hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

Hellions

Andrej Gomora | 12. 10. 2015
0
6/10          
žáner:
bizarre, comedy, independent

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke


Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
 

„Lenže zvláštne deti majú situáciu pod kontrolou a majú svoj plán."

Vyzerajú v zásade ako bežní americkí koledníci. Na Halloween sa patrí nahodiť trocha iný vzhľad. Dora zostala sama doma, nemá na nikoho náladu. Radšej si pustí horor. Deti prídu raz, už vtedy vyzerajú čudne. Sladkosti im ale dá. Začnú sa neustále vracať a byť čoraz čudnejší. Dora už ich má dosť, dohodne sa s frajerom, predsa by niekam mala zájsť. Frajer ale nechodí, zato deti sú stále otravnejšie. Keby len otravnejšie. Rozhádžu výzdobu a v ich vreci Dora zbadá aj dôvod, prečo frajer nechodí. Majú tam jeho hlavu. Volá pomoc, gynekológa, policajtov aj mamu. Lenže zvláštne deti majú situáciu pod kontrolou a majú svoj plán. Dorino dieťa v nej nebude čakať 9 mesiacov, ako by sa patrilo. Ak by aj mohlo ísť o dôvod na radosť, určite ním nie sú zvyšné okolnosti pôrodu, ako jej ho deti prezentujú.

Nádych nezávislého filmu cítiť od začiatku, veď dielo malo premiéru na festivale v Sundance. Hlavne badať nádych absurdného humoru, nie vzdialeného filmom Luckyho McKee. Absurdná až psychadelická bude aj poetika filmu, k tej sa ale prepracuje postupne. Začína sa vlastne pomerne normálne, krpci v maskách čoraz agresívnejšie obliehajú dom zmäteného a bezmocného dievčaťa. Vo chvíli, keď by sme sa ale mali začať dozvedať, čo sú to asi zač a o čo im ide, naberie dej veľmi rýchlo značne iný smer.

„Máme tu obrazy a s tými si musíme vystačiť. Rezignovať na snahu nájsť prepojenie medzi nimi a tým, čo sa skutočne odohráva."

Na čo sme sa to pozerali sa totiž vlastne ani nedozvieme. Nejde tu o jednoduchú snovú pasáž, tých sa naskladá hneď niekoľko vrstiev. Až natoľko, že na existenciu nejakej reality (teda, reálneho sveta vo filme), môžeme rovno zabudnúť. Máme tu obrazy a s tými si musíme vystačiť. Rezignovať na snahu nájsť prepojenie medzi nimi a tým, čo sa skutočne odohráva. Skutočne, vo filme, ak už teda vôbec také niečo je. Sledujeme Doru v jej dome aj mimo neho. Prenasledujú ju malé deti v maskách, o ktorých násilných úmysloch nemusíme pochybovať. Dokonca jej ich v jednej snovej pasáži názorne predvedú. Snovej, v zmysle inej úrovni reality, ako sa nachádza ona. Na pomoc jej postupne prichádzajú rôzni ľudia zobrazení komicky zjednodušene, a tak vyzerajú aj výsledky ich pomoci. Bojuje aj Dora sama, efektne ako v rozprávke. Asi aby sme si náhodou nemysleli, že nejde o zásadný úlet, zmení sa aj farba noci. Inak vlastne vyzerá úplne celý svet.

„Ide tu o rozprávkovú hororovosť, bez náznakov realizmu no s o to väčšou poetickosťou."

Strašidelnosti samozrejme zvykne pomáhať určitá dávka uveriteľnosti filmu, keď si vieme predstaviť samých seba na mieste jeho hrdinov. Hoci k niečomu podobnému sa tu ani nepriblížime, svojím spôsobom film strašidelný je. Deti sú hrozivé, Dora splašená a bezradná, navyše tehotná. Vidíme krv, násilie a dostatok drsností. Ide tu o rozprávkovú hororovosť, bez náznakov realizmu no s o to väčšou poetickosťou. Škoda, že ku koncu film čoraz menej drží pokope. Aj keď čo, a či vôbec niečo, sa skutočne stalo, sa ani nedozvieme, priebeh sa dal aspoň ako tak sledovať a do nejakej miery sa do neho dalo vcítiť. Potom ale bolo treba film niekam posunúť a zakončiť, čo bola v jeho rámci možno najmenej úspešná snaha.

Hellions je silne špecifický film, ktorý ani náhodou nemôže osloviť širšie publikum. V tom, o čo sa snaží, ale v zásade funguje. Ponúka veľmi zaujímavú poetiku, náznak myšlienky a pre tých, ktorí sa s ním stotožnia, aj dávku hrôzy. Že nejde len tak o nejakú zlátaninu jasne ukazuje už výborné nakrútenie a pocit, že možno s výnimkou záveru autori presne vedeli, čo robia. Robili to dobre, len teda, nie mnohým ľuďom po vôli.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy