hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Raw Meat

Len trochu netradičná detektíva

Klasickým prvkom v ňom je postava inšpektora v podaní Donalda Pleasancea, hororovým fanúšikom nepochybne známeho zo série Halloween. Ten je sucho vtipný, nevrlý, priečny a často vyvoláva dojem, ako keby tu o vyšetrovanie ani až tak nešlo. Pravdou je, že s ním do filmu vniká aj dosť televíznej estetiky, takej tej hlúpej a nelogickej konverzačnej zábavy. Niekedy sa skrátka predvádza, inokedy sú scény napísané tak, aby ich vyvrcholením bolo jeho vtipne nepríjemné správanie. Z televíznej komédie je toho vo vyšetrovaní viac, napríklad chlapík s MI5 a jeho gestikulovanie paličkou a klobúkom. Tieto prvky zjavne nie sú myslené príliš vážne. Zďaleka nie sú vo filme jediné.

15. 4. 2019

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

recenzie.

Čarodejnica

Andrej Gomora | 30. 3. 2016
0
8/10          
žáner:
independent, possession, psycho

Každá rozprávka je predsa tak trochu horor


Hoci medzi politikmi sa už podobné návrhy nenosia, pri internetových diskusiách o správe krajiny bežne zaznie návrh jeden druhému, že keď nesúhlasí, nič mu predsa nebráni z krajiny odísť. Kiežby to bolo také jednoduché. Zatiaľ sa nedarí vyplniť sny o utopickej civilizácii na dne mora, a aj kolonizovanie Marsu trochu viazne. Naposledy sa podobnej príležitosti chytili puritáni pri osídľovaní nového kontinentu. Zrovna utopicky to tam ale hlavne spočiatku nevyzeralo, a to ešte nevedeli, že ich v lese čaká Čarodejnica.
 

„Keď prišli, mali päť detí, to najmenšie ale za čudných okolností zmizne."

Tejto rodine nestačilo odísť len z Anglicka, nezapadá ani do novo vytvorenej komunity. Vykážu ich a musia odísť žiť na samotu vedľa lesa. Do toho nechodia, nemali by, môže v ňom byť zlo. Keď prišli, mali päť detí, to najmenšie ale za čudných okolností zmizne. Skrátka sa najstaršej sestre stratí, keď si na chvíľu počas hry zakryje oči. Že niečo nie je v poriadku cítia všetci, hoci len cez nejasné náznaky. Ich situácia je ťažká, čelia jej tak, ako všetkému- pomocou viery. Tou sa snažia interpretovať a skúmať aj čudné javy. Hoci možno nie sú na celkom nesprávnej ceste, tá ich vedie skôr tam, kam by nemala. Neveria jeden druhému a svoj strach smerujú bez výnimky ku všetkému naokolo. Svojej skaze tak len pomôžu, čo na druhej strane neznamená, že inak by jej mohli predísť.

„Príbeh o čarodejnici sa nesnaží diváka od začiatku strašiť, ide si svojou cestou a drží sa svojich vlastných zámerov."

Film na začiatku aj na konci upozorňuje, že ide o spracovanie skutočných príbehov zo sedemnásteho storočia. Na autentickosti si autori dali skutočne záležať, priamo zo zdrojov údajne pochádza aj viacero dialógov, preto je im takmer nemožné rozumieť. Hororovému divákovi musí ale udrieť do očí predovšetkým celkom iný prístup k štruktúre diela. Nejde tu o horor ako ho dnes poznáme, film sa ani náhodou nedrží obvyklých pravidiel a klišé. Príbeh o čarodejnici sa nesnaží diváka od začiatku strašiť, ide si svojou cestou a drží sa svojich vlastných zámerov.

„Postavy sa nám javia z nášho pohľadu hlúpe a slepo oddané svojej viere, my im to ale nezazlievame."

V prípade striktne náboženských rodín a fanatických otcov sme zvyknutí na ich jednoducho negatívne zobrazovanie. To tu ale celkom neplatí. Postavy sa nám javia z nášho pohľadu hlúpe a slepo oddané svojej viere, my im to ale nezazlievame. Všetci sú totiž zároveň veľmi ľudskí a krehkí, nikdy nemáme dojem, že by to mysleli zle. Taká bola doba, takí boli ľudia a pre účely filmu nemá zmysel ich súdiť. Nakoniec tu nejde o žiadne vymyslené zlo. Čarodejnica je skutočná, hoci ju zbadáme len v pár scénach, a skutočné je aj zlo, ktoré pácha. Preto rodine nemôžeme zazlievať, ak na zlo reagujú.

„Rastie strach z neznámeho, pocit bezmocnosti, ktorý sa tiež dá nazvať oprávneným."

Rastie strach z neznámeho, pocit bezmocnosti, ktorý sa tiež dá nazvať oprávneným. Vnímame ho z pohľadu postáv a ich uvažovania a cítime aj predovšetkým ich strach, priamo na diváka tu vlastne nikto nemyslí. Musíme prijať autentické vykreslenie postáv a ich výborné zobrazenie, prežívať udalosti z ich pohľadu, ako nás film nabáda a ako nám to aj výborným spracovaním umožňuje. Vtedy na nás doľahne temná a smutná atmosféra. Inak je totiž akcie minimum, rovnako ako krvi, veľmi zľahka sa rozbehneme až na konci. Ak ste na ne čakali, nie celkom ste ale čakali správne. Ide už len o bodku za všetkým, čo bolo predtým.

Čarodejnica je asi najnekonvenčnejší horor, aký sme tu v poslednej dobe mali. Nejde ani tak o originalitu, nič zásadne nové vlastne neprináša. Len dokonale ignoruje všetko, čo hororový divák asi očakáva, a ponúka mu svoju vlastnú predstavu o strašidelnom príbehu. Že ju ten nemusí prijať bezvýhradne pozitívne nie je dôvod pochybovať, už podľa vynikajúceho vyhotovenia by mu ale malo byť jasné, že tu nejde o nedopatrenie, ale úmysel. Preto by sa mal aspoň pokúsiť s ním stotožniť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy