hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Očista: Volebný rok

Priveľa politiky zabije každú myšlienku

Podľa Sigmunda Freuda je existencia božieho prikázania "Nezabiješ" dôkazom, že všetci pochádzame z rodu vrahov. Túžbu vraždiť mali v krvi a niet dôvod predpokladať, že sa stratila. Niekde hlboko v nás stále je, preto si tento zákaz musíme dokola pripomínať a byť pod dozorom zákonov. Už dvakrát sme videli čo sa stane, keď podľa novej tradície v USA prestanú na jednu noc zákony platiť. Tentokrát sa tradičná noc smrti stane súčasťou predvolebného boja, preto Očista: Volebná noc.

15. 7. 2016

Mara

Niečo na dobrú noc

Toho vsunutie do fázy medzi spánkom a bdením, známej ako spánková paralýza, sa nejaví vôbec ako zlý nápad. Práve preto, že veľa divákov si presne bude vedieť predstaviť, ako by sa cítili na mieste postáv. Podľa titulkov filmu je vídanie démonov v tomto stave bežný jav, ťažko povedať, nakoľko sa dá toto tvrdenie pokladať za hodnoverné. Človek má pocit, že bdie, v skutočnosti sa mu ale realita ešte stále mieša s predstavami. Čo môže byť o to nepríjemnejšie, že sa nedokáže hýbať. Film nám teda predostiera akúsi hypotézu. Aké by to asi mohlo byť, ak by tie čudné veci, ktoré človek v stave spánkovej paralýze zazrie, mohli byť skutočné. Máme si odmyslieť, že vieme, že nimi nie sú. To je trochu ako žiadať diváka, nech pre trvanie filmu uverí, že zem je plochá a môže spadnúť z jej okraja. Ale dajme tomu.

16. 10. 2018

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Killing Ground

Ako sa stanuje v Austrálii

Keď sa mestský párik vyberie stanovať do divočiny na odľahlé miesto, určite je lepšie, ak o svojom úmysle povedia domácim. Najlepšie nejakým buranom s rozheganou dodávkou, na ktorej majú v klietke naloženého bojového psa. Môžu im dať tipy, čo by si v okolí rozhodne nemali nechať ujsť. A môžu za nimi prísť, ak by niečo potrebovali. Alebo ak by im niečo hrozilo, určite by im vedeli pomôcť. Divočina je predsa nebezpečná, nikdy nevedia, či sa neocitnú na niekoho Killing Ground.

8. 1. 2018

recenzie.

Extinction

Andrej Gomora | 10. 2. 2017
0
4/10          
žáner:
zombie/infection

Postapokalyptická rodinná telenovela


Nadávať na americké filmy je obrovské klišé, ktoré radi využívajú kritici masovej kultúry. Áno, Američania nakrúcajú veľké množstvo filmov nižšej úrovne, určené pre menej náročné publikum. Rovnako ako nakrúcajú veľa kvalitných filmov, tých pomer nie je určite výrazne menší ako v Európe. Preto odvolávať sa na absolútny počet nie je celkom korektné, hlavne keď pozrieť si komerčne zameraný európsky film nie je o nič príjemnejšie ako vidieť európsky. Skôr naopak. Aj hororov vzniká jednoznačne najviac za oceánom, mnoho z nich je pomerne zlých. Keď si ale pozrieme celkové počty dobrých hororov, nakoniec to porovnanie takmer určite vyjde aj tak lepšie pre Ameriku. Európske horory sú skôr osviežením, niečím iným, ako pozeráme stále. Preto zamrzí, ak nakoniec španielsky horor vyzerá úplne, ako keby vznikol v Amerike, hovorí sa v ňom po anglicky a hrajú v ňom americkí herci. Ako v prípade Extinction.

„Žijú v presvedčení, že nakazení vymreli, ako ale zistia, nie je to pravda.“

Ten vychádza z románu spisovateľa Juan de Dios Garduño o postapokalyptickom svete. Dvaja muži a žena s malým dieťaťom cestujú autobusom niekde do bezpečia. Príšery im docestovať nedovolia, väčšinu pasažierov aj ich ochrancov zmasakrujú. Ženu uhryznú, zvyšnú trojicu uvidíme až o deväť rokov neskôr. Jeden z mužov žije s vyrastajúcim dievčatkom, druhý o kúsok ďalej len so psom. K dievčatku sa z pre nás zatiaľ neznámych dôvodov nesmie ani priblížiť, ona len občas tajne kŕmi jeho psa sušienkami. V ďalekom okolí nežije okrem nich nikto a vôbec nevedia, či existujú iní preživší. Živia sa zásobami z okolitých domov a skladov, so Zemou sa zjavne niečo stalo, keďže je neustále všade zima a sneh. Žijú v presvedčení, že nakazení vymreli, ako ale zistia, nie je to pravda. Premenili sa, prispôsobili sa novým podmienkam. Jeden z nich príde do ich dediny. Zabije psa a takmer aj dievčatko, jeho záchrana oboch mužov dočasne spojí. My sa tak aspoň dozvieme, čo ich rozdelilo a takmer opäť rozdelí. Kým nezacítia nevyhnutnosť bojovať o ďalšie prežitie spoločne.

„Dá sa prijať tá jedna myšlienka, sprostredkovaná hlavne malým dievčatkom, že sa sústredia na prežívanie, ale zabudli žiť.“

Na porovnanie sa priam vnucuje The Road, tá sa ale podobá len svojím zasadením. Spracúvané témy sú tu iné, žiaľ, trochu príliš melodramatické. Akčný úvod by mohol byť strašidelný, pôsobí ale skôr dramaticky, ako začiatok rodinnej drámy. Predovšetkým tú vnímame aj pri ďalšom pozeraní. Žiadne hrozby totiž dlho nepôsobia ako reálne, ani infikovaní, ani rozkladajúca sa spoločnosť. Život na samote sa javí pomerne ťažko uveriteľne a film si skutočne nedáva priveľkú námahu s jeho vytváraním. Snaží sa nám opísať hlavne situáciu troch ľudí, ich samotu. Dá sa prijať tá jedna myšlienka, sprostredkovaná hlavne malým dievčatkom, že sa sústredia na prežívanie, ale zabudli žiť. Samotné postavy ale nie sú zobrazené nijako presvedčivo, ich správanie je často výrazne nútené a divácky ničím lákavé.

„...musia sa rozoberať medziľudské vzťahy, hoci psychológia nie je ani náznakom prepracovaná či funkčná.“

Keď sa film snaží rozbehnúť, robí tak hneď niekoľkými spôsobmi. Asi cíti, že ani jeden z nich príliš nezaberá. Veci sa skrátka musia neustále komplikovať, musia sa rozoberať medziľudské vzťahy, hoci psychológia nie je ani náznakom prepracovaná či funkčná. Tak je to aj pri pohľadoch do minulosti, niečo sa vysvetľuje, zamotáva aj dramatizuje, nádychu pozliepanej melodrámy sa ale nezbavíme. Práve nedomyslenosť v tomto smere ešte zdôrazňuje mnoho otázok ohľadne života hrdinov. Ako napríklad kde berú elektrinu, a vôbec prečo môžu vyzerať tak civilizovane, ak spoločnosť neexistuje a starajú sa len sami o seba.

„Pocit prečo to nešlo bez toľkých rečí, máme pri finále, keď sa dej konečne rozbehne tým správnym smerom.“

Pocit prečo to nešlo bez toľkých rečí, máme pri finále, keď sa dej konečne rozbehne tým správnym smerom. Aj akcia má svoje nedostatky a nie každý zvrat je celkom presvedčivý. Tiež nepoteší snaha priveľa skrývať, keď sa veľká časť bojov odohráva v tme, my z nich vidíme len predostreté dejovo kľúčové momenty. Žeby sa niekto bál príšery príliš predvádzať? Nezdá sa, že by bol dôvod, vyzerajú totiž pomerne dobre a z tých efektov, ktoré vidíme, nebije žiaden do oka svojou nekvalitou. Nejde o najlepšiu ani najhoršiu pasáž bojov s príšerami. Film úplne nezachráni, aspoň ale nemáte dojem, že čas strávený pozeraním ste zabili.

Extinction nie je ani náhodou to, čo by ste od európskeho hororu čakali. Po všetkých stránkach je výrazne americký a ak je v ňom niečo európske, je to nádych nekvalitnej telenovely. Má svoje klady a v mnohých častiach sa naň príjemne pozerá. Príbeh je ale značne nezvládnutý a postavený na veľmi zvláštnom námete. Určite existuje mnoho postapokalyptických hororov na výrazne vyššej úrovni. Preto ak necítite potrebu vidieť všetky, ťažko nájsť dôvod pozerať zrovna tento.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok