hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Očista: Volebný rok

Priveľa politiky zabije každú myšlienku

Podľa Sigmunda Freuda je existencia božieho prikázania "Nezabiješ" dôkazom, že všetci pochádzame z rodu vrahov. Túžbu vraždiť mali v krvi a niet dôvod predpokladať, že sa stratila. Niekde hlboko v nás stále je, preto si tento zákaz musíme dokola pripomínať a byť pod dozorom zákonov. Už dvakrát sme videli čo sa stane, keď podľa novej tradície v USA prestanú na jednu noc zákony platiť. Tentokrát sa tradičná noc smrti stane súčasťou predvolebného boja, preto Očista: Volebná noc.

15. 7. 2016

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Outcast

Kúzelníci prinášajú len rozčarovanie
Čarodejnícke a mysteriózne horory s prvkom rozprávkovosti sú pre mňa výnimočne príťažlivé a vždy vo mne vzbudzujú veľké nádeje. Ich zasadenie do moderného sveta ich robí ešte zaujímavejšími - ako to bolo v krásne poetickom, ale menej hororovom Nech vojde ten pravý (o ňom a ďalších európskych hororoch tu. 18. 3. 2011

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Mara

Niečo na dobrú noc

Toho vsunutie do fázy medzi spánkom a bdením, známej ako spánková paralýza, sa nejaví vôbec ako zlý nápad. Práve preto, že veľa divákov si presne bude vedieť predstaviť, ako by sa cítili na mieste postáv. Podľa titulkov filmu je vídanie démonov v tomto stave bežný jav, ťažko povedať, nakoľko sa dá toto tvrdenie pokladať za hodnoverné. Človek má pocit, že bdie, v skutočnosti sa mu ale realita ešte stále mieša s predstavami. Čo môže byť o to nepríjemnejšie, že sa nedokáže hýbať. Film nám teda predostiera akúsi hypotézu. Aké by to asi mohlo byť, ak by tie čudné veci, ktoré človek v stave spánkovej paralýze zazrie, mohli byť skutočné. Máme si odmyslieť, že vieme, že nimi nie sú. To je trochu ako žiadať diváka, nech pre trvanie filmu uverí, že zem je plochá a môže spadnúť z jej okraja. Ale dajme tomu.

16. 10. 2018

recenzie.

Hellions

Andrej Gomora | 12. 10. 2015
0
6/10          
žáner:
bizarre, comedy, independent

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke


Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
 

„Lenže zvláštne deti majú situáciu pod kontrolou a majú svoj plán."

Vyzerajú v zásade ako bežní americkí koledníci. Na Halloween sa patrí nahodiť trocha iný vzhľad. Dora zostala sama doma, nemá na nikoho náladu. Radšej si pustí horor. Deti prídu raz, už vtedy vyzerajú čudne. Sladkosti im ale dá. Začnú sa neustále vracať a byť čoraz čudnejší. Dora už ich má dosť, dohodne sa s frajerom, predsa by niekam mala zájsť. Frajer ale nechodí, zato deti sú stále otravnejšie. Keby len otravnejšie. Rozhádžu výzdobu a v ich vreci Dora zbadá aj dôvod, prečo frajer nechodí. Majú tam jeho hlavu. Volá pomoc, gynekológa, policajtov aj mamu. Lenže zvláštne deti majú situáciu pod kontrolou a majú svoj plán. Dorino dieťa v nej nebude čakať 9 mesiacov, ako by sa patrilo. Ak by aj mohlo ísť o dôvod na radosť, určite ním nie sú zvyšné okolnosti pôrodu, ako jej ho deti prezentujú.

Nádych nezávislého filmu cítiť od začiatku, veď dielo malo premiéru na festivale v Sundance. Hlavne badať nádych absurdného humoru, nie vzdialeného filmom Luckyho McKee. Absurdná až psychadelická bude aj poetika filmu, k tej sa ale prepracuje postupne. Začína sa vlastne pomerne normálne, krpci v maskách čoraz agresívnejšie obliehajú dom zmäteného a bezmocného dievčaťa. Vo chvíli, keď by sme sa ale mali začať dozvedať, čo sú to asi zač a o čo im ide, naberie dej veľmi rýchlo značne iný smer.

„Máme tu obrazy a s tými si musíme vystačiť. Rezignovať na snahu nájsť prepojenie medzi nimi a tým, čo sa skutočne odohráva."

Na čo sme sa to pozerali sa totiž vlastne ani nedozvieme. Nejde tu o jednoduchú snovú pasáž, tých sa naskladá hneď niekoľko vrstiev. Až natoľko, že na existenciu nejakej reality (teda, reálneho sveta vo filme), môžeme rovno zabudnúť. Máme tu obrazy a s tými si musíme vystačiť. Rezignovať na snahu nájsť prepojenie medzi nimi a tým, čo sa skutočne odohráva. Skutočne, vo filme, ak už teda vôbec také niečo je. Sledujeme Doru v jej dome aj mimo neho. Prenasledujú ju malé deti v maskách, o ktorých násilných úmysloch nemusíme pochybovať. Dokonca jej ich v jednej snovej pasáži názorne predvedú. Snovej, v zmysle inej úrovni reality, ako sa nachádza ona. Na pomoc jej postupne prichádzajú rôzni ľudia zobrazení komicky zjednodušene, a tak vyzerajú aj výsledky ich pomoci. Bojuje aj Dora sama, efektne ako v rozprávke. Asi aby sme si náhodou nemysleli, že nejde o zásadný úlet, zmení sa aj farba noci. Inak vlastne vyzerá úplne celý svet.

„Ide tu o rozprávkovú hororovosť, bez náznakov realizmu no s o to väčšou poetickosťou."

Strašidelnosti samozrejme zvykne pomáhať určitá dávka uveriteľnosti filmu, keď si vieme predstaviť samých seba na mieste jeho hrdinov. Hoci k niečomu podobnému sa tu ani nepriblížime, svojím spôsobom film strašidelný je. Deti sú hrozivé, Dora splašená a bezradná, navyše tehotná. Vidíme krv, násilie a dostatok drsností. Ide tu o rozprávkovú hororovosť, bez náznakov realizmu no s o to väčšou poetickosťou. Škoda, že ku koncu film čoraz menej drží pokope. Aj keď čo, a či vôbec niečo, sa skutočne stalo, sa ani nedozvieme, priebeh sa dal aspoň ako tak sledovať a do nejakej miery sa do neho dalo vcítiť. Potom ale bolo treba film niekam posunúť a zakončiť, čo bola v jeho rámci možno najmenej úspešná snaha.

Hellions je silne špecifický film, ktorý ani náhodou nemôže osloviť širšie publikum. V tom, o čo sa snaží, ale v zásade funguje. Ponúka veľmi zaujímavú poetiku, náznak myšlienky a pre tých, ktorí sa s ním stotožnia, aj dávku hrôzy. Že nejde len tak o nejakú zlátaninu jasne ukazuje už výborné nakrútenie a pocit, že možno s výnimkou záveru autori presne vedeli, čo robia. Robili to dobre, len teda, nie mnohým ľuďom po vôli.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy