hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

recenzie.

Cabin Fever 2: Spring Fever

Afonka Soby | 17. 8. 2010
0
9/10          
žáner:
zombie/infection

Nákaza z béčkových vôd pokračuje


John túži po svojej spolužiačke Cassie. Jeho kamarát Alex túži po „školskej štetke" Liz. Zatiaľ čo Alexovi sa jeho túžba sčasti aj naplní, John musí čeliť Cassienmu agresívnemu frajerovi, ktorý je, ako sa zdá, zároveň najväčší idiot na celej škole. A všetci túžia po tom, aby mali s kým ísť na maturitný ples. Ak vám to pripomína stredoškolskú červenú knižnicu, nie ste ďaleko od pravdy. Na „maturiťáku" budú totiž čoskoro striekať prúdy červenej krvi. A to všetko pre nákazu spôsobujúcu rýchly rozklad tela, ktorej je plný, mimochodom tiež červený, punč.

Prvý Cabin Fever nakrútil pred ôsmimi rokmi vtedy ešte celkom neznámy Eli Roth. Večnú slávu si zaň práve nevyslúžil, no všimli si ho určite priaznivci vtipných gore filmíkov, ktorým nie je neznáma produkcia bizarného štúdia Troma či výborný Jacskonov Braindead. Roth evidentne čerpal z tejto lacnej, low-budgetovej estetiky (nakoniec, s rozpočtom 1,5 mil. USD ani veľmi nemal na výber), no okrem výbornej čiernej komédie sa mu podarilo nakrútiť aj pomerne solídny horor, ktorý má hlavu a pätu a zaujímavé rozuzlenie. Obával som sa, že dvojka sa už nebude pokúšať o niečo podobné a vznikne celkom zbytočná vyvražďovačka, ktorá len stavia na trochu známejšom názve. Režisérom je navyše Ti West, ktorého meno sa spája skôr s nízkorozpočtovými horormi, ktoré možno nájdete aj v našich PNS stánkoch. Možno však práve tie boli pre neho výbornou školou, ako zahrať za málo peňazí parádnu muziku.

Dvojka začína presne tam, kde končí jednotka. To je sympatická správa pre fanúšikov, no po prečítaní deja je vám určite jasné, že „partičke" mladíkov z jednotky sa už film nevenuje. (Nakoniec, väčšina z nich je už spoľahlivo po smrti.) Na začiatku síce vylezie Paul (jediný preživší z jednotky) z jazera, no asi o pol minúty ho efektne zrazí školský autobus takým spôsobom, že o jeho zmŕtvychvstaní v prípadnom treťom diele už nemôže byť ani reči. Prichádza zástupca šerifa Winston (opäť výborný Giuseppe Andrews) a svojím klasický prejavom pripomínajúcim postavu z Tarantinovho filmu presviedča vodiča, že nezrazil človeka, ale losa. Pokladá tým celú kauzu o nakazenej vode za ukončenú. Aspoň, kým sa nezastaví na kávu v miestnom bare, kde sa stane svedkom smrtiaceho záchvatu jedného z hostí. Zdá sa, že smrťou posledného z výletníkov sa vírus nezastavil...

Ti West prekvapil. Nielen tým, že natočil kvalitný horor, ale najmä tým, že dokázal nakrútiť druhý diel, ktorý prekonáva prvý v jeho vlastnej hre. Nadhľad, ktorý bol vlastný Rothovmu filmu, je tu prítomný v takej bohatej miere, že chvíľami aj zabudneme, že vlastne ide stále o horor. Poctivé gore efekty oveľa viac odkazujú na béčkové horory (krv strieka metre ďaleko a rozpadávajú sa naozaj všetky orgány), a sú preto ešte zábavnejšie. Scény ako dobrovoľná amputácia ruky a následná krutá „dezinfekcia" či celková „masovka" na maturitnom plese, kde tečú doslova potoky krvi zo všetkých možných ľudských otvorov, sú dôkazom toho, že Ti West jednoducho vie nakrútiť riadnu splatterinu. No aj v scénach, kde sa toho nič moc nedeje, dokáže veľmi slušne zaujať a ukazuje svoj potenciál aj v iných žánroch (napr. pri hádke Johna a Cassie možno zabudnete, že nesledujete stredoškolskú drámu, ale čistokrvný béčkový horor). Akoby sa nás West snažil presvedčiť, že keď mu dá niekto šancu, rozbalí to naplno. Mňa určite presvedčil a verím, že dvojka Cabin Fever bude preňho vstupenkou do skutočného Hollywoodu.

Spomínam si iba na dva filmy, ktoré ma podobne prekvapili zmesou bizarného humoru a hororu: prvým bol Ruka zabijak/Idle Hands z roku 1999 (kto videl, vie) a druhý práve Rothova originálna Cabin Fever z roku 2002. Cabin Fever 2: Spring Fever už nemá taký pekný viacvýznamový názov ako jednotka. Stále vyvoláva pocit uzavretého priestoru, z ktorého sa nedá uniknúť, no už to nie je samotná „cabin" (chata), ale stredná škola, kde sa koná maturitný ples. Vo všetkom inom však jednotku spoľahlivo prekonáva: je akčnejší, krvavejší, má lepších hercov a ešte vtipnejší scenár. Proste lahôdka pre všetkých, ktorí majú radi veľmi červený punč a veľmi čierne komédie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok