hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Potomok

Túžite po nadanom dieťati?

Krásna jednoduchosť bez vymýšľania zložitých duchárin, a využijúc jeden z najtradičnejších konceptov možno má svoje čaro. Všetci sme počuli o minulých životoch a mnoho ľudí na ne skutočne aj verí. Mierne bizarne pôsobí len scéna, kde o nej doktori hovoria rodičom s veľkou tajomnosťou, ako o čomsi záhadnom a pre nás neznámom. Práve to, že ide o príliš známy koncept môže byť prekážka, aby divák ľahko prijal reinkarnáciu ako dôvod celkom neštandardného a vražedného správania malého dieťaťa. Oproti rôznym duchárskym a podobne mysterióznym zápletkám tu ale určite je výhoda v priamočiarosti.

19. 2. 2019

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

recenzie.

Cabin Fever 2: Spring Fever

Afonka Soby | 17. 8. 2010
0
9/10          
žáner:
zombie/infection

Nákaza z béčkových vôd pokračuje


John túži po svojej spolužiačke Cassie. Jeho kamarát Alex túži po „školskej štetke" Liz. Zatiaľ čo Alexovi sa jeho túžba sčasti aj naplní, John musí čeliť Cassienmu agresívnemu frajerovi, ktorý je, ako sa zdá, zároveň najväčší idiot na celej škole. A všetci túžia po tom, aby mali s kým ísť na maturitný ples. Ak vám to pripomína stredoškolskú červenú knižnicu, nie ste ďaleko od pravdy. Na „maturiťáku" budú totiž čoskoro striekať prúdy červenej krvi. A to všetko pre nákazu spôsobujúcu rýchly rozklad tela, ktorej je plný, mimochodom tiež červený, punč.

Prvý Cabin Fever nakrútil pred ôsmimi rokmi vtedy ešte celkom neznámy Eli Roth. Večnú slávu si zaň práve nevyslúžil, no všimli si ho určite priaznivci vtipných gore filmíkov, ktorým nie je neznáma produkcia bizarného štúdia Troma či výborný Jacskonov Braindead. Roth evidentne čerpal z tejto lacnej, low-budgetovej estetiky (nakoniec, s rozpočtom 1,5 mil. USD ani veľmi nemal na výber), no okrem výbornej čiernej komédie sa mu podarilo nakrútiť aj pomerne solídny horor, ktorý má hlavu a pätu a zaujímavé rozuzlenie. Obával som sa, že dvojka sa už nebude pokúšať o niečo podobné a vznikne celkom zbytočná vyvražďovačka, ktorá len stavia na trochu známejšom názve. Režisérom je navyše Ti West, ktorého meno sa spája skôr s nízkorozpočtovými horormi, ktoré možno nájdete aj v našich PNS stánkoch. Možno však práve tie boli pre neho výbornou školou, ako zahrať za málo peňazí parádnu muziku.

Dvojka začína presne tam, kde končí jednotka. To je sympatická správa pre fanúšikov, no po prečítaní deja je vám určite jasné, že „partičke" mladíkov z jednotky sa už film nevenuje. (Nakoniec, väčšina z nich je už spoľahlivo po smrti.) Na začiatku síce vylezie Paul (jediný preživší z jednotky) z jazera, no asi o pol minúty ho efektne zrazí školský autobus takým spôsobom, že o jeho zmŕtvychvstaní v prípadnom treťom diele už nemôže byť ani reči. Prichádza zástupca šerifa Winston (opäť výborný Giuseppe Andrews) a svojím klasický prejavom pripomínajúcim postavu z Tarantinovho filmu presviedča vodiča, že nezrazil človeka, ale losa. Pokladá tým celú kauzu o nakazenej vode za ukončenú. Aspoň, kým sa nezastaví na kávu v miestnom bare, kde sa stane svedkom smrtiaceho záchvatu jedného z hostí. Zdá sa, že smrťou posledného z výletníkov sa vírus nezastavil...

Ti West prekvapil. Nielen tým, že natočil kvalitný horor, ale najmä tým, že dokázal nakrútiť druhý diel, ktorý prekonáva prvý v jeho vlastnej hre. Nadhľad, ktorý bol vlastný Rothovmu filmu, je tu prítomný v takej bohatej miere, že chvíľami aj zabudneme, že vlastne ide stále o horor. Poctivé gore efekty oveľa viac odkazujú na béčkové horory (krv strieka metre ďaleko a rozpadávajú sa naozaj všetky orgány), a sú preto ešte zábavnejšie. Scény ako dobrovoľná amputácia ruky a následná krutá „dezinfekcia" či celková „masovka" na maturitnom plese, kde tečú doslova potoky krvi zo všetkých možných ľudských otvorov, sú dôkazom toho, že Ti West jednoducho vie nakrútiť riadnu splatterinu. No aj v scénach, kde sa toho nič moc nedeje, dokáže veľmi slušne zaujať a ukazuje svoj potenciál aj v iných žánroch (napr. pri hádke Johna a Cassie možno zabudnete, že nesledujete stredoškolskú drámu, ale čistokrvný béčkový horor). Akoby sa nás West snažil presvedčiť, že keď mu dá niekto šancu, rozbalí to naplno. Mňa určite presvedčil a verím, že dvojka Cabin Fever bude preňho vstupenkou do skutočného Hollywoodu.

Spomínam si iba na dva filmy, ktoré ma podobne prekvapili zmesou bizarného humoru a hororu: prvým bol Ruka zabijak/Idle Hands z roku 1999 (kto videl, vie) a druhý práve Rothova originálna Cabin Fever z roku 2002. Cabin Fever 2: Spring Fever už nemá taký pekný viacvýznamový názov ako jednotka. Stále vyvoláva pocit uzavretého priestoru, z ktorého sa nedá uniknúť, no už to nie je samotná „cabin" (chata), ale stredná škola, kde sa koná maturitný ples. Vo všetkom inom však jednotku spoľahlivo prekonáva: je akčnejší, krvavejší, má lepších hercov a ešte vtipnejší scenár. Proste lahôdka pre všetkých, ktorí majú radi veľmi červený punč a veľmi čierne komédie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok