hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

recenzie.

The Love Witch

Andrej Gomora | 8. 8. 2017
0
7/10          
žáner:
comedy, mystery

Nič strašidelné, len láska


Elain je bábikovsky krásna. Túži milovať, oddať niekomu celé svoje srdce tak, ako to len žena vie. Najhlbšie ako sa len dá milovala svojho manžela, ten ju opustil. Potom zomrel. Otrávil sa. Elaine sa totiž zoznámila s novými ľuďmi, pomáhajú jej s novými spôsobmi, ako na mužov vplývať. Ako ich prinútiť, aby sa do nej zamilovali. Sú to uctievači okultných vied, ona si vzhľadom na svoje poslanie začne hovoriť The Love Witch.

„Tak sa na jej stopu dostane aj polícia, pri hrobe nájdu fľaštičku s močom, použitým tampónom a bylinkou.“

Otázne je, nakoľko Elaine čary vôbec potrebuje. Aby sa do nej muž zamiloval nie je vôbec problém, horšie je, čo potom. Spočiatku sa jej pozdáva všelikto, niekoho skutočne hodného jej lásky už je ale nájsť ťažšie. Ako aj vo filme zaznie, pravá láska sa nemôže skončiť len tak. Preto muži, ktorých si Elaine opantá, nemôžu jednoducho pokračovať vo svojich životoch. Tak sa na jej stopu dostane aj polícia, pri hrobe nájdu fľaštičku s močom, použitým tampónom a bylinkou. Príťažlivý detektív si vždy myslel, že jeho poslaním je zostať sám a slobodný. Elaine ho vopred ohlásili karty, vidí v ňom konečne toho pravého, skutočného muža. Podarí sa jej jeho odhodlanie prekonať, prípadne mu zabezpečiť celkom iný osud, než s akým počítal?

Svet v ktorom sme sa vo filme ocitli sa dá ťažko zadefinovať. Na jednej strane veľmi viditeľne pripomína horory šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov s náznakmi estetiky gialla, asi najviac ako ho poznáme z filmov Maria Bavu. Tak na nás pôsobí kamera, kostýmy ako aj prostredie, kde sa film odohráva. To je mierne neurčité, mieša prvky s výrazným nádychom retra s celkom modernými zjavmi. Rovnako svojské je aj poňatie čarodejníctva. Tvári sa ako bežná súčasť sveta, také je pre hlavnú hrdinku a jej okultných známych. Na druhej strane vidíme postoj bežných ľudí, tí ako keby nič podobné neuznávali, keď nakoniec uveria v existenciu čarodejníc, chcú ich upáliť. Nakoniec tu máme políciu. Tá síce vyšetruje, v určitej chvíli ale príde pripomenutie politiky, že čarodejnice sa nechávajú na pokoji. Chytať sa slovíčok a hľadať všade konzistenciu sa v tomto prípade určite neoplatí. Film je hravý a jeho cieľom nie je vysoká miera realizmu. Čo je horšie pre hororových fanúšikov, tým cieľom nie je ani strašiť, či nedaj bože byť temný.

„Všetky náznakom hororové prvky by sme si nakoniec mohli odmyslieť a z hľadiska posolstva diela by sa vôbec nič nezmenilo.“

Celá tá vec s čarodejníctvom, pár mŕtvymi nápadníkmi, aj tie čierne rituály s nahými dedkami. Všetko pôsobí len ako prostriedok na zľahka iné preberanie žensko-mužských vzťahov, rozdielov medzi pohlaviami, ich vzťahu k láske. O týchto témach pojednáva obrovské množstvo dialógov, zaznie neúrekom často zaujímavých myšlienok. Tie ale film posúvajú až na úroveň konverzačnej komédie. Všetky náznakom hororové prvky by sme si nakoniec mohli odmyslieť a z hľadiska posolstva diela by sa vôbec nič nezmenilo. Akurát ho osviežujú, robia zľahka iným a záživnejším.

„Celý film nepôsobí ako paródia, ide skôr o rozprávku, ktorá chce uletenou hrou niečo vyjadriť, nad niečím sa zamyslieť.“

Dej je totiž síce nehororový, zato ale hravý, zábavný a v potrebnej miere uletený. Mnoho scén je na hranici paródie a vo svojej jednotlivosti ju často aj prekračujú. Nejde len o scény zvádzania a zamilovanosti. Vtipné sú aj bitky, spolu s inými odkazmi na galantné správanie ako ho poznáme zo starších filmov. Celý film ale nepôsobí ako paródia, ide skôr o rozprávku, ktorá chce uletenou hrou niečo vyjadriť, nad niečím sa zamyslieť. Čo sa aj podarilo, funkčným a miestami dokonca hlbokým spôsobom. Už len zostáva, aby vás daná tematika dokázala aj zaujať, a aby ste sa dokázali stotožniť s myšlienkami, ktoré film vyjadruje.

The Love Witch nie je ani náhodou to, čo by mohol od hororu čakať priemerný fanúšik. Obsahuje pár mŕtvol, čiernu mágiu, trochu krvi a niekoľko náznakom akčných scén. Nasnaží sa ale budovať napätie, vyvolávať strach. Zľahka hororový motív a tých pár hororových prvkov je len súčasť nadnesenej výpovede o témach lásky a postavení žien. V zásade kvalitnej, treba ju len vedieť pochopiť, a mať o ňu záujem.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy