hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

Čarodejnica

Andrej Gomora | 30. 3. 2016
0
8/10          
žáner:
independent, possession, psycho

Každá rozprávka je predsa tak trochu horor


Hoci medzi politikmi sa už podobné návrhy nenosia, pri internetových diskusiách o správe krajiny bežne zaznie návrh jeden druhému, že keď nesúhlasí, nič mu predsa nebráni z krajiny odísť. Kiežby to bolo také jednoduché. Zatiaľ sa nedarí vyplniť sny o utopickej civilizácii na dne mora, a aj kolonizovanie Marsu trochu viazne. Naposledy sa podobnej príležitosti chytili puritáni pri osídľovaní nového kontinentu. Zrovna utopicky to tam ale hlavne spočiatku nevyzeralo, a to ešte nevedeli, že ich v lese čaká Čarodejnica.
 

„Keď prišli, mali päť detí, to najmenšie ale za čudných okolností zmizne."

Tejto rodine nestačilo odísť len z Anglicka, nezapadá ani do novo vytvorenej komunity. Vykážu ich a musia odísť žiť na samotu vedľa lesa. Do toho nechodia, nemali by, môže v ňom byť zlo. Keď prišli, mali päť detí, to najmenšie ale za čudných okolností zmizne. Skrátka sa najstaršej sestre stratí, keď si na chvíľu počas hry zakryje oči. Že niečo nie je v poriadku cítia všetci, hoci len cez nejasné náznaky. Ich situácia je ťažká, čelia jej tak, ako všetkému- pomocou viery. Tou sa snažia interpretovať a skúmať aj čudné javy. Hoci možno nie sú na celkom nesprávnej ceste, tá ich vedie skôr tam, kam by nemala. Neveria jeden druhému a svoj strach smerujú bez výnimky ku všetkému naokolo. Svojej skaze tak len pomôžu, čo na druhej strane neznamená, že inak by jej mohli predísť.

„Príbeh o čarodejnici sa nesnaží diváka od začiatku strašiť, ide si svojou cestou a drží sa svojich vlastných zámerov."

Film na začiatku aj na konci upozorňuje, že ide o spracovanie skutočných príbehov zo sedemnásteho storočia. Na autentickosti si autori dali skutočne záležať, priamo zo zdrojov údajne pochádza aj viacero dialógov, preto je im takmer nemožné rozumieť. Hororovému divákovi musí ale udrieť do očí predovšetkým celkom iný prístup k štruktúre diela. Nejde tu o horor ako ho dnes poznáme, film sa ani náhodou nedrží obvyklých pravidiel a klišé. Príbeh o čarodejnici sa nesnaží diváka od začiatku strašiť, ide si svojou cestou a drží sa svojich vlastných zámerov.

„Postavy sa nám javia z nášho pohľadu hlúpe a slepo oddané svojej viere, my im to ale nezazlievame."

V prípade striktne náboženských rodín a fanatických otcov sme zvyknutí na ich jednoducho negatívne zobrazovanie. To tu ale celkom neplatí. Postavy sa nám javia z nášho pohľadu hlúpe a slepo oddané svojej viere, my im to ale nezazlievame. Všetci sú totiž zároveň veľmi ľudskí a krehkí, nikdy nemáme dojem, že by to mysleli zle. Taká bola doba, takí boli ľudia a pre účely filmu nemá zmysel ich súdiť. Nakoniec tu nejde o žiadne vymyslené zlo. Čarodejnica je skutočná, hoci ju zbadáme len v pár scénach, a skutočné je aj zlo, ktoré pácha. Preto rodine nemôžeme zazlievať, ak na zlo reagujú.

„Rastie strach z neznámeho, pocit bezmocnosti, ktorý sa tiež dá nazvať oprávneným."

Rastie strach z neznámeho, pocit bezmocnosti, ktorý sa tiež dá nazvať oprávneným. Vnímame ho z pohľadu postáv a ich uvažovania a cítime aj predovšetkým ich strach, priamo na diváka tu vlastne nikto nemyslí. Musíme prijať autentické vykreslenie postáv a ich výborné zobrazenie, prežívať udalosti z ich pohľadu, ako nás film nabáda a ako nám to aj výborným spracovaním umožňuje. Vtedy na nás doľahne temná a smutná atmosféra. Inak je totiž akcie minimum, rovnako ako krvi, veľmi zľahka sa rozbehneme až na konci. Ak ste na ne čakali, nie celkom ste ale čakali správne. Ide už len o bodku za všetkým, čo bolo predtým.

Čarodejnica je asi najnekonvenčnejší horor, aký sme tu v poslednej dobe mali. Nejde ani tak o originalitu, nič zásadne nové vlastne neprináša. Len dokonale ignoruje všetko, čo hororový divák asi očakáva, a ponúka mu svoju vlastnú predstavu o strašidelnom príbehu. Že ju ten nemusí prijať bezvýhradne pozitívne nie je dôvod pochybovať, už podľa vynikajúceho vyhotovenia by mu ale malo byť jasné, že tu nejde o nedopatrenie, ale úmysel. Preto by sa mal aspoň pokúsiť s ním stotožniť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy