hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

We Summon The Darkness

Kto vzýva satana, komu sa dovolá?

Využiť metalistickú scénu konca osemdesiatych rokov s jej pozérskym satanizmom a jej interakciu s veriacimi sa nejaví ako zlý nápad. Znie logicky, že pre komerčných duchovných bola v určitom zmysle skutočným požehnaním a mohla im pomôcť viac ako akýkoľvek iný druh propagácie. Žeby ju teda aktívne podporovali? Prečo nie. Nemôžeme povedať, že by sme cítili atmosféru doby, či strachu z vyčíňajúcich rituálnych vrahov. Predsa sme v horore, nečakajme zázraky. Škoda, že aj postavy sú celkom ploché, skôr nesympatické a nesprávajú sa príliš logicky. Máme to brať, že proste blbnú, užívajú si život či mladosť, majú jednoducho svoj životný štýl. Čakajme teda, čo zaujímavé nám tvorcovia budú chcieť ukázať.

3. 6. 2020

The Burning

Horúce osemdesiate roky
Intenzitu vraždenia tínedžerov v osemdesiatych rokoch ťažko pokladať za náhodnú. Jej vysvetlení sa ponúka veľa, hneď ako prvá by mohla byť hlboká nenávisť voči nadchádzajúcej generácii, keď Američania po niečom na spôsob Battle Royale túžili už dávno pred Japoncami. Rovnako by tu ale mohlo ísť o objavenie širšej využiteľnosti mladých tiel, nie len na ich krájanie. Azda najslávnejšou sa v tomto smere stala siahodlhá séria Piatka trinásteho, narážajúca vďaka filmu Jason X až na absolútne dno. Načasovanie do letnej sezóny párenia v najvhodnejšom revíri tábora pre pubertiakov veľmi pomohlo zvýrazniť erotický element. Ten istý recept využil aj o niečo menej známy, no minimálne rovnako kvalitný horor The Burning.
22. 4. 2014

Mil gritos tiene la noche/ Pieces

Neberte deťom hračky
Elektrin komplex by mal byť ženskou verziou známejšieho Oidipovho komplexu. Jeho súčasťou by mala byť túžba po telesnej láske k otcovi a nenávisť voči matke. Podobne ako Oidipus zabil svojho otca nevediac, že je to jeho otec, a oženil sa s matkou nepoznajúc ich vzájomné príbuzenstvo, ani v prípade Elektrinho komplexu nemá samotná diagnóza veľa spoločného s jej príbehom ako ho poznáme. Elektra totiž chcela len pomstiť smrť svojho otca Agamemnona, preto spolu s bratom Orestom zabili matku Klytaimnéstru. Dôvodov zabiť matku môže samozrejme byť viac, napríklad keď vám nechce dovoliť skladať si puzzle s nahou dámou. To poznačilo hlavnú postavu hororu Pieces.
22. 2. 2016

At the Devil's Door

Postava dušu predala. Film ju nikdy nemal
Kde by boli horory, keby ľudia definitívne prestali veriť na všetko nadprirodzené. Samozrejme, že duchovia neexistujú vám povie asi každý. Ale keď už príde na vec, napríklad prespanie v strašidelnom dome. Ľudia sa začnú zdráhať. Práve tým pár, ktorých presvedčenie je neochvejné a nerobí im problém to ani dokázať sa teraz horory rozhodli vyhlásiť vojnu. Po Michaelovi Kingovi tu máme druhú odvážlivkyňu, v diele s názvom At the Devil's Door.
9. 6. 2015

recenzie.

Extinction

Andrej Gomora | 10. 2. 2017
0
4/10          
žáner:
zombie/infection

Postapokalyptická rodinná telenovela


Nadávať na americké filmy je obrovské klišé, ktoré radi využívajú kritici masovej kultúry. Áno, Američania nakrúcajú veľké množstvo filmov nižšej úrovne, určené pre menej náročné publikum. Rovnako ako nakrúcajú veľa kvalitných filmov, tých pomer nie je určite výrazne menší ako v Európe. Preto odvolávať sa na absolútny počet nie je celkom korektné, hlavne keď pozrieť si komerčne zameraný európsky film nie je o nič príjemnejšie ako vidieť európsky. Skôr naopak. Aj hororov vzniká jednoznačne najviac za oceánom, mnoho z nich je pomerne zlých. Keď si ale pozrieme celkové počty dobrých hororov, nakoniec to porovnanie takmer určite vyjde aj tak lepšie pre Ameriku. Európske horory sú skôr osviežením, niečím iným, ako pozeráme stále. Preto zamrzí, ak nakoniec španielsky horor vyzerá úplne, ako keby vznikol v Amerike, hovorí sa v ňom po anglicky a hrajú v ňom americkí herci. Ako v prípade Extinction.

„Žijú v presvedčení, že nakazení vymreli, ako ale zistia, nie je to pravda.“

Ten vychádza z románu spisovateľa Juan de Dios Garduño o postapokalyptickom svete. Dvaja muži a žena s malým dieťaťom cestujú autobusom niekde do bezpečia. Príšery im docestovať nedovolia, väčšinu pasažierov aj ich ochrancov zmasakrujú. Ženu uhryznú, zvyšnú trojicu uvidíme až o deväť rokov neskôr. Jeden z mužov žije s vyrastajúcim dievčatkom, druhý o kúsok ďalej len so psom. K dievčatku sa z pre nás zatiaľ neznámych dôvodov nesmie ani priblížiť, ona len občas tajne kŕmi jeho psa sušienkami. V ďalekom okolí nežije okrem nich nikto a vôbec nevedia, či existujú iní preživší. Živia sa zásobami z okolitých domov a skladov, so Zemou sa zjavne niečo stalo, keďže je neustále všade zima a sneh. Žijú v presvedčení, že nakazení vymreli, ako ale zistia, nie je to pravda. Premenili sa, prispôsobili sa novým podmienkam. Jeden z nich príde do ich dediny. Zabije psa a takmer aj dievčatko, jeho záchrana oboch mužov dočasne spojí. My sa tak aspoň dozvieme, čo ich rozdelilo a takmer opäť rozdelí. Kým nezacítia nevyhnutnosť bojovať o ďalšie prežitie spoločne.

„Dá sa prijať tá jedna myšlienka, sprostredkovaná hlavne malým dievčatkom, že sa sústredia na prežívanie, ale zabudli žiť.“

Na porovnanie sa priam vnucuje The Road, tá sa ale podobá len svojím zasadením. Spracúvané témy sú tu iné, žiaľ, trochu príliš melodramatické. Akčný úvod by mohol byť strašidelný, pôsobí ale skôr dramaticky, ako začiatok rodinnej drámy. Predovšetkým tú vnímame aj pri ďalšom pozeraní. Žiadne hrozby totiž dlho nepôsobia ako reálne, ani infikovaní, ani rozkladajúca sa spoločnosť. Život na samote sa javí pomerne ťažko uveriteľne a film si skutočne nedáva priveľkú námahu s jeho vytváraním. Snaží sa nám opísať hlavne situáciu troch ľudí, ich samotu. Dá sa prijať tá jedna myšlienka, sprostredkovaná hlavne malým dievčatkom, že sa sústredia na prežívanie, ale zabudli žiť. Samotné postavy ale nie sú zobrazené nijako presvedčivo, ich správanie je často výrazne nútené a divácky ničím lákavé.

„...musia sa rozoberať medziľudské vzťahy, hoci psychológia nie je ani náznakom prepracovaná či funkčná.“

Keď sa film snaží rozbehnúť, robí tak hneď niekoľkými spôsobmi. Asi cíti, že ani jeden z nich príliš nezaberá. Veci sa skrátka musia neustále komplikovať, musia sa rozoberať medziľudské vzťahy, hoci psychológia nie je ani náznakom prepracovaná či funkčná. Tak je to aj pri pohľadoch do minulosti, niečo sa vysvetľuje, zamotáva aj dramatizuje, nádychu pozliepanej melodrámy sa ale nezbavíme. Práve nedomyslenosť v tomto smere ešte zdôrazňuje mnoho otázok ohľadne života hrdinov. Ako napríklad kde berú elektrinu, a vôbec prečo môžu vyzerať tak civilizovane, ak spoločnosť neexistuje a starajú sa len sami o seba.

„Pocit prečo to nešlo bez toľkých rečí, máme pri finále, keď sa dej konečne rozbehne tým správnym smerom.“

Pocit prečo to nešlo bez toľkých rečí, máme pri finále, keď sa dej konečne rozbehne tým správnym smerom. Aj akcia má svoje nedostatky a nie každý zvrat je celkom presvedčivý. Tiež nepoteší snaha priveľa skrývať, keď sa veľká časť bojov odohráva v tme, my z nich vidíme len predostreté dejovo kľúčové momenty. Žeby sa niekto bál príšery príliš predvádzať? Nezdá sa, že by bol dôvod, vyzerajú totiž pomerne dobre a z tých efektov, ktoré vidíme, nebije žiaden do oka svojou nekvalitou. Nejde o najlepšiu ani najhoršiu pasáž bojov s príšerami. Film úplne nezachráni, aspoň ale nemáte dojem, že čas strávený pozeraním ste zabili.

Extinction nie je ani náhodou to, čo by ste od európskeho hororu čakali. Po všetkých stránkach je výrazne americký a ak je v ňom niečo európske, je to nádych nekvalitnej telenovely. Má svoje klady a v mnohých častiach sa naň príjemne pozerá. Príbeh je ale značne nezvládnutý a postavený na veľmi zvláštnom námete. Určite existuje mnoho postapokalyptických hororov na výrazne vyššej úrovni. Preto ak necítite potrebu vidieť všetky, ťažko nájsť dôvod pozerať zrovna tento.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok