hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Cabin Fever 2: Spring Fever

Afonka Soby | 17. 8. 2010
0
9/10          
žáner:
zombie/infection

Nákaza z béčkových vôd pokračuje


John túži po svojej spolužiačke Cassie. Jeho kamarát Alex túži po „školskej štetke" Liz. Zatiaľ čo Alexovi sa jeho túžba sčasti aj naplní, John musí čeliť Cassienmu agresívnemu frajerovi, ktorý je, ako sa zdá, zároveň najväčší idiot na celej škole. A všetci túžia po tom, aby mali s kým ísť na maturitný ples. Ak vám to pripomína stredoškolskú červenú knižnicu, nie ste ďaleko od pravdy. Na „maturiťáku" budú totiž čoskoro striekať prúdy červenej krvi. A to všetko pre nákazu spôsobujúcu rýchly rozklad tela, ktorej je plný, mimochodom tiež červený, punč.

Prvý Cabin Fever nakrútil pred ôsmimi rokmi vtedy ešte celkom neznámy Eli Roth. Večnú slávu si zaň práve nevyslúžil, no všimli si ho určite priaznivci vtipných gore filmíkov, ktorým nie je neznáma produkcia bizarného štúdia Troma či výborný Jacskonov Braindead. Roth evidentne čerpal z tejto lacnej, low-budgetovej estetiky (nakoniec, s rozpočtom 1,5 mil. USD ani veľmi nemal na výber), no okrem výbornej čiernej komédie sa mu podarilo nakrútiť aj pomerne solídny horor, ktorý má hlavu a pätu a zaujímavé rozuzlenie. Obával som sa, že dvojka sa už nebude pokúšať o niečo podobné a vznikne celkom zbytočná vyvražďovačka, ktorá len stavia na trochu známejšom názve. Režisérom je navyše Ti West, ktorého meno sa spája skôr s nízkorozpočtovými horormi, ktoré možno nájdete aj v našich PNS stánkoch. Možno však práve tie boli pre neho výbornou školou, ako zahrať za málo peňazí parádnu muziku.

Dvojka začína presne tam, kde končí jednotka. To je sympatická správa pre fanúšikov, no po prečítaní deja je vám určite jasné, že „partičke" mladíkov z jednotky sa už film nevenuje. (Nakoniec, väčšina z nich je už spoľahlivo po smrti.) Na začiatku síce vylezie Paul (jediný preživší z jednotky) z jazera, no asi o pol minúty ho efektne zrazí školský autobus takým spôsobom, že o jeho zmŕtvychvstaní v prípadnom treťom diele už nemôže byť ani reči. Prichádza zástupca šerifa Winston (opäť výborný Giuseppe Andrews) a svojím klasický prejavom pripomínajúcim postavu z Tarantinovho filmu presviedča vodiča, že nezrazil človeka, ale losa. Pokladá tým celú kauzu o nakazenej vode za ukončenú. Aspoň, kým sa nezastaví na kávu v miestnom bare, kde sa stane svedkom smrtiaceho záchvatu jedného z hostí. Zdá sa, že smrťou posledného z výletníkov sa vírus nezastavil...

Ti West prekvapil. Nielen tým, že natočil kvalitný horor, ale najmä tým, že dokázal nakrútiť druhý diel, ktorý prekonáva prvý v jeho vlastnej hre. Nadhľad, ktorý bol vlastný Rothovmu filmu, je tu prítomný v takej bohatej miere, že chvíľami aj zabudneme, že vlastne ide stále o horor. Poctivé gore efekty oveľa viac odkazujú na béčkové horory (krv strieka metre ďaleko a rozpadávajú sa naozaj všetky orgány), a sú preto ešte zábavnejšie. Scény ako dobrovoľná amputácia ruky a následná krutá „dezinfekcia" či celková „masovka" na maturitnom plese, kde tečú doslova potoky krvi zo všetkých možných ľudských otvorov, sú dôkazom toho, že Ti West jednoducho vie nakrútiť riadnu splatterinu. No aj v scénach, kde sa toho nič moc nedeje, dokáže veľmi slušne zaujať a ukazuje svoj potenciál aj v iných žánroch (napr. pri hádke Johna a Cassie možno zabudnete, že nesledujete stredoškolskú drámu, ale čistokrvný béčkový horor). Akoby sa nás West snažil presvedčiť, že keď mu dá niekto šancu, rozbalí to naplno. Mňa určite presvedčil a verím, že dvojka Cabin Fever bude preňho vstupenkou do skutočného Hollywoodu.

Spomínam si iba na dva filmy, ktoré ma podobne prekvapili zmesou bizarného humoru a hororu: prvým bol Ruka zabijak/Idle Hands z roku 1999 (kto videl, vie) a druhý práve Rothova originálna Cabin Fever z roku 2002. Cabin Fever 2: Spring Fever už nemá taký pekný viacvýznamový názov ako jednotka. Stále vyvoláva pocit uzavretého priestoru, z ktorého sa nedá uniknúť, no už to nie je samotná „cabin" (chata), ale stredná škola, kde sa koná maturitný ples. Vo všetkom inom však jednotku spoľahlivo prekonáva: je akčnejší, krvavejší, má lepších hercov a ešte vtipnejší scenár. Proste lahôdka pre všetkých, ktorí majú radi veľmi červený punč a veľmi čierne komédie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok