým celkom iný prístup k štruktúre diela. Nejde tu o horor ako ho dnes poznáme, film sa ani náhodou nedrží obvyklých pravidiel a klišé. Príbeh o čarodejnici sa nesnaží diváka od začiatku strašiť, ide si svojou cestou a drží sa svojich vlastných zámerov.

„Postavy sa nám javia z nášho pohľadu hlúpe a slepo oddané svojej viere, my im to ale nezazlievame."

V prípade striktne náboženských rodín a fanatických otcov sme zvyknutí na ich jednoducho negatívne zobrazovanie. To tu ale celkom neplatí. Postavy sa nám javia z nášho pohľadu hlúpe a slepo oddané svojej viere, my im to ale nezazlievame. Všetci sú totiž zároveň veľmi ľudskí a krehkí, nikdy nemáme dojem, že by to mysleli zle. Taká bola doba, takí boli ľudia a pre účely filmu nemá zmysel ich súdiť. Nakoniec tu nejde o žiadne vymyslené zlo. Čarodejnica je skutočná, hoci ju zbadáme len v pár scénach, a skutočné je aj zlo, ktoré pácha. Preto rodine nemôžeme zazlievať, ak na zlo reagujú.

„Rastie strach z neznámeho, pocit bezmocnosti, ktorý sa tiež dá nazvať oprávneným."

Rastie strach z neznámeho, pocit bezmocnosti, ktorý sa tiež dá nazvať oprávneným. Vnímame ho z pohľadu postáv a ich uvažovania a cítime aj predovšetkým ich strach, priamo na diváka tu vlastne nikto nemyslí. Musíme prijať autentické vykreslenie postáv a ich výborné zobrazenie, prežívať udalosti z ich pohľadu, ako nás film nabáda a ako nám to aj výborným spracovaním umožňuje. Vtedy na nás doľahne temná a smutná atmosféra. Inak je totiž akcie minimum, rovnako ako krvi, veľmi zľahka sa rozbehneme až na konci. Ak ste na ne čakali, nie celkom ste ale čakali správne. Ide už len o bodku za všetkým, čo bolo predtým.

Čarodejnica je asi najnekonvenčnejší horor, aký sme tu v poslednej dobe mali. Nejde ani tak o originalitu, nič zásadne nové vlastne neprináša. Len dokonale ignoruje všetko, čo hororový divák asi očakáva, a ponúka mu svoju vlastnú predstavu o strašidelnom príbehu. Že ju ten nemusí prijať bezvýhradne pozitívne nie je dôvod pochybovať, už podľa vynikajúceho vyhotovenia by mu ale malo byť jasné, že tu nejde o nedopatrenie, ale úmysel. Preto by sa mal aspoň pokúsiť s ním stotožniť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy