hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

The Human Centipede 2: Full Sequence

Naozaj ešte odpornejšie
Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na youtube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom dieli nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.
13. 4. 2012

1922

Milovať pôdu viac ako ženu

Nejde len o jednoduchý rozdiel v záujmoch manželov. Ona chce žiť v meste, on miluje farmu. Problém je v tom, že pre neho je farma a čo najväčší pozemok jedinou životnou hodnotou. Či jednou z dvoch, tou druhou je syn, o ktorého ho chce manželka tiež obrať. Musí vyrastať s matkou, preto by tiež mal ísť do mesta. Svojím spôsobom ide o obmedzený fanatizmus, kde človek na niečom chorobne lipne, a ničomu nedovolí ho o to obrať. Pritom ani sám nevie, prečo mu na tom tak záleží. Šťastie ani bohatstvo mu pôda veru neprinesie. Tak bol skrátka vychovaný, také boli hodnoty ľudí v roku 1922.

25. 1. 2018

Exists

Nabudúce Lochnesska?
Yeti v Himalájach a Bigfoot v Amerike by údajne mohli byť poslední jedinci niektorého z živočíšnych druhov pokladaných za vyhynuté. Napríklad Gigantopitheca alebo Paranthropa. Prvý síce asi nemohol chodiť po zadných a jeho pozostatky v Amerike nikdy nenašli, a druhý sa vyskytoval len v Afrike. Pre ich existenciu nejestvujú ani žiadne vedecké dôkazy. Skôr množstvo dôvodov, prečo by mala byť takmer nemožná. No ľuďom zjavne nestačí množstvo jedincov podobných skôr opiciam ako človeku ktorých zápach cítiť na hony. Treba hľadať vedecké vysvetlenia, pretože je jasné, že niečo také Exists.
22. 1. 2015

Atticus Institute

Kedy konečne veda porazí diabla?
Poznáte to, keď niekto niekoho neustále len zosmiešňuje a ponižuje, robí mu zle. Hovoríte si, čo ten človek môže z podobného vzťahu mať, prečo ho okamžite neukončí, nepreruší všetky kontakty s danou osobou. On by možno aj rád, jednoducho to ale nedokáže. Či je to masochizmus, či akási zvrhlá fascinovanosť. Alebo len obdiv, pocit silnej nadradenosti toho druhého, ktorý vyvoláva dojem vyvolenosti, už len zato, že môžete byť v jeho prítomnosti, byť svedkom jeho vyčíňania. Posledná možnosť sa asi najviac hodí do vedeckého prostredia, ako vo filme Atticus Institute.
25. 6. 2015

recenzie.

Warm Bodies

Andrej Gomora | 18. 2. 2015
0
6/10          
žáner:
comedy, zombie/infection

Nemŕtve je srdce, kým nenájde lásku


Že láska medzi živými a mŕtvymi môže fungovať už sa nám filmári snažili nahovoriť viackrát. Nemyslím obyčajne mŕtvymi, túto tému je asi lepšie neotvárať. Neživí- nemŕtvi boli časti zamilovaných dvojíc napríklad vo filmoch Zombie Honeymoon či My Boyfriend´s Back. Vtedy ale išlo o trvanie lásky, ktorú ani smrť nedokázala vyhnať zo zombíckeho srdca. Teraz dostaneme popretie všetkého, čo sme si mysleli, že o zombíkoch vieme. Oni sa totiž ešte aj po smrti, alebo prechode, alebo nakazení alebo akokoľvek to nazveme, dokážu zamilovať. Dôkaz uvidíme vo film Warm Bodies.
 

„Privedie si ju domov, prinúti ju zostať tam pár dní počas ktorých je jeho cieľom ju zviesť."

FIlm vlastne rovno začína rúcaním iného mýtu. Že zombíci sú len bezduché chodiace mŕtvoly bez vlastných myšlienok. Tými sa stávajú až neskôr, keď zo seba strhajú mäso a premenia sa na kostlivcov. Postava menom R si zatiaľ svoje okolie uvedomuje, vo vnútornom monológu nám ho aj predstaví. Ako sám priznáva, jeho konverzácie pozostávajú len z neartikulovaných zvukov. A ľudí jesť musí, ten hlad je v ňom silnejší ako čokoľvek iné. Teda, až do dňa, keď stretne Julie. S mozgom jej manžela prehltne aj spomienku na ňu, no ich oči sa stihli stretnúť už predtým. Zachráni ju pred ostatnými zombíkmi, tvária sa, ako keby bola jedna z nich. Privedie si ju domov, prinúti ju zostať tam pár dní počas ktorých je jeho cieľom ju zviesť. Nielen, že sa mu Julie páči, má na neho zjavne dobrý vplyv. Dokáže vysloviť čím ďalej, tým viac slov. A ako sa zdá, ich láska postupne zohrieva čoraz viac sŕdc. Už Julie nemusí chrániť pred ostatnými zombíkmi, naopak, aj v nich ako keby sa začali ozývať ľudské city.

Veru tak, máme tu zombícku variáciu klasického milostného príbehu, a nebude chýbať ani narážka na jednu pamätnú scénu. Film je teda v prvom rade komédia a rozvíja viacero odviazaných nápadov či motívov z vážnych hororov ako aj z paródií. Že chodiace mŕtvoly samé od seba nie sú strašidelné už vieme, na tomto predpoklade už pohoreli mnohí. Tu je hororová zložka čiastočne potlačená úmyselne, keďže zombíkov sa snažíme vnímať čo najviac ľudsky. Zároveň tu máme vytvorenie nového stupňa zombíckosti- kostlivci sú nie len tí skutočne beznádejní, zároveň pôsobia výrazne nebezpečnejšie. V niektorých častiach pôsobí dielo nekonzistente, keď sa R napred sťažuje, ako pomaly sa hýbu, no potom majú v súbojoch s ľuďmi zjavne navrch. Tu ale asi nebude hlavný cieľ v myšlienkovej hĺbke, aspoň nie myšlienok o fungovaní nemŕvtych stvorení.

„Film nenudí, je vtipný ako morbídne tak aj normálne a viditeľne niekam napreduje."

Vec sa v každom prípade má tak, že scén, ktoré by sme mohli nazvať hororovými, sa dočkáme minimum. Ak tam vôbec také sú. Párkrát sa zľakneme, párkrát sa na pár minút vybuduje určité napätie. No ťažko ho nazvať hororovým, keďže pozeráme milostný príbeh a jedinou ohrozenou je nastávajúca. Film nenudí, je vtipný ako morbídne tak aj normálne a viditeľne niekam napreduje. Je to jedna z lások, o akých od začiatku pochybujete, kam sa môžu dostať. Julie nezostáva medzi zombíkmi rada, čuduj sa svete. Ak je niečo skutočne rozpracované a diváka by to malo zaujímať, je to práve vývoj vzťahu ich dvoch. Cez ten vlastne vnímame aj spoločenské dianie, veľké premeny, ktoré zombíkov zasiahnu aj vypuknutý konflikt. Vzťahu pritom chýba asi len jedno jediné. Náznak uveriteľnosti, ako sa na správnu absurditu patrí.

„Aj keď filmu ide hlavne o humor, romantika nie je v žiadnom prípade jeho obeťou, práve naopak, výborne sa vzájomne doplňujú."

Aj keď miera digitálnych efektov miestami udrie do očí a pripomenie nám, že pozeráme skôr niečo ako paródiu, film je v zásade vizuálne pekný. Záležať si tvorcovia dali aj na hudobnej stránke, nech je správne romantická. John Malkovich v postave prísneho otca tiež poteší, aj keď asi so žiadnym hercom vo filme to nie je výrazne zlé, obzvlášť ak by sme súdili podľa hororových noriem. Film sa skrátka snaží byť po všetkých stránkach ľúbivý. Aj keď mu ide hlavne o humor, romantika nie je v žiadnom prípade jeho obeťou, práve naopak, výborne sa vzájomne doplňujú. Vlastne si z vás robia srandu, no je tu aj odkaz na hranici gýča, ktorý sa ale film nesnaží nijako zosmiešniť. Len mierne nadsadiť, aby sme sa mu zaň nesmiali.

Warm Bodies nie je horor. Je ním asi ako Prežijú len milenci z jediného dôvodu, že v ňom vystupujú zombíci. Tak, ako tam vystupovali upíri. Inak ide o príjemný filmový zážitok pozostávajúci z odviazaného humoru a veľkej dávky romantiky. Aj malej trochy napätia, no nie zrovna hororového.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok