hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom
Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.
13. 6. 2016

recenzie.

Extinction

Andrej Gomora | 10. 2. 2017
0
4/10          
žáner:
zombie/infection

Postapokalyptická rodinná telenovela


Nadávať na americké filmy je obrovské klišé, ktoré radi využívajú kritici masovej kultúry. Áno, Američania nakrúcajú veľké množstvo filmov nižšej úrovne, určené pre menej náročné publikum. Rovnako ako nakrúcajú veľa kvalitných filmov, tých pomer nie je určite výrazne menší ako v Európe. Preto odvolávať sa na absolútny počet nie je celkom korektné, hlavne keď pozrieť si komerčne zameraný európsky film nie je o nič príjemnejšie ako vidieť európsky. Skôr naopak. Aj hororov vzniká jednoznačne najviac za oceánom, mnoho z nich je pomerne zlých. Keď si ale pozrieme celkové počty dobrých hororov, nakoniec to porovnanie takmer určite vyjde aj tak lepšie pre Ameriku. Európske horory sú skôr osviežením, niečím iným, ako pozeráme stále. Preto zamrzí, ak nakoniec španielsky horor vyzerá úplne, ako keby vznikol v Amerike, hovorí sa v ňom po anglicky a hrajú v ňom americkí herci. Ako v prípade Extinction.

„Žijú v presvedčení, že nakazení vymreli, ako ale zistia, nie je to pravda.“

Ten vychádza z románu spisovateľa Juan de Dios Garduño o postapokalyptickom svete. Dvaja muži a žena s malým dieťaťom cestujú autobusom niekde do bezpečia. Príšery im docestovať nedovolia, väčšinu pasažierov aj ich ochrancov zmasakrujú. Ženu uhryznú, zvyšnú trojicu uvidíme až o deväť rokov neskôr. Jeden z mužov žije s vyrastajúcim dievčatkom, druhý o kúsok ďalej len so psom. K dievčatku sa z pre nás zatiaľ neznámych dôvodov nesmie ani priblížiť, ona len občas tajne kŕmi jeho psa sušienkami. V ďalekom okolí nežije okrem nich nikto a vôbec nevedia, či existujú iní preživší. Živia sa zásobami z okolitých domov a skladov, so Zemou sa zjavne niečo stalo, keďže je neustále všade zima a sneh. Žijú v presvedčení, že nakazení vymreli, ako ale zistia, nie je to pravda. Premenili sa, prispôsobili sa novým podmienkam. Jeden z nich príde do ich dediny. Zabije psa a takmer aj dievčatko, jeho záchrana oboch mužov dočasne spojí. My sa tak aspoň dozvieme, čo ich rozdelilo a takmer opäť rozdelí. Kým nezacítia nevyhnutnosť bojovať o ďalšie prežitie spoločne.

„Dá sa prijať tá jedna myšlienka, sprostredkovaná hlavne malým dievčatkom, že sa sústredia na prežívanie, ale zabudli žiť.“

Na porovnanie sa priam vnucuje The Road, tá sa ale podobá len svojím zasadením. Spracúvané témy sú tu iné, žiaľ, trochu príliš melodramatické. Akčný úvod by mohol byť strašidelný, pôsobí ale skôr dramaticky, ako začiatok rodinnej drámy. Predovšetkým tú vnímame aj pri ďalšom pozeraní. Žiadne hrozby totiž dlho nepôsobia ako reálne, ani infikovaní, ani rozkladajúca sa spoločnosť. Život na samote sa javí pomerne ťažko uveriteľne a film si skutočne nedáva priveľkú námahu s jeho vytváraním. Snaží sa nám opísať hlavne situáciu troch ľudí, ich samotu. Dá sa prijať tá jedna myšlienka, sprostredkovaná hlavne malým dievčatkom, že sa sústredia na prežívanie, ale zabudli žiť. Samotné postavy ale nie sú zobrazené nijako presvedčivo, ich správanie je často výrazne nútené a divácky ničím lákavé.

„...musia sa rozoberať medziľudské vzťahy, hoci psychológia nie je ani náznakom prepracovaná či funkčná.“

Keď sa film snaží rozbehnúť, robí tak hneď niekoľkými spôsobmi. Asi cíti, že ani jeden z nich príliš nezaberá. Veci sa skrátka musia neustále komplikovať, musia sa rozoberať medziľudské vzťahy, hoci psychológia nie je ani náznakom prepracovaná či funkčná. Tak je to aj pri pohľadoch do minulosti, niečo sa vysvetľuje, zamotáva aj dramatizuje, nádychu pozliepanej melodrámy sa ale nezbavíme. Práve nedomyslenosť v tomto smere ešte zdôrazňuje mnoho otázok ohľadne života hrdinov. Ako napríklad kde berú elektrinu, a vôbec prečo môžu vyzerať tak civilizovane, ak spoločnosť neexistuje a starajú sa len sami o seba.

„Pocit prečo to nešlo bez toľkých rečí, máme pri finále, keď sa dej konečne rozbehne tým správnym smerom.“

Pocit prečo to nešlo bez toľkých rečí, máme pri finále, keď sa dej konečne rozbehne tým správnym smerom. Aj akcia má svoje nedostatky a nie každý zvrat je celkom presvedčivý. Tiež nepoteší snaha priveľa skrývať, keď sa veľká časť bojov odohráva v tme, my z nich vidíme len predostreté dejovo kľúčové momenty. Žeby sa niekto bál príšery príliš predvádzať? Nezdá sa, že by bol dôvod, vyzerajú totiž pomerne dobre a z tých efektov, ktoré vidíme, nebije žiaden do oka svojou nekvalitou. Nejde o najlepšiu ani najhoršiu pasáž bojov s príšerami. Film úplne nezachráni, aspoň ale nemáte dojem, že čas strávený pozeraním ste zabili.

Extinction nie je ani náhodou to, čo by ste od európskeho hororu čakali. Po všetkých stránkach je výrazne americký a ak je v ňom niečo európske, je to nádych nekvalitnej telenovely. Má svoje klady a v mnohých častiach sa naň príjemne pozerá. Príbeh je ale značne nezvládnutý a postavený na veľmi zvláštnom námete. Určite existuje mnoho postapokalyptických hororov na výrazne vyššej úrovni. Preto ak necítite potrebu vidieť všetky, ťažko nájsť dôvod pozerať zrovna tento.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok