hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Nočná mora z Elm Street (2010)

Freddy prišiel o humor aj iskru
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010

recenzie.

Extinction

Andrej Gomora | 10. 2. 2017
0
4/10          
žáner:
zombie/infection

Postapokalyptická rodinná telenovela


Nadávať na americké filmy je obrovské klišé, ktoré radi využívajú kritici masovej kultúry. Áno, Američania nakrúcajú veľké množstvo filmov nižšej úrovne, určené pre menej náročné publikum. Rovnako ako nakrúcajú veľa kvalitných filmov, tých pomer nie je určite výrazne menší ako v Európe. Preto odvolávať sa na absolútny počet nie je celkom korektné, hlavne keď pozrieť si komerčne zameraný európsky film nie je o nič príjemnejšie ako vidieť európsky. Skôr naopak. Aj hororov vzniká jednoznačne najviac za oceánom, mnoho z nich je pomerne zlých. Keď si ale pozrieme celkové počty dobrých hororov, nakoniec to porovnanie takmer určite vyjde aj tak lepšie pre Ameriku. Európske horory sú skôr osviežením, niečím iným, ako pozeráme stále. Preto zamrzí, ak nakoniec španielsky horor vyzerá úplne, ako keby vznikol v Amerike, hovorí sa v ňom po anglicky a hrajú v ňom americkí herci. Ako v prípade Extinction.

„Žijú v presvedčení, že nakazení vymreli, ako ale zistia, nie je to pravda.“

Ten vychádza z románu spisovateľa Juan de Dios Garduño o postapokalyptickom svete. Dvaja muži a žena s malým dieťaťom cestujú autobusom niekde do bezpečia. Príšery im docestovať nedovolia, väčšinu pasažierov aj ich ochrancov zmasakrujú. Ženu uhryznú, zvyšnú trojicu uvidíme až o deväť rokov neskôr. Jeden z mužov žije s vyrastajúcim dievčatkom, druhý o kúsok ďalej len so psom. K dievčatku sa z pre nás zatiaľ neznámych dôvodov nesmie ani priblížiť, ona len občas tajne kŕmi jeho psa sušienkami. V ďalekom okolí nežije okrem nich nikto a vôbec nevedia, či existujú iní preživší. Živia sa zásobami z okolitých domov a skladov, so Zemou sa zjavne niečo stalo, keďže je neustále všade zima a sneh. Žijú v presvedčení, že nakazení vymreli, ako ale zistia, nie je to pravda. Premenili sa, prispôsobili sa novým podmienkam. Jeden z nich príde do ich dediny. Zabije psa a takmer aj dievčatko, jeho záchrana oboch mužov dočasne spojí. My sa tak aspoň dozvieme, čo ich rozdelilo a takmer opäť rozdelí. Kým nezacítia nevyhnutnosť bojovať o ďalšie prežitie spoločne.

„Dá sa prijať tá jedna myšlienka, sprostredkovaná hlavne malým dievčatkom, že sa sústredia na prežívanie, ale zabudli žiť.“

Na porovnanie sa priam vnucuje The Road, tá sa ale podobá len svojím zasadením. Spracúvané témy sú tu iné, žiaľ, trochu príliš melodramatické. Akčný úvod by mohol byť strašidelný, pôsobí ale skôr dramaticky, ako začiatok rodinnej drámy. Predovšetkým tú vnímame aj pri ďalšom pozeraní. Žiadne hrozby totiž dlho nepôsobia ako reálne, ani infikovaní, ani rozkladajúca sa spoločnosť. Život na samote sa javí pomerne ťažko uveriteľne a film si skutočne nedáva priveľkú námahu s jeho vytváraním. Snaží sa nám opísať hlavne situáciu troch ľudí, ich samotu. Dá sa prijať tá jedna myšlienka, sprostredkovaná hlavne malým dievčatkom, že sa sústredia na prežívanie, ale zabudli žiť. Samotné postavy ale nie sú zobrazené nijako presvedčivo, ich správanie je často výrazne nútené a divácky ničím lákavé.

„...musia sa rozoberať medziľudské vzťahy, hoci psychológia nie je ani náznakom prepracovaná či funkčná.“

Keď sa film snaží rozbehnúť, robí tak hneď niekoľkými spôsobmi. Asi cíti, že ani jeden z nich príliš nezaberá. Veci sa skrátka musia neustále komplikovať, musia sa rozoberať medziľudské vzťahy, hoci psychológia nie je ani náznakom prepracovaná či funkčná. Tak je to aj pri pohľadoch do minulosti, niečo sa vysvetľuje, zamotáva aj dramatizuje, nádychu pozliepanej melodrámy sa ale nezbavíme. Práve nedomyslenosť v tomto smere ešte zdôrazňuje mnoho otázok ohľadne života hrdinov. Ako napríklad kde berú elektrinu, a vôbec prečo môžu vyzerať tak civilizovane, ak spoločnosť neexistuje a starajú sa len sami o seba.

„Pocit prečo to nešlo bez toľkých rečí, máme pri finále, keď sa dej konečne rozbehne tým správnym smerom.“

Pocit prečo to nešlo bez toľkých rečí, máme pri finále, keď sa dej konečne rozbehne tým správnym smerom. Aj akcia má svoje nedostatky a nie každý zvrat je celkom presvedčivý. Tiež nepoteší snaha priveľa skrývať, keď sa veľká časť bojov odohráva v tme, my z nich vidíme len predostreté dejovo kľúčové momenty. Žeby sa niekto bál príšery príliš predvádzať? Nezdá sa, že by bol dôvod, vyzerajú totiž pomerne dobre a z tých efektov, ktoré vidíme, nebije žiaden do oka svojou nekvalitou. Nejde o najlepšiu ani najhoršiu pasáž bojov s príšerami. Film úplne nezachráni, aspoň ale nemáte dojem, že čas strávený pozeraním ste zabili.

Extinction nie je ani náhodou to, čo by ste od európskeho hororu čakali. Po všetkých stránkach je výrazne americký a ak je v ňom niečo európske, je to nádych nekvalitnej telenovely. Má svoje klady a v mnohých častiach sa naň príjemne pozerá. Príbeh je ale značne nezvládnutý a postavený na veľmi zvláštnom námete. Určite existuje mnoho postapokalyptických hororov na výrazne vyššej úrovni. Preto ak necítite potrebu vidieť všetky, ťažko nájsť dôvod pozerať zrovna tento.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok