hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

The Human Centipede 2: Full Sequence

Naozaj ešte odpornejšie
Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na youtube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom dieli nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.
13. 4. 2012

1922

Milovať pôdu viac ako ženu

Nejde len o jednoduchý rozdiel v záujmoch manželov. Ona chce žiť v meste, on miluje farmu. Problém je v tom, že pre neho je farma a čo najväčší pozemok jedinou životnou hodnotou. Či jednou z dvoch, tou druhou je syn, o ktorého ho chce manželka tiež obrať. Musí vyrastať s matkou, preto by tiež mal ísť do mesta. Svojím spôsobom ide o obmedzený fanatizmus, kde človek na niečom chorobne lipne, a ničomu nedovolí ho o to obrať. Pritom ani sám nevie, prečo mu na tom tak záleží. Šťastie ani bohatstvo mu pôda veru neprinesie. Tak bol skrátka vychovaný, také boli hodnoty ľudí v roku 1922.

25. 1. 2018

The Autopsy of Jane Doe

Morbídna hra

Nazvať márnicu strašidelným miestom je trochu prehnané. Prítomnosť mŕtvol v nás vyvoláva nepríjemný pocit, pohľad na ne znechutenie. Báť sa ich je ale celkom iracionálne až nezmyselné. Nebezpeční sú predsa živí ľudia, nie ich nehybné pozostatky. Len aby mŕtvi skutočne boli, inak sa pitva môže trochu skomplikovať. Ako napríklad The Autopsy of Jane Doe.

2. 1. 2017

The Eyes of My Mother

Neučte deti hrám so skalpelom

Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.

27. 6. 2017

recenzie.

Čarodejnica

Andrej Gomora | 30. 3. 2016
0
8/10          
žáner:
independent, possession, psycho

Každá rozprávka je predsa tak trochu horor


Hoci medzi politikmi sa už podobné návrhy nenosia, pri internetových diskusiách o správe krajiny bežne zaznie návrh jeden druhému, že keď nesúhlasí, nič mu predsa nebráni z krajiny odísť. Kiežby to bolo také jednoduché. Zatiaľ sa nedarí vyplniť sny o utopickej civilizácii na dne mora, a aj kolonizovanie Marsu trochu viazne. Naposledy sa podobnej príležitosti chytili puritáni pri osídľovaní nového kontinentu. Zrovna utopicky to tam ale hlavne spočiatku nevyzeralo, a to ešte nevedeli, že ich v lese čaká Čarodejnica.
 

„Keď prišli, mali päť detí, to najmenšie ale za čudných okolností zmizne."

Tejto rodine nestačilo odísť len z Anglicka, nezapadá ani do novo vytvorenej komunity. Vykážu ich a musia odísť žiť na samotu vedľa lesa. Do toho nechodia, nemali by, môže v ňom byť zlo. Keď prišli, mali päť detí, to najmenšie ale za čudných okolností zmizne. Skrátka sa najstaršej sestre stratí, keď si na chvíľu počas hry zakryje oči. Že niečo nie je v poriadku cítia všetci, hoci len cez nejasné náznaky. Ich situácia je ťažká, čelia jej tak, ako všetkému- pomocou viery. Tou sa snažia interpretovať a skúmať aj čudné javy. Hoci možno nie sú na celkom nesprávnej ceste, tá ich vedie skôr tam, kam by nemala. Neveria jeden druhému a svoj strach smerujú bez výnimky ku všetkému naokolo. Svojej skaze tak len pomôžu, čo na druhej strane neznamená, že inak by jej mohli predísť.

„Príbeh o čarodejnici sa nesnaží diváka od začiatku strašiť, ide si svojou cestou a drží sa svojich vlastných zámerov."

Film na začiatku aj na konci upozorňuje, že ide o spracovanie skutočných príbehov zo sedemnásteho storočia. Na autentickosti si autori dali skutočne záležať, priamo zo zdrojov údajne pochádza aj viacero dialógov, preto je im takmer nemožné rozumieť. Hororovému divákovi musí ale udrieť do očí predovšetkým celkom iný prístup k štruktúre diela. Nejde tu o horor ako ho dnes poznáme, film sa ani náhodou nedrží obvyklých pravidiel a klišé. Príbeh o čarodejnici sa nesnaží diváka od začiatku strašiť, ide si svojou cestou a drží sa svojich vlastných zámerov.

„Postavy sa nám javia z nášho pohľadu hlúpe a slepo oddané svojej viere, my im to ale nezazlievame."

V prípade striktne náboženských rodín a fanatických otcov sme zvyknutí na ich jednoducho negatívne zobrazovanie. To tu ale celkom neplatí. Postavy sa nám javia z nášho pohľadu hlúpe a slepo oddané svojej viere, my im to ale nezazlievame. Všetci sú totiž zároveň veľmi ľudskí a krehkí, nikdy nemáme dojem, že by to mysleli zle. Taká bola doba, takí boli ľudia a pre účely filmu nemá zmysel ich súdiť. Nakoniec tu nejde o žiadne vymyslené zlo. Čarodejnica je skutočná, hoci ju zbadáme len v pár scénach, a skutočné je aj zlo, ktoré pácha. Preto rodine nemôžeme zazlievať, ak na zlo reagujú.

„Rastie strach z neznámeho, pocit bezmocnosti, ktorý sa tiež dá nazvať oprávneným."

Rastie strach z neznámeho, pocit bezmocnosti, ktorý sa tiež dá nazvať oprávneným. Vnímame ho z pohľadu postáv a ich uvažovania a cítime aj predovšetkým ich strach, priamo na diváka tu vlastne nikto nemyslí. Musíme prijať autentické vykreslenie postáv a ich výborné zobrazenie, prežívať udalosti z ich pohľadu, ako nás film nabáda a ako nám to aj výborným spracovaním umožňuje. Vtedy na nás doľahne temná a smutná atmosféra. Inak je totiž akcie minimum, rovnako ako krvi, veľmi zľahka sa rozbehneme až na konci. Ak ste na ne čakali, nie celkom ste ale čakali správne. Ide už len o bodku za všetkým, čo bolo predtým.

Čarodejnica je asi najnekonvenčnejší horor, aký sme tu v poslednej dobe mali. Nejde ani tak o originalitu, nič zásadne nové vlastne neprináša. Len dokonale ignoruje všetko, čo hororový divák asi očakáva, a ponúka mu svoju vlastnú predstavu o strašidelnom príbehu. Že ju ten nemusí prijať bezvýhradne pozitívne nie je dôvod pochybovať, už podľa vynikajúceho vyhotovenia by mu ale malo byť jasné, že tu nejde o nedopatrenie, ale úmysel. Preto by sa mal aspoň pokúsiť s ním stotožniť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy