hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

The Silence

Svet sa konečne ponorí do ticha

Jedna vec je využívať nejaký druh ľudského postihnutia pre zdramatizovanie hororu, videli sme slepých, hluchých aj vozičkárov. Keď sme ale mali v pomerne krátkej dobe Tiché miesto, kde bolo dôležité zostať ticho, a Bird Box, kde bolo zase potrebné zatvárať oči, ďalší horor, kde sa treba ukrývať v tichu pôsobí mierne redundantne. Tu sa totiž nezdá, že by vznikal akýsi nový žáner, špecifickosť je naopak natoľko nápadná, že sa okolo nej musí krútiť celý film. Takže si človek celkom nevie predstaviť niečo v tomto jednom smere podobné, ale pritom stále dostatočne odlišné, aby sa mu nezdalo zbytočné to pozerať. Nový film má originálny ešte aj názov. The Silence.

3. 9. 2019

Woetoli/Loner

Antivalentínsky darček pre samotárov
Téma hikkikomori nie je vo filme neznáma. Mohli sme sa s ňou stretnúť napr. v krátkom filme Shaking TokyoTokyo!, v ktorom sa mladík uchýlil do dobrovoľnej izolácie vo svojej izbe, no nakoniec vyjde von, keď sa zamiluje do dievčaťa z pizza donášky. Hikkikomori však nie je žiaden filmový výmysel, ale skutočný psychický stav... 27. 1. 2011

recenzie.

Cabin Fever 2: Spring Fever

Afonka Soby | 17. 8. 2010
0
9/10          
žáner:
zombie/infection

Nákaza z béčkových vôd pokračuje


John túži po svojej spolužiačke Cassie. Jeho kamarát Alex túži po „školskej štetke" Liz. Zatiaľ čo Alexovi sa jeho túžba sčasti aj naplní, John musí čeliť Cassienmu agresívnemu frajerovi, ktorý je, ako sa zdá, zároveň najväčší idiot na celej škole. A všetci túžia po tom, aby mali s kým ísť na maturitný ples. Ak vám to pripomína stredoškolskú červenú knižnicu, nie ste ďaleko od pravdy. Na „maturiťáku" budú totiž čoskoro striekať prúdy červenej krvi. A to všetko pre nákazu spôsobujúcu rýchly rozklad tela, ktorej je plný, mimochodom tiež červený, punč.

Prvý Cabin Fever nakrútil pred ôsmimi rokmi vtedy ešte celkom neznámy Eli Roth. Večnú slávu si zaň práve nevyslúžil, no všimli si ho určite priaznivci vtipných gore filmíkov, ktorým nie je neznáma produkcia bizarného štúdia Troma či výborný Jacskonov Braindead. Roth evidentne čerpal z tejto lacnej, low-budgetovej estetiky (nakoniec, s rozpočtom 1,5 mil. USD ani veľmi nemal na výber), no okrem výbornej čiernej komédie sa mu podarilo nakrútiť aj pomerne solídny horor, ktorý má hlavu a pätu a zaujímavé rozuzlenie. Obával som sa, že dvojka sa už nebude pokúšať o niečo podobné a vznikne celkom zbytočná vyvražďovačka, ktorá len stavia na trochu známejšom názve. Režisérom je navyše Ti West, ktorého meno sa spája skôr s nízkorozpočtovými horormi, ktoré možno nájdete aj v našich PNS stánkoch. Možno však práve tie boli pre neho výbornou školou, ako zahrať za málo peňazí parádnu muziku.

Dvojka začína presne tam, kde končí jednotka. To je sympatická správa pre fanúšikov, no po prečítaní deja je vám určite jasné, že „partičke" mladíkov z jednotky sa už film nevenuje. (Nakoniec, väčšina z nich je už spoľahlivo po smrti.) Na začiatku síce vylezie Paul (jediný preživší z jednotky) z jazera, no asi o pol minúty ho efektne zrazí školský autobus takým spôsobom, že o jeho zmŕtvychvstaní v prípadnom treťom diele už nemôže byť ani reči. Prichádza zástupca šerifa Winston (opäť výborný Giuseppe Andrews) a svojím klasický prejavom pripomínajúcim postavu z Tarantinovho filmu presviedča vodiča, že nezrazil človeka, ale losa. Pokladá tým celú kauzu o nakazenej vode za ukončenú. Aspoň, kým sa nezastaví na kávu v miestnom bare, kde sa stane svedkom smrtiaceho záchvatu jedného z hostí. Zdá sa, že smrťou posledného z výletníkov sa vírus nezastavil...

Ti West prekvapil. Nielen tým, že natočil kvalitný horor, ale najmä tým, že dokázal nakrútiť druhý diel, ktorý prekonáva prvý v jeho vlastnej hre. Nadhľad, ktorý bol vlastný Rothovmu filmu, je tu prítomný v takej bohatej miere, že chvíľami aj zabudneme, že vlastne ide stále o horor. Poctivé gore efekty oveľa viac odkazujú na béčkové horory (krv strieka metre ďaleko a rozpadávajú sa naozaj všetky orgány), a sú preto ešte zábavnejšie. Scény ako dobrovoľná amputácia ruky a následná krutá „dezinfekcia" či celková „masovka" na maturitnom plese, kde tečú doslova potoky krvi zo všetkých možných ľudských otvorov, sú dôkazom toho, že Ti West jednoducho vie nakrútiť riadnu splatterinu. No aj v scénach, kde sa toho nič moc nedeje, dokáže veľmi slušne zaujať a ukazuje svoj potenciál aj v iných žánroch (napr. pri hádke Johna a Cassie možno zabudnete, že nesledujete stredoškolskú drámu, ale čistokrvný béčkový horor). Akoby sa nás West snažil presvedčiť, že keď mu dá niekto šancu, rozbalí to naplno. Mňa určite presvedčil a verím, že dvojka Cabin Fever bude preňho vstupenkou do skutočného Hollywoodu.

Spomínam si iba na dva filmy, ktoré ma podobne prekvapili zmesou bizarného humoru a hororu: prvým bol Ruka zabijak/Idle Hands z roku 1999 (kto videl, vie) a druhý práve Rothova originálna Cabin Fever z roku 2002. Cabin Fever 2: Spring Fever už nemá taký pekný viacvýznamový názov ako jednotka. Stále vyvoláva pocit uzavretého priestoru, z ktorého sa nedá uniknúť, no už to nie je samotná „cabin" (chata), ale stredná škola, kde sa koná maturitný ples. Vo všetkom inom však jednotku spoľahlivo prekonáva: je akčnejší, krvavejší, má lepších hercov a ešte vtipnejší scenár. Proste lahôdka pre všetkých, ktorí majú radi veľmi červený punč a veľmi čierne komédie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok