hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

recenzie.

Hellions

Andrej Gomora | 12. 10. 2015
0
6/10          
žáner:
bizarre, comedy, independent

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke


Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
 

„Lenže zvláštne deti majú situáciu pod kontrolou a majú svoj plán."

Vyzerajú v zásade ako bežní americkí koledníci. Na Halloween sa patrí nahodiť trocha iný vzhľad. Dora zostala sama doma, nemá na nikoho náladu. Radšej si pustí horor. Deti prídu raz, už vtedy vyzerajú čudne. Sladkosti im ale dá. Začnú sa neustále vracať a byť čoraz čudnejší. Dora už ich má dosť, dohodne sa s frajerom, predsa by niekam mala zájsť. Frajer ale nechodí, zato deti sú stále otravnejšie. Keby len otravnejšie. Rozhádžu výzdobu a v ich vreci Dora zbadá aj dôvod, prečo frajer nechodí. Majú tam jeho hlavu. Volá pomoc, gynekológa, policajtov aj mamu. Lenže zvláštne deti majú situáciu pod kontrolou a majú svoj plán. Dorino dieťa v nej nebude čakať 9 mesiacov, ako by sa patrilo. Ak by aj mohlo ísť o dôvod na radosť, určite ním nie sú zvyšné okolnosti pôrodu, ako jej ho deti prezentujú.

Nádych nezávislého filmu cítiť od začiatku, veď dielo malo premiéru na festivale v Sundance. Hlavne badať nádych absurdného humoru, nie vzdialeného filmom Luckyho McKee. Absurdná až psychadelická bude aj poetika filmu, k tej sa ale prepracuje postupne. Začína sa vlastne pomerne normálne, krpci v maskách čoraz agresívnejšie obliehajú dom zmäteného a bezmocného dievčaťa. Vo chvíli, keď by sme sa ale mali začať dozvedať, čo sú to asi zač a o čo im ide, naberie dej veľmi rýchlo značne iný smer.

„Máme tu obrazy a s tými si musíme vystačiť. Rezignovať na snahu nájsť prepojenie medzi nimi a tým, čo sa skutočne odohráva."

Na čo sme sa to pozerali sa totiž vlastne ani nedozvieme. Nejde tu o jednoduchú snovú pasáž, tých sa naskladá hneď niekoľko vrstiev. Až natoľko, že na existenciu nejakej reality (teda, reálneho sveta vo filme), môžeme rovno zabudnúť. Máme tu obrazy a s tými si musíme vystačiť. Rezignovať na snahu nájsť prepojenie medzi nimi a tým, čo sa skutočne odohráva. Skutočne, vo filme, ak už teda vôbec také niečo je. Sledujeme Doru v jej dome aj mimo neho. Prenasledujú ju malé deti v maskách, o ktorých násilných úmysloch nemusíme pochybovať. Dokonca jej ich v jednej snovej pasáži názorne predvedú. Snovej, v zmysle inej úrovni reality, ako sa nachádza ona. Na pomoc jej postupne prichádzajú rôzni ľudia zobrazení komicky zjednodušene, a tak vyzerajú aj výsledky ich pomoci. Bojuje aj Dora sama, efektne ako v rozprávke. Asi aby sme si náhodou nemysleli, že nejde o zásadný úlet, zmení sa aj farba noci. Inak vlastne vyzerá úplne celý svet.

„Ide tu o rozprávkovú hororovosť, bez náznakov realizmu no s o to väčšou poetickosťou."

Strašidelnosti samozrejme zvykne pomáhať určitá dávka uveriteľnosti filmu, keď si vieme predstaviť samých seba na mieste jeho hrdinov. Hoci k niečomu podobnému sa tu ani nepriblížime, svojím spôsobom film strašidelný je. Deti sú hrozivé, Dora splašená a bezradná, navyše tehotná. Vidíme krv, násilie a dostatok drsností. Ide tu o rozprávkovú hororovosť, bez náznakov realizmu no s o to väčšou poetickosťou. Škoda, že ku koncu film čoraz menej drží pokope. Aj keď čo, a či vôbec niečo, sa skutočne stalo, sa ani nedozvieme, priebeh sa dal aspoň ako tak sledovať a do nejakej miery sa do neho dalo vcítiť. Potom ale bolo treba film niekam posunúť a zakončiť, čo bola v jeho rámci možno najmenej úspešná snaha.

Hellions je silne špecifický film, ktorý ani náhodou nemôže osloviť širšie publikum. V tom, o čo sa snaží, ale v zásade funguje. Ponúka veľmi zaujímavú poetiku, náznak myšlienky a pre tých, ktorí sa s ním stotožnia, aj dávku hrôzy. Že nejde len tak o nejakú zlátaninu jasne ukazuje už výborné nakrútenie a pocit, že možno s výnimkou záveru autori presne vedeli, čo robia. Robili to dobre, len teda, nie mnohým ľuďom po vôli.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy