hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

Ratu Ilmu Hitam

Duchárske gorno

Dejových zvratov bude viac, tých na spôsob, že veci sú vlastne celkom inak než ste si mali dovtedy myslieť. Napred prichádzajú odrastenci detského domova pozrieť svojho umierajúceho vychovávateľa. Bol im ako otec, bez neho by ich životy vyzerali celkom inak. V rámci možností mal byť život v domove idylka, postarali sa o nich, mali ich radi, chránili ich. Čo zlé sa stalo, boli len nehody, prípadne podivné jednorazové skraty. Vlastne nie. Niekto tu bol zlý, dialo sa niečo nekalé, napred trochu, potom dosť zásadne, skoncentrovalo sa tu obrovské zlo. Záver je ten, že deťom bude vlastne lepšie mŕtvym ako na tomto svete. A nie je to vinou kráľovnej čiernej mágie, Ratu Ilmu Hitam.

5. 8. 2020

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

recenzie.

Hellions

Andrej Gomora | 12. 10. 2015
0
6/10          
žáner:
bizarre, comedy, independent

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke


Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
 

„Lenže zvláštne deti majú situáciu pod kontrolou a majú svoj plán."

Vyzerajú v zásade ako bežní americkí koledníci. Na Halloween sa patrí nahodiť trocha iný vzhľad. Dora zostala sama doma, nemá na nikoho náladu. Radšej si pustí horor. Deti prídu raz, už vtedy vyzerajú čudne. Sladkosti im ale dá. Začnú sa neustále vracať a byť čoraz čudnejší. Dora už ich má dosť, dohodne sa s frajerom, predsa by niekam mala zájsť. Frajer ale nechodí, zato deti sú stále otravnejšie. Keby len otravnejšie. Rozhádžu výzdobu a v ich vreci Dora zbadá aj dôvod, prečo frajer nechodí. Majú tam jeho hlavu. Volá pomoc, gynekológa, policajtov aj mamu. Lenže zvláštne deti majú situáciu pod kontrolou a majú svoj plán. Dorino dieťa v nej nebude čakať 9 mesiacov, ako by sa patrilo. Ak by aj mohlo ísť o dôvod na radosť, určite ním nie sú zvyšné okolnosti pôrodu, ako jej ho deti prezentujú.

Nádych nezávislého filmu cítiť od začiatku, veď dielo malo premiéru na festivale v Sundance. Hlavne badať nádych absurdného humoru, nie vzdialeného filmom Luckyho McKee. Absurdná až psychadelická bude aj poetika filmu, k tej sa ale prepracuje postupne. Začína sa vlastne pomerne normálne, krpci v maskách čoraz agresívnejšie obliehajú dom zmäteného a bezmocného dievčaťa. Vo chvíli, keď by sme sa ale mali začať dozvedať, čo sú to asi zač a o čo im ide, naberie dej veľmi rýchlo značne iný smer.

„Máme tu obrazy a s tými si musíme vystačiť. Rezignovať na snahu nájsť prepojenie medzi nimi a tým, čo sa skutočne odohráva."

Na čo sme sa to pozerali sa totiž vlastne ani nedozvieme. Nejde tu o jednoduchú snovú pasáž, tých sa naskladá hneď niekoľko vrstiev. Až natoľko, že na existenciu nejakej reality (teda, reálneho sveta vo filme), môžeme rovno zabudnúť. Máme tu obrazy a s tými si musíme vystačiť. Rezignovať na snahu nájsť prepojenie medzi nimi a tým, čo sa skutočne odohráva. Skutočne, vo filme, ak už teda vôbec také niečo je. Sledujeme Doru v jej dome aj mimo neho. Prenasledujú ju malé deti v maskách, o ktorých násilných úmysloch nemusíme pochybovať. Dokonca jej ich v jednej snovej pasáži názorne predvedú. Snovej, v zmysle inej úrovni reality, ako sa nachádza ona. Na pomoc jej postupne prichádzajú rôzni ľudia zobrazení komicky zjednodušene, a tak vyzerajú aj výsledky ich pomoci. Bojuje aj Dora sama, efektne ako v rozprávke. Asi aby sme si náhodou nemysleli, že nejde o zásadný úlet, zmení sa aj farba noci. Inak vlastne vyzerá úplne celý svet.

„Ide tu o rozprávkovú hororovosť, bez náznakov realizmu no s o to väčšou poetickosťou."

Strašidelnosti samozrejme zvykne pomáhať určitá dávka uveriteľnosti filmu, keď si vieme predstaviť samých seba na mieste jeho hrdinov. Hoci k niečomu podobnému sa tu ani nepriblížime, svojím spôsobom film strašidelný je. Deti sú hrozivé, Dora splašená a bezradná, navyše tehotná. Vidíme krv, násilie a dostatok drsností. Ide tu o rozprávkovú hororovosť, bez náznakov realizmu no s o to väčšou poetickosťou. Škoda, že ku koncu film čoraz menej drží pokope. Aj keď čo, a či vôbec niečo, sa skutočne stalo, sa ani nedozvieme, priebeh sa dal aspoň ako tak sledovať a do nejakej miery sa do neho dalo vcítiť. Potom ale bolo treba film niekam posunúť a zakončiť, čo bola v jeho rámci možno najmenej úspešná snaha.

Hellions je silne špecifický film, ktorý ani náhodou nemôže osloviť širšie publikum. V tom, o čo sa snaží, ale v zásade funguje. Ponúka veľmi zaujímavú poetiku, náznak myšlienky a pre tých, ktorí sa s ním stotožnia, aj dávku hrôzy. Že nejde len tak o nejakú zlátaninu jasne ukazuje už výborné nakrútenie a pocit, že možno s výnimkou záveru autori presne vedeli, čo robia. Robili to dobre, len teda, nie mnohým ľuďom po vôli.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy