hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

recenzie.

Warm Bodies

Andrej Gomora | 18. 2. 2015
0
6/10          
žáner:
comedy, zombie/infection

Nemŕtve je srdce, kým nenájde lásku


Že láska medzi živými a mŕtvymi môže fungovať už sa nám filmári snažili nahovoriť viackrát. Nemyslím obyčajne mŕtvymi, túto tému je asi lepšie neotvárať. Neživí- nemŕtvi boli časti zamilovaných dvojíc napríklad vo filmoch Zombie Honeymoon či My Boyfriend´s Back. Vtedy ale išlo o trvanie lásky, ktorú ani smrť nedokázala vyhnať zo zombíckeho srdca. Teraz dostaneme popretie všetkého, čo sme si mysleli, že o zombíkoch vieme. Oni sa totiž ešte aj po smrti, alebo prechode, alebo nakazení alebo akokoľvek to nazveme, dokážu zamilovať. Dôkaz uvidíme vo film Warm Bodies.
 

„Privedie si ju domov, prinúti ju zostať tam pár dní počas ktorých je jeho cieľom ju zviesť."

FIlm vlastne rovno začína rúcaním iného mýtu. Že zombíci sú len bezduché chodiace mŕtvoly bez vlastných myšlienok. Tými sa stávajú až neskôr, keď zo seba strhajú mäso a premenia sa na kostlivcov. Postava menom R si zatiaľ svoje okolie uvedomuje, vo vnútornom monológu nám ho aj predstaví. Ako sám priznáva, jeho konverzácie pozostávajú len z neartikulovaných zvukov. A ľudí jesť musí, ten hlad je v ňom silnejší ako čokoľvek iné. Teda, až do dňa, keď stretne Julie. S mozgom jej manžela prehltne aj spomienku na ňu, no ich oči sa stihli stretnúť už predtým. Zachráni ju pred ostatnými zombíkmi, tvária sa, ako keby bola jedna z nich. Privedie si ju domov, prinúti ju zostať tam pár dní počas ktorých je jeho cieľom ju zviesť. Nielen, že sa mu Julie páči, má na neho zjavne dobrý vplyv. Dokáže vysloviť čím ďalej, tým viac slov. A ako sa zdá, ich láska postupne zohrieva čoraz viac sŕdc. Už Julie nemusí chrániť pred ostatnými zombíkmi, naopak, aj v nich ako keby sa začali ozývať ľudské city.

Veru tak, máme tu zombícku variáciu klasického milostného príbehu, a nebude chýbať ani narážka na jednu pamätnú scénu. Film je teda v prvom rade komédia a rozvíja viacero odviazaných nápadov či motívov z vážnych hororov ako aj z paródií. Že chodiace mŕtvoly samé od seba nie sú strašidelné už vieme, na tomto predpoklade už pohoreli mnohí. Tu je hororová zložka čiastočne potlačená úmyselne, keďže zombíkov sa snažíme vnímať čo najviac ľudsky. Zároveň tu máme vytvorenie nového stupňa zombíckosti- kostlivci sú nie len tí skutočne beznádejní, zároveň pôsobia výrazne nebezpečnejšie. V niektorých častiach pôsobí dielo nekonzistente, keď sa R napred sťažuje, ako pomaly sa hýbu, no potom majú v súbojoch s ľuďmi zjavne navrch. Tu ale asi nebude hlavný cieľ v myšlienkovej hĺbke, aspoň nie myšlienok o fungovaní nemŕvtych stvorení.

„Film nenudí, je vtipný ako morbídne tak aj normálne a viditeľne niekam napreduje."

Vec sa v každom prípade má tak, že scén, ktoré by sme mohli nazvať hororovými, sa dočkáme minimum. Ak tam vôbec také sú. Párkrát sa zľakneme, párkrát sa na pár minút vybuduje určité napätie. No ťažko ho nazvať hororovým, keďže pozeráme milostný príbeh a jedinou ohrozenou je nastávajúca. Film nenudí, je vtipný ako morbídne tak aj normálne a viditeľne niekam napreduje. Je to jedna z lások, o akých od začiatku pochybujete, kam sa môžu dostať. Julie nezostáva medzi zombíkmi rada, čuduj sa svete. Ak je niečo skutočne rozpracované a diváka by to malo zaujímať, je to práve vývoj vzťahu ich dvoch. Cez ten vlastne vnímame aj spoločenské dianie, veľké premeny, ktoré zombíkov zasiahnu aj vypuknutý konflikt. Vzťahu pritom chýba asi len jedno jediné. Náznak uveriteľnosti, ako sa na správnu absurditu patrí.

„Aj keď filmu ide hlavne o humor, romantika nie je v žiadnom prípade jeho obeťou, práve naopak, výborne sa vzájomne doplňujú."

Aj keď miera digitálnych efektov miestami udrie do očí a pripomenie nám, že pozeráme skôr niečo ako paródiu, film je v zásade vizuálne pekný. Záležať si tvorcovia dali aj na hudobnej stránke, nech je správne romantická. John Malkovich v postave prísneho otca tiež poteší, aj keď asi so žiadnym hercom vo filme to nie je výrazne zlé, obzvlášť ak by sme súdili podľa hororových noriem. Film sa skrátka snaží byť po všetkých stránkach ľúbivý. Aj keď mu ide hlavne o humor, romantika nie je v žiadnom prípade jeho obeťou, práve naopak, výborne sa vzájomne doplňujú. Vlastne si z vás robia srandu, no je tu aj odkaz na hranici gýča, ktorý sa ale film nesnaží nijako zosmiešniť. Len mierne nadsadiť, aby sme sa mu zaň nesmiali.

Warm Bodies nie je horor. Je ním asi ako Prežijú len milenci z jediného dôvodu, že v ňom vystupujú zombíci. Tak, ako tam vystupovali upíri. Inak ide o príjemný filmový zážitok pozostávajúci z odviazaného humoru a veľkej dávky romantiky. Aj malej trochy napätia, no nie zrovna hororového.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok