hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

recenzie.

Cabin Fever 2: Spring Fever

Afonka Soby | 17. 8. 2010
0
9/10          
žáner:
zombie/infection

Nákaza z béčkových vôd pokračuje


John túži po svojej spolužiačke Cassie. Jeho kamarát Alex túži po „školskej štetke" Liz. Zatiaľ čo Alexovi sa jeho túžba sčasti aj naplní, John musí čeliť Cassienmu agresívnemu frajerovi, ktorý je, ako sa zdá, zároveň najväčší idiot na celej škole. A všetci túžia po tom, aby mali s kým ísť na maturitný ples. Ak vám to pripomína stredoškolskú červenú knižnicu, nie ste ďaleko od pravdy. Na „maturiťáku" budú totiž čoskoro striekať prúdy červenej krvi. A to všetko pre nákazu spôsobujúcu rýchly rozklad tela, ktorej je plný, mimochodom tiež červený, punč.

Prvý Cabin Fever nakrútil pred ôsmimi rokmi vtedy ešte celkom neznámy Eli Roth. Večnú slávu si zaň práve nevyslúžil, no všimli si ho určite priaznivci vtipných gore filmíkov, ktorým nie je neznáma produkcia bizarného štúdia Troma či výborný Jacskonov Braindead. Roth evidentne čerpal z tejto lacnej, low-budgetovej estetiky (nakoniec, s rozpočtom 1,5 mil. USD ani veľmi nemal na výber), no okrem výbornej čiernej komédie sa mu podarilo nakrútiť aj pomerne solídny horor, ktorý má hlavu a pätu a zaujímavé rozuzlenie. Obával som sa, že dvojka sa už nebude pokúšať o niečo podobné a vznikne celkom zbytočná vyvražďovačka, ktorá len stavia na trochu známejšom názve. Režisérom je navyše Ti West, ktorého meno sa spája skôr s nízkorozpočtovými horormi, ktoré možno nájdete aj v našich PNS stánkoch. Možno však práve tie boli pre neho výbornou školou, ako zahrať za málo peňazí parádnu muziku.

Dvojka začína presne tam, kde končí jednotka. To je sympatická správa pre fanúšikov, no po prečítaní deja je vám určite jasné, že „partičke" mladíkov z jednotky sa už film nevenuje. (Nakoniec, väčšina z nich je už spoľahlivo po smrti.) Na začiatku síce vylezie Paul (jediný preživší z jednotky) z jazera, no asi o pol minúty ho efektne zrazí školský autobus takým spôsobom, že o jeho zmŕtvychvstaní v prípadnom treťom diele už nemôže byť ani reči. Prichádza zástupca šerifa Winston (opäť výborný Giuseppe Andrews) a svojím klasický prejavom pripomínajúcim postavu z Tarantinovho filmu presviedča vodiča, že nezrazil človeka, ale losa. Pokladá tým celú kauzu o nakazenej vode za ukončenú. Aspoň, kým sa nezastaví na kávu v miestnom bare, kde sa stane svedkom smrtiaceho záchvatu jedného z hostí. Zdá sa, že smrťou posledného z výletníkov sa vírus nezastavil...

Ti West prekvapil. Nielen tým, že natočil kvalitný horor, ale najmä tým, že dokázal nakrútiť druhý diel, ktorý prekonáva prvý v jeho vlastnej hre. Nadhľad, ktorý bol vlastný Rothovmu filmu, je tu prítomný v takej bohatej miere, že chvíľami aj zabudneme, že vlastne ide stále o horor. Poctivé gore efekty oveľa viac odkazujú na béčkové horory (krv strieka metre ďaleko a rozpadávajú sa naozaj všetky orgány), a sú preto ešte zábavnejšie. Scény ako dobrovoľná amputácia ruky a následná krutá „dezinfekcia" či celková „masovka" na maturitnom plese, kde tečú doslova potoky krvi zo všetkých možných ľudských otvorov, sú dôkazom toho, že Ti West jednoducho vie nakrútiť riadnu splatterinu. No aj v scénach, kde sa toho nič moc nedeje, dokáže veľmi slušne zaujať a ukazuje svoj potenciál aj v iných žánroch (napr. pri hádke Johna a Cassie možno zabudnete, že nesledujete stredoškolskú drámu, ale čistokrvný béčkový horor). Akoby sa nás West snažil presvedčiť, že keď mu dá niekto šancu, rozbalí to naplno. Mňa určite presvedčil a verím, že dvojka Cabin Fever bude preňho vstupenkou do skutočného Hollywoodu.

Spomínam si iba na dva filmy, ktoré ma podobne prekvapili zmesou bizarného humoru a hororu: prvým bol Ruka zabijak/Idle Hands z roku 1999 (kto videl, vie) a druhý práve Rothova originálna Cabin Fever z roku 2002. Cabin Fever 2: Spring Fever už nemá taký pekný viacvýznamový názov ako jednotka. Stále vyvoláva pocit uzavretého priestoru, z ktorého sa nedá uniknúť, no už to nie je samotná „cabin" (chata), ale stredná škola, kde sa koná maturitný ples. Vo všetkom inom však jednotku spoľahlivo prekonáva: je akčnejší, krvavejší, má lepších hercov a ešte vtipnejší scenár. Proste lahôdka pre všetkých, ktorí majú radi veľmi červený punč a veľmi čierne komédie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok