hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Cam

Žite v reáli, internet bez vás prežije

Ak sa v niektorých filmoch snažia všetko, čo má byť sexi, zobraziť nejakým spôsobom nablýskane a aspoň náznakom príťažlivo, tu to tak celkom nie je. Hlavná hrdinka pôsobí ako to, čím je- chudera, ktorá sa všemožne snaží získať si pozornosť internetových divákov kvôli peniazom a postaveniu v nezmyselnom rebríčku. Ten pre ňu zjavne niečo znamená a vníma ho ako prejav skutočnej spoločenskej prestíže, keďže dobré postavenie pre ňu spraví menej zahanbujúcim priznanie vlastnej mame. Nie, nie je to len taká instagramová hviezdička. Táto sa živí nahotou a tým najúbohejším predvádzaním sa pred Cam.

18. 6. 2019

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

Hell Fest: Park hrôzy

Radi sa pozeráte, ako sa iní zabávajú?

Niečom svojím spôsobom podobné už tu bolo. The Houses October Built mal podobu fiktívneho dokumentu, ktorého geniálny nápad bol, že bude strašidelný, ak zobrazí strašenie iných ľudí. Tento nápad sa niekomu zdal natoľko úžasný, že ho nemohol nezrecyklovať. Z poučne a bádavo ladenej formy ale samozrejme treba zásadne smerovať k masovej zábave. Takže už nejde o skupinku zvedavcov, ktorí skúmajú oddaných a zapálených remeselníkov hororovej zábavy. Iritujúca partia tínedžerov sa vyberie na gýčovitý festival s názvom Hell Fest: Park hrôzy.

9. 10. 2018

Neutečieš/ It Follows

Hororová extáza pre klubového diváka
Predstavte si, že niekto za vami kráča. Nebeží, neskáče, nelieta ani nepoužíva dopravné prostriedky. Len bez prestania kráča smerom k vám, nech ste kdekoľvek. Môžete mu utiecť, môžete sa autom, vlakom, lietadlom presunúť kdekoľvek chcete. On za vami bude aj tak kráčať, nech k vám dorazí za hodinu, deň či rok. Znova mu utečiete a on bude za vami znova kráčať dňom aj nocou. Skôr či neskôr si to každý musí priznať. Neutečieš, pretože ako hovorí anglický názov, It Follows.
14. 5. 2015

recenzie.

Extinction

Andrej Gomora | 10. 2. 2017
0
4/10          
žáner:
zombie/infection

Postapokalyptická rodinná telenovela


Nadávať na americké filmy je obrovské klišé, ktoré radi využívajú kritici masovej kultúry. Áno, Američania nakrúcajú veľké množstvo filmov nižšej úrovne, určené pre menej náročné publikum. Rovnako ako nakrúcajú veľa kvalitných filmov, tých pomer nie je určite výrazne menší ako v Európe. Preto odvolávať sa na absolútny počet nie je celkom korektné, hlavne keď pozrieť si komerčne zameraný európsky film nie je o nič príjemnejšie ako vidieť európsky. Skôr naopak. Aj hororov vzniká jednoznačne najviac za oceánom, mnoho z nich je pomerne zlých. Keď si ale pozrieme celkové počty dobrých hororov, nakoniec to porovnanie takmer určite vyjde aj tak lepšie pre Ameriku. Európske horory sú skôr osviežením, niečím iným, ako pozeráme stále. Preto zamrzí, ak nakoniec španielsky horor vyzerá úplne, ako keby vznikol v Amerike, hovorí sa v ňom po anglicky a hrajú v ňom americkí herci. Ako v prípade Extinction.

„Žijú v presvedčení, že nakazení vymreli, ako ale zistia, nie je to pravda.“

Ten vychádza z románu spisovateľa Juan de Dios Garduño o postapokalyptickom svete. Dvaja muži a žena s malým dieťaťom cestujú autobusom niekde do bezpečia. Príšery im docestovať nedovolia, väčšinu pasažierov aj ich ochrancov zmasakrujú. Ženu uhryznú, zvyšnú trojicu uvidíme až o deväť rokov neskôr. Jeden z mužov žije s vyrastajúcim dievčatkom, druhý o kúsok ďalej len so psom. K dievčatku sa z pre nás zatiaľ neznámych dôvodov nesmie ani priblížiť, ona len občas tajne kŕmi jeho psa sušienkami. V ďalekom okolí nežije okrem nich nikto a vôbec nevedia, či existujú iní preživší. Živia sa zásobami z okolitých domov a skladov, so Zemou sa zjavne niečo stalo, keďže je neustále všade zima a sneh. Žijú v presvedčení, že nakazení vymreli, ako ale zistia, nie je to pravda. Premenili sa, prispôsobili sa novým podmienkam. Jeden z nich príde do ich dediny. Zabije psa a takmer aj dievčatko, jeho záchrana oboch mužov dočasne spojí. My sa tak aspoň dozvieme, čo ich rozdelilo a takmer opäť rozdelí. Kým nezacítia nevyhnutnosť bojovať o ďalšie prežitie spoločne.

„Dá sa prijať tá jedna myšlienka, sprostredkovaná hlavne malým dievčatkom, že sa sústredia na prežívanie, ale zabudli žiť.“

Na porovnanie sa priam vnucuje The Road, tá sa ale podobá len svojím zasadením. Spracúvané témy sú tu iné, žiaľ, trochu príliš melodramatické. Akčný úvod by mohol byť strašidelný, pôsobí ale skôr dramaticky, ako začiatok rodinnej drámy. Predovšetkým tú vnímame aj pri ďalšom pozeraní. Žiadne hrozby totiž dlho nepôsobia ako reálne, ani infikovaní, ani rozkladajúca sa spoločnosť. Život na samote sa javí pomerne ťažko uveriteľne a film si skutočne nedáva priveľkú námahu s jeho vytváraním. Snaží sa nám opísať hlavne situáciu troch ľudí, ich samotu. Dá sa prijať tá jedna myšlienka, sprostredkovaná hlavne malým dievčatkom, že sa sústredia na prežívanie, ale zabudli žiť. Samotné postavy ale nie sú zobrazené nijako presvedčivo, ich správanie je často výrazne nútené a divácky ničím lákavé.

„...musia sa rozoberať medziľudské vzťahy, hoci psychológia nie je ani náznakom prepracovaná či funkčná.“

Keď sa film snaží rozbehnúť, robí tak hneď niekoľkými spôsobmi. Asi cíti, že ani jeden z nich príliš nezaberá. Veci sa skrátka musia neustále komplikovať, musia sa rozoberať medziľudské vzťahy, hoci psychológia nie je ani náznakom prepracovaná či funkčná. Tak je to aj pri pohľadoch do minulosti, niečo sa vysvetľuje, zamotáva aj dramatizuje, nádychu pozliepanej melodrámy sa ale nezbavíme. Práve nedomyslenosť v tomto smere ešte zdôrazňuje mnoho otázok ohľadne života hrdinov. Ako napríklad kde berú elektrinu, a vôbec prečo môžu vyzerať tak civilizovane, ak spoločnosť neexistuje a starajú sa len sami o seba.

„Pocit prečo to nešlo bez toľkých rečí, máme pri finále, keď sa dej konečne rozbehne tým správnym smerom.“

Pocit prečo to nešlo bez toľkých rečí, máme pri finále, keď sa dej konečne rozbehne tým správnym smerom. Aj akcia má svoje nedostatky a nie každý zvrat je celkom presvedčivý. Tiež nepoteší snaha priveľa skrývať, keď sa veľká časť bojov odohráva v tme, my z nich vidíme len predostreté dejovo kľúčové momenty. Žeby sa niekto bál príšery príliš predvádzať? Nezdá sa, že by bol dôvod, vyzerajú totiž pomerne dobre a z tých efektov, ktoré vidíme, nebije žiaden do oka svojou nekvalitou. Nejde o najlepšiu ani najhoršiu pasáž bojov s príšerami. Film úplne nezachráni, aspoň ale nemáte dojem, že čas strávený pozeraním ste zabili.

Extinction nie je ani náhodou to, čo by ste od európskeho hororu čakali. Po všetkých stránkach je výrazne americký a ak je v ňom niečo európske, je to nádych nekvalitnej telenovely. Má svoje klady a v mnohých častiach sa naň príjemne pozerá. Príbeh je ale značne nezvládnutý a postavený na veľmi zvláštnom námete. Určite existuje mnoho postapokalyptických hororov na výrazne vyššej úrovni. Preto ak necítite potrebu vidieť všetky, ťažko nájsť dôvod pozerať zrovna tento.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok